Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 58 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

koordinačné zlúčeniny

koordinačné zlúčeniny, komplexné zlúčeniny — elektricky neutrálne komplexy (napr. [PtCl2(NH3)2], [Fe(CO)5]) alebo zlúčeniny, ktorých aspoň jednou zložkou je komplex (napr. Ba[Au(SCN)2]2, [Al(H2O)6]I3 · 9H2O).

Kopa, Raymond

Kopa, Raymond, vlastným menom R. Kopaszewski, 13. 10. 1931 Nœux-les-Mines, departement Pas-de-Calais – 3. 3. 2017 Angers — francúzsky futbalista. Pochádzal z rodiny poľských emigrantov. Hráč klubov Angers SCO (1949 – 51), Stade de Reims (1951 – 56, 1959 – 67) a Real Madrid (1956 – 59), s ktorým trikrát (1957, 1958, 1959) vyhral Pohár európskych majstrov (dnes Liga majstrov UEFA). R. 1952 – 62 reprezentant Francúzska (45 štartov, 18 gólov), člen reprezentačného mužstva, ktoré na MS 1958 získalo bronzovú medailu. Je pokladaný za jedného z najlepších záložníkov svojej generácie, preslávil sa predovšetkým rýchlosťou a driblingom. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Zlatej lopty (Ballon d’or, 1958) pre najlepšieho futbalistu Európy udeľovanej časopisom France Football, ako aj francúzskeho štátneho vyznamenania rad Čestnej légie (1970 rytier, 2007 dôstojník; prvýkrát udelené futbalistovi). V roku 2017 bol podľa neho nazvaný futbalový štadión v Angers (Stade Raymond-Kopa).

kopal

kopal [indiánske jazyky > špan.] — tvrdá lesklá bledožltá až hnedá prírodná živica získavaná z výlučkov stromov. Existuje asi 70 druhov kopalu, ktoré sa líšia pôvodom a vlastnosťami (najmä teplotou mäknutia, tvrdosťou a číslom kyslosti). Rozdeľujú sa na mäkké (sú čiastočne rozpustné v alkohole) a tvrdé (nerozpustné v bežných rozpúšťadlách) a na recentné (získavajú sa narezaním kôry živých stromov) a fosílne (vykopávajú sa z pôdy na miestach svojho niekdajšieho výskytu, majú podobný pôvod ako jantár).

Pochádzajú zo stromov (príp. z krov) rastúcich v subtropických a tropických oblastiach Afriky, Ázie a Strednej a Južnej Ameriky, ďalej na Filipínach, Novom Zélande, v Austrálii a i. Majú miestne názvy alebo názvy odvodené od území, na ktorých sa získavajú. Napr. zo stromov rodu damarovník pochádzajú manilský kopal (aj manila; Indonézia, Filipíny) a kauri-kopal (recentný aj fosílny; Nový Zéland), zo stromov alebo krov rodu kopainovník fosílny konžský kopal (záp. časť str. Afriky), kopal sierra leone (od Sierry Leone až po Nigériu), kopal mopane (juhových. Afrika) a kopal inhambane (Mozambik), zo stromov rodu hymenea recentný americký kopal (Stredná Amerika, Južná Amerika) a fosílny zanzibarský kopal (aj zanzibar; pobrežie Tanzánie a Mozambiku).

Kopal sa používa v Strednej a Južnej Amerike ako kadidlo pri tradičných náboženských rituáloch. Oddávna sa používa na prípravu kvalitných orientálnych lakov (damarový lak) a fermeží (do Európy sa začal dovážať v 17. stor.). Vo výtvarnom umení v minulosti býval významnou surovinou pri výrobe olejových obrazových a izolačných, tzv. kopalových lakov (roztoky kopalu v liehu alebo oleji) a farieb emailového charakteru, príp. sa používal ako prísada k olejovým farbám na palete; z tvrdých kopalových lakov, ktoré sa dajú z obrazu len ťažko odstrániť, vynikol lak pripravovaný zo zanzibarského kopalu. Tvrdé kopalové laky mimoriadne odolné proti poveternostným vplyvom sa používali aj na náter kočov (preto nazývané aj kočové laky). V súčasnosti sa kopal používa na výrobu fermeží, na spevnenie linolea, na výplňové zubné tmely a i.

kopernícium

kopernícium [vl. m.], copernicium, zn. Cn — chemický prvok 12. skupiny periodickej sústavy prvkov, protónové č. 112, relatívna atómová hmotnosť 285. Extrémne rádioaktívny kovový prvok pripravovaný v cyklotróne alebo v urýchľovači častíc, ktorý nebol dosiaľ izolovaný v dostatočnom množstve na určenie všetkých fyzikálnych vlastností. Podľa chemických vlastností zistených na základe teoretických výpočtov je analógom ortuti. Vypočítaná konfigurácia elektrónového obalu atómu je [Rn]7s25f146d10. Známe sú izotopy \(\mathrm{^{277}Cn}\) a \(\mathrm{^{281}Cn}\)\(\mathrm{^{285}Cn}\), z ktorých žiadny nie je stabilný. Najstabilnejší izotop \(\mathrm{^{285}_{112}\!Cn}\) má dobu polpremeny \(30^{+30}_{-10}\) s. Izotopy \(\mathrm{^{282}Cn}\) a \(\mathrm{^{284}Cn}\) podliehajú spontánnemu štiepeniu, ostatné izotopy premene alfa. Prvok bol prvýkrát pozorovaný v roku 1996 v Darmstadte kolektívom vedcov (vedúci Sigurd Hofmann, *1944, členmi boli aj slovenskí vedci Š. Šáro a Rudolf Janík, *1938) pri reakcii \(\mathrm{^{208}_{\,\,82}\!Pb+^{70}_{30}\!Zn\longrightarrow ^{277}_{112}\!Cn+^{1}_{0}\!n}\). Nazvané podľa M. Kopernika.

kopírovací papier

kopírovací papier

1. multifunkčný kancelársky papier primárne určený na kopírovanie a na tlač v kopírovacích strojoch. Je nenatieraný, jeho plošná hmotnosť je 80 – 90 g/m2 a obsah plniva na báze zrážaného alebo mikromletého uhličitanu vápenatého okolo 25 %. Vyrába sa z primárnych vláken vyprodukovaných sulfátovým varným postupom z lignocelulózových surovín a (alebo) zo sekundárnych (recyklovaných) vláken zo zberového papiera, a to vo forme hárkov (používa sa v kanceláriách) a kotúčov (na digitálnu tlač variabilných údajov, úpravu úradných a obchodných listov, personifikáciu obchodných listov z dodanej databázy a pod.). Vyznačuje sa výbornou formáciou (rovnomerným rozložením hmoty v papieri) a tuhosťou, ako aj zvýšenou elektrickou vodivosťou zamedzujúcou vznik statickej energie pri obojstrannej tlači v kopírovacích strojoch pracujúcich na princípe elektrofotografie. Zvýšená kvalita obrazu tlačeného na kopírovací papier v laserových kopírovacích strojoch sa dosahuje zlepšením hladkosti papiera a použitím tonerov s menšími časticami;

2. uhľový kopírovací papier, uhľový papier — jednostranne natieraný papier, ktorého povrch je pokrytý vrstvou suchého atramentu alebo vrstvou pigmentového náteru na báze sadzí viazaných voskom. Používa sa na zhotovenie jednej alebo viacerých kópií dokumentu zároveň s vytvorením jeho originálu pri použití písacieho stroja, ceruzky alebo guľôčkového pera; vkladá sa medzi listy kancelárskeho papiera, pričom na vrchný list sa píše a týmto tlakom sa náterová vrstva prenáša (odtláča) na podložený list papiera. S rozvojom počítačovej a tlačovej techniky došlo k poklesu využívania písacích strojov i zhotovovania kópií pomocou uhľového kopírovacieho papiera. Vynašiel ho začiatkom 19. stor. taliansky vynálezca Pellegrino Turri, prvý patent na jeho výrobu získal v roku 1806 anglický vynálezca Ralph Wedgwood (*1766, †1837). V súčasnosti sa jeho výrobe venuje iba niekoľko malých spoločností v Kanade, USA a Spojenom kráľovstve.

kopolymér

kopolymér [lat. + gr.] — produkt kopolymerizácie; polymér zložený z makromolekúl pripravených polymerizáciou zmesi dvoch alebo viacerých druhov monomérov, ktoré predstavujú stavebné jednotky (méry) usporiadané v rozličnom poradí. Polymér zložený z troch mérov sa nazýva terpolymér. Vyššie syntetické kopolyméry sú zriedkavé, výnimku tvoria biopolyméry, napr. proteíny a nukleové kyseliny, ktoré sú zložené z rôznych stavebných jednotiek. Podľa usporiadania mérov v makromolekule sa rozlišujú štatistické (náhodné, -A-B-A-A-B-), alternujúce (striedavé, -A-B-A-B-), sledové (blokové, -A-A-A-B-B-B-; → blokový kopolymér) a očkované (-A-A-A-(-B-B-B-)-A-A-A-) kopolyméry. Vlastnosti kopolymérov závisia od vlastností monomérov, od ich zastúpenia v reťazci a od priestorovej štruktúry polymérov. Najväčšie uplatnenie dosiahli butadiénové kopolyméry, najmä akrylonitrilovo-butadiénovo-styrénový kopolymér (→ ABS).

kopolymerizácia

kopolymerizácia [lat. + gr.] — chemická reakcia, pri ktorej polymerizáciou zmesi dvoch (zriedkavejšie viacerých) rôznych monomérov vznikajú polymérne reťazce kopolyméry zložené z rôznych mérov (stavebných jednotiek); opak: homopolymerizácia. Kopolymerizácia najčastejšie prebieha ako reťazová radikálová adícia. Zastúpenie jednotlivých mérov v kopolyméroch závisí od reaktivity (→ kopolymerizačné parametre) a koncentrácie monomérov v reakčnom prostredí a od mechanizmu syntézy kopolymérov. Kopolymerizáciu ovplyvňujú aj teplota, polarita rozpúšťadla, pridaný katalyzátor a pod.

V závislosti od rozmiestňovania mérov vo vytvorených kopolymérnych reťazcoch sa rozlišuje štatistická kopolymerizácia (v závislosti od koncentrácie a relatívnej reaktivity monomérov vznikajú kopolyméry s náhodnou distribúciou jednotlivých mérov v reťazci), azeotropická kopolymerizácia (vznikajú kopolyméry s rovnakým zastúpením mérov ako zodpovedajúca zmes monomérov, z ktorej vznikli) a alternujúca kopolymerizácia (homopolymerizácia je potlačená a preferuje sa reakcia s nerovnakým monomérom, tzv. cross reakcia, pri ktorej monomér A reaguje s monomérom B a B reaguje s A, pričom výsledkom je kopolymér s pravidelne sa striedajúcimi mérmi). Pri kopolymerizácii spolu najčastejšie reagujú monoméry s rôznou polaritou (elektrónoakceptorový a elektrónodonorový monomér, napr. styrén a akrylonitril). Ak sa v procese kopolymerizácie použijú rôzne monoméry v časovej následnosti, výsledným produktom je blokový kopolymér. Dodatočná polymerizácia bočných vetiev odlišných mérov vo východiskových makromolekulách sa používa na prípravu očkovaných kopolymérov. Doplňujúcim postupom pri príprave kopolymérov sú transformačné chemické reakcie na polyméroch. Kopolymerizáciou možno účelne kombinovať vlastnosti rôznych polymérov, preto patrí k užitočným a často využívaným metódam syntézy makromolekúl.

kopolymerizačné parametre

kopolymerizačné parametre — parametre vyjadrujúce mieru reaktivity zvolenej dvojice monomérov vstupujúcich do kopolymerizácie. Ak sa kopolymerizácia uskutočňuje reťazovou radikálovou adíciou, miera reaktivity je daná pomermi rýchlostných konštánt \(k\) adície na rastúce radikály \(R\). Pri dvoch druhoch monomérov \(M_1\)a \(M_2\) možno predlžovanie kopolymérneho reťazca znázorniť štyrmi adičnými reakciami rastúceho radikálu \(R\) s nespáreným elektrónom radikálového centra v mére (stavebnej jednotke) 1 alebo 2:

\({R_1}^{.}+{M_1}\overset{k_{11}}{\longrightarrow}{R_1}{M_1}^{.}\,({R_1}^{.})\)

\({R_1}^{.}+{M_2}\overset{k_{12}}{\longrightarrow}{R_1}{M_2}^{.}\,({R_2}^{.})\)

\({R_2}^{.}+{M_1}\overset{k_{21}}{\longrightarrow}{R_2}{M_1}^{.}\,({R_1}^{.})\)

\({R_2}^{.}+{M_2}\overset{k_{22}}{\longrightarrow}{R_2}{M_2}^{.}\,({R_2}^{.})\)

Kopolymerizačné parametre \(r_1\) a \(r_2\) dané zlomkami \(r_1=\frac{k_{11}}{k_{12}}\) a \(r_2=\frac{k_{22}}{k_{21}}\) sa experimentálne stanovujú zo zloženia kopolyméru vytvoreného pri známej, fakticky sa nemeniacej koncentrácii monomérov v reakčnom systéme. Používajú sa na výpočet priebehu reťazovej kopolymerizácie a na riadenie výroby homogénnych materiálov s programovaným zastúpením mérov.

kopov

kopov [maď.] — historický názov poľovných psov v súčasnosti nazývaných duriče; zachoval sa v názve domáceho slovenského plemena duričov slovenský kopov.

koprecipitácia

koprecipitácia [lat.] — spoluzrážanie; → zrážanie.

koprofilné organizmy

koprofilné organizmy — organizmy žijúce na výkaloch, napr. koprofilné huby (hnojník chlpatý, Coprinopsis lagopus; lajnovec obyčajný, Cheilymenia stercorea).

koprolit

koprolit [gr.] —

1. geol. fosílny exkrement vyhynutých živočíchov (stavovcov). Má pretiahnutý valcovitý, na obidvoch koncoch stenčený tvar a rôzne sfarbenie (žlté, hnedé, čierne), spravidla dosahuje veľkosť nad 1 cm. Často sa v ňom dá rozoznať zložka potravy (kostičky, zuby, rybie šupiny). V horninách sa vyskytuje pomerne zriedkavo;

2. pedol. stvrdnutý exkrement dážďoviek, typ pôdneho novotvaru. Na pôde aj v nej sa hromadí v podobe kôpok drobných guľôčok podobných ulitám. Obsahuje veľa minerálnych živín, humusových látok a uhličitan vápenatý.

kopula

kopula [tal.] — archit., stav. → kupola.

kôra

kôra — vrchná tvrdšia alebo hrubšia vrstva pokrývajúca niečo (kôra rastlín, plodov, zemská kôra, mozgová kôra, ľadová kôra a pod.);

1. bot. cortex — všeobecný termín na označenie vonkajších pletív stonky alebo koreňa rastlín nachádzajúcich sa medzi povrchom rastliny a cievnymi zväzkami. Kôra má predovšetkým ochrannú funkciu. Rozlišuje sa prvotná, primárna kôra a druhotná kôra periderm. Prvotná kôra vzniká činnosťou prvotného delivého pletiva, periblému (→ meristematické pletivá). Tvorí ju parenchymatické pletivo (→ parenchým) bohaté na chlorofyl, vypĺňajúce priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Druhotná kôra vzniká pri druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky a nahrádza odumretú pokožku. Vzniká činnosťou druhotného delivého pletiva, felogénu, ktoré sa zakladá v primárnej kôre a produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von ochranné pletivo felém, ktoré býva často skorkovatené (→ korok). Činnosť prvotného felogénu časom zaniká a felogén odumiera, pri viacročných rastlinách sa však vytvorí vždy nový, následný felogén, ktorého činnosťou sa tvoria ďalšie vrstvy druhotnej kôry. Druhotná kôra je spolu s odumretými vrstvami lyka (floému) súčasťou borky;

2. drev. povrchová vrstva stonky drevín (borka) predstavujúca 10 – 20 % objemu kmeňa a až 35 % objemu celého stromu. Má ochrannú funkciu a pri jednotlivých drevinách charakteristickú štruktúru (vzhľad). Kôra má v porovnaní s drevom vyšší obsah extraktívnych látok (20 – 35 %) a lignínu (45 – 53 %). Získava sa ako vedľajší odpadový produkt pri spracovaní dreva (pri odkôrňovaní). Využíva sa ako zdroj tepla (na spaľovanie) a je dôležitou surovinou na výrobu lepidiel na báze kondenzovaných tanínov, ktoré sa používajú pri výrobe preglejok a drevovláknitých dosiek, kde môžu nahradiť až 70 % fenolformaldehydových lepidiel. Extrakty z kôry s vysokým obsahom kondenzovaných tanínov sa aplikujú pri ochrane stromov ako inhibítory hubových ochorení. Niektoré taníny z kôry majú dezinfekčné a protirakovinové vlastnosti, inhibujú tvorbu adrenalínu, a preto sa využívajú vo farmácii a v medicíne. Pre vysoký obsah trieslovín sa kôra v minulosti využívala na výrobu triesla na činenie koží. V súčasnosti sa hojne využíva na dekoračné účely a na mulčovanie.

koralové ryby

koralové ryby — malé, do 20 cm dlhé, nápadne sfarbené ryby z rôznych čeľadí žijúce v moriach s výskytom koralových útesov.

Korbutová, Oľga

Korbutová (Korbut), Oľga (Valentinovna), 16. 5. 1955 Hrodna — bieloruská gymnastka, reprezentantka ZSSR. Štvornásobná olympijská víťazka. Na OH 1972 v Mníchove získala (ako 17-ročná) 3 zlaté (súťaž družstiev, kladina, prostné) a 1 striebornú (bradlá) medailu, na OH 1976 v Montreale 1 zlatú (súťaž družstiev) a 1 striebornú (kladina) medailu, na MS 1974 vo Varne 2 zlaté (súťaž družstiev, preskok) a 4 strieborné (viacboj, bradlá, kladina, prostné) medaily. Do športovej gymnastiky vniesla náročné cviky a prvky akrobacie (prezývaná Vrabec z Minska, pretože nad gymnastickým náradím sa vznášala veľmi ľahko), ktoré nikto pred ňou nepredviedol, napr. salto vzad na kladine a tzv. Korbutovej salto na bradlách (salto vzad zo stoja na vyššej žrdi a znovuuchopenie tej istej žrde; neskôr bolo na súťažiach zakázané postaviť sa na vyššiu žrď ako príliš nebezpečný prvok). Od roku 1991 žije v USA.

Korda, Alexander

Korda, Alexander, sir, vlastným menom Sándor László Kellner, 16. 9. 1893 Pusztatúrpásztó, dnes súčasť Túrkeve, Maďarsko – 23. 1. 1956 Londýn — anglický filmový režisér a producent maďarského pôvodu, jeden zo zakladateľov britskej kinematografie a prvý britský filmový tvorca, ktorý bol povýšený do šľachtického stavu (1942).

Po štúdiách na univerzite v Budapešti pracoval ako novinár, 1912 založil filmový časopis Pesti Mozi (Peštianske kino). V roku 1914 nakrútil svoj prvý nemý film Strážnica v Karpatoch (Őrház a Kárpátokban), 1916 vznikol film Biele noci (Fehér éjszakák), ktorý sa ako jeden z prvých maďarských filmov uvádzal aj v zahraničí. V roku 1917 prevzal filmové štúdio Corvin, v ktorom vzniklo asi 20 celovečerných filmov, 1919 natrvalo opustil Maďarsko.

V období 1920 – 27 režíroval filmy v Rakúsku a Nemecku (napr. Samson a Dalila, Samson und Delila, 1922), 1927 – 30 pôsobil v Hollywoode a špecializoval sa najmä na historické a kostýmové filmy; pozornosť amerického filmového priemyslu vzbudil filmom Helena Trójska (The Private Life of Helen of Troy, 1927), ako aj svojím prvým zvukovým filmom Deti vášne (The Squall, 1929). Zvukové filmy Jej minulosť (Her Private Life, 1929) a Poľné ľalie (Lilies of the Field, 1930) vznikli ako remaky starších nemých filmov.

Po návrate do Európy nakrútil v Nemecku a vo Francúzsku niekoľko filmov, napr. komédiu Marius (1931, filmová adaptácia divadelnej hry Marcela Pagnola), 1931 sa natrvalo usadil v Spojenom kráľovstve. V roku 1932 založil vlastnú produkčnú spoločnosť London Film Productions, ktorá mala kľúčový podiel na rozvoji britského filmu; produkoval v nej o. i. aj filmy svojho brata Zoltána (*1895, †1961) a ako výtvarník tam určitý čas pôsobil aj jeho najmladší brat Vincent (*1897, †1979). Korda tu nakrútil svoje najlepšie filmy, napr. historický veľkofilm Šesť žien Henricha VIII. (The Private Life of Henry VIII, 1933), ktorý bol ako prvý britský film ocenený Oscarom (Charles Laughton za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe), sa stal prelomovým dielom britskej kinematografie a priniesol do britského filmu nového tvorivého ducha a nápadité experimenty so strihom a s montážou.

V roku 1936 vybudoval rozsiahle štúdiá Denham Films Studios (zanikli 1952), čím sa snažil čeliť americkej konkurencii. Vznikol v nich úspešný životopisný film Rembrandt (1936) a filmy Zlodej z Bagdadu (The Thief of Bagdad, 1940), v ktorom bolo použitých viacero filmových trikov, a Lady Hamiltonová (That Hamilton Woman, 1941).

Z jeho ďalších filmov: Zlatý človek (Az aranyember, 1919), Princ a žobrák (Prinz und Bettelknabe, 1920), Vládcovia mora (Herren der Meere, 1922), Tanečník mojej ženy (Der Tänzer meiner Frau, 1925), Žltá ľalia (Yellow Lily, 1928), Ľavý breh (Rive gauche, 1931), Súkromný život Dona Juana (The Private Life Of Don Juan, 1934), Dokonalí cudzinci (Perfect Strangers, 1945), Ideálny manžel (An Ideal Husband, 1947) a i.

kordieritová keramika

kordieritová keramika — typ tradičnej technickej žiaruvzdornej keramiky. Vyznačuje sa výbornými tepelnými vlastnosťami, má nízky koeficient teplotnej rozťažnosti (1,5 – 3,5 · 10-6 K-1), vysokú pevnosť v žiari (teplota tavenia 1 465 °C) i za studena, vysokú tvrdosť a stabilitu. Kordieritová keramika je syntetickou alternatívou v prírode sa vyskytujúceho minerálu kordieritu, od ktorého sa líši kryštálovou štruktúrou. Hlavnou fázou kordieritovej keramiky je syntetická vysokoteplotná modifikácia kordieritu – indialit so sumárnym vzorcom 2 MgO · 2 Al2O3 · 5 SiO2 (ak je horečnatý katión Mg2+ nahradený železnatým katiónom Fe2+, ide o tzv. Fe-kordierit). Vyrába sa výpalom práškovej zmesi mastenca (3 MgO · 4 SiO2 · H2O) a vysokopercentného kaolínu (hlavnou zložkou je kaolinit Si2Al2O5(OH4), až 80 % objemu) v teplotnom intervale 1 350 – 1 410 °C. Na výrobu sa dajú použiť aj iné suroviny, ktoré obsahujú oxid horečnatý MgO, napr. chlorit, magnezit, olivín alebo spinel. Zmes sa najčastejšie pripravuje mletím zamokra. Nežiaducimi prímesami, ktoré znižujú vysokoteplotné vlastnosti kordieritovej keramiky, sú oxidy alkalických kovov (oxid sodný Na2O, oxid draselný K2O), prípadne oxid titaničitý TiO2, oxid vápenatý CaO, oxid železitý Fe2O3 a i. Kordieritová keramika sa vďaka svojim vlastnostiam používa v mnohých odvetviach priemyslu, napr. ako nosič výhrevných špirál, na výrobu žiaruvzdorných platní do vysokoteplotných pecí i pecných vozov používaných pri výpale keramických tvárnic, je súčasťou keramických horákov, reaktorov na katalytické odstraňovanie škodlivín z výfukových plynov a pod.

korealita

korealita [lat.] — práv. solidárne záväzky, na ktorých sa zúčastňuje niekoľko osôb na strane dlžníka alebo na strane veriteľa, pričom všetci dlžníci zodpovedajú spoločne a nerozdielne za celý dlh, resp. všetci veritelia sú na základe spoločnej pohľadávky oprávnení spoločne a nerozdielne požadovať plnenie dlhu od dlžníka. Pri korealite na strane dlžníka (pasívna solidarita) má viac dlžníkov povinnosť plniť spoločný dlh veriteľovi, pričom veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich a v prípade splnenia dlhu jedným dlžníkom povinnosť ostatných dlžníkov voči veriteľovi zanikne. Dlžník, ktorý dlh splnil, je následne oprávnený požadovať náhradu od ostatných dlžníkov podľa výšky ich podielov na dlhu. Pri korealite na strane veriteľa (aktívna solidarita) prislúcha viacerým veriteľom tá istá pohľadávka, pričom ktorýkoľvek z veriteľov môže od dlžníka žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť dlh v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada ako prvý.

korenie

korenie

1. upravené a usušené celé alebo pomleté plody tropického kra piepor čierny (Piper nigrum) dodávajúce jedlu ostrú, štipľavú chuť; → čierne korenie, → biele korenie, červené korenie;

2. → koreniny;

3. zmes korenín často zaužívaného zloženia, niekedy s priamym vyjadrením pôvodu alebo účelu použitia v názve, napr. kajenské korenie (→ čili), provensalské korenie, grilovacie korenie, polievkové korenie.

koreniny

koreniny, aj korenie — čerstvé alebo sušené a inak konzervované časti alebo plody niektorých rastlín s výraznou vôňou a chuťou používané (vcelku alebo upravené krájaním, drvením, mletím) ako prísady do jedál, nápojov a cukrárskych i cukrovinkárskych výrobkov na zlepšenie ich chuti a vône, prípadne aj farby a celkového vzhľadu; patria medzi pochutiny. Sú cenené najmä pre svoje organoleptické vlastnosti. Patria medzi ne aj sušené huby (pomleté, rozdrvené alebo ich úlomky), niekedy sa k nim zaraďujú aj ocot, horčica, kečup a iné pochutiny. Niektoré koreniny povzbudzujú chuť do jedla, zlepšujú trávenie, urýchľujú črevnú peristaltiku, zvyšujú odolnosť potravín proti kazeniu a pod. Mnohé koreninové rastliny sú súčasne liečivými rastlinami a majú významné farmakologické účinky; obsahujú dôležité výživové a dietetické zložky (vitamíny, flavonoidy, alkaloidy a i.), ktoré majú nezastupiteľné miesto v prevencii mnohých chorôb a fyziologických zmien v ľudskom organizme.

Koreniny sa podľa používanej časti rastliny rozdeľujú na koreniny z podzemnej časti – podzemku, cibule a pod. (napr. ďumbier – zázvor, kurkuma; cesnak, cibuľa), z kôry (škorica), z listov a z nadzemnej časti – vňate (majorán, oregano, tymian, bazalka, bobkový list, kôpor, ligurček, rozmarín, saturejka, šalvia, palina dračia – estragón), z kvetov a ich častí (klinčeky, kapary, šafran) a z plodov a zo semien (aníz, badián, borievka, čierne a biele korenie, nové korenie, fenikel, kardamóm, koriander, koreninová paprika, kurkuma, muškátový kvet, muškátový orech, rasca, vanilka, citrónová a pomarančová kôra); podľa pôvodu na domáce (paprika, majorán, kôpor, petržlen, pažítka) a dovážané (exotické; škorica, vanilka, čierne a biele korenie, nové korenie). Často sa používajú vo forme zmesí, pričom v potravinárskej legislatíve sa rozlišujú koreninové zmesi (pozostávajú len zo zmesi korenín, napr. karí), koreninové prípravky (zmes jednej alebo viacerých korenín minimálne v množstve 60 % s aromatickými látkami a inými technologicky nevyhnutnými zložkami) a iné koreninové výrobky. Kvalita korenín v obchodnej sieti musí spĺňať legislatívne požiadavky. Na Slovensku kvalitu a zloženie korenín upravuje Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o pochutinách, jedlej soli, dehydrovaných pokrmoch, polievkových prípravkoch a o ochucovadlách z roku 2015. Koreniny nesmú byť stuchnuté, vlhké, napadnuté plesňou alebo kontaminované mikroorganizmami a nesmú obsahovať cudzorodé látky.

koreňový vrchol

koreňový vrchol — vegetačný vrchol koreňa, na ktorom sú uložené meristematické bunky, ktorých činnosťou koreň rastie. Rozlišujú sa na ňom 3 zóny: meristematická (embryonálna zóna delivého rastu; → apikálny meristém), v ktorej prebieha intenzívne delenie buniek a ktorá je chránená koreňovou čiapočkou, predlžovacia, v ktorej sa bunky zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa), a diferenciačná (zóna dozrievania; → diferenciačné pásmo), v ktorej sa bunky postupne diferencujú a špecializujú na vykonávanie rôznych funkcií.

koreňový výtlak

koreňový výtlak, koreňový vztlak — tlak vody, ktorý sa tvorí v xyléme cievnatých rastlín v prípade, ak pôda obsahuje dostatočné množstvo vody (najmä v noci) alebo ak je veľmi malá denná transpirácia. Je spôsobený osmotickým transportom vody a jej akumuláciou v xyléme vyvolávajúcou tlak na pevné bunky xylému a stúpanie vodného stĺpca z xylému koreňa do nadzemnej časti rastliny. V skorom jarnom období spôsobuje začiatok prúdenia miazgy.

korepresor

korepresor [lat.] — molekula pôsobiaca ako inhibítor expresie génu. V dôsledku vytvorenia väzby medzi korepresorom a regulačným proteínom – represorom, nastáva konformačná zmena represora (alostéria); takto modifikovaný represor sa viaže na špecifickú sekvenciu DNA (→ operátor), následkom čoho nemôže dôjsť k naviazaniu RNA-polymerázy na promótor transkribovaného génu, a transkripcia je preto v iniciačnej fáze prerušená.

korešpondent

korešpondent [lat.] —

1. novin. → spravodajca;

2. osoba alebo inštitúcia zabezpečujúca výmenu informácií alebo odborné konzultácie medzi inštitúciami spravidla príbuzného zamerania;

3. člen korešpondent, aj korešpondujúci člen — forma členstva v niektorých organizáciách alebo vedeckovýskumných inštitúciách (učených spoločnostiach, akadémiách vied). Historicky bol ako člen korešpondent (angl. Corresponding Member, fr. membre correspondant, nem. korrespondierendes Mitglied, rus. člen-korrespondent) označovaný jednotlivec, ktorý pôsobil mimo centra inštitúcie (nemohol sa preto pravidelne zúčastňovať na jej stretnutiach) a komunikoval s ňou len písomne (prostredníctvom korešpondencie). Táto forma členstva existuje v niektorých organizáciách a inštitúciách dodnes. V ZSSR a iných krajinách východného bloku predstavoval člen korešpondent (nebol to akademický titul) nižší stupeň členstva vo vedeckej akadémii, vyšším stupňom členstva bol akademik (riadny člen akadémie). V bývalom Československu bol člen korešpondent ČSAV vymenúvaný vládou ČSSR a člen korešpondent SAV vládou SSR na základe jeho zvolenia valným zhromaždením členov akadémie alebo na návrh prezídia akadémie (ČSAV), resp. predsedníctva akadémie (SAV). Na Slovensku boli obidve formy členstva zrušené 2002, keď vstúpil do platnosti nový zákon o SAV. V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého ZSSR člen korešpondent ako nižší stupeň členstva v akadémii existuje dodnes.

koretra

koretra [gr.], Chaoborus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď koretrovité (Chaoboridae). Dvojkrídlovce vyskytujúce sa takmer na celom svete. Majú 1,4 – 10 mm dlhé, zvyčajne svetložlté, sivé alebo hnedé priehľadné telo s tracheálnymi mechúrikmi a s dobre vyvinutou hlavou s uchopovacím orgánom. Dravé larvy sú súčasťou planktónu stojatých vôd, dospelé jedince niekedy tvoria niekoľko metrov vysoké stĺpovité roje v blízkosti vôd.

Na Slovensku žije 6 druhov, napr. koretra obyčajná (Chaoborus crystallinus), ktorej dospelé jedince majú krátke, čiastočne redukované ústne orgány, tmavé bruško a telo pokryté štetinkami; dravé, 5 – 7 mm dlhé larvy sa vodorovne vznášajú v stojatých vodách.

korfbal

korfbal [hol.] — kolektívna športová loptová hra, pri ktorej sa body dosahujú vhodením lopty do koša súpera. Hrajú ju 2 osemčlenné zmiešané družstvá (4 muži, 4 ženy) zložené zo 4 obrancov a 4 útočníkov na ihrisku s rozmermi 40 x 20 m (rovná palubová podlaha z drevených parkiet alebo s umelým povrchom) rozdelenom stredovou čiarou na 2 časti (útočnú a obrannú zónu družstiev), v ktorých sú okolo košov (syntetické obruče valcového tvaru s priemerom 39 – 42 cm a s výškou 23,5 – 25 cm, bez dna, umiestnené na vrchole žrde bez odrazovej dosky vo výške 350 cm v obidvoch poloviciach ihriska vo vzdialenosti 667 cm od koncovej čiary) farebne vyznačené pokutové územia (kruhy s priemerom 250 cm). Hrá sa s dvoj- a viacfarebnou guľatou loptou (obvod 68 – 70,5 cm, hmotnosť 445 – 475 g), ktorú možno prihrávať a hádzať, nie je však možné s ňou behať ani kráčať (povolené je urobiť najviac dva súvislé kroky), zakázané sú aj dribling, odbíjanie päsťou a hra nohami. Zápas je rozdelený na dva polčasy (spravidla 2 x 30 minút) s prestávkou (5 – 15 min).

Korfbal je bezkontaktný šport, brániť sa navzájom môžu iba hráči rovnakého pohlavia, a to zachytením prihrávanej či odrazenej lopty alebo zabránením hodiť ju na kôš (obranca so zdvihnutou rukou s pohľadom upriameným na útočníka pristúpi k nemu na dĺžku paže alebo bližšie). Hádzať na kôš môže len nebránený útočník, vhodený kôš má hodnotu jedného bodu. Po dosiahnutí dvoch bodov si útočníci a obrancovia jednotlivých družstiev vymenia zóny. Zvíťazí družstvo, ktoré dosiahlo viac bodov. Existujú aj varianty korfbalu, ktoré sa hrajú vonku (plážový, vodný, ľadový), s mierne odlišnými pravidlami.

Korfbal vznikol v roku 1902 v Holandsku (hol. korf = kôš) úpravou pôvodnej švédskej hry ringboll amsterdamským učiteľom Nicom Broekhuysenom (*1876, †1958). V roku 1924 bol založený Medzinárodný korfbalový výbor (International Korfball Bureau), ktorý v roku 1933 nahradila Medzinárodná korfbalová federácia (International Korfball Federation, IKF) so sídlom v Zeiste (Holandsko) združujúca 67 národných zväzov (2020). Korfbal nie je olympijský šport, na OH 1920 a 1928 bol ukážkovým športom, od 1978 sa konajú majstrovstvá sveta (MS), od 1998 majstrovstvá Európy (ME). Najúspešnejšími krajinami (2020) sú Holandsko (10 titulov z MS, 7 titulov z ME) a Belgicko (1 titul z MS). Najlepšími umiestneniami Slovenska sú 10. miesto na MS (1995) a 8. miesto na ME (1998). Riadiacim orgánom korfbalu na Slovensku je Slovenská asociácia korfbalu (SAK, založená 1993; riadny člen IKF) so sídlom v Prievidzi, ktorá sa okrem organizovania Slovenskej národnej korfbalovej ligy (SNKL) zameriava aj na športovú prípravu mládeže (približne 160-členná základňa). Najúspešnejším slovenským klubom je SKK Dolphins Prievidza (založený 1991), nositeľ 21 titulov v SNKL (2019).

Korfská deklarácia

Korfská deklarácia — dohoda o vytvorení spoločného juhoslovanského štátu podpísaná 20. 7. 1917 na ostrove Korfu medzi zástupcami srbskej vlády (N. Pašić) a Juhoslovanského výboru (A. Trumbić). Po rozpade Rakúsko-Uhorska deklarovala vytvorenie nezávislého štátu Chorvátov, Slovincov a Srbov na územiach obývaných juhoslovanskými národmi. Boli v nej vymedzené základné body fungovania budúceho spoločného štátu na čele s vládnucou srbskou dynastiou Karadjordjevićovcov (→ Kráľovstvo SHS). Dňa 11. 8. 1917 sa k nej pripojil aj Čiernohorský výbor národného zjednotenia.

koriander

koriander [gr. > lat.], Coriandrum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Jednoročné alebo dvojročné byliny pochádzajúce z oblasti okolo Stredozemného mora. Majú jednoducho až dvojito perovito laločnaté spodné listy (jednotlivé lístky sú širokovajcovité), dva- až trikrát perovito strihané byľové listy (jednotlivé lístky sú úzkočiarkovité) a biele alebo červenkasté kvety so srdcovitými korunnými lupienkami usporiadané v zložených okolíkoch, plod guľovitá nerozpadavá dvojnažka s dvoma semenami (dvojnažky sú tvrdé a ťažko oddeliteľné).

Patrí sem napr. do 50 cm vysoký jednoročný koriander siaty (Coriandrum sativum) s bielymi až ružovkastými, okolo 8 mm veľkými kvetmi v okolíku zloženom z 3 – 5 okolíčkov, ktorý sa pestuje ako korenina a liečivá rastlina. Plody koriandra povzbudzujú tvorbu slín a vylučovanie tráviacich štiav, uvoľňujú kŕče a zmierňujú plynatosť, sušené zrelé plody sa používajú v potravinárstve (do koreniacich zmesí, napr. do karí a medovníkového korenia, pri výrobe likérov) a vo farmaceutickom priemysle (do čajových zmesí, preháňadiel, mastí), čerstvé listy a zrelé plody ako korenina pri kuchynskej úprave pokrmov.

korida

korida [špan.], aj býčie zápasy — tradičný obradný zápas s býkmi, v ktorom zápasníci s býkmi – toreadori (torerovia, špan. toreros; aj matadori), obradným spôsobom pred publikom zabodávajú do býka kopije a na záver ho mečom usmrtia. Korida je rozšírená najmä v Španielsku, ale aj v Portugalsku, južnom Francúzsku a v niekoľkých štátoch Latinskej Ameriky. O jej vzniku v Španielsku existuje viacero hypotéz. Podľa hypotézy o rímskom pôvode (16. – 17. stor.) Španieli iba napodobnili gladiátorské súboje s divými zvieratami v antickom Ríme, podľa hypotézy o arabskom pôvode (18. stor.) tento rituál vznikol na španielskom území v období nadvlády Maurov na Pyrenejskom polostrove, keď prvé býčie zápasy boli prejavom loveckej zručnosti a zároveň rytierskej cti; v období → reconquisty slúžili súboje s býkmi ako tréning na boj s Maurmi. Hypotéza o autochtónnom vzniku býčích zápasov na území Španielska, ktorých korene siahajú do praveku, sa opiera o veľký počet nástenných jaskynných malieb a zobrazení býkov poukazujúcich na existenciu kultu býka na území Španielska ešte pred vznikom najstarších civilizácií. Býčie zápasy majú v Španielsku stáročnú tradíciu a väčšinou sú spojené s oslavou kresťanských sviatkov a s miestnymi tradičnými slávnosťami. Najstaršie záznamy o koride na území Španielska (1080 v Ávile, 1107 vo Varei) sa vzťahujú na svadobné rituály. Okrem svadieb bol beh býkov (correr a los toros) súčasťou korunovácií, krstov, osláv víťazstiev v bitkách, pohrebných obradov, obradov kanonizácie svätých a i. Tento rituál vykonávali šľachtici na koňoch, ktorí na býka útočili, prenasledovali ho a zabodávali doň oštepy. Od začiatku 18. stor. sa šľachta prestala o býčie zápasy zaujímať a novými aktérmi koridy sa stali predstavitelia nižších spoločenských vrstiev. Proti býkom už nebojovali na koňoch, ale ako peší zápasníci, čím sa korida v 18. stor. sformovala do dnešnej podoby. Za vlády Karola III. sa rozšírila výstavba arén na býčie zápasy podľa vzoru rímskych amfiteátrov, začalo sa aj s chovom špeciálnych plemien býkov (toros bravos = bojové býky). Prvá moderná korida sa konala v roku 1726 v Madride. Zakladateľom prvej dynastie zápasníkov s býkmi bol Francisco Romero (*1700, †1763), za tvorcov súčasnej podoby koridy sú pokladaní Joaquín Rodríguez, prezývaný Costillares (*1743, †1800), a v 30. rokoch 19. stor. Francisco Montes Reina, prezývaný Paquiro (*1805, †1851), ktorí zápas s býkom premenili skôr na umenie, v ktorom sa spája riziko s krásou súboja.

Býčie arény (plaza de toros) – miesta konania býčích zápasov, sa delia na permanentné (určené špeciálne na býčie zápasy), nepermanentné (určené nielen na ne) a prenosné. Každá aréna je otvoreným amfiteátrom s kruhovým pôdorysom, ktorý sa skladá z troch hlavných priestorov. Kruhový priestor uprostred amfiteátra určený na zápas (ruedo) je plocha pokrytá pieskom, po ktorej obvode stojí drevená červená bariéra (barrera). Za ňou je po celom obvode úzky pruh (tzv. ulička, callejón), ktorý oddeľuje bariéru od prvého radu sedadiel v hľadisku, je zákulisím koridy a nachádzajú sa tam matadori čakajúci na svoje vystúpenie, ich pomocníci, lekári, veterinári a ďalší účastníci zápasu. Tretím priestorom je hľadisko so stupňovito usporiadanými radmi sedadiel.

Počas jedného predstavenia klasickej formy koridy zvyčajne účinkujú traja matadori, ktorí zabíjajú šesť býkov (každý dvoch). Na zápase s jedným býkom, ktorý trvá asi 20 minút a má 3 časti (tercios), sa zúčastňuje 6 torerov (torero je akýkoľvek profesionálny zápasník s býkmi): dvaja pikadori (picadores) na koňoch vyzbrojení pikami (varas), traja peší banderiléri (banderilleros) s banderilami (asi 70 cm dlhými oštepmi s harpúnovitým hrotom so spätnými háčikmi) ozdobenými zvinutými farebnými papierovými stuhami (bandera = vlajka, odtiaľ názov) a jeden matador (matador de toros) vybavený muletou (červená plachta, ktorá slúži na vyprovokovanie býka na útok) a mečom. Po vpustení vydráždeného býka do arény v úvodnej časti (tercio de varas) matador najskôr pozoruje reakcie býka a testuje jeho vlastnosti pomocou dráždenia plášťom fuksiovo-žltej farby (capote de brega), pričom mu môžu asistovať jeho pomocníci (peones). Vzápätí nastúpia dvaja pikadori na koňoch, ktorých úlohou je pikou zasadiť býkovi niekoľko rán do oblasti chrbtového hrbu, aby vyskúšali jeho bojovnosť a vysilili ho tým, že začne krvácať. V druhej časti (tercio de banderillas) sa peší banderiléri obradným spôsobom priblížia k býkovi a zabodávajú doň banderily (celkove 6), ktorých sa býk pre spätné háčiky nedokáže striasť; bolesť a hluk do seba narážajúcich banderíl zabodnutých na jeho chrbte privádzajú býka do zúrivosti a zároveň ho oslabujú. V tretej, najdôležitejšej časti (tercio de muerte) prichádza matador v typickom kostýme bohato ozdobenom flitrami a prešívanom zlatými, striebornými alebo čiernymi gagátovými niťami (traje de luces = oblek leskov, žiarivý oblek), ktorý je popri býkovi hlavným aktérom koridy a v aréne s ním zostane nakoniec sám. Muletou ho provokuje na útok a zároveň útok pomocou mulety nasmerúva mimo svojho tela, pričom predvádza rôzne pohybové, takmer tanečné figúry a manévre. Postupne muletou prinúti býka čo najväčšmi znížiť polohu hlavy, aby mu mohol vraziť meč do priestoru medzi lopatkami, a pretnúť tak aortu alebo priamo zasiahnuť srdce. Ak sa mu to nepodarí na prvýkrát a bodnutie nie je smrteľné, matador si vyslúži piskot publika a nasledujú ďalšie bodnutia mečom. V prípade neúspechu matador donúti býka skloniť hlavu až po zem a spredu mu vrazí špeciálny meč (s ostrím v tvare kríža) do krku v mieste medzi lebkou a prvým stavcom (descabello). Finálnu ranu z milosti zasadí pomocník (puntillero) špeciálnou dýkou (puntilla). Prezident koridy môže výnimočne dlho odolávajúcemu býkovi ešte pred smrteľnou ranou udeliť milosť (indulto), čím ho ušetrí od smrti a vráti na pastviny. Ak býk matadora zraní, ihneď nastúpi ďalší matador (býk teda nemôže zvíťaziť). Publikum oceňuje predstavenie spontánnymi prejavmi (súhlasné mávanie vreckovkami alebo nesúhlasný piskot, najvyšším ocenením je vynesenie matadora z arény na pleciach divákov).

V Španielsku existujú aj iné formy býčích predstavení, ktoré sa uskutočňujú napríklad v uliciach miest. V meste Tordesillas prebiehali do 2016 slávnosti nazývané toro de la vega, počas ktorých bol býk prenasledovaný jazdcami, ktorí sa ho kopijami snažili oslabiť a dohnať na otvorenú lúku, kde bol usmrtený kopijníkmi na koňoch. Známou formou amatérskych býčích predstavení sú behy pred býkmi (encierros), z ktorých najslávnejšie sa konajú v Pamplone na sviatok sv. Fermína. Počas týchto behov je na vytýčenej trase historickým centrom mesta v dĺžke 850 m vypustených 6 býkov, ktorých provokujú bežci oblečení v bielom tričku s červenou šatkou na krku a s červeným opaskom (faja roja). Rôzne druhy býčích zápasov sa konajú aj v iných častiach sveta, okrem Portugalska, južného Francúzska a štátov Latinskej Ameriky aj v južnej Indii a v Afrike (ostrov Pemba). Súboje dvoch býkov sa konajú vo Vietname, v Thajsku, Ománe či na japonskom ostrove Okinava, tieto býčie predstavenia však majú iný pôvod a tradíciu ako španielska korida, podobne aj zápasy kráv vo Švajčiarsku. V niektorých krajinách, resp. v oblastiach, je korida pokladaná za týranie zvierat, a preto je zakázaná. Korida inšpirovala viacero umelcov a bolo vytvorených viacero výtvarných, literárnych a hudobných diel s touto tematikou, býčí zápas symbolicky znázorňuje aj tanec pasodoble.

korienok

korienok, radikula — embryonálny základ koreňa, ktorý počas prvej fázy klíčenia prerastá jazvičkou semena a vyvíja sa z neho koreňová sústava.

Kořinková, Zuzana

Kořínková, Zuzana, 25. 1. 1963 Žilina — slovenská športovkyňa, priekopníčka ženskej kulturistiky na Slovensku. R. 1983 – 88 študovala na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Pôvodne sa venovala rôznym športovým disciplínam (predovšetkým ľahkej atletike), od 1985 kulturistike. Ako amatérka dosiahla úspechy spočiatku na domácich (1987 – 89 trikrát majsterka Československa v kategórii do 52 kg), neskôr na medzinárodných (1989 v Osle majsterka Európy, 1990 v Mexiku majsterka sveta – prvá zo Slovenska) súťažiach. Od 1990 prvá profesionálna kulturistka na Slovensku. Účastníčka súťaží organizovaných Medzinárodnou federáciou kulturistiky a fitnesu (International Federation of Bodybuilding and Fitness, IFBB): 1991 (ako prvá Slovenka) a 1993 najvýznamnejšej svetovej ženskej kulturistickej súťaže Miss Olympia, 1992, 1993 a 1995 Jan Tana Pro Classic, 1993 Miss International, 1993 získala 2. miesto a 1995 1. miesto v súťaži Extravaganza (o najsilnejšiu kulturistku na svete). Najväčší úspech dosiahla 1996 v Bratislave víťazstvom v súťaži Grand Prix IFBB European Womens Pro Invitational. R. 1998 ukončila súťažnú kariéru a stala sa trénerkou. Jej športové úspechy zachytáva životopisná kniha Famózna Zuzana (1998) od Vladimíra Hagaru a Drahomíra Krásnohorského. Nositeľka Ceny za celoživotné dielo a prínos v kulturistike (1996) udelenej Kanceláriou predsedu vlády SR.

korintská prilba

korintská prilba — najčastejší typ bronzovej prilby používanej v starovekom Grécku asi od 8. stor. pred n. l. Pokrývala celú hlavu, vpredu mala mohutné ohybné lícnice a otvory na oči a nos, často mala aj pevný chochol. V priebehu dejín sa vyvinulo niekoľko jej foriem. Z Grécka, kde sa používala asi do začiatku 5. stor. pred n. l., sa dostala aj do ďalších stredomorských krajín, nosili ju napr. Etruskovia či Rimania (až do 1. stor. n. l.). Bola častým námetom antického vázového maliarstva, mozaík a sochárskych diel (napr. busta aténskeho štátnika Perikla s korintskou prilbou zachovaná v rímskych kópiách gréckeho originálu, napr. v kópii zo zač. 2. stor. n. l., dnes vo Vatikánskych múzeách). Nazvaná bola podľa mesta Korint, významného centra remeselnej výroby.

koristné právo

koristné právo — súhrn zásad vnútroštátneho a medzinárodného verejného práva, ktoré v prípade ozbrojeného konfliktu (v námornej vojne) určujú, kedy je možné konfiškovať súkromný majetok (lode a tovar) príslušníkov nepriateľského štátu a ktorý majetok sa pokladá za vojnovú korisť. Predmetom koristného práva môžu byť aj lode a tovar (vojnový kontraband) neutrálnych štátov, ktoré porušili povinnosť vyplývajúcu z neutrality. Prameňom koristného práva sú medzinárodné dohovory, napr. Dohovor o niektorých obmedzeniach koristného práva v námornej vojne (1907). K výkonu koristného práva sú oprávnené počas námornej vojny iba posádky vojnových lodí (v minulosti i korzárske lode; → korzárstvo). O zhabanom majetku rozhodujú koristné súdy, ktorými sú vnútroštátne súdy vojnovej strany rozhodujúce podľa vnútroštátnych noriem, musia však rešpektovať pravidlá vojnového práva. K prevodu vlastníctva zhabanej lode a jej nákladu dochádza až po vydaní rozhodnutia koristného súdu o tom, že loď a jej náklad právoplatne podľahli konfiškácii.

Korka Murt

Korka Murt, Korkamurt — v mytológii Udmurtov postava zdomácneného škriatka. Má podobu malého starčeka s dlhými fúzmi, ktorý žije v skrytosti v dome a pomáha jeho obyvateľom. Človeku, ktorý mu ublíži, sa však mstí. Ak sa rodina sťahuje, je potrebné usporiadať obrad Korka Murt sektan, aby škriatok nasledoval ľudí do nového domu. Takto presídlený škriatok sa nazýva Vuž Murt (Vužmurt). Pomocníkom Korku Murta je škriatok Gondyr (Medvedík), ktorý je opisovaný ako malý medveď žijúci v pivnici či v sýpke a chráni najmä zásoby. Jeho obdobou je napr. v nemeckej mytológii Kobold, v českej mytológii skřítek hospodáříček.

korková príchuť

korková príchuť, korková pachuť — jedna z najzávažnejších chýb vína spôsobená zátkou (uzáverom) z nekvalitného korku. Pred výrobou zátok sa korok opracúva a dezinfikuje horúcim chlórovým kúpeľom, v jeho otvorených póroch však napriek tomu zostávajú spóry vláknitých húb, ktoré po nafľašovaní vína metabolizujú chlór za vzniku 2,4,6-trichlóranizolu (TCA). Ten sa postupne eluuje do vína a v dôsledku nízkej prahovej citlivosti ho znehodnocuje. Podobné príchute môžu spôsobovať i ďalšie metabolity vláknitých húb (metylizoborneol, geozmín). Pre korkovú príchuť je charakteristický aromatický (komplexný čuchový a chuťový) vnem zatuchnutosti, strúchnivenosti a plesnivosti; chyba sčasti alebo v plnom rozsahu prekrýva odrodový buket vína. Napadnutie korkového uzáveru TCA môže viesť k úplnému znehodnoteniu vína.

korkovitosť

korkovitosť — výskyt pletív podobných korku, tvoriacich na rastlinných orgánoch (napr. na listoch, plodoch) spevnené miesta či výplne prasklín.

korkovkovité

korkovkovité, Bankeraceae — čeľaď z kmeňa (v staršej systematike z oddelenia) bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad plesňovkotvaré (Thelephorales). Huby rastúce v lesoch takmer na celom svete v mykoríze s ihličnatými aj s listnatými drevinami. Majú jednoročné mäsité alebo tuhé korkovité plodnice so zvyčajne šupinatým, v strede plytko až zreteľne preliačeným, na okraji zvlneným, sústredne zvrásneným a súčasne pásikavým plstnatým klobúkom a s hlúbikom, ktorý môže byť skrátený na minimum, ostnatú výtrusorodú vrstvu a drobné výtrusy s ostnatým alebo s bradavičnatým povrchom; plodnice často zrastajú.

Patrí sem asi 5 rodov, napr. vzácne a ohrozené rody korkovec (Phellodon) a korkovka (Bankera), ktoré sa vyskytujú najmä v ihličnatých lesoch. Do rodu korkovec patrí 15 druhov, na Slovensku rastú štyri, napr. korkovec čierny (Phellodon niger) s plstnatým, nepravidelne okrúhlym hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer okolo 2,5 – 7 cm, biely okraj a čiernu dužinu (v dospelosti je celá plodnica čierna), a s 1 – 2 cm dlhým čiernym hlúbikom s plstnatou bázou, korkovec čiaškovitý (Phellodon tomentosus) s okrovým alebo s hnedým, v mladom veku hladkým, neskôr hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer 2 – 6 cm a biely okraj, a s holým svetlo- alebo tmavohnedým hlúbikom s dĺžkou do 1 cm a častejšie v listnatých lesoch sa vyskytujúci korkovec zrastený (Phellodon confluens) s nepravidelným žltohnedým alebo sivohnedým, na okraji bielym hrboľatým klobúkom s priemerom 3 – 10 cm a s kratším plstnatým hlúbikom, ktorého zaschýnajúca dužina má výraznú vôňu. Do rodu korkovka patria dva druhy, na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne korkovka pleťová (Bankera violascens) so šupinatým, zvyčajne sivohnedým klobúkom, ktorý má priemer 5 – 12 cm a biely okraj, a s hnedosivým alebo s tmavohnedým jemne plstnatým hlúbikom.

korkovník

korkovník, Phellodendron — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rutovité. Opadavé dvojdomé stromy pochádzajúce z vlhkých oblastí vých. Ázie. Majú protistojné nepárnoperovité tmavozelené, na jeseň žltkasté listy zložené z 5 – 13 vrúbkovaných lístkov, malé zelené čiaškovité kvety usporiadané vo zväzočkoch alebo v chocholíkoch a korkovitú borku (odtiaľ názov), plod malá čierna guľovitá kôstkovica.

Patrí sem 10 druhov, na Slovensku sa v parkoch ako solitérna drevina pestuje do 14 m vysoký korkovník amurský (Phellodendron amurense) s rozložitou korunou a s listami dlhými do 35 cm, zloženými z 13 vajcovitých alebo kopijovitých lístkov.

kormčaja kniga

kormčaja kniga [rus.], skrátene kormčaja — zbierka cirkevného a civilného práva (zákonník) obsahujúca väčšinou preklady gréckych právnych textov do cirkevnoslovanského jazyka. Termín kormčaja kniga sa zvyčajne vzťahuje na zbierky ruského pôvodu (resp. ruskej redakcie; bulharské a srbské zbierky sa tak ako byzantské zákonníky označujú termínom Nomokánon). Kormčije knigy vznikali zvyčajne na základe byzantských Nomokánonov, na konci 13. stor. boli niektoré doplnené normami ruského práva, ktoré odrážalo tamojšie sociálno-ekonomické podmienky. K najznámejším patria Jefremovskaja kormčaja (12. stor., na základe bulharského Nomokánonu), Riazanskaja kormčaja (1284, na základe srbského Nomokánonu), Novgorodskaja kormčaja (medzi 1285 a 1291, obsahuje viacero častí ruského pôvodu), Usťužskaja kormčaja (13./14. stor., na základe veľkomoravského Metodovho Nomokánonu z 9. stor.) a i. Kormčije knigy sa používali pri vedení (rus. kormčij = kormidelník, vodca; odtiaľ názov) Ruskej pravoslávnej cirkvi a v cirkevnom súdnictve až do 19. stor., poslednou bola tzv. Pečatnaja kormčaja (vydaná v oficiálnej ruskej tlačiarni Pečatnyj dvor v Moskve, odtiaľ názov), ktorá vyšla tlačou 1653 a sa stala záväznou zbierkou kánonického práva Ruskej pravoslávnej cirkvi; 1839 bola nahradená novou edíciou zbierky kánonického práva – Knihou pravidiel (Kniga pravil).

Körner, Theodor

Körner, Theodor, 24. 4. 1873 Újszőny, dnes Komárom, Maďarsko – 4. 1. 1957 Viedeň — rakúsky generál a politik. Absolvoval vojenské školy v meste Mährisch Weisskirchen (dnes Hranice, ČR) a vo Viedni, vojenskú kariéru nastúpil s hodnosťou poručíka (1894). Od 1899 slúžil v Záhrebe, od 1904 pôsobil na telegrafnom úrade rakúsko-uhorského generálneho štábu (Telegraphenbüro des Generalstabs) vo Viedni, 1908 – 10 slúžil ako štábny dôstojník v Mostare (Bosna a Hercegovina) a v Levoči, 1910 povýšený na majora. Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako náčelník generálneho štábu na talianskom fronte (boje pri rieke Soča, tal. Isonzo, 1915 – 17). Po skončení vojny sa podieľal na reorganizácii rakúskej armády, 1924 ukončil vojenskú kariéru v hodnosti generála a stal sa členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Rakúska (Sozialdemokratische Arbeiterpartei Deutschösterreichs), za ktorú bol 1924 – 34 poslancom Bundesratu (od 1933 jeho predseda); podieľal sa na budovaní a vedení polovojenskej organizácie Republikánsky obranný zväz (Republikanischer Schutzbund). Po nástupe autoritatívneho režimu E. Dollfussa a nevydarenom povstaní ľavice vo februári 1934 bol uväznený a až koncom roka prepustený s podmienkou, že sa nebude venovať politickej činnosti. R. 1944 po nevydarenom pokuse o atentát na A. Hitlera bol krátko väznený gestapom, spojitosť s atentátnikmi (→ Hnutie 20. júla 1944) mu však dokázaná nebola. Po skončení 2. svetovej vojny bol 1945 – 51 starostom Viedne, 1951 – 57 spolkový prezident Rakúska. Počas jeho úradu bola 15. 5. 1955 vo Viedni so štyrmi bývalými spojeneckými veľmocami podpísaná Štátna zmluva o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska, ktorou Rakúsko získalo úplnú samostatnosť a následne bol prijatý zákon o neutralite Rakúska a o jeho vstupe do OSN.

kornet

kornet [fr.] —

1. v armádach niektorých krajín v 17. – 18. stor. hodnostné označenie služobne najmladšieho dôstojníka jazdeckej kompánie; vojenský trubač. Bol nositeľom štandardy (fr. cornette, odtiaľ názov) kompánie a v boji ju musel brániť aj za cenu straty vlastného života. V rakúskej armáde boli kompánie v roku 1769 v rámci reorganizácie nahradené eskadrónami a hodnosť korneta bola zrušená;

2. protitanková riadená strela ruskej produkcie; raketový komplet dlhého dosahu s diaľkovým navedením na cieľ pomocou laserového lúča vyvinutý koncom 80. rokov 20. stor. pod názvom 9K135 Kornet (samotná strela má označenie 9M133, kódové označenie NATO je AT-14 Spriggan). Strela je vybavená tandemovou kumulatívnou hlavicou (bola skonštruovaná aj verzia s termobarickou hlavicou proti živej sile). Kornet bol vyvinutý vo dvoch variantoch: mobilný, ktorý tvorí výzbroj vozidla na báze BMP-3 (bojové vozidlo pechoty, rus. bojevaja mašina pechoty), a prenosný. Integrálnou súčasťou odpaľovacieho zariadenia kornetu je zameriavacia a navádzacia jednotka so zdrojom laserového lúča.

Kornilov, Amos Kondratovič

Kornilov, Amos Kondratievič, 1701 – 1780 — ruský moreplavec žijúci v Archangeľsku a v jeho okolí, majiteľ lodí, príslušník staroverského hnutia. Uskutočnil niekoľko plavieb zameraných na lov mrožov v Bielom mori a Barentsovom mori a viackrát podnikol obchodné plavby z Archangeľska na Špicbergy, kde v rokoch 1737, 1738 a 1739 aj prezimoval. Významné sú jeho denníky z týchto ciest, v ktorých sú zaznamenané najmä jeho poznatky o prírodných podmienkach v polárnych oblastiach (ľad, morské prúdy, teplota vody a vzduchu, výskyt morských živočíchov a pod.).

koromandelský lak

koromandelský lak — výzdobná technika z laku totožná s čínskou a japonskou tvorbou (laka; čínska umelecká tvorba z laku). Na zvyčajne tmavom lakovom povrchu predmetov sú plošne vyrezávané dekoratívne motívy a odkryté miesta sú kolorované. Najčastejšie sa táto výzdobná technika uplatnila po roku 1600 v nábytkárstve a vo výrobe úžitkových predmetov dovážaných do Európy z južnej Indie (z Koromandelského pobrežia, odtiaľ názov).

koronandy

koronandy [lat.] — cyklické a polycyklické organické zlúčeniny, ktoré majú v cykle zabudované donorové atómy (kyslík, dusík, síru; → crown-étery, → kryptandy), vďaka čomu sú schopné tvoriť relatívne stabilné komplexy s katiónmi alkalických kovov a alkalických zemín, ako aj s amóniovými katiónmi. Komplexy koronandov s katiónmi kovov sa nazývajú kryptáty.

koroner

koroner [lat. > angl.] — práv. v štátoch s angloamerickým právnym systémom (napr. USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália, Nový Zéland; → anglo-americké právo) súdny úradník, ktorý zodpovedá za zistenie príčiny náhlej (neočakávanej), násilnej či inej neprirodzenej smrti (úradný obhliadač mŕtvol). Uskutočňuje prehliadku mŕtveho tela osoby a vydáva úmrtný list. K jeho povinnostiam patrí predovšetkým určenie času, miesta, spôsobu a príčiny smrti, pri neznámych osobách určenie identity. V odôvodnených prípadoch nariaďuje pitvu. Ak nie je možné zistiť príčinu úmrtia z prehliadky tela či z pitvy, alebo sa zistí, že smrť nebola prirodzená, musí nariadiť súdne vyšetrovanie (inquest), ktoré spravidla vykonáva na verejnom pojednávaní na súde. Jeho cieľom je zistiť, kto zomrel, kde zomrel a ako došlo k smrti. Ak došlo k smrti vo výkone trestu odňatia slobody či vo väzbe, alebo ak je podozrenie, že smrť bola spôsobená pracovným úrazom, na vyšetrovaní sa zvyčajne zúčastňuje aj porota.

Názov koroner sa začal používať v 12. stor. v Anglicku na označenie úradníka, ktorého úlohou bolo chrániť záujmy kráľovskej rodiny (z lat. custos placitorum coronae = správca sporov koruny). Neskôr (od 17. stor.) bolo jeho hlavnou úlohou určiť príčinu smrti v prípade podozrenia, že smrť bola spôsobená cudzím zavinením. V súčasnosti sa okrem štátov s angloamerickým právnym systémom vykonáva úrad koronera aj v iných krajinách, napr. v Česku.

Korošec, Anton

Korošec, Anton, 12. 5. 1872 Biserjane, dnes súčasť obce Sveti Jurij ob Ščavnici, Pomurský región – 14. 12. 1940 Belehrad — slovinský a juhoslovanský politik, katolícky kňaz. Po štúdiu teológie bol 1895 vysvätený za kňaza, od 1898 pôsobil v seminári v Maribore (1905 získal doktorát na univerzite v Grazi). Pôsobil ako redaktor vo viacerých periodikách (1901 Naš dom, Náš domov; 1909 Straža, Stráž). Stal sa jedným z vodcov Slovinskej ľudovej strany, za ktorú bol 1906 – 18 poslancom rakúskej ríšskej rady (1917/18 predseda juhoslovanského klubu), kde presadzoval radikálnu štátoprávnu reformu habsburskej monarchie a koncom 1. svetovej vojny sa zasadzoval za jej rozpad. Súčasne 1909 – 18 poslanec Štajerského krajinského snemu. Ako predseda Národnej rady Slovincov, Chorvátov a Srbov v Záhrebe (október – november 1918) bol jedným zo spolutvorcov novovzniknutého Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov a po ustanovení Kráľovstva SHS pôsobil v období dlhej politickej nestability ako minister rôznych rezortov vo väčšine juhoslovanských vlád. Od 28. júla 1928 do 7. januára 1929 predseda vlády. Ako prvý nesrbský premiér musel riešiť narastajúce etnické napätie medzi Srbmi a Chorvátmi. Po prevrate 6. 1. 1929 a vytvorení Kráľovstva Juhoslávia odišiel do opozície, za kritiku režimu bol 1933 – 34 internovaný. Po atentáte na kráľa Alexandra I. Karadjordjevića (1934) sa vrátil do vrcholnej politiky, 1935 – 38 minister vnútra, minister školstva a predseda senátu. Patril k zástancom autonómie Slovinska v rámci Juhoslávie.