Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 351 – 363 z celkového počtu 363 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

kokorík

kokorík, Polygonatum — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Trváce byliny s plazivým podzemkom vyskytujúce sa v Európe, Ázii a Sev. Amerike. Majú oblú alebo hranatú byľ, jednoduché sediace alebo krátkostopkaté striedavé, protistojné alebo v mnohopočetných praslenoch vyrastajúce čiarkovité, kopijovité alebo vajcovité listy a jednoduché alebo v chudobných súkvetiach usporiadané zelenkastobiele rúrkovité alebo zvončekovité kvety vyrastajúce v pazuchách listov na previsnutých stopkách, plod čiernofialová bobuľa.

Patrí sem okolo 50 druhov, z toho na Slovensku v listnatých a zmiešaných lesoch alebo v tienistých krovinách teplejších oblastí rastú štyri druhy: 15 – 40 cm vysoký kokorík voňavý (Polygonatum odoratum) so sediacimi striedavými kopijovitými až vajcovitými listami a s rúrkovitými kvetmi, 30 – 80 cm vysoký kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) so sediacimi striedavými vajcovitými listami a s rúrkovitými kvetmi, 20 – 45 cm vysoký kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium) so sediacimi striedavými vajcovitými, na rube chlpatými listami a s rúrkovitými kvetmi a do 1 m vysoký kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum) s čiarkovitými listami vyrastajúcimi v praslenoch po 3 – 7 lístkoch a so zvončekovitými kvetmi.

Odvar z podzemku kokoríka mnohokvetého sa v minulosti používal v tradičnom liečiteľstve (v tradičnej čínskej medicíne sa používa aj v súčasnosti) pri ochoreniach priedušiek, pľúc a zápaloch hltana a mandlí, tinktúra pri stavoch úzkosti a napätia i pri zápaloch kože a reumatizme. Mladé výhonky niektorých ázijských druhov sa konzumujú varené ako zelenina. Niektoré druhy a krížence sa pestujú ako okrasné rastliny.

kokos

kokos [port.] — výrobok získaný zo sušenej bielej dužiny (endospermu; → kopra) plodu kokosovníka obyčajného(Cocos nucifera); aj hovorový názov tohto plodu. Kopra sa melie alebo strúha a získaný produkt (strúhaný kokos) s rôznou veľkosťou častíc sa následne triedi. Jeho farba má byť biela alebo so slabým žltkastým odtieňom, vôňa a chuť príjemná. Podľa zrnitostného zloženia sa strúhaný kokos z obchodného hľadiska zatrieďuje do niekoľkých trhových druhov (od extra jemne strúhaného kokosu až po kokosovú múčku). Používa sa v cukrárstve a potravinárstve na prípravu a dochutenie jedál (napr. do čokolády, cukríkov, pečiva, knedieľ alebo do prívarkov), ktorým dodáva charakteristickú chuť i vôňu.

Kokoschka, Oskar

Kokoschka [-koš-], Oskar, 1. 3. 1886 Pöchlarn, Dolné Rakúsko – 22. 2. 1980 Montreux, Švajčiarsko — rakúsky maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších maliarov 20. stor.

R. 1904 – 09 študoval na Umeleckopriemyselnej škole vo Viedni. Jeho rané diela boli ovplyvnené secesnou štylizáciou a G. Klimtom, ktorému venoval vlastnú zbierku básní Snívajúci chlapci (Die träumenden Knaben, 1907 – 08) obsahujúcu 8 farebných litografií. Približne od tohto obdobia začal rozvíjať svoj originálny maliarsky štýl charakteristický výrazovo silnou farebnosťou a originálnou imaginatívnosťou, ktorý neopustil až do konca života.

Jeho rané maľby vystavené 1908 a 1909 vo Viedni vzbudili verejné pohoršenie. V ranom období portrétoval významných viedenských intelektuálov (K. Kraus, 1909; P. Altenberg, 1909; A. Loos, 1909) a maľoval aj zátišia, ktoré majú symbolický charakter (Zátišie s korytnačkou, jahňaťom a hyacintom, 1910). R. 1910 spolupracoval s nemeckým expresionistickým časopisom Der Sturm, v ktorom uverejňoval svoje kresby, eseje, básne a divadelné hry. V období 1910 – 23 bola jeho tvorba ovplyvnená expresionizmom. R. 1912 – 15 prežil intenzívny vzťah s Almou Mariou Mahlerovou (Mahler, *1879, †1964), čo sa výrazne prejavilo aj v jeho dielach (Nevesta vetra, 1913; Potulný rytier, 1914 – 15). Počas 1. svetovej vojny bol vážne zranený. R. 1916/17 sa usadil v Drážďanoch, kde 1919 – 23 (resp. do 1926) pôsobil ako profesor na akadémii. V tomto období sa venoval grafike, najmä technike kriedovej litografie, ktorou vytvoril viaceré grafické cykly (Pašie, 1916; Jób, 1917) i portréty. Na zač. 20. rokov 20. stor. sa hlavnou témou jeho obrazov stali veduty miest.

V 20. rokoch 20. stor. intenzívne cestoval po Európe, Blízkom východe i po severnej Afrike, na cestách čerpal motívy pre svoje obrazy miest a krajín. R. 1931 sa usadil vo Viedni, 1934 emigroval do Československa (1935 sa stal československým občanom). Jeho diela nacisti označili ako zvrhlé umenie (→ entartete Kunst), na čo reagoval slávnym Autoportrétom zvrhlého umelca (1937). R. 1938 emigroval do Spojeného kráľovstva, kde prežil 2. svetovú vojnu. Po 1947 intenzívne cestoval po Európe i po USA, 1953 sa usadil vo Villeneuve vo Švajčiarsku. Okrem portrétov slávnych osobností a pohľadov na mestá maľoval aj alegorické a mytologické obrazy a vytvoril dva triptychy, ktoré sú vyjadrením jeho umeleckých názorov (Sága o Prometeovi, 1950; Termopyly, 1954). V tomto období sa venoval aj ilustračnej grafike (litografický cyklus Odysseia, 1963 – 65) a návrhom scén a kostýmov pre divadlo i pre operu (napr. 1960 – 62 spolupracoval s Burgtheatrom vo Viedni). R. 1953 založil Medzinárodnú letnú akadémiu výtvarných umení v Salzburgu, ktorú viedol do 1963.

Jeho diela sú charakteristické expresívnym energickým rukopisom a farebnou a emocionálnou intenzitou. Výraz je založený na dramatickej, často kontrastnej a sofistikovanej farebnosti, v neskorších dielach i na graficky poňatých linkách. Farby nanášal vo veľkých množstvách pastóznym spôsobom. V portrétoch dokázal zachytiť vnútorné vlastnosti osobnosti portrétovaného, prekonával v nich individuálnu psychológiu a približoval sa k duchovnu. Pri maľbách miest uplatnil pohľad z výšky, ktorý mu umožnil namaľovať širokú panorámu s vysokým horizontom. Mestá maľoval ako žijúci organizmus (Pohľad na Istanbul, 1929; Jeruzalem, 1929 – 30; Zámok Wilhelminenberg s pohľadom na Viedeň, 1931; Karlov most v Prahe, 1934), pričom sa sústredil na ich geologickú, klimatickú i historickú jedinečnosť. V maľbách sa usiloval zachytiť a vyjadriť aktívne sily, objekt bol pre neho žijúcou substanciou v pohybe, snažil sa zachytiť jeho vnútornú, skutočnú podstatu. Nadviazal na tradíciu rakúskeho neskorého baroka, najmä na expresívny kolorit diel F. A. Maulbertscha, v krajinomaľbe bol ovplyvnený neskorogotickým poňatím krajiny A. Altdorfera. Ovplyvnený bol aj nemeckým expresionizmom a francúzskym fauvizmom. Angažoval sa aj politicky a jeho diela z obdobia pred 2. svetovou vojnou a počas nej zaznamenávajú vtedajšie napätie.

Kokosová doska

Kokosová doska — menšia litosférická doska v Tichom oceáne západne od Strednej Ameriky. Na juhu a juhovýchode susedí s doskou Nazca, na západe s Tichooceánskou doskou, na severe so Severoamerickou doskou a na severovýchode s Karibskou mikrodoskou.

Kokosové ostrovy

Kokosové ostrovy, Teritórium Kokosových ostrovov, angl. Cocos (Keeling) Islands, Territory of Cocos (Keeling) Islands — zámorské územie Austrálie, skupina ostrovov v Indickom oceáne asi v polovici cesty medzi Austráliou a Srí Lankou juhozápadne od Vianočného ostrova skladajúca sa z dvoch atolov. Severne ležiaci atol tvorený iba jedným ostrovom, North Keeling Island (1,1 km2), je lokalizovaný asi 24 km od južne ležiaceho atolu South Keeling Islands (13,1 km2) skladajúceho sa z 26 ostrovov (najväčšie ostrovy sú West Island, South Island, Home, Direction a Horsburgh) lemujúcich lagúnu v tvare podkovy. Nížinný reliéf, maximálna výška 5 m n. m. Vlhké tropické podnebie, v októbri – apríli výskyt cyklónov. Ostrovy nemajú rieky ani jazerá, zdroje pitnej vody sú obmedzené, dažďová voda sa akumuluje v prírodných podzemných zásobníkoch. North Keeling Island predstavuje s priľahlým morom národný park s výskytom endemického vtáka Kokosových ostrovov Gallirallus philippensis andrewsi, poddruhu z čeľade chriašteľovité. Základom hospodárstva je pestovanie kokosovníka a produkcia kopry na export, v menšej miere pestovanie banánovníka a zeleniny, rozvíjajúci sa cestovný ruch a rybolov. Letisko so spevnenou pristávacou dráhou (na ostrove West Island) má pravidelné spojenie s Austráliou. Obývané sú 2 ostrovy: West Island (obyvateľmi európskeho pôvodu) a Home (Malajcami Kokosových ostrovov). Administratívnym strediskom Kokosových ostrovov je West Island, najväčším sídlom je však Bantam na ostrove Home. Úradný jazyk: angličtina. Náboženstvo: 80 % sunnitský islam.

Pôvodne neobývané ostrovy boli objavené 1609 anglickým námorným kapitánom Williamom Keelingom (*1578, †1620) v službách britskej Východoindickej spoločnosti. R. 1826 sa na nich usadil anglický podnikateľ a obchodník s otrokmi Alexander Hare (*1775, †1834) a 1827 škótsky námorný kapitán John Clunies-Ross (*1786, †1854), ktorý sa pomocou najmä Malajcov (boli tam zavlečení zväčša ako otroci; v súčasnosti sú ich potomkovia známi ako Malajci Kokosových ostrovov) začali venovať pestovaniu kokosovníka obyčajného (na kopru a kokosový tuk, resp. na olej). R. 1827 sa Clunies-Ross vyhlásil za kráľa (ako Ross I.) a tento titul si nárokovali aj jeho potomkovia (nikdy však neboli medzinárodne uznaní). R. 1831 Hare po konflikte s Cluniesom-Rossom Kokosové ostrovy opustil. V tomto období slúžili ostrovy aj ako medzizastávka veľrybárskych lodí smerujúcich do Antarktídy. R. 1857 boli Kokosové ostrovy formálne anektované Spojeným kráľovstvom, od 1878 boli spravované v rámci britskej korunnej kolónie Cejlón (dnes Srí Lanka). R. 1886 venovala britská kráľovná Viktória všetku pôdu na Kokosových ostrovoch do užívania na večné časy rodine Cluniesovcov-Rossovcov a ostrovy boli pričlenené k Straits Settlements (Úžinovým, resp. Prielivovým osadám), 1903 k Singapuru, 1942 – 46 znova k Cejlónu a 1946 opäť k Singapuru. Počas 1. svetovej vojny (1914) sa pri nich odohrala námorná bitka medzi Austráliou a Nemeckom (Battle of Cocos). Od 1955 boli pod správou Austrálie, ktorá však plnú suverenitu nad ostrovmi získala až 1978, keď odkúpila pôdu, ktorú vlastnil John Cecil Clunies-Ross (*1928; kráľ Ross V.). R. 1979 získali Kokosové ostrovy autonómiu, 1984 sa v referende o ich budúcom statuse väčšina obyvateľstva vyslovila za plnú integráciu s Austráliou (za nezávislosť hlasovalo len 9 obyvateľov) a 1994 sa stali jej plnoprávnou súčasťou. Od 1996 tvoria spolu s Vianočným ostrovom Austrálske indickooceánske územia (Australian Indian Ocean Territories).

Kokosové ostrovy sú zámorské územie (external territory) Austrálie spravované Ministerstvom infraštruktúry a regionálneho rozvoja (Department of Infrastructure and Regional Development), hlavou územia je britský panovník zastupovaný administrátorom. Zákonodarný orgán tvorí jednokomorová Oblastná rada Kokosových ostrovov (Cocos/Keeling Islands Shire Council), ktorá má 7 členov volených na 2 roky.

Kokosové ostrovy
Rozloha: 14 km2
Počet obyvateľov: 590 (2013)
Hlavné mesto: West Island

kokosovník

kokosovník [port.], Cocos — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Jednodomé vždyzelené, 5 – 30 m vysoké medonosné stromy pochádzajúce z juhových. Ázie, ktoré patria medzi najvýznamnejšie kultúrne rastliny a v súčasnosti sa pre plody (nazývané kokosové orechy, kokosy) plantážnicky pestujú v tropických oblastiach na celom svete. Patrí sem jediný druh, kokosovník obyčajný (Cocos nucifera, palma kokosová), ktorý má štíhly stĺpovitý kmeň s krátkymi internódiami pokrytý listovými jazvami, nepárnoperovito zložené, 3 – 6 m dlhé tmavozelené listy vyrastajúce v ružici na vrchole kmeňa a drobné oranžové alebo svetložlté kvety usporiadané v pazušných vrcholíkoch, plod oválna alebo vajcovitá kôstkovica s priemerom okolo 30 cm a hmotnosť 2,5 kg.

Kokosovník obyčajne plodí zvyčajne okolo 60, výnimočne aj 100 rokov, pričom na jednom strome sa urodí každoročne okolo 80 plodov. Plody majú trojvrstvové oplodie (vonkajšiu, blanitú vrstvu tvorí exokarp, strednú, vláknitú mezokarp, vnútornú, sklerenchymatickú endokarp) a biely, 1 – 2 cm hrubý dužinatý endosperm s centrálnou dutinou; pri nezrelých plodoch je dutina vyplnená tzv. kokosovou vodou, ktorá je cennou potravinou. Endosperm (tzv. kokosová dreň) sa konzumuje čerstvý alebo sa z neho sušením získava kopra (obsahuje 60 – 70 % tuku), z ktorej sa lisuje olej (kokosový tuk) alebo sa využíva v potravinárstve (kokos); výlisky sa používajú na kŕmenie hospodárskych zvierat. Lisovaním čerstvého endospermu sa získava kokosové mlieko (biela olejnatá tekutina používaná ako prísada do jedál alebo do pečiva).

Pevné hrubé vlákna mezokarpu sú výbornou surovinou napr. na výrobu kobercov, vriec, rohoží a lán; sú odolné proti mechanickému opotrebeniu a vlhku (morskej vode), sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovovanie nádob alebo ho spracúvajú na drevné uhlie, prípadne ho používajú ako palivo. Z kvetov sa získava miazga (okolo 50 l z jedného stromu), ktorá obsahuje 12 – 15 % sacharidov; vyrába sa z nej palmový sirup, ktorý sa ďalej spracúva na cukor a palmové víno (jeho destiláciou sa vyrába arak). Drevo kokosovníka obyčajného sa používa napr. v stavebníctve a stolárstve na výrobu nábytku a rôznych ozdôb, listy ako stavebný materiál.

Kokosový ostrov

Kokosový ostrov, špan. Isla del Coco — ostrov sopečného pôvodu v Tichom oceáne patriaci Kostarike (asi 550 km od jej pobrežia), administratívne predstavuje súčasť provincie Puntarenas; rozloha 24 km2, neobývaný. Vlhké tropické podnebie, priemerná ročná teplota 23,6 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 7 000 mm. Pokrytý hustým tropickým dažďovým lesom. S okolitým morským prostredím predstavuje národný park (vyhlásený 1978, rozloha 1 998 km2) zapísaný 1997 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kokosový prah

Kokosový prah, Kokosový chrbát — aseizmický podmorský chrbát vo vých. časti Tichého oceána oddeľujúci Panamskú panvu a Guatemalskú panvu; dĺžka 1 000 km, šírka 250 – 500 km. Budovaný bazaltovými lávovými prúdmi miestami dosahujúcimi hrúbku až 2 km.

kokosový tuk

kokosový tuk — tuk získavaný z plodov kokosovníka obyčajného (→ kokosovník). Najčastejšie sa získava z kopry lisovaním, prípadne extrakciou lipofilnými rozpúšťadlami, potom sa rafinuje, bieli a dezodoruje (zbavuje arómy). Kvôli zvýšeniu teploty topenia sa môže aj hydrogenovať. Rafinovaný kokosový tuk má príjemnú arómu, jemne slanú chuť a žlté až oranžové sfarbenie. Panenský kokosový tuk sa získava lisovaním za studena z čerstvej alebo z vysušenej dužiny alebo oddelením z kokosového mlieka, neprechádza procesmi chemickej rafinácie a nie je vystavený pôsobeniu vysokých teplôt; je takmer bezfarebný, má príjemnú mierne sladkastú chuť a arómu. Kokosový tuk sa topí pri teplote 21 – 25 °C, obsahuje vysoký podiel (až 90 %) nasýtených mastných kyselín, najmä kyselinu laurovú (47 %) a kyselinu myristovú (18 %), a fenolické látky, z ktorých viaceré majú antioxidačné účinky. Je mimoriadne stabilný na vzduchu. Používa sa v potravinárskom (napr. pri výrobe cukroviniek) a oleochemickom priemysle (základná surovina na výrobu toaletného mydla).

Kokošovce

Kokošovce — obec v okrese Prešov v Prešovskom kraji v sev. časti Košickej kotliny na jej styku so Slanskými vrchmi, 375 m n. m.; 785 obyvateľov (2015); miestne časti: Kokošovce, Sigord. Odlesnené pahorkatinné územie kotliny prechádza smerom k Slanským vrchom do vrchovinného územia zalesneného dubovými a bukovými porastmi. Vodná nádrž a rekreačné stredisko Sigord, minerálny prameň Šťavica. V katastri obce sa nachádza NPR Kokošovská dubina.

Obec písomne doložená 1245 ako Delnafec, 1272 Delnafeu, 1290 Dulnech, 1298 Dulnefeu, 1301 Dulnech, 1315 Delne, 1316 Delnefelu, 1317, 1322 Delne, 1329 Delnekakasfalua, 1339 Delne, 1417 Kakasfalua, 1520, 1543, 1567, 1588, 1600 Kakasfalwa, 1773 Kakasfalva, Kakassowcze, 1786 Kakaschfalwa, Kakassowce, 1808 Kakasfalva, Kokossowce, Kohutowce, Kohautowce, 1863 – 1902 Kakasfalu, 1907 – 13 Delnekakasfalva, 1920 Kakašovce, 1927 Kokošovce. Patrila delnianskym, resp. kokošovským zemanom. V 14. a 15. stor. existovala v katastri obce osada Čudovec (doložená 1421 ako Chwdafalua, 1427 Chudafalua, 1473 Czwdafalwa). Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom (vozili soľ z neďalekého Solivaru), dobývaním soli, poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. Ojedinelé archeologické nálezy kamennej industrie z neskorej kamennej doby. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky klasicistický Kostol narodenia sv. Jána Krstiteľa (1815, obnovený 1865 a 1935).

Kokošovská dubina

Kokošovská dubina — národná prírodná rezervácia v katastri obce Kokošovce v okrese Prešov; vyhlásená 1965, rozloha 20 ha. Zriadená na ochranu bukovej dubiny na juž. svahoch Slanských vrchov s výskytom tzv. kokošovského duba zimného vyznačujúceho sa morfologickými a anatomickými zvláštnosťami.

kokpit

kokpit [angl.] — pilotná kabína lietadla, v ktorej sú umiestnené prístroje a zariadenia na ovládanie lietadla a sedadlá pilotov; aj priestor pre vodiča, prípadne pre spolujazdca v pretekárskom automobile; aj otvorený priestor pre posádku v zadnej časti malých, najmä športových plavidiel.