Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 94 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Komárno

Komárno — okres v Nitrianskom kraji; rozloha 1 100 km2, 103-tis. obyvateľov (2016), 28,3 % slovenskej národnosti, 63,8 % maďarskej národnosti (2011), hustota zaľudnenia 93,6 obyvateľov/ km2 (2016), administratívne stredisko Komárno. V okrese je 41 obcí, z toho 3 mestá (Komárno, Hurbanovo, Kolárovo). Podiel mestského obyvateľstva: 52 %.

Celé územie zaberá juž. časť Podunajskej nížiny – na západe plochý reliéf Podunajskej roviny budovanej riečnymi usadeninami Dunaja a jeho prítokov, na východe pahorkatinný reliéf Podunajskej pahorkatiny tvorenej neogénnymi ílmi, pieskami a štrkmi pokrytými sprašami, tam maximálna výška územia 271 m n. m. (v pahorku Chrbát), najnižší bod územia pri výtoku Dunaja zo Slovenska, 150 m n. m. Územie ležiace v teplej klimatickej oblasti patrí k najteplejším a najslnečnejším na Slovensku. Hlavné vodné toky: Dunaj, Malý Dunaj, Váh. V riečnych štrkoch Žitného ostrova veľké zásoby kvalitnej podzemnej vody; bohaté zásoby geotermálnych a minerálnych vôd, z celkového počtu 21 vrtov s geotermálnou vodou sa 3 využívajú na rekreačné účely (Komárno, Patince, Virt). Výhodná dopravná poloha na Dunaji spájajúcom hlavné mestá Slovenska a Maďarska; v Komárne spojenom dvoma mostami (cestný a železničný) s mestom Komárom na maďarskej strane Dunaja je najväčší riečny prístav Slovenska. Významný strojársky (najmä lodenice v Komárne), potravinársky (o. i. pivovarnícky, výroba piva Zlatý bažant v Hurbanove v pivovare Heineken) a obuvnícky (Rieker) priemysel. Úrodná poľnohospodárska oblasť, orná pôda zaberá takmer tri štvrtiny rozlohy okresu. Rastlinná výroba je orientovaná na produkciu obilnín, technických plodín a zeleniny, živočíšna výroba na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.

Využívanie veľtoku Dunaj (vhodné podmienky na vodné športy, vodnú turistiku, lov rýb a kúpanie), výskyt termálnych vôd, prítomnosť viacerých stavebných pamiatok (národná kultúrna pamiatka Komárňanský pevnostný systém, pozostatky rímskeho tábora Kelemantia v chotári obce Iža, pravoslávny kostol z pol. 18. stor. v Komárne) a atrakcií (Nádvorie Európy v Komárne) podmienili rozvoj cestovného ruchu. Do územia okresu zasahuje CHKO Dunajské luhy, sú tam 2 národné prírodné rezervácie (Číčovské mŕtve rameno a Apálsky ostrov), 14 prírodných rezervácií a 9 chránených areálov.

komárolovkovité

komárolovkovité, Polioptilidae — v starších zoologických systémoch čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes), v najnovších zoologických systémoch čeľaď sivuškovité.

Komárom

Komárom — mesto v severozáp. Maďarsku v župe Komárom-Esztergom na pravom brehu Dunaja na hranici so Slovenskom oproti mestu Komárno; 19-tis. obyvateľov (2015). Priemysel telekomunikačných technológií (továreň spoločnosti Nokia), potravinársky (pivovar). Významný riečny prístav, spojenie železničným a cestným mostom s Komárnom. Termálne kúpele.

Koncom 4. stor. bola oblasť osídlená Keltmi, neskôr Rimanmi, ktorí tam na pravom brehu Dunaja oproti dnešnému Komárnu vybudovali vojenský tábor a mesto Brigetio (v dnešnej mestskej časti Szőny). Pôvodne obec Újszőny, ktorá bola fakticky predmestím dnešného slovenského Komárna, 1892 spojené mostom, od 1896 súčasť Komárna. Po 1. svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Československa stanovená cez stred rieky Dunaj, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny na jej pravom brehu pod názvom Komárom-Újváros. R. 1938 – 45 znova súčasť Komárna (pripojeného vtedy k Maďarsku). Od 1945 súčasť Maďarska, 1977 k mestu pripojená obec Szőny.

Stavebné pamiatky: tri pevnosti, ktoré pôvodne tvorili súčasť Komárňanského pevnostného systému (jeho Dunajskú líniu) – Csillag erőd (2. pol. 16. stor., obnovená 1850 – 70), Monostori erőd (1850 – 71) a Igmándi erőd (1871); kostol (2. pol. 18. stor.), v časti Szőny neskorobarokový kostol (1774 – 78) a neobarokový kaštieľ (zač. 20. stor., 1945 prestavaný na nemocnicu). Múzeum G. Klapku (1966).

Komárov

Komárov — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v doline Tople v sev. časti Ondavskej vrchoviny, 240 m n. m.; 424 obyvateľov (2015). Vrchovinné, prevažne zalesnené územie s prevahou buka, brezy a hrabu.

Obec písomne doložená 1355 ako Kamarow, 1414, 1416, 1427, 1492, 1506 Komaro, 1514 Komarowcz, 1548 – 1600 Komarom, Komaro, Komarow, 1773 Komarócz, Komaruw, 1786 Komarócz, Komarno, 1808 Komárócz, Komarow, 1863 Komaróc, 1873 – 1882 Komáróc, 1888 – 1902 Komaróc, 1907 – 13 Felsőkomaróc, 1920 Komarovce, Komarov, 1927 Komárov.

Vznikla na zákupnom práve, patrila panstvu Kurima a od 15. stor. panstvu Makovica. Koncom 15. stor. po vpádoch poľských vojsk ju väčšina obyvateľov opustila. V 16. a 17. stor. sú v obci doložené mlyn a píla. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, príležitostne povozníctvom a pálením vápna.

Archeologické nálezisko z mladšieho paleolitu, mohyly kultúry východoslovenských mohýl z konca eneolitu, bronzový depot z mladšej až z neskorej bronzovej doby. Stavebné pamiatky: klasicistický Kostol sv. Štefana Uhorského (1856, rekonštruovaný 1905, upravený 2005 – 06).

Komárovce

Komárovce — miestna časť obce Sobrance.

Komárovce

Komárovce, Komaróc — obec v okrese Košice-okolie v Košickom kraji v juhozáp. časti Košickej kotliny, 205 m n. m.; 378 obyvateľov, 30,2 % slovenskej, 66,4 % maďarskej národnosti (2015). Rovinné, odlesnené, poľnohospodársky využívané územie.

Obec písomne doložená 1365 ako Kamarouch, 1374 Kamaroch, 1402 Komarach, 1404 Kamaroch, 1410 Comaroch, 1419 Komarowch, 1427 Komaroch, 1430 Comarocz, 1449 Kamarocz, 1453, 1553 Komarocz, 1605, 1638 Kamarocz, 1702 Komárocz, 1773 Komorócz, Komorocz, Komarowcze, 1786 Komarócz, Komarowce, 1808 Komárócz, Komárowce, 1863 Komáróc, 1873 – 88 Komaróc, 1892 – 95 Komáróc, 1898 – 13 Komaróc, 1920 Komárovce, 1927 – 38 Komárovce, Komáróc, 1938 – 45 Komaróc, 1945 – 48 Komárovce, Komáróc, 1948 Komárovce.

Pôvodne patrila Abovcom, od 1402 ako majetok hradného panstva Veľká Ida Peréniovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. R. 1939 – 44 pripojená k Maďarsku.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia kultúry s vých. lineárnou keramikou, bukovohorskej kultúry, osídlenia z neolitu a z bronzovej doby, osídlenie z vrcholného až z neskorého stredoveku (12. – 13. stor.). Stavebné pamiatky: klasicistický reformovaný kostol (začiatok 19. stor., obnovený 1937), rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána (1928).

komárovité

komárovité, Culicidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera). Drobný hmyz vyskytujúci sa od arktických až po tropické oblasti. Má štíhle, 0,3 – 20 mm (zvyčajne 3 – 6 mm) dlhé telo, guľovitú hlavu s veľkými zloženými očami, s bodavo-cicavými ústnymi orgánmi, ktoré tvoria úzky cuciak, a s dlhými (spravidla dlhšími ako telo) 15-článkovými tykadlami, tri páry dlhých nôh a jeden pár blanitých krídel, pričom druhý pár je premenený na kyvadielka dôležité pri riadení letu. Hmyz s úplnou premenou (→ holometabólia).

Komárovité sa rozmnožujú oplodnenými vajíčkami, pričom pred ich kladením (100 – 400, najmä do mlák a stojatých vôd) sa musia samičky nacicať krvi; larválny vývin trvá 3 týždne, larvy žijú vo vode, kyslík však prijímajú zo vzduchu tracheami vyúsťujúcimi na poslednom bruškovom článku (spôsob vyústenia tracheí je jedným z diferenciálnych diagnostických znakov rodov). Sú beznohé, majú hryzavé ústne orgány (okrem lariev z čeľade byľomorovité, ktoré majú cicavé ústne orgány) a voľné (múmiovité) kukly. Samičky sa živia krvou stavovcov, najmä cicavcov, samčeky počas krátkeho života (žijú len niekoľko dní, samičky až rok) cicajú rastlinné šťavy alebo potravu neprijímajú vôbec. Väčšina druhov sa zaraďuje medzi nočný hmyz obťažujúci človeka aj zvieratá, mnohé druhy sú prenášačmi viacerých infekčných ochorení (napr. malárie, dengue, žltej horúčky a zápalu mozgu).

Patrí sem približne 3 100 druhov z 34 rodov, z ktorých najvýznamnejšie sú Anopheles, Culex a Aedes (všetky tri rody môžu prenášať filárie psov, pôvodcu malárie vtákov a rôzne vírusy vyvolávajúce zápaly mozgu zvierat a človeka; ľudskú maláriu prenáša len rod Anopheles, žltú zimnicu rod Aedes, všetky tri rody prenášajú aj ľudské filárie Wuchereria a Brugia). Na Slovensku sa vyskytuje okolo 50 druhov, k najbežnejším patria 5 – 6 mm dlhý kalamitný druh komár útočný (Aedes vexans), ktorého dospelé jedince sa od mája do jesene vyskytujú v lesoch a na lúkach prevažne v nížinách a pahorkatinách, larvy sa vyvíjajú najmä v mlákach a plytkých vodách záplavových zón riek a samičky napádajú prevažne teplokrvné živočíchy, ale aj človeka, a 3,5 – 5 mm dlhý komár dotieravý (Culex molestus), ktorého larvy sa vyvíjajú najmä v malých nádržiach, kanáloch a teplovodoch a samičky napádajú človeka prevažne vo večerných a v nočných hodinách, zriedkavejším druhom je napr. okolo 6 mm dlhý komár obrúčkavý (Theobaldia annulata, v niektorých zoologických systémoch Culuseta annulata), ktorého larvy sa vyvíjajú vo vodách znečistených organickými látkami, dospelé jedince sa od júna do jesene vyskytujú najmä na severe Slovenska a samičky napádajú človeka aj hospodárske zvieratá.

komárovkovité

komárovkovité, Bittacidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad srpice (Mecoptera). Drobný hmyz žijúci najmä v tropických oblastiach. Má štíhle, 10 – 30 mm dlhé telo s dvoma pármi krídel a troma pármi dlhých nôh, posledné články chodidiel sú premenené na chytací orgán. Komárovkovité sú dravé, živia sa inými druhmi hmyzu.

Patrí sem 172 druhov, na Slovensku sa vyskytujú dva: okolo 22 mm dlhá komárovka lúčna (Bittacus italica, v niektorých zoologických systémoch Bittacus tipularius) má hnedasté sfarbenie a dlhé úzke krídla bez škvŕn, lieta od mája do októbra, najmä podvečer, samček po ulovení koristi vylučuje páchnucu látku, ktorá láka samičku na párenie (samička počas párenia požiera korisť), samička kladie vajíčka, ktoré zvyčajne jednotlivo voľne padajú na zem a po prezimovaní sa z nich liahnu larvy živiace sa uhynutými článkonožcami, po zakuklení lariev sa spravidla v lete liahnu dospelé jedince; druh Bittacus hageni sa vyskytuje na južnom Slovensku.

komárožrútovité

komárožrútovité, Conopophagidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes). Malé vtáky (dĺžka 11 – 14 cm, hmotnosť 20 – 23 g), ktoré sa vyskytujú prevažne vo vlhkých lesoch Strednej a Južnej Ameriky. Majú zavalité telo so zvyčajne hnedým, ale aj s bielym alebo s čiernym perím (mnohé druhy s bielym chumáčom peria za očami), dlhé tenké nohy s dlhými prstami, z ktorých tri sú na báze zrastené, a veľmi krátky chvost a zobák. Živia sa hmyzom, prevažne pavúkmi, larvami hmyzu, rovnokrídlovcami a chrobákmi. Hniezdia na stromoch v kalichovitých hniezdach. Samica spravidla znáša dve žltohnedé vajcia, na ktorých sedí spolu so samcom.

Patria sem dva rody, komárožrút (Conopophaga) s 9 druhmi, napr. komárožrút škoricový (Conopophaga lineata) vyskytujúci sa v Brazílii a Argentíne, a tororo (Pittasoma) s dvoma druhmi vyskytujúcimi sa v tropických a subtropických vlhkých lesoch Južnej a Strednej Ameriky.

komasácia

komasácia [lat.], sceľovanie pozemkov — spájanie nesúvislých a rozptýlených poľnohospodárskych pozemkov podľa vlastníckych práv k nim s cieľom vytvoriť väčšie a hospodársky lepšie využiteľné pozemky; historický pojem používaný na Slovensku do 1918, zakotvený v uhorskom zvykovom práve. V súčasnosti je sceľovanie pozemkov súčasťou pozemkových úprav, pričom scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov upravuje zákon č. 330 z 1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách.

— Na Slovensku sa po prvýkrát uskutočnila komasácia v 18. stor. počas urbárskej regulácie Márie Terézie (→ tereziánsky urbár). Zo zemepanskej (alodiálnej) pôdy sa oddeľovali (segregovali) dominikálne (panské) pozemky (→ alód, → dominikál), ktoré sa stali vlastníctvom šľachtica, a rustikálna pôda (→ rustikál) sa zapísala aj s povinnosťami poddaných do urbára. Po zrušení poddanstva (1848) sa z poddaných stali slobodní roľníci, ktorí mohli voľne disponovať s pôdou, ktorú obrábali, museli si ju však odkúpiť (ak nemali na to dostatok finančných prostriedkov, štát im poskytol úver, k prevodu pôdy však mohlo dôjsť až po jeho splatení, a ak pôdu nesplatili do určitého času, ich vlastnícke právo sa zrušilo; pôda bola vo vlastníctve roľníkov s tzv. zrušovacou podmienkou; splácanie úverov pretrvávalo až do 1896). Pôdu vo vlastníctve roľníkov, bývalých urbárnikov (asi 25 % z celkovej výmery pôdy na území Slovenska), bolo možné dediť. Ďalšia časť bola vo vlastníctve novovzniknutej vrstvy veľkostatkárov (bývalých zemepánov; 36 % všetkej pôdy), ktorí ju obrábali prostredníctvom najatých pracovných síl (bezzemkov, nemajetných roľníkov, želiarov). V dôsledku dedenia roľníckej pôdy (majetok sa rozdelil medzi všetkých dedičov) a agrárnej preľudnenosti (70 % obyvateľstva žilo z pôdy) dochádzalo k ďalšej rozdrobenosti pozemkov (na 1 roľníka nepripadal spolu ani 1 ha pôdy, jeden roľník však mal pôdu rozdrobenú aj v desiatich parcelách v chotári). Urbársky patent prijatý 1853 prispel spolu so zákonným článkom 53 z 1871 ku komasácii pôdy, ktorá už bola právne vo vlastníctve slobodných roľníkov. Týkala sa však iba pozemkov zapísaných v tereziánskom urbári, ostatnú pôdu ďalej vlastnili bývalí feudáli (šľachta, cirkev), štát a mestá. Jej cieľom bolo vydeľovanie pozemkov do spoluvlastníctva jednotlivým urbárskym usadlostiam (na základe výsledkov segregácie a pomerného delenia), a nie sceľovanie pozemkov. Urbársky patent obsahoval aj klauzulu, podľa ktorej mal bývalý zemepán do jedného roka požiadať o komasáciu a segregáciu (vydeľovanie zemepanských lesov a pasienkov bývalým poddaným), o ktorých od 1855 rozhodovali urbárske súdy. Komasácia panských pozemkov (uskutočnila sa asi v 10 % obcí) prebiehala rýchlejšie, komasácia bývalých urbárskych pozemkov pokračovala pomaly a neúspešne pre právne nejasnosti (chybné alebo neúplné zápisy v pozemkových knihách a v katastrálnych mapách), ako aj pre odpor roľníkov a nedostatok financií.

Komasácia, ktorej cieľom bolo sceľovanie pôdy, sa uskutočnila na základe zákonného článku 39 z 1908 a nariadenia ministerstva spravodlivosti z 1909. Začatie komasačného konania bolo založené na zásade dobrovoľnosti (žiadosť osôb, ktorým patrila jedna štvrtina sceľovaného územia alebo ktorých majetok tvoril aspoň polovicu tohto územia). Komasáciu mohol nariadiť iba krajský súd, ktorý bol právnou zárukou pri zásahu do vlastníckeho práva. Jeho úlohou bolo overenie nového stavu a na základe jeho rozsudku boli zúčastnení majitelia uvedení do držby vymeraných nových (už scelených) parciel. Do 1918 sa uskutočnila komasácia iba v 21 obciach na ploche 17-tis. ha.

komatiit

komatiit — bázická až ultrabázická efuzívna hornina známa z prekambrických štítov. Je bohatá na horčík, podľa obsahu oxidu horečnatého MgO sa rozlišuje niekoľko typov komatiitov, napr. bazaltické a peridotitické komatiity. Pre komatiity je charakteristická spinifexová štruktúra (pretiahnuté, vetvičkovito členené kryštály v nej obsiahnutých minerálov, najmä olivínu), ktorá dokumentuje rýchle ochladenie komatiitových lávových prúdov. Vek komatiitov sa odhaduje na 3,4 mld. rokov. Vyskytujú sa najmä v oblasti najstaršej kontinentálnej kôry, napr. v juž. Afrike a záp. Austrálii. Nazvaný podľa rieky Komati (Incomati) v juž. Afrike (Južná Afrika, Svazijsko, Mozambik).

komba

komba [swahilsky] — jednotný názov rodov Euoticus, Galago, Galagoides, Otolemur a Sciurocheirus z radu primáty (Primates), podrad členitonosoblížne (→ Strepsirrhini), čeľaď Galagidae, v niektorých zoologických systémoch Galagonidae. Primáty, v starších zoologických systémoch zaradené medzi poloopice (Prosimii, synonymum Prosimiae), obývajúce rôzne lesné spoločenstvá tropickej Afriky. Majú menšie telo (hmotnosť 60 – 1 130 g) pokryté hustou srsťou, zadné končatiny oveľa dlhšie ako predné, veľké oči, veľké pohyblivé holé uši a chvost zvyčajne dlhší ako telo, ktorý im slúži pri dlhých skokoch (až 4 m) na udržiavanie rovnováhy. Sú to živočíchy s nočnou aktivitou. Živia sa prevažne hmyzom, drobnými bezstavovcami, rastlinnými plodmi a živicou stromov. Žijú v korunách stromov, samce samotársky, samice v malých skupinách s mláďatami. Väčšinu dňa prespia na stromoch v hniezdach postavených z konárov a vystlaných lístím alebo v dutinách stromov. Na zemi sa pohybujú skokmi iba na zadných končatinách. Samica asi po 90-dňovej gravidite rodí (dvakrát do roka) zvyčajne 1 – 3 mláďatá, ktoré sú spočiatku ukryté v hniezde alebo v dutine, neskôr ich nosí prichytené na srsti. Komby sa dorozumievajú plačlivým volaním, svoje teritórium si značkujú močom. Ich predátormi sú najmä sovy, leopardy, hady a väčšie primáty, napr. paviány a šimpanzy, ľudia ich lovia pre kožušinu.

Patrí sem 19 druhov, napr. svetlosivá, 13 cm dlhá komba veľkouchá (Galago senegalensis) žijúca na juh od Sahary vrátane ostrova Zanzibar a sivá, 30 cm dlhá komba hrubochvostá (Otolemur crassicaudatus) žijúca v južnej Afrike od Angoly po Tanzániu, ktorá je najväčším predstaviteľom čeľade.

kombajn

kombajn [lat. > angl.] —

1. ban. → banský kombajn, → uhoľný kombajn;

2. poľnohosp., stroj. samohybný poľnohospodársky stroj súčasne vykonávajúci viacero operácií nasledujúcich bezprostredne po sebe, používaný na zber poľnohospodárskych plodín (obilnín, zemiakov, cukrovej repy, ovocia, zeleniny). Na zber semien väčšiny kultúrnych rastlín označovaných ako zrniny (obilnín, olejnín, strukovín, kukurice na zrno, ďatelinovín, tráv na semeno) sa používa obilný kombajn (zberová mláťačka). Jeho hlavnými časťami sú vymeniteľné zberové ústrojenstvo (→ adaptér), základná jednotka a príslušenstvo. Základnú jednotku tvoria: dopravné ústrojenstvo (závitovkový a šikmý dopravník), mláťacie ústrojenstvo (axiálne alebo tangenciálne), separačné a čistiace ústrojenstvo, dopravník zrna a nevymlátených kláskov, zásobník zrna, zariadenie na úpravu slamy, hnacie ústrojenstvo, podvozok, ovládacie ústrojenstvo a elektronické a indikačné prístroje. Adaptér, ktorý sa pripája k základnej jednotke, umožňuje zber rôznych druhov poľnohospodárskych plodín. K príslušenstvu patria podvozky na dopravu adaptérov, výmenné deliče, zdvíhače klasov, výmenné sitá čistiaceho ústrojenstva (→ čistidlo) a i. Obilné kombajny sú pomerne zložité stroje, ktoré plodinu kosia a súčasne mlátia, čistia vymlátené zrno a zhromažďujú ho v zásobníku. Pri kosení je kosený pás porastu oddeľovaný od ostatného porastu deličom a prihŕňaný prihŕňačom k žacej lište, ktorá ho odkosí a v súčinnosti s prihŕňačom uloží na dno adaptéra (žacieho stola). Pokosenú hmotu zo žacieho stola dopraví závitovkový dopravník na šikmý dopravník a ďalej do mláťacieho ústrojenstva, pred ktorým je lapač kameňov. V mláťacom ústrojenstve sa semená zberaných plodín pri prechádzaní zužujúcim sa priestorom medzi lištami rotujúceho mláťacieho bubna a dnom stacionárneho mláťacieho koša uvoľňujú zo svojich obalov údermi a vytieraním, pričom sa získava tzv. výmlat. Jemný výmlat, ktorý prepadne pod mláťací kôš, je podávaný vynášacou doskou do čistiaceho ústrojenstva, hrubý smeruje do separačného ústrojenstva (napr. vytriasadlá), kde sa oddelí slama od zvyškov jemného výmlatu. Vymlátené zrno je dopravované do zásobníka kombajna, odkiaľ sa po jeho naplnení (alebo priebežne) dopravuje závitovkovým dopravníkom do dopravného prostriedku, ktorý ide popri ňom. Slama kontinuálne vypadáva na povrch poľa, pričom je formovaná do riadku, v prípade, ak je kombajn vybavený prídavnými zariadeniami, ju možno ďalej spracúvať (drviť, rezať alebo lisovať). Kombajnom možno zberať stojace alebo poľahnuté porasty s výškou rastlín 0,3 – 2,5 m a s vlhkosťou zrna do 30 % a slamy do 40 %, pričom straty zrna pri priamom zbere (kosenie, zberanie a mlátenie prebieha súčasne) by mali byť do 1,5 %, pri delenom zbere (kombajn zberá pokosenú hmotu z riadkov zberačom) do 2 %. Výšku strniska možno plynulo nastaviť v rozmedzí 7 – 60 cm. Obilné kombajny sú štandardne vybavené na priamy zber obilnín, pred zberom ostatných plodín je potrebné vykonať niektoré úpravy, montáž príslušného adaptéra a prídavných zariadení.

kombatant

kombatant [fr.] — v medzinárodnom práve príslušník organizovaných ozbrojených síl jednej zo strán v medzinárodnom ozbrojenom konflikte (jednotlivých druhov armád), ako aj príslušník ozbrojených zborov (jednotlivých druhov polícií), milícií a dobrovoľníckych hnutí odporu (civilné obyvateľstvo, ktoré povstalo so zbraňou proti útočiacemu nepriateľovi). Kombatanti majú právo priamo sa zúčastniť vojenských operácií. Sú povinní odlíšiť sa od civilného obyvateľstva v čase útoku alebo vojenskej operácie slúžiacej na prípravu útoku, aby sa posilnila ochrana civilného obyvateľstva pred následkami vojnového konfliktu. Konajú v súlade s vojnovým a humanitárnym právom. Ak sa dostanú do moci nepriateľa, vzťahuje sa na nich medzinárodnoprávna ochrana (režim vojnových zajatcov; na rozdiel od žoldnierov, ktorí nemajú právo na status vojnového zajatca).

Pojem bol zavedený v Haagskom dohovore o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny (1899, 1907) s cieľom rozlíšiť v medzinárodných ozbrojených konfliktoch kombatantov a nekombatantov (zdravotnícky personál, duchovní, vojnoví spravodajcovia), ako aj kombatantov a civilné obyvateľstvo. Postavenie kombatantov bolo upravené 1977 v Ženeve prijatím Dodatkového protokolu k Ženevským dohovorom z 12. 8. 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (Protokol I; → ženevské dohovory).

kombed

kombed — orgán sovietskej moci na vidieku (skratka z rus.: komitet bednoty = výbor chudoby) v období občianskej vojny v Rusku 1918 – 1920. Kombedy vznikali na základe Dektrétu o organizovaní a zásobovaní dedinskej chudoby z 11. 6. 1918 s cieľom vyriešiť potravinovú krízu na vidieku uskutočňovaním politiky vojnového komunizmu. Ich členovia (miestni obyvatelia) mali za úlohu vypátrať zásoby potravín ukrývané strednými a bohatými sedliakmi, napomáhať ich rekviráciu a prerozdeľovať ich. Kombedy trvali krátko, ich kruté spôsoby (často i teror obyvateľstva) a celkové pôsobenie v období nedostatku potravín mali za následok množiace sa roľnícke nepokoje. Uznesenie o ich zrušení bolo prijaté na 6. všeruskom zjazde sovietov v novembri 1918, Všeruský ústredný výkonný výbor sovietov koncom roka (2. 12.) 1918 nariadil ich zrušenie. Počas krátkej existencie bolo na území sovietskeho Ruska vytvorených okolo 122- až 139-tis. kombedov.

kombi

kombi [lat.] — druh uzatvorenej dvojpriestorovej karosérie osobných automobilov s dvoma radmi sedadiel na prepravu 4 až 5 osôb a so zväčšeným batožinovým priestorom. Väčšinou je odvodená od karosérie hatchback, má však zväčšenú celkovú dĺžku (často aj s ďalším stĺpikom karosérie; stĺpik D), pričom je značne zväčšený (predĺžený) batožinový priestor. Kvôli zväčšeniu užitočného priestoru na náklad má niekedy aj zvýšenú strechu. Kombi má štvoro bočných dvier na nastupovanie prepravovaných osôb a veľké zadné výklopné dvere (výklopná stena) na nakladanie batožiny. Kvôli zväčšeniu batožinového priestoru je zadný rad sedadiel, podobne ako pri karosérii hatchback, sklopný alebo demontovateľný. Zriedka sa vyrába aj kombi s dvoma bočnými dverami nazývané shooting brake. Názov kombi, bežne používaný v str. Európe, je odvodený od účelu vozidla (určené na prepravu osôb i nákladu), v Severnej Amerike sa podobný typ karosérie nazýva station wagon, v Anglicku estate a vo Francúzsku break.

kombinácia

kombinácia [lat.] — 1. spájanie, zostavovanie jednotlivých prvkov do jedného celku často aj na základe stanovených pravidiel a kritérií; aj výsledok tohto spájania, zostavovania, napr. farebná kombinácia, číselná kombinácia, kombinácia potravín; mat. → lineárna kombinácia; šport. → alpská kombinácia, severská kombinácia (→ združené preteky); 2. usudzovanie, úsudok, dohad; aj zložitý, premyslený postup pri činnosti (v športe, šachu ap.).

kombinačné číslo

kombinačné číslo, binomické číslo, binomický koeficient — číslo určujúce počet kombinácií \(k\)-tej triedy z \(n\)-prvkovej množiny, teda počet \(k\)-prvkových podmnožín danej \(n\)-prvkovej množiny. Označuje sa symbolom \(\binom{n}{k}\) a vypočíta sa podľa vzťahu \(\binom{n}{k}=\frac{n!}{k!(n-k)!}\). Súčet \(\sum_{k=0}^n \binom{n}{k}\) určuje počet všetkých podmnožín \(n\)-prvkovej množiny, je to teda \(2^n\). Kombinačné čísla sa zvyknú zapisovať do tzv. Pascalovho trojuholníka a vystupujú aj v dôležitom binomickom vzorci \((x+y)^n=\sum_{k=0}^n\binom{n}{k}x^ky^{n-k}\). Kombinačné číslo sa zovšeobecňuje pre potreby binomického radu \((1+x)^a=1+ax+\frac{a(a-1)}{2!}x^2+\frac{a(a-1)(a-2)}{3!}x^3+\dots+\frac{a(a-1)\dots(a-k+1)}{k!}x^k+\dots,\ |x|<1\) aj na necelé hodnoty argumentu v zmysle \(\binom{a}{k}:=\frac{a(a-1)\dots(a-k+1)}{k!}\). 

kombinát

kombinát [lat.] — veľký priemyselný podnik vytvorený spojením dvoch al. viacerých vzájomne súvisiacich organizačných jednotiek v rámci jedného, prípadne viacerých sektorov priemyslu pod spoločné vedenie s cieľom zvýšiť efektívnosť riadenia a výroby. Organizačná forma výroby využívaná najmä v plánovanom hospodárstve v podmienkach domácej alebo medzinárodnej ekonomiky. V niektorých ekonomikách sa kombináty pri prechode na trhové hospodárstvo transformovali na iné organizačno-vlastnícke formy, napr. na spoločnosti s ručením obmedzeným.

kombinátor

kombinátor [lat.], kompaktor — poľnohosp., stroj. druh kombinovaného stroja na obrábanie pôdy bez obracania brázdového odvalu. Je zložený z dvoch alebo z viacerých vzájomne pevne spojených pracovných ústrojenstiev, ktoré vykonávajú súčasne dve alebo viac operácií (napr. kyprenie, drobenie, miešanie pôdy a pozberových zvyškov a technologické utláčanie vybraných hĺbkových horizontov pôdy). Kombinátory sa používajú na predsejbové obrábanie vrchných vrstiev pôdy, niekedy aj na zapravenie priemyselných hnojív a pesticídov do pôdy alebo na odstraňovanie burín či zle vzídeného porastu. Klasický, traktorom ťahaný kombinátor (s pasívnymi pracovnými ústrojenstvami) sa skladá z dvoch častí umiestnených na spoločnom ráme. V prednej časti je kyprič (najčastejšie s jednostrannými alebo so šípovitými radličkami) alebo brána (najmä radličková), v zadnej časti sú rôzne súpravy valcov (najčastejšie sa používajú jednoduché valce s necelistvým plášťom). Pri moderných kombinátoroch sa používajú aj ďalšie pracovné ústrojenstvá, napr. smyky a kypriče stôp. Na ťažšie spracovateľných pôdach je vhodné použiť kombinátory s aktívnymi pracovnými ústrojenstvami, ktorých pohon je odvodený od vývodového hriadeľa traktora. Najčastejšie ide o kombináciu krúživých brán a kývavých brán so zubovým valcom s rôznym priemerom. Využívanie kombinátorov umožňuje uskutočniť predsejbovú prípravu pôdy v určenom čase a dodržať tak agrotechnický termín následnej pracovnej operácie, napr. sejby.

kombinatorická logika

kombinatorická logika — logická teória, v ktorej sú všetky premenné eliminované pomocou zovšeobecneného pojmu funkcie, pričom úlohu argumentu (hodnoty premennej) i úlohu hodnoty funkcií plnia funkcie, takže premenné môžu byť nahradené takýmito špecifickými funkciami. Cieľom kombinatorickej logiky je eliminácia pravidiel typu substitúcie, ktoré vyžadujú prácu s viazanými premennými. Vo formulách kombinatorickej logiky sú viazané premenné eliminované kombinátormi (funkciami vyšších rádov). Iniciátorom takéhoto prístupu bol Moses Schönfinkel (*1889, †1942). Autormi významných prác z oblasti kombinatorickej logiky sú H. B. Curry, William Craig (*1918, †2016) a Robert Feys (*1889, †1961). S kombinatorickou logikou súvisí aj tzv. lambda kalkul A. Churcha, pretože kombinatorická logika dokáže napodobniť lambda kalkul bez toho, aby mala operátor viažuci premenné.

kombinatorická pravdepodobnosť

kombinatorická pravdepodobnosť, angl. combinatorial probability — súbor klasických metód výpočtu pravdepodobnosti s využitím techník a pojmov kombinatoriky, ako sú kombinácie \(k\)-tej triedy z \(n\) prvkov, variácie, permutácie, princíp zapojenia a vypojenia ap. Príklad na výpočet pravdepodobnosti pomocou kombinatoriky: Aká je pravdepodobnosť, že pri 5-násobnom hode hracou kockou padne šestka práve dvakrát? Množina všetkých možných výsledkov je množina všetkých usporiadaných pätíc z čísel \(1,2,\dots ,6\), v pojmoch kombinatoriky ide o variácie s opakovaním zo šiestich prvkov 5. triedy. Množina má teda \(6^5\) prvkov. Počet pätíc obsahujúcich práve dve šestky možno dostať výberom ľubovoľnej dvojprvkovej podmnožiny z množiny \(1,2,3,4,5\) reprezentujúcej jednotlivé hody, čo sa dá uskutočniť \({5 \choose 2}=10 \) spôsobmi (kombinácie \(2\). triedy z \(5\) prvkov) a jej doplnením ľubovoľnou usporiadanou trojicou čísel z \(1,2,\dots 5\), ktorých je \(5^{3}\). Výsledný počet priaznivých pätíc je teda \({5 \choose 2}5^{3}\). Hľadaná pravdepodobnosť potom bude \(\binom{5}{2}5^3\! / 6^5\), čo sa dá zapísať aj ako \(\binom{5}{2} (\frac{5}{6})^3 (\frac{1}{6})^2\).

kombinatorická topológia

kombinatorická topológia — oblasť topológie, v ktorej sa kombinatorickými metódami skúmali vlastnosti polyédrov. Založil ju koncom 19. stor. J. H. Poincaré, ktorý definoval homologickú grupu komplexu (neskôr nazvaného simpliciálny komplex) odvodeného od daného polyédra ako určitú faktorovú grupu, zaviedol aj pojem fundamentálna grupa, ktorú na rozdiel od homologickej grupy nedefinoval ako faktorovú grupu.

Približne od 20. rokov 20. stor. vývoj v topológii smeroval od polyédrov k všeobecnejším topologickým priestorom. Od 40. rokov 20. stor. sa názov kombinatorická topológia používa pomerne málo, zväčša v historických súvislostiach, keďže kombinatorický aspekt v oblasti dovtedy reprezentovanej kombinatorickou topológiou prestal byť dominantným. S rozvojom algebrizácie (E. Noetherová, H. Hopf a i.), ako aj vďaka rozpracovaniu teórie kategórií a i. nástrojov a metód prerástla kombinatorická topológia do algebraickej topológie a do nových príbuzných matematických disciplín s veľkým vplyvom aj na iné oblasti matematiky a fyziky.

kombinéza

kombinéza [lat. > angl. > fr.] — odev z bavlnených alebo zo syntetických tkanín, ktorého trupová časť tvorí jeden celok s nohavicami. V prednej časti alebo naboku má rozparok, odhora až pod úroveň pása uzatvárateľný gombíkmi alebo zipsom. Používa sa ako pracovný alebo ako športový odev. Kombinéza hasičov, záchranárov a i. má špeciálnu úpravu zabezpečujúcu odolnosť proti horeniu, chemikáliám ap. Športové, najmä lyžiarske kombinézy bývajú zateplené a často z funkčných materiálov.

kombinovaná doprava

kombinovaná doprava — druh intermodálnej prepravy tovaru, pri ktorom sa hlavná časť prepravy uskutočňuje železničnou, vnútrozemskou vodnou alebo námornou dopravou a začiatočný i koncový úsek cesty uskutočnený cestnou dopravou je čo najkratší.

kombinovaná loď

kombinovaná loď — loď na súčasnú prepravu kombinovaného tovaru, najčastejšie sypkého (rôzne rudy, koks, fosfáty, uhlie ap.) a kvapalného (ropa, ropné destiláty, uhľovodíky, oleje ap.). Kombinované lode sa konštruujú s cieľom minimalizovať plavbu bez nákladu (pod balastom) a docieliť, aby sa vyťažovali obojsmerne. Preto musia spĺňať kritériá platné pre bežné tankery i pre lode na prepravu sypkého nákladu: mať dostatočne veľký otvor v hlavnej palube na nakladanie a vykladanie sypkého nákladu a následné vyčistenie nákladných priestorov, ďalej čisté a plynotesné nákladné priestory na prepravu kvapalného nákladu, ako aj potrubné systémy na prepravu kvapalného nákladu na palube a v podpalubí, ktoré sa nesmú pri nakládke a vykládke sypkého tovaru poškodiť. Ako prvá prepravila 1921 kombinovaný náklad (rudu a ropu) upravená americká loď G. Harrison Smith pôvodne určená na prepravu sypkého nákladu. Spočiatku sa v stredových častiach nákladného priestoru uskladňoval sypký tovar, neskôr (približne od 1950) aj kvapalný náklad, čo si vyžadovalo plynotesné veká nákladných priestorov. Okrem lodí na kombinovanú prepravu sypkého a kvapalného nákladu existujú aj viaceré iné kombinácie prepráv. Jednou z nich sú napr. lode na kombinovanú prepravu chladeného tovaru, automobilov a kontajnerov.

kombinovaná maľba

kombinovaná maľba, angl. combine painting — umelecká technika (aj označenie umeleckého diela vytvoreného touto technikou), pri ktorej sa na plochu obrazu (maľby) naliepajú či inak pripevňujú plastické objekty, čím vznikne hybrid maľby a sochy (→ asambláž, → koláž). Termín používal na označenie svojich diel R. Rauschenberg, ktorý do svojich malieb vlepoval banálne, každodenne používané predmety.

kombinovaná nomenklatúra

kombinovaná nomenklatúra, KN — systém kódovania a sadzbového zatrieďovania tovarov v Spoločnom colnom sadzobníku colnej únie na účely colného prerokovania zásielky do navrhovaného colného režimu (colná nomenklatúra, colný sadzobník) a získavania údajov potrebných pri zostavovaní štatistík dovozu alebo vývozu tovarov (štatistická nomenklatúra). Slúži na dosiahnutie jednotnej klasifikácie tovaru vo všetkých členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie. Umožňuje vytvárať medzinárodnú obchodnú štatistiku a viesť rokovania v oblasti liberalizácie medzinárodného obchodu. KN bola zavedená 1987 nariadením Rady EHS a doplnená v zmysle zmien uskutočnených na základe rozhodnutí Rady Európskej únie z 2010 a 2016, odráža medzinárodné záväzky uzavreté Európskou úniou podľa Medzinárodného dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru prijatého 1983 v Bruseli. Vychádza z harmonizovaného systému (HS), je založená na opise a numerickom označení tovaru tzv. osemmiestnym číselným znakom. Podľa KN možno tovar v colnom sadzobníku systematicky zatriediť do 21 tried a 99 kapitol, pričom každá kapitola sa člení na podkapitoly, ktoré sa delia na podpoložky. KN pri označení tovaru preberá prvých šesť číselných znakov z číselného označenia tovaru podľa HS a pridáva siedmy a ôsmy číselný znak ako podpoložku KN. K jednotlivým podpoložkám sú priradené colné sadzby, ktoré sú obsiahnuté v Spoločnom colnom sadzobníku. Dovážaný (vyvážaný) tovar tak získa požadovaný osemmiestny kód tovarovej nomenklatúry, ktorý ho presne označuje. KN sa priebežne aktualizuje, aby zohľadňovala zmeny požiadaviek týkajúcich sa štatistík a obchodnej politiky Európskej únie, technologický a obchodný vývoj, ako aj potrebu zosúladiť či objasniť texty a zmeny v odkazoch po nadobudnutí účinnosti Colného kódexu Európskej únie. S cieľom jednotného uplatňovania obchodnej a tarifnej legislatívy Európskej únie voči tretím krajinám (nečlenom únie) bol zavedený systém TARIC (Tarif intégré des Communautés européenes, angl. Integrated Tariff of the European Communities), ktorý okrem osemmiestnych kódov kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka obsahuje aj ďalší dvojmiestny kód – tzv. podpoložku TARIC-u (9. a 10. číselný znak), alebo štvormiestny kód – tzv. prídavné kódy TARIC-u (11. – 14. číselný znak).

Komárno

Komárno — miestna časť obce Detvianska Huta.

Komárno

Komárno, Komárom — okresné mesto v Nitrianskom kraji v južnej časti Podunajskej roviny na ľavom brehu Dunaja pri ústí Váhu na hranici s Maďarskom oproti maďarskému mestu Komárom, 110 m n. m.; 35-tis. obyvateľov, 33,1 % slovenskej, 55,6 % maďarskej národnosti (2015). Mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Komárno, Lándor, Malá Iža, Nová Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. Priemysel lodný, hutnícky, kovoobrábací, obuvnícky (firma Rieker). Významný riečny prístav, 2 mosty (železničný a cestný) cez Dunaj do Maďarska. Kultúrne stredisko obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku.

Na území Komárna sa nachádza národná prírodná rezervácia Apálsky ostrov (rozloha 86,0 ha, vyhlásená 1954; zriadená na ochranu vŕbovo-topoľového a nížinného lužného lesa s výskytom mnohých vzácnych, ohrozených a chránených lužných a mokraďových druhov flóry a fauny) a prírodné rezervácie Komočín (rozloha 0,49 ha, vyhlásená 2000; zriadená na ochranu územia s výskytom viacerých kriticky ohrozených druhov rastlín) a Vrbina (rozloha 34,5 ha, vyhlásená 1993; zriadená na ochranu vzácneho vŕbovo-topoľového lužného lesa a vodných biotopov, ktoré sú významným hniezdiskom vtáctva).

Mesto písomne doložené 1037 ako Camarin (pravdepodobne falzum), 1075 Camarum (pravdepodobne falzum), 1209 Camaran, 1218 Kamariensi, 1268 Camarun, 1283 Kamar, 1306 Kamaron, Kamaroniensis, Comarun, 1307 Komarum, 1309 Kamarun, 1310 Comarun, 1317 Kumariensis, Kamarun, 1319 Kamarum, 1320 Kamariensis, 1323 Kamarun, 1372 – 1498 Camaron, Comaron, 1440 Gumarn, 1484 Komaron, 1562 Komarom, 1663 Komarán, 1773 Comaromium, Komárom, Kommorn, Komarno, 1786 Komorn, Comaromium, Komárom, Komárno, 1808 Comaromium, Komárom, Komorn, Komárno, 1863 – 1913 Komárom, 1920 – 38 Komárno, 1938 – 45 Komárom, 1945 Komárno.

Územie dnešného mesta osídlené od neolitu, koncom 4. stor. osídlené Keltmi, neskôr Rimanmi, ktorí na pravom brehu Dunaja oproti dnešnému Komárnu vybudovali vojenský tábor a mesto Brigetio (na území bývalej obce Szőny, dnes súčasť mesta Komárom v Maďarsku) a na ľavom brehu jeho opevnené predmostie – tábor v katastri obce Iža (poloha Leányvár; → Kelemantia) ako súčasť fortifikačného systému Limes Romanus. Od zač. 7. stor. až do zač. 9. stor. bolo na území Komárna jedno zo strategicky významných vojenských centier Avarov. Vzhľadom na strategickú polohu pri dôležitom brode cez Dunaj tam pravdepodobne už v čase vlády Štefana I. (1000 – 38) existovali obchodná osada a prístav. R. 1218 je tam písomne doložený hrad (castrum Kamariense). Komárno spolu s hradom sa stalo centrom Komárňanského komitátu; 1. 4. 1265 mu Belo IV. udelil mestské výsady podľa mesta Budín, ktoré boli neskôr uhorskými panovníkmi viackrát potvrdené a rozšírené. Rozvoj Komárna ako významného remeselného a obchodného centra nastal najmä vďaka privilégiám Karola I. Róberta a Žigmunda Luxemburského. V stredoveku a v novoveku tam pracovalo viacero remeselníkov, ktorí sa postupne združovali do cechov, napr. 1493 je doložená existencia cechu obuvníkov, 1587 zámočníkov a 1603 zlatníkov. Od 1454 sídlil v Komárne úrad kráľovskej soľnej komory, za vlády Mateja I. Korvína sa stalo hlavným prístavom kráľovskej dunajskej flotily. R. 1594 je tam doložená škola, 1606 boli založené kolégium a knižnica a 1705 kníhtlačiareň, 1821 bola zo súkromnej zbierky Štefana Kulčára (*1760, †1828) vytvorená verejná knižnica (dnes súčasť Podunajského múzea v Komárne). R. 1529 obliehali mesto Turci. Na ochranu územia pred tureckou expanziou sa v pol. 16. stor. začal na mieste hradu stavať obranný bastiónový systém; Stará pevnosť (1541 – 55, na jej stavbu bol vo veľkej miere využitý kameň z rímskeho kastelu Kelemantia) spolu s Novou pevnosťou (1663 – 73) tvoria tzv. Komárňanský pevnostný systém. Mesto odolávalo útokom Turkov až do ich vytlačenia z Budína (1686), k najťažším patrilo obliehanie 1594, keď bola zničená väčšia časť mesta. R. 1683 ho obliehali vojská I. Tököliho, 1705 – 10 bolo obliehané počas povstania Františka II. Rákociho. Od 1745 slobodné kráľovské mesto s právom účasti na uhorskom sneme. Ničili ho časté zemetrasenia (1763, 1783, 1822, 1832, 1873), veľké požiare (1617, 1823, 1848) a povodne. Od 18. stor. stredisko uhorského trhu s obilím a drevom, v 19. stor. tam s drevom obchodovalo asi 32 spoločností. Až do polo. 19. stor. významné stredisko obchodu a remesiel. Po dostavbe pevnostného systému počas napoleonských vojen (po 1808) sa stalo strategickou vojenskou základňou a stratilo svoj hospodársky význam. R. 1849 miesto bojov medzi maďarskou honvédskou armádou pod vedením G. Klapku a cisárskou armádou. Od 1849 sídlo Komárňanskej župy. Opätovný rozvoj mesta nastal koncom 19. a začiatkom 20. stor., keď boli vybudované dva železné mosty cez Dunaj – cestný (tzv. Alžbetin most, 1892) a železničný (1910, na konci 2. svetovej vojny zničený, 1955 obnovený), prvé železničné trate (1896), lodenice (1898; → lodenice v Komárne) a priemyselné podniky (1905 pradiareň ľanu, mlyn a parný mlyn). R. 1896 bola k nemu pripojená osada Újszőny na pravom brehu Dunaja (dnes Komárom v Maďarsku). Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo mesto (i Komárňanská župa) rozdelené štátnou hranicou vedúcou medzi Československom a Maďarskom stredom rieky Dunaj na Komárno a Komárom-Újváros (bývalé Újszőny). Od 1923 bolo Komárno sídlom Komárňanského okresu. V októbri 1938 sa tam konali rokovania o odstúpení južného Slovenska Maďarsku. Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 bolo Komárno 1938 – 45 pripojené k Maďarsku a opäť spojené s mestom Komárom-Újváros. Počas 2. svetovej vojny viackrát bombardované. R. 1945 – 48 v rámci výmeny obyvateľov medzi Československom a Maďarskom boli obyvatelia maďarskej národnosti vysídľovaní do českého pohraničia a presídľovaní do Maďarska.

V katastri Komárna existovali v minulosti obce Hadovce (písomne doložená 1247 ako Gothouch, 1360 Gadouch,1383 Moyk Kadouch, 1407, 1420 Gadoch, 1438, 1452 Gadowcz, 1482 Gadocz; patrila viacerým zemanom a cirkevným inštitúciám, zanikla počas vojen s Turkami, neskôr bola obnovená ako osada), Hať (písomne doložená 1268 ako Allosceghatya), Kava (písomne doložená 1247 ako Kawa, Coa, 1571 – 73 Kama deserta Komarom; patrila viacerým zemanom, 1572 spustla, neskôr bola obnovená ako osada), Lándor (písomne doložená 1268, 1291 ako Nandur, 1438, 1452 Nandor; patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu, zanikla na zač. 16. stor., neskôr bola obnovená ako osada), a Ondrášová (písomne doložená 1268 ako villa Sancti Andree; patrila mestu Komárno). R. 1979 bola k nemu pričlenená obec Nová Stráž (písomne doložená 1387 ako Wrsuyfalu, 1422, 1460 Wyfalw, Új Falu, 1773 Uj-Falu, 1786 Ujfalu, Neudorf, 1808 Újfalu, Neudörfel, 1863 Újfalu, 1873 – 1907 Dunaújfalu, 1913 – 20 Örsújfalu, 1927 – 38 Nová Stráž, Örs-Újfalu, 1938 – 45 Örsújfalu, 1945 – 48 Nová Stráž, Örs-Újfalu, 1948 – 78 Nová Stráž; bola súčasťou panstva Komárno, od 1659 patrila Zičiovcom a v 19. stor. Nádašdiovcom, 1938 – 45 pripojená k Maďarsku).

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z neolitu (želiezovská skupina) a eneolitu (kostolská kultúra), ojedinelý nález meča s jazykovitou rukoväťou z mladšej bronzovej doby, husté osídlenie z laténskej a rímskej doby; remeselnú činnosť laténskej doby dokladá šesť pecí objavených v priestore dnešného tzv. Nádvoria Európy, vo viacerých častiach mesta avarské pohrebiská zo 7. – 8. stor.; jazdecké hroby obsahovali okrem bohatej výbavy mŕtveho (keramika, železné zbrane, bronzové a strieborné šperky, bronzové kovania opaskov, kostené predmety) aj časti konského postroja (strmene, zubadlá, ozdoby konskej ohlávky).

Stavebné pamiatky: pevnosť (fortifikačný systém na sútoku Váhu a Dunaja) budovaná v niekoľkých fázach na mieste stredovekého hradu (podľa tradície založený už v 10. stor., prestavaný v 13. stor.), ktorý bol od 11. stor. strediskom Komárňanského komitátu a zabezpečoval strategický brod cez Dunaj. Hrad bol v 2. pol. 15. stor. nákladne prestavaný Matejom I. Korvínom (hrad ani jeho podoba sa nezachovali, niektoré jeho časti boli v 16. stor. ponechané ako zástavba na nádvorí ranorenesančnej pevnosti). R. 1527 bol cisárom Ferdinandom I. dobytý a poškodený, následne opravený. Po 1543 vznikla na príkaz Ferdinanda I. moderná ranorenesančná bastiónová protiturecká pevnosť (ostrovná pevnosť nepravidelného päťbokého polygonálneho pôdorysu s bastiónmi), po 1565 rozšírená a prebudovaná, 1572 – 92 bolo opravené jej poškodené opevnenie. Projekt, ktorý vychádzal z najnovšieho druhu hviezdicového opevnenia talianskej školy s päťbokými nárožnými bastiónmi, pravdepodobne vypracoval taliansky architekt P. Ferrabosco. R. 1663 – 73 bola rozšírená o tzv. Novú pevnosť navrhnutú podľa výdobytkov najmodernejšej talianskej a francúzskej fortifikačnej architektúry a podľa návrhu pevnostného inžiniera Franza Wymesa (aj Wimes; rozsiahle opevnenie polygonálneho pôdorysu s 5 nárožnými bastiónmi sa napájalo na Starú pevnosť, chránené priekopou a 2 ravelínmi). Na nádvoriach pevnosti sa pôvodne nachádzala zástavba s 2 kostolmi a s vežou bývalého hradu. R. 1783 bola pevnosť poškodená zemetrasením (zanikli stavby na nádvoriach). R. 1808 sa začala jej rekonštrukcia, 1809 bola vybudovaná Palatínska línia vo forme zemných valov, prestavaná 1839 – 47, ktorá uzatvárala mesto na západnej strane medzi Dunajom a Váhom (postupne dobudovaný systém 6 bastiónov poprepájaných valmi s ďalším obranným pásom, tzv. Vážskou líniou). V Palatínskej línii boli pôvodne dve brány, zachovala sa Bratislavská brána (1844). Celé opevnenie bolo dokončené v 70. rokoch 19. stor. V jednej z bášt sa od 1993 nachádza rímske lapidárium (súčasť Podunajského múzea v Komárne). Fortifikačný systém mesta dopĺňa Dunajská línia na území dnešného Komáromu.

V meste: neskorobarokový farský rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja (1748 – 56, obnovený 1850 – 60, postavený na mieste staršieho, doloženého v 13. stor.; pôvodné fresky A. F. Maulbertscha boli zničené pri zemetrasení 1763), klasicistický evanjelický tolerančný kostol (1796, veža 1899) s klasicistickou farou (okolo 1800), neskorobarokový vojenský rímskokatolícky Kostol božského srdca Ježišovho (1769, pôvodne františkánsky, dnes galéria Limes), barokový pravoslávny Chrám uvedenia presvätej Bohorodičky do chrámu (nazývaný aj srbský, 1754, rokokový ikonostas z 2. pol. 18. stor.; pri chráme cintorín s náhrobkami z 18. – 19. stor.), klasicistický evanjelický kostol (1788, veža 1832), klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Rozálie (1848, centrála zaklenutá kupolou), rímskokatolícka Kaplnka sv. Jozefa ( 18. stor.), bývalý klasicistický špitál s Kaplnkou sv. Anny (18. stor.), bývalé jezuitské kolégium (barokové, pôvodne z 2. pol. 17. stor., 1740 – 47 prestavané, dnes rehoľný dom Rádu sv. Benedikta), klasicistické evanjelické kolégium (1796), bývalý župný dom (polovica 18. stor., 1798 prestavaný, upravený v 19. stor.), eklektická budova múzea (1913, sídlo Podunajského múzea v Komárne), eklektická budova (1871, dnes sídlo Galérie výtvarného umenia Podunajského múzea v Komárne), Zichyho palác (okolo 1800, dnes expozícia Podunajského múzea v Komárne), neoklasicistická radnica (1875), budova súdu (70. roky 19. stor.), neogotický Dôstojnícky pavilón (1858 – 63), bývalá ortodoxná synagóga (1904), bývalá neologická synagóga (1863), eklektický vodojem (1901 – 02), obytný funkcionalistický dom s lekárňou (1930 – 33), bývalý družstevný funkcionalistický dom (1934 – 35, dnes sídlo Povodia Dunaja). V meste sa zachovalo množstvo meštianskych obytných domov z 18. – 19. stor. Viaceré pamätníky. Múzeum (→ Podunajské múzeum v Komárne), galérie, divadlo (→ Jókaiho divadlo v Komárne). Univerzita Jánosa Selyeho (Selye János Egyetem, založená 2003). Rodisko M. Jókaiho a F. Lehára.

kombinácia k-tej triedy z n prvkov

kombinácia \(k\)-tej triedy z \(n\) prvkov — taký výber \(k\) prvkov z \(n\)-prvkovej množiny, v ktorom sa jednotlivé prvky neopakujú a dva výbery líšiace sa len poradím prvkov sa považujú za totožné. Napr. nech množina \(A=\{ 1,2,3\}\), potom všetky kombinácie 2. triedy z množiny \(A\) sú 3 : \(\{ \{1,2\}, \{1,3\}, \{ 2,3\}\}\). Všeobecne je počet kombinácií \(k\)-tej triedy z \(n\) prvkov daný kombinačným číslom \(\binom{n}{k}=\frac{n!}{k!(n-k)!}\). Príkladom kombinácie je klasická lotéria, v ktorej sa žrebuje napr. 7 čísel zo 49, pričom vyžrebované číslo sa už do osudia nevracia. Prvú cenu vyhrá ten, kto správne tipoval všetky čísla bez ohľadu na poradie, v ktorom boli vyžrebované, teda správne tipoval výslednú kombináciu čísel.

kombinovaná preprava

kombinovaná preprava — preprava tovaru najmenej dvoma dopravnými prostriedkami bez ohľadu na dopravnú modalitu (druh dopravy). Jej hlavným procesným znakom je prerušenie prepravy z dôvodu prekladania tovaru. Podľa počtu použitých modalít sa rozlišuje unimodálna, bimodálna a multimodálna kombinovaná preprava. Pri unimodálnej kombinovanej preprave sa využíva len jedna modalita (jeden druh dopravy, resp. dopravného prostriedku), napr. tovar sa pri preprave prekladá z kamióna na kamión. Pri bimodálnej kombinovanej preprave sa používajú najviac dve modality (dva druhy dopravy, resp. dopravných prostriedkov alebo ich častí), pričom dopravný prostriedok patriaci do istej modality sa označuje ako nosič a druhý, prislúchajúci do inej modality, ako nesený (napr. nosič je železnica a nesený je nákladný automobil). Najznámejšou používanou technológiou tohto druhu je systém road/rail, pri ktorom sa prevažná časť prepravy tovaru realizuje po železnici a najmenšia možná časť po ceste. Technologicky zvyčajne ide o nakladanie a vykladanie celých cestných vozidiel (alebo ich častí, v ktorých je uložený tovar) na špeciálne železničné vozne, operačne o dva systémy nakladania a vykladania: RORO (angl. roll on/roll off), pri ktorom sa celé cestné vozidlá alebo prívesy nakladajú na špeciálne železničné vozne alebo na lode a vykladajú sa z nich po vlastných kolesách, a LOLO (angl. lift on/lift off), pri ktorom sa návesy a výmenné nadstavby nakladajú na špeciálne železničné vozne alebo na lode a vykladajú sa z nich žeriavmi. Predpokladá sa, že tieto spôsoby prepravy ekonomicky prispejú k ekologickej udržateľnosti dopravy v rámci celkového rozvoja ekonomík. Do systému road/rail patrí aj systém RoLa (nem. Rollende Landstraße, angl. Rolling Highway), pri ktorom sa celé cestné nákladné vozidlá i s tovarom nakladajú a vykladajú rolovaním po vlastnej osi a s vlastným pohonom na špeciálny železničný vozeň, pričom vodič vozidla sa vezie spolu so svojím cestným vozidlom v osobnom vozni toho istého vlaku a zodpovedá za naloženie i za vyloženie cestného vozidla. Výhodou je priama zodpovednosť vodiča za prepravovaný tovar, ale pri zvýšených mzdových nákladoch. Multimodálna kombinovaná preprava je založená na preprave tovaru v unifikovanom vonkajšom prepravnom obale (napr. v kontajneri), ktorý sa môže nakladať, prekladať, vykladať alebo sa s ním môže manipulovať inak v rámci všetkých dostupných modalít (loď, lietadlo, vlak, auto).

kombinovaná súprava

kombinovaná súpravapoľnohosp. dočasné spojenie dvoch alebo viacerých druhov mechanizačných prostriedkov (strojov, náradí), ktoré po pripojení k energetickému prostriedku (najčastejšie traktoru) vykonávajú dve alebo viac pracovných operácií v rámci jedného pracovného prejazdu po poli. Stroje, ktoré tvoria kombinovanú súpravu, sa najčastejšie spájajú trojbodovým závesom; možno ich ľahko od seba oddeliť a použiť samostatne. Najčastejšie predstavujú účelové spojenie kombinátora (s aktívnym alebo pasívnym kypričom) a sejačky. Mechanické spájanie viacerých druhov mechanizačných prostriedkov je však obmedzené, pretože s narastajúcou dĺžkou súpravy sa zhoršuje jej manévrovateľnosť a vznikajú problémy pri preprave; použitie kombinovanej súpravy je ohraničené len na špecifické podmienky.

kombinovaná technika

kombinovaná technika — v umeleckej grafike tlač z viacerých tlačových foriem, pri ktorej sa na jednom grafickom liste kombinujú rozličné grafické techniky (napr. lept a drevorez).

kombinovaná zbraň

kombinovaná zbraň, aj guľobroková zbraň — palná zbraň, ktorá má aspoň jednu hlaveň na streľbu s guľovými nábojmi (strelami) a aspoň jednu hlaveň na streľbu s brokovými nábojmi (strelami). Kombinované zbrane sú zvyčajne poľovné zbrane, podľa polohy a počtu hlavní sa nazývajú guľobrokovnica (guľová a broková hlaveň sú uložené vedľa seba), guľobroková kozlica (guľová a broková hlaveň sú uložené nad sebou), trojak (2 brokové hlavne sú uložené vedľa seba a 1 guľová hlaveň pod alebo nad nimi), dvojakový trojak (2 guľové hlavne sú uložené vedľa seba a 1 broková hlaveň pod nimi alebo nad nimi), trojča (guľová a broková hlaveň sú uložené nad sebou a malokalibrová hlaveň na strane), trojačik (2 brokové hlavne sú uložené vedľa seba a malokalibrová hlaveň pod alebo nad nimi) a štvorča (trojak s malokalibrovou hlavňou uloženou nad alebo pod brokovými hlavňami).

kombinovanie výroby

kombinovanie výroby — forma organizovania výroby vyvolaná globálnou fragmentáciou výroby i nástupom nových informačných a komunikačných technológií. Je založená na viac alebo menej zložitých zásobovacích reťazcoch i na flexibilných výrobných technológiách, ktorých princípom je zhotovenie modulov (montážnych blokov) schopných čo najväčšieho prepojenia a kombinácie nielen v rámci jedného sektora, ale aj medzisektorovo. Fragmentácia výroby v rámci globálnej ekonomiky prináša zmeny vo vlastníckej a organizačnej štruktúre, v spôsobe riadenia i v kontrole vnútorných a vonkajších transakcií.

kombinovaný nástroj

kombinovaný nástroj — nástroj umožňujúci vykonávať viacero rôznych činností (funkcií viacerých jednoduchých nástrojov), napr. kombinovanými kliešťami uťahovať a uvoľňovať skrutky alebo matice, sekať a ohýbať drôt ap.; stroj. nástroj obrábacieho stroja, ktorým je možné realizovať viacero základných obrábacích operácií na kovoch a dreve, napr. vŕtanie a zhotovovanie vonkajšieho závitu, pílenie, frézovanie ap. Predpokladá sa aj jeho upínanie a použitie v robotických ramenách.

kombinovaný stroj

kombinovaný stroj poľnohosp. stroj zabezpečujúci v rámci jedného pracovného prejazdu po poli dve alebo viacero pracovných činností. Skladá sa z dvoch alebo z viacerých ústrojenstiev, ktoré sú konštrukčne spojené tak, že ich nie je možné od seba oddeliť a použiť samostatne. Kombinované stroje môžu zahŕňať pracovné ústrojenstvá na obrábanie pôdy a na sejbu, ústrojenstvá spájajúce základné alebo predsejbové obrábanie pôdy s hnojením, medziriadkové obrábanie pôdy s hnojením, resp. s chemickou ochranou rastlín, sejbu plodín s hnojením, resp. s chemickou ochranou rastlín, ale aj obrábanie pôdy so sejbou, s hnojením a chemickou ochranou rastlín. Pri pestovaní rastlín sa najčastejšie používajú kombinované stroje na obrábanie pôdy (na základné obrábanie pôdy kombinácie pluhov a ornicových i hĺbkových kypričov, na plytké predsejbové obrábanie pôdy kombinátory) a na sejbu.

kombretovité

kombretovité [lat.], Combretaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Vždyzelené alebo opadavé, do 50 m vysoké stromy, kry, polokry alebo liany vyskytujúce sa v tropických oblastiach, kde sú dôležitou zložkou lesov a saván alebo mangrovovej vegetácie. Majú holé, chlpaté alebo tŕnité stonky, jednoduché, striedavé alebo protistojné chlpaté celistvookrajové listy a biele, žltkasté, zelenkasté alebo červené štvorpočetné alebo päťpočetné kvety (pri niektorých druhoch bez korunných lupienkov) zvyčajne s výrazne dlhšími nápadnými tyčinkami, usporiadané v pazušných alebo vo vrcholových súkvetiach klas alebo metlina, plod nepukavá jednosemenná kôstkovica, oriešok alebo krídlatá nažka.

Patrí sem okolo 20 rodov približne so 600 druhmi, napr. rod kombret (Combretum), ktorého druhy sú významnými medonosnými rastlinami alebo sa používajú v ľudovom liečiteľstve, napr. listy a plody druhov Combretum micranthum a Combretum glutinosum na zníženie krvného tlaku alebo horúčky, proti kašľu, bolesti chrbtice a hnisaniu rán, odvar z koreňa, semien a plodov druhu Combretum indicum proti hnačke a na liečbu reumatizmu, a rody mangrovník a vrcholiak.

kombucha

kombucha [-ča; jap.], kombuča —

1. mierne perlivý fermentovaný nápoj pripravený zo sladeného čaju a symbiotických kultúr kvasiniek a baktérií. Má medovú až tmavočervenú farbu (podľa druhu čaju, z ktorého bol vyrobený) a sladkokyslú chuť (závisí od dĺžky fermentácie). Obsahuje kyselinu glukurónovú a kyselinu mliečnu. Používa sa v ľudovom liečiteľstve pri črevných ochoreniach, predpokladá sa, že jeho pravidelné pitie podporuje trávenie, napomáha úpravu črevnej mikroflóry, posilňuje imunitný systém, podporuje celkovú vitalitu a odbúrava stres (vedecky to však nie je dokázané). Kombucha pochádza z vých. Ázie, podľa niektorých zdrojov z Japonska alebo z Ruska, v Európe bola rozšírená najmä v stredoveku, jej popularita opäť vzrástla v 2. pol. 20. stor.;

2. kultúra baktérií a kvasiniek rôsolovitej konzistencie na domácu výrobu nápoja kombucha.

komenda

komenda [lat.] — 1. cirkevné alebo svetské (štátne) poverenie na správu opátstva alebo kláštora. Jeho začiatky siahajú do 5. stor., keď pápež Lev I. udeľoval vých. biskupom vyhnaným z ich sídel Peržanmi a Arabmi neobsadené opátstva (napr. pre úmrtie opáta) alebo kláštory v juž. Itálii a na Sicílii, neskôr, koncom 6. a na zač. 7. stor., pápež Gregor I. Veľký udeľoval komendy biskupom vyhnaným z Lombardska. Osoby, ktorým boli opátstva alebo kláštory zverené in commendam (pod ochranu a správu) bez toho, že by boli členmi príslušnej rehole, dostávali z nich príjmy, pričom však nemuseli vykonávať príslušný duchovný úrad (napr. úrad opáta). Komendy boli mimoriadne rozšírené vo franskom období, keď svetskí vládcovia dávali ako komendy biskupstvá a kláštory za odmenu svetským osobám, predovšetkým zaslúžilým rytierom (napr. Karolovi Martelovi za víťazstvo pri Tours, 732). V 13. stor. sa stali prostriedkom stabilizácie príjmov kardinálov a prelátov pápežského dvora (počas tzv. avignonského zajatia, 1309 – 76, a tzv. západnej schizmy, 1378 – 1417). Udeľovali ich pápeži, ktorí sa tým usilovali získať priazeň cirkevných a svetských hodnostárov. Stali sa prostriedkom obohacovania komendátorov na úkor kláštorov, táto prax často viedla k úpadku rehoľného života a znamenala výrazné obmedzenie práv rehoľných spoločenstiev (likvidácia práva rehoľníkov zvoliť si opáta).

Stredoveké snahy o obmedzenie kumulácie benefícií (význam 3) viedli nakoniec k zákazu komend. Tridentský koncil (1545 – 63) zrušil možnosť udeľovať komendy na správu biskupstiev a farností, ponechal ju však pre opátstva, pričom stanovil pevné pravidlá (napr. začali sa rozlišovať opátske a kláštorné príjmy). Vo Francúzsku boli komendy zrušené počas Francúzskej revolúcie (1789), pretrvali však v Španielsku, Portugalsku, Holandsku, Anglicku (resp. v Spojenom kráľovstve), Nemecku, Rakúsku, Čechách a Poľsku. Uhorskou obdobou týchto zvykov bola prax udeľovania titulov zaniknutých opátstiev a prepozitúr ako čestné označenie niektorých katolíckych duchovných. Kódex kánonického práva (1917) povolil komendy len kardinálom, neskôr boli v revidovanom vydaní Kódexu kánonického práva (1983) zrušené, tradične však pretrvali v rytierskych a krížovníckych reholiach.

V cirkvách východného obradu bol obdobou komendy charistiát (gr. charistiké = obročie, prebenda) rozvinutý v 10. – 12. stor. Kurátor (charistián), zvyčajne laik, bol svetskou (cisár) či cirkevnou vrchnosťou (patriarcha, metropolita, biskup) alebo rehoľným spoločenstvom poverený nútenou správou kláštora, ktorý bol v zlom ekonomickom stave alebo v kríze. Charistiát zanikol spolu s Byzantskou ríšou v 15. stor.;

2. aj komtúria, komtúrstvo — základná organizačná jednotka križiackych rytierskych rádov (→ templári, → johaniti, → Rád nemeckých rytierov) na území Palestíny a v Európe. Na jej čele stál komtúr. Komendy sa združovali do priorstiev (provincií) a tie následne do väčších provincií (veľkopriorstiev). Centrom správy komendy bol hrad (tiež nazývaný komenda), ktorý predstavoval spojenie kláštora (mal kapitulnú sieň, kostol, krížovú chodbu, refektár a i.) a hradu (bol opevnený, mal ubytovacie priestory pre bojovníkov, správne a hospodárske budovy, nádrže na vodu ap.), zvyčajne bol jeho súčasťou aj špitál alebo útulok (xenodochium) pre chorých a pútnikov.

Komenský

Komenský — najstarší český pedagogický časopis vydávaný od 1873. Založil ho učiteľ, etnograf a spisovateľ Jan Havelka (*1839, †1889) v Olomouci. Pôvodne vychádzal ako periodikum moravského učiteľstva venované otázkam školy a výchovy, postupne sa zameriaval na didaktické otázky a problémy 1. až 5. ročníka základnej školy. Od 1992 ho vydáva Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity v Brne (od 2012 štvrťročne). Je určený najmä pedagógom základných škôl, študentom učiteľstva i špeciálnej a sociálnej pedagogiky, ako aj odbornej verejnosti. Publikačná činnosť prispievateľov je orientovaná na moderné edukačné smery, inovatívne prístupy v školskej praxi, na alternatívne školy a problematiku integratívnej pedagogiky s ohľadom na európske pedagogické trendy.

komentátori

komentátori [lat.], postglosátori — právnická škola, ktorá sa sformovala v 13. – 14. stor. najprv v Taliansku (univerzita v Bologni) a neskôr vo Francúzsku (univerzity v Montpellieri a v Orléanse). Jej predstavitelia pri výklade justiniánskej kodifikácie rímskeho občianskeho práva (→ Corpus iuris civilis) nadväzovali na predstaviteľov glosátorov, ktorí dopĺňali Corpus iuris civilis poznámkami, glosami, na rozdiel od nich však text obšírnejšie komentovali a prispôsobovali ho novým potrebám. Vznikala tak monografická právnická literatúra, ktorá mala podobu traktátov, t. j. uceleného spracovania určitého právneho problému. Súčasne začali vznikať aj praktické právnické príručky pre potreby právnej praxe. Ich zásluhou sa sformovala novodobá právna veda založená na všeobecných systematických pojmoch (právnická terminológia), boli položené základy medzinárodného súkromného práva a riešením problémov právneho partikularizmu sa podporovalo vznikajúce právo ius commune. Jednotliví komentátori boli významnými autoritami v oblasti práva a právnej vedy, napr. Bartolus de Saxoferrato (považovaný za jedného z najlepších právnikov všetkých čias), jeho žiak Baldus de Ubaldis, ďalej Cino da Pistoia, Paulus de Castro a Johannes de Imola (*okolo 1370, †1436). Samostatnú odnož talianskej školy komentátorov predstavovali francúzski stredovekí právnici nazývaní aj zaalpskí doktori al. ultramontanisti (ich pomenovanie súviselo so zemepisnou polohou vzhľadom na Rím – za Alpami), ktorí položili základy francúzskej právnej vedy. Činnosť obidvoch škôl (glosátorov a komentátorov) vyústila do všeobecného uznania justiniánskeho práva v Taliansku, v ďalších krajinách sa potom rímske právo recipovalo v podobe, ktorú mu dali tieto školy.

komenzalizmus

komenzalizmus [lat.] — vzájomné spolužitie dvoch druhov organizmov, pri ktorom jeden druh (komenzál) má zo spolužitia s druhým organizmom (hostiteľom) úžitok bez toho, že by ho nepriaznivo ovplyvňoval. Komenzál využíva zvyšky potravy (napr. roztoče živiace sa zvyškami potravy v mraveniskách alebo v hniezdach vtákov a cicavcov), ochranu iného živočícha (→ parekia; trvalo sa vyskytuje v jeho blízkosti) alebo úkryt v jeho hniezde či nore (→ synekia) al saebo usídľuje na tele hostiteľa (entekia; napr. spolužitie rýb a krabov s kolóniami hubiek) alebo v ňom (epiekia) bez toho, že by mu škodil. Podobne mikroorganizmus využíva hostiteľa ako vhodné prostredie a zdroj výživy bez toho, aby ho ovplyvňoval (kladne alebo záporne). Opak: parazitizmus.

komenzurabilita

komenzurabilita [lat.], súmerateľnosť — astron. stav, keď obežné doby dvoch telies obiehajúcich okolo spoločného tretieho telesa sú v pomere malých celých čísel. Ak sú obežné doby dvoch telies v komenzurabilite, telesá sa opakovane dostávajú do rovnakej vzájomnej polohy, čo zosilňuje ich vzájomné gravitačné ovplyvňovanie. Najznámejším príkladom je komenzurabilita Jupitera a asteroidov pri ich pohybe okolo Slnka, pri ktorej sa napr. dva obehy asteroidu uskutočnia za jeden obeh Jupitera alebo tri obehy asteroidu za dva obehy Jupitera; jej dôsledkom sú Kirkwoodove medzery.

komercia

komercia [lat.] — obchodná činnosť, obchodovanie; aj činnosť alebo dielo jednostranne zamerané na zisk, napr. umelecké dielo vytvorené s cieľom dosiahnuť zisk (zamerané na obchodnú stránku na úkor umeleckej).

komercializácia

komercializácia [lat.] — 1. obchodné využitie jednotlivých oblastí života spoločnosti, zameranie sa na komerciu; úzko súvisí s marketizáciou a s narastajúcou honbou za ziskom na jednej strane a s konzumnosťou na druhej strane. Je prejavom zmeny spoločenskej morálky, v ktorej začínajú dominovať pragmatické, úžitkové a praxeologické hodnoty. V individualizovaných spoločnostiach sa dokonca sám človek stáva predmetom komercializácie, keď jeho spoločenské postavenie a členstvo v skupinách závisia od spoločensky atraktívneho sformovania a neustáleho prezentovania jeho osobnosti, schopností a zručností. Komercializácia tak preniká do všetkých oblastí života, kde svojím dôrazom na ekonomickú bilanciu ziskov a strát (napr. aj pri plánovaní dieťaťa alebo pri zvažovaní trvania manželstva) často spôsobuje veľké problémy. V žurnalistike v podmienkach trhovej ekonomiky predstavuje komercializácia taký spôsob výberu, spracovania a zverejňovania informácií, ktorý zaručuje, aby sa vydavateľom alebo redakciám tlačených periodík či elektronických masmédií náklady na vznik, šírenie a pôsobenie informácií vrátili v podobe maximálneho zisku. Preferujú preto uverejňovanie informácií, ktorých získavanie a šírenie je lacné a ktoré sú medzi recipientmi obľúbené pre svoju tematiku, grafickú podobu a orientáciu na trhové správanie bežných ľudí, čo spôsobuje vysoký dopyt a súčasne zvyšuje podnikateľský zisk. Informácie sa cielene vyhľadávajú, upravujú a šíria tak, aby zasiahli čo najväčší mediálny trh, ktorý ich nakupuje ako komoditu vo forme tlačovín a televíznej, rozhlasovej, internetovej a i. reklamy. Zadávatelia reklamy tak niekedy spätne ovplyvňujú obsah periodika či štruktúru vysielania. Prvé pokusy o komercializáciu boli zaznamenané už v 30. a 40. rokoch 19. stor. v USA vznikom tzv. šestákovej (lacnej) tlače a žltej tlače, ktorá sa predávala pod cenu, čo museli vydavatelia kompenzovať príjmami z inzercie; 2. ekon. komercializácia predaja — uvedenie produktu alebo služby na trh; → merchandising.

komerčný právnik

komerčný právnik — právnik (osoba s právnickým vzdelaním spôsobilá na právne úkony) obhajujúci záujmy klientov najmä vo veciach, ktoré súvisia s ich podnikateľskou činnosťou. Profesia komerčný právnik bola na Slovensku samostatne definovaná 1991 – 2003, mohli ju vykonávať právnici spĺňajúci zákonné kritériá (zákon č. 129 z 1991 o komerčných právnikoch), zapísaní v zozname komerčných právnikov vedenom Komorou komerčných právnikov SR. Vyčlenenie tejto profesie vzniklo z iniciatívy skupiny právnikov, ktorí pred 1991 neboli organizovaní v žiadnom združení. V ich právomoci bolo poskytovanie právnej pomoci fyzickým a právnickým osobám, a to formou ich zastupovania v konaní pred súdmi, notárstvom a orgánmi verejnej moci, ako aj poskytovania právnych rád, vykonávania právnych rozborov a spisovania zmlúv. Po zániku Komory komerčných právnikov SR (2004; zákon č. 586 z 2003 o advokácii) sú komerční právnici zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a ich výkon sa stal súčasťou výkonu advokácie.

komes

komes [lat.] — zariadenie na meranie pravouhlých súradníc astronomických objektov (asteroidov, komét ap.). Pravouhlé súradnice skúmaného objektu sa naväzujú na známe pravouhlé súradnice okolitých hviezd s presnosťou až na tisíciny milimetrov odmeraním rozdielu medzi známymi súradnicami známeho objektu (hviezdy) a neznámymi súradnicami skúmaného objektu na fotografickej platni alebo na filme. Meranie sa robí pomocou mikroskopu s mikrometrickou skrutkou. Rovníkové (ekvatoreálne) súradnice neznámeho objektu sa získavajú metódou dependencií naviazaním na presné pravouhlé súradnice známych objektov. V súčasnosti sa komesy nahrádzajú počítačmi.