Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 752 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Klačanský, Ivan

Klačanský, Ivan, 21. 11. 1923 Čadca – 21. 11. 2009 Bratislava — slovenský lekár, otorinolaryngológ, otec Juraja Klačanského. R. 1948 – 90 pôsobil na otorinolaryngologickom oddelení Katedry pediatrie II. lekárskej fakulty UK a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave (od 1986 Detská otorinolaryngologická klinika Lekárskej fakulty UK a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou), zakladateľ a 1986 – 90 prednosta kliniky; 1979 DrSc., 1990 profesor.

Zaoberal sa otorinolaryngológiou detského veku, najmä endoskopiou (zostrojil novorodenecký bronchoskop a zaviedol do praxe endoskopiu bronchov u novorodencov), meraním impedancie blanky bubienka, objektívnou audiometriou, papilomatózou hrtana (ako prvý zaviedol v Československu liečbu bradavičnatosti hrtana u detí) a rekonštrukčnými operačnými výkonmi pri vrodených chybách ucha u detí.

Spoluautor viacerých vedeckých monografií, napr. Chirurgia stredného ucha (1954), Príhody a nebezpečenstvá v otorinolaryngológii (1959), Bronchoskopia u novorodenca a dojčaťa (1967), Otorinolaryngológia pre poslucháčov pediatrickej vetvy (1976) a Choroby dýchacích orgánov u detí (1981), vysokoškolských učebníc, napr. Detská otorinolaryngológia (1992), a okolo 115 odborných a vedeckopopulárnych článkov publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch. Nositeľ mnohých ocenení a vyznamenaní, napr. Radu Ľ. Štúra II. triedy (2006).

Klačanský, Juraj

Klačanský, Juraj, 29. 5. 1950 Bratislava — slovenský lekár, otorinolaryngológ, syn Ivana Klačanského. R. 1974 – 95 pôsobil na I. otorinolaryngologickej klinike Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UK v Bratislave (dnes Univerzitná nemocnica Bratislava; 1990 – 95 prednosta kliniky), medzitým 1982 – 84 v nemocnici v Misuráte (Líbya), 1995 – 2005 na Otorinolaryngologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (prednosta), 2005 – 09 v nemocnici v Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), 2009 – 12 prednosta II. otorinolaryngologickej kliniky (od 2013 oddelenie otorinolaryngológie) Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, od 2013 vedúci oddelenia otorinolaryngológie v nemocnici v Abú Zabí; 1995 profesor.

Zaoberá sa najmä chirurgiou stredného ucha, inicioval výrobu stredoušných akrylátových protéz a fibrínového tkanivového lepidla, navrhol originálny typ myringoplastiky s ostrovčekovitým alebo s prstencovitým chrupkovitým transplantátom. Spoluautor viacerých kníh, napr. Špeciálna chirurgia 4, Chirurgia krku a hlavy (1995), a vyše 120 článkov v domácich a zahraničných odborných a vedeckých časopisoch. Člen mnohých domácich a zahraničných odborných spoločností, 1990 – 99 predseda Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku Slovenskej lekárskej spoločnosti. Nositeľ mnohých ocenení.

Kľačany

Kľačany — obec v okrese Hlohovec v Trnavskom kraji v juhozáp. časti Nitrianskej pahorkatiny, 170 m n. m.; 1 064 obyvateľov (2015). Pahorkatinné prevažne odlesnené územie, miestami ostrovčeky dubín s prímesou agáta.

Obec písomne doložená 1256 ako Kelechent, 1297, 1316, 1324 Kelechen, 1571 – 73 Kelczeni, 1773 Kelecsény, Klatzany, 1786 Kelecschény, 1808 Kelecsény, Klačany, 1863 – 1907 Kelecsény, 1913 Décskelecsény, 1920 Klačany, 1927 Kľačany.

Jej prvými známymi majiteľmi boli komes Aba, syn magistra Abu, a magister Abrahám Rufus. Neskôr ju vlastnili Ilmerovci a od 1360 palatín Mikuláš Kont a Ujlakiovci. Patrila panstvu Hlohovec. V katastri obce existovala od 13. stor. osada Díč (doložená 1256 ako Dychy, 1275 Guyche, patrila hradu Posádka). Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Archeologické hrobové nálezy zo stredoveku. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa (1933).

Kľačany

Kľačany — miestna časť obce Urmince.

Kľačany

Kľačany — miestna časť obce Trnavá Hora.

Kľače

Kľače — obec v okrese Žilina v Žilinskom kraji v Žilinskej kotline v doline rieky Rajčianka, 432 m n. m.; 391 obyvateľov (2015). Pahorkatinné odlesnené územie.

Obec písomne doložená 1511 ako Kleczen, 1773 Klacsany, Klacsanj, Klačany, 1786 Klacschanj, 1808 Klacsán, Klačany, 1863 Klacsan, 1873 – 88 Klacsán, 1892 – 1902 Klacsan, 1907 – 13 Kalacsány, 1920 Kľačany, 1927 – 71, 1990 Kľače.

R. 1971 – 90 bola súčasťou obce Jasenové. Patrila zemianskym rodinám Práznovskovcov a Kľačianskovcov, neskôr časť panstvu Lietava. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Stavebné pamiatky: Kaplnka Lurdskej Panny Márie (1934).

Kľačianska Magura

Kľačianska Magura — vrch v sev. časti Malej Fatry v podcelku Krivánska Fatra, 1 367 m n. m. Vrcholová časť je národnou prírodnou rezerváciou (súčasť NP Malá Fatra) zasahujúcou do katastrov obcí Lipovec, Sučany a Turčianske Kľačany v okrese Martin (vyhlásená 1976, rozloha 204,5 ha), zriadenou na ochranu komplexu prírodných lesov hrebeňových polôh s porastmi smrečín pralesovitého charakteru. Na juž. svahu Kľačianskej Magury sa nachádza horská chata.

Klačko, Rudolf

Klačko, Rudolf, pseudonym Marián Rudavský, 12. 4. 1892 Zákopčie, okres Čadca – 16. 2. 1975 Bratislava — slovenský pedagóg, zoológ a prekladateľ. R. 1911 – 14 študoval prírodné vedy na univerzite v Budapešti, 1923 ukončil pedagogické štúdium na Karlovej univerzite v Prahe a 1926 na Masarykovej univerzite v Brne. Počas 1. svetovej vojny 1914 narukoval do rakúsko-uhorskej armády a bojoval na vých. fronte, kde 1917 padol do ruského zajatia. V Rusku sa 1917 – 20 zapojil do československého zahraničného odboja, vstúpil do česko-slovenských légií v Rusku, spolupracoval s Československou národnou radou (člen jej pobočky v Rusku) a redigoval noviny Slovenské hlasy. R. 1921 – 22 a 1933 – 45 pôsobil na gymnáziách v Bratislave, 1922 – 26 v Revúcej a 1927 – 32 v Martine. Po 2. svetovej vojne sa podieľal na budovaní jednotnej školskej sústavy a prispel k rozvoju slovenského pedagogického školstva. R. 1945 – 49 prednosta prezídia Povereníctva školstva a osvety, 1949 – 51 pôsobil na Katedre biológie Pedagogickej fakulty UK, 1951 – 56 vedúci Katedry biológie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.

Zaoberal sa zoológiou, je autorom a spoluautorom viacerých zoologických učebníc (Sústavná zoológia 1, 2, 1954, 1965; Mená chordátov, 1965; Slovenské mená hmyzu, 1975). Významný kultúrny pracovník, 1927 – 32 tajomník Matice slov. a redaktor jej výročných správ (so Š. Krčmérym). R. 1926 so Š. Krčmérym založil a redigoval detský časopis Slniečko, 1929 založil edíciu pre mládež Dobré slovo. S J. Cígerom-Hronským zostavoval čítanky pre ľudové školy. R. 1934 – 35 redaktor edície Slovenskí umelci, 1935 – 40 edície Spoločnosť priateľov krásnych kníh a 1936 – 40 edície Ľudia a príroda. Prekladal z poľštiny, nemčiny (A. Brehm: Život zvierat I – IV) a ruštiny (diela N. V. Gogoľa, I. S. Turgeneva, L. N. Tolstého, A. P. Čechova, F. M. Dostojevského, A. I. Kuprina, I. A. Bunina a i.).

Kľačno

Kľačno — obec v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji v sev. výbežku Hornonitrianskej kotliny medzi Žiarom, Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou v hornej časti doliny rieky Nitra, 368 m n. m.; 1 113 obyvateľov (2015). Pahorkatinné územie doliny je odlesnené, svahy pohorí sú porastené smrečinami a jedľo-bučinami.

Obec písomne doložená 1413 ako Geydel, 1430 Gedel, 1437 Gedelhota, 1464 Gajdellehota, 1560, 1571 – 73 Gaydel, 1773 Gajdell, 1786, 1808 Gajdel, 1863 – 82 Gajdell, 1888 – 1907 Gajdel, 1913 Nyitrafő, 1920 Gajdeľ, 1927 – 48 Gajdel, 1948 Kľačno. Vznikla na zákupnom práve pravdepodobne v 2. polovici 14. stor. Usádzali sa tam nemeckí hostia. Patrila panstvu Bojnice. V 16. – 17. stor. mala charakter zemepanského mestečka. R. 1653 tam pôsobil cech kováčov. R. 1658 spustošená kurucmi. Od 1726 ju vlastnili Pálfiovci. Počas SNP tam prebiehali ťažké boje, o život prišlo 18 zajatých partizánov, v apríli 1945 bola obec vypálená. Po vojne bolo nemecké obyvateľstvo z obce odsunuté a nahradené slovenským. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, ťažbou dreva, remeslami, poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša (pravdepodobne 13. stor., doložený 1464; obnovený a rozšírený 1686, v polovici 18. stor. barokovo prestavaný a pristavená sakristia, opravený začiatkom 90. rokov 20. stor.), barokový mariánsky stĺp (1749, od 2011 reštaurovaný), Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1777), klasicistická Kaplnka nepoškvrneného počatia Panny Márie (1824, zrekonštruovaná 1890, v 1. polovici 20. stor. a 1998).

klada

klada

1. časť kmeňa odťatého stromu zbavená konárov a spravidla aj kôry, brvno;

2. v stredoveku mučiaci nástroj pozostávajúci z dvoch brvien s ohrúhlymi otvormi, medzi ktoré sa odsúdenému zasekli nohy.

kladielko

kladielko — orgán samičiek hmyzu a niektorých druhov rýb slúžiaci na kladenie vajíčok. Pri hmyze sa rozlišuje pravé kladielko (ovipositor) tvorené končatinovými príveskami ôsmeho a deviateho článku bruška (napr. pri rade rovnokrídlovce, Orthoptera) a nepravé kladielko (oviscapt) tvorené predĺženými zadnými článkami bruška (napr. pri motýľoch druhu Lymantria dispar). Kladielko hmyzu má rozličný tvar (doštičkovitý, šidlovitý, ozubený, pílkovitý) a dĺžku, mnohé druhy blanokrídlovcov ho majú premenené na žihadlo, ktoré slúži na obranu alebo na omračovanie koristi. Pri samiciach niektorých druhov rýb sa môže do kratšieho (napr. pri ovsienke striebristej, Leucaspius delineatus) alebo do dlhšieho (pri lopatke dúhovej, Rhodeus amarus) kladielka v čase rozmnožovania predlžovať močovo-pohlavná bradavka.

kladistika

kladistika [gr.], kladizmus — analýza a rekonštrukcia fylogenetických vzťahov recentných alebo fosílnych organizmov (ich vývojových línií) na základe genealogických vzťahov medzi taxónmi (nie na základe všeobecnej podobnosti; → fenetika). Výsledkom je kladistická klasifikácia taxónov organizmov, ktorá musí jednoznačne odrážať fylogenézu (príslušný taxón by mal zahŕňať všetkých potomkov spoločného predka a žiadnych iných), a kladogram. Z princípov kladistiky vychádzajú aj najnovšie botanické a zoologické systémy, na Slovensku napr. Systematika cievnatých rastlín P. Mártonfiho (2006).

kladivko

kladivko — malé kladivo;

1. el.tech. → Wagnerovo kladivko;

2. hud. súčasť klavírnej mechaniky, → klavír;

3. lek. → sluchové kostičky.

kladivkový prst

kladivkový prst, digitus malleus — deformita prstu nohy spôsobená trvalým kŕčovitým zohnutím stredného článku prsta alebo článku prsta bližšieho k chodidlu následkom skrátenia šliach, sprevádzaná bolesťami vyvolanými chybným postavením kĺbu (najmä pri mechanickom zaťažení) a bolestivými otlakmi. Kladivkový prst najčastejšie vzniká ako sprievodný jav pri vbočenom palci, poklesnutej priečnej klenbe a vysokom priehlavku, zriedkavejšie pri detskej mozgovej obrne a svalových a nervových poraneniach v oblasti predkolenia a chodidla. Vrodené kladivkové prsty sú zriedkavé. V niektorej literatúre sa ako kladivkový prst označuje aj tzv. bejzbalový prst, ktorý však vzniká následkom úrazu pri športe, keď dôjde k čiastočnému alebo k úplnému prerušeniu šľachy, k zlomenine článkov prstov alebo k neúplnému vykĺbeniu medzičlánkových kĺbov.

kladivník

kladivník, Cestrum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ľuľkovité. Vždyzelené alebo opadavé kry alebo liany pochádzajúce z tropických a subtropických oblastí Mexika, Strednej a Južnej Ameriky. Majú jednoduché striedavé celistvookrajové kopijovité alebo vajcovité, zvyčajne zapáchajúce listy a dlhé rúrkovité alebo lievikovité, zvyčajne voňavé kvety usporiadané vo vrcholových alebo v pazušných vrcholíkoch, plod biela, purpurová alebo červená bobuľa; všetky časti rastliny sú jedovaté, po požití môžu spôsobiť tráviace ťažkosti.

Patrí sem 175 – 250 druhov, ktoré sa zvyčajne pestujú ako okrasné rastliny, napr. vždyzelený, do 3 m vysoký kladivník oranžový (Cestrum aurantiacum) s oranžovými kvetmi, vždyzelený, do 3 m vysoký Cestrum elegans s karmínovočervenými kvetmi, vždyzelený, do 2 m vysoký Cestrum fasciculatum s karmínovočervenými kvetmi, vždyzelený, do 2 m vysoký Cestrum roseum s ružovými kvetmi a opadavý, do 2 m vysoký Cestrum parqui so žltozelenými kvetmi.

kladivo

kladivo

1. nástroj používaný na búchanie, pribíjanie, zatĺkanie ap. Skladá sa z hlavice a násady. Hlavica sa vyrába v rôznych veľkostiach a tvaroch z konštrukčnej alebo z nástrojovej uhlíkovej ocele (čelo a nos bývajú kalené a brúsené) a v závislosti od účelu použitia aj z iného kovu, z gumy, z dreva alebo z plastu, násada z brestového alebo z jaseňového dreva a v otvore (oku) kladiva je upevnená dreveným alebo oceľovým klinom; špeciálne profesionálne kladivá sú celokovové, s rukoväťou z plastu (napr. na báze neoprénu), ktorá pohlcuje nárazy a vibrácie. Rozlišujú sa zámočnícke, klampiarske, kováčske, pokrývačské, murárske, tesárske a iné kladivá;

2. stroj. mechanický stroj s elektrickým pohonom, ktorého pracovným nástrojom je rydlo (na narušenie tvrdého materiálu – betónu, muriva, asfaltu, viacerými údermi – príklepmi), dláto (na sekanie a tesanie) alebo sekáč (na sekanie). Podľa účelu sa rozoznáva nitovacie kladivo, vŕtacie kladivo a zbíjacie kladivo;

3. šport. náčinie používané v atletickej disciplíne hod kladivom. Pozostáva z ťažkej kovovej gule (identickej s guľou pri vrhu guľou, t. j. hmotnosť 7,26 kg u mužov a 4 kg u žien) zavesenej na drôtenom lane a z rukoväti. Celková dĺžka kladiva je 117 – 121,5 cm u mužov a 116,0 – 119,5 cm u žien;

4. voj. bojové kladivo — chladná jednoručná alebo obojručná úderná zbraň. Prvotný typ bojového kladiva sa vyskytoval už v paleolite (kus kameňa pripevnený k drevenej násade). Najviac sa používalo v stredoveku. V 13. stor. bola pechota vyzbrojená jednoduchým kladivom so železnými alebo s olovenými hlavicami upevnenými na dlhej žrdi (asi 2 m) často zakončenej hrotom. V 15. – 16. stor. sa používal v boji na zemi kratší variant bojového kladiva, ktorého hlavica mala jeden koniec tupý a druhý ostrý. Kladivo bolo účinné najmä v boji proti protivníkom v plátovom brnení.

Kladivo, Bohumil

Kladivo, Bohumil, 24. 6. 1888 Křtiny, okres Blansko – 8. 2. 1943 Brno — český geofyzik, geodet a astronóm. R. 1912 – 40 pôsobil na Vysokej škole technickej (dnes Vysoké učení technické, VUT) v Brne (1921 mimoriadny, 1927 riadny profesor; 1924 – 25 a 1933 – 34 dekan odboru inžinierske staviteľstvo a zememeračské inžinierstvo, 1926 – 27 dekan odboru architektúra a pozemné staviteľstvo), súčasne 1922 – 39 na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity (1924 – 39 správca astronomického ústavu) v Brne. R. 1912 – 14 absolvoval krátkodobé pobyty vo vedeckých inštitúciách v zahraničí (Rakúsko, Rusko, Nemecko, Francúzsko).

Zaoberal sa geofyzikou (najmä gravimetriou; v Brne vybudoval základnú gravimetrickú stanicu pre Československo, ktorú pripojil na stanice vo Viedni a v Postupime, a vypracoval program budovania ďalších gravimetrických staníc v Československu), geodéziou, matematikou a astronómiou. Autor viac ako 400 publikácií. Najvýznamnejšie diela: O výpočtu tížnicových odchylek se zřetelem k isostasii pro velké vzdálenosti (1922), Měřické chyby a jejich vyrovnání podle metody nejmenších čtverců (1943). Člen viacerých odborných a záujmových organizácií. Je podľa neho nazvané observatórium Stavebnej fakulty Vysokého učení technického v Brne.

Kladivo na čarodejnice

Kladivo na čarodejnice, lat. Malleus maleficarum — spis nemeckých dominikánskych inkvizítorov H. Institorisa (Krämera) a J. Sprengera o prejavoch bosoráctva (čarodejníctva) a o prostriedkoch na jeho odhaľovanie a potláčanie. Bol vydaný 1486 v Kolíne nad Rýnom ako jedna z prvých tlačených kníh. Priamym podnetom na jeho vznik bola bula Summis desiderantes affectibus (1484) pápeža Inocenta VIII., ktorý vyzval nemeckých prelátov na zintenzívnenie boja proti bosorkám (čarodejniciam), čím rozpútal ich masové prenasledovanie (→ inkvizícia). Je písaný formou otázok a odpovedí a rozdelený na tri časti. V prvej časti sú teologicky vymedzené zásadné pojmy ako Boží súhlas, diabol, čarodejnica, spolčenie diabla s čarodejnicou, t. j. mágia pochádzajúca z hriešnej žiadostivosti žien, ktoré zároveň páchali hriech (podľa cirkevnej moci) aj zločin (podľa svetskej moci), a to najvyšší a najzávažnejší, a preto musia vytrpieť mimoriadny (najťažší) trest. Druhá časť sa zaoberá metódami čarodejníc a prejavmi čarodejníctva, obranou proti nim, ako aj diablami intímne sa spájajúcimi so ženami (výnimočne s mužmi; → inkubus), čím ohrozujú ľudský rod (dielo Stvoriteľa) a kresťanstvo, spôsobujú choroby ľuďom a dobytku a škodia úrode. Tretia časť je návodom pre sudcov (inkvizítorov), ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Upravuje procesné pravidlá (→ inkvizičný proces) na začatie konania proti čarodejniciam týkajúce sa záležitostí viery, dokazovanie (vrátane mučenia) a spôsoby vynesenia rozsudkov (tresty). Autori sa snažili dodať dielu vierohodnosť rozprávaním príbehov zo života, ktoré dokazovali existenciu čarodejníctva (podľa nich čarodejnicami boli väčšinou iba ženy). Ako zdroj informácií o údajnom čarodejníctve sa kniha stala veľmi populárnou a len do konca 17. stor. vyšla v 29 vydaniach.

kladná logika

kladná logika, pozitívna logika — v elektronike spôsob priradenia hodnôt fyzikálnej veličiny logickým hodnotám 0 a 1, pri ktorom sa logickej hodnote 0 priradí nižšia hodnota veličiny ako logickej hodnote 1; → dvojhodnotový signál. Napr. v prípade technológie TTL (tranzistorovo-tranzistorová logika) sa kladná hodnota napätia menšia ako 0,8 V považuje za logickú 0, hodnota napätia od 2 V do 5 V za logickú 1.

Kladno

Kladno — mesto v Česku v Stredočeskom kraji na Pražskej plošine 25 km severozáp. od Prahy, administratívne stredisko okresu Kladno; 71-tis. obyvateľov (2013). V minulosti významné stredisko banského (v súčasnosti zastavená ťažba čierneho uhlia) a hutníckeho (výroba ušľachtilej ocele) priemyslu, v súčasnosti priemysel strojársky, chemický, energetický, polygrafický, potravinársky, stavebných materiálov. Železničná križovatka.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1315 – 18. Až do 1543 patrilo rodu Kladenskovcov z Kladna, potom rodu Žďárskovcov zo Žďáru. R. 1620 vyplienené poľskými vojakmi, 1814 poškodené požiarom. R. 1705 – 1850 patrilo břevnovsko-broumovskému opátstvu benediktínov (v Prahe). Začiatkom 18. stor. boli v okolí objavené ložiská uhlia, začiatkom 19. stor. vznikli prvé kamennouhoľné bane, 1842 bola založená prvá šachta, 1848 banská spoločnosť. V 2. polovici 19. stor. sa začalo s ťažbou železnej rudy a Kladno sa vplyvom prílevu obyvateľov niekoľkonásobne rozrástlo, od 1870 mesto. R. 1889 bola založená huta Poldi (Poldihütte), ktorá vyrábala vysokokvalitnú legovanú oceľ a postupne sa rozrástla na veľký oceliarsky podnik (zanikol 1989); od 1898 kráľovské banské mesto. V 20. stor. boli ku Kladnu pripojené viaceré okolité obce, 1980 mesto Švermov. Stavebné pamiatky: barokový zámok (pôvodne renesančný, 40. roky 16. stor. – 1566, na mieste pôvodnej pevnosti pravdepodobne z 13. stor., 1620 spustošený poľskými vojakmi, v 20. rokoch 17. stor. opravený, 1738 – 40 barokovo prestavaný na rezidenciu břevnovských benediktínov), zámocká Kaplnka sv. Vavrinca (koniec 16. stor.), Kaplnka sv. Floriána (1751 – 1872, na mieste pôvodného lazaretu z 1610 a kaplnky spred 1618), evanjelický a. v. kostol (1895), synagóga (1884), neorománsky Kostol nanebovzatia Panny Márie (1898 – 1900, pôvodne stredoveký kostol s murovanou zvonicou), neorenesančná radnica (1897 – 99), technická pamiatka: tri vápenné veže – pece na predpálenie vápenca do vysokých pecí (1927 – 40). Mestské divadlo (založené 1915), bábkové divadlo (založené 1949).

kladódium

kladódium [gr. + lat.], cladodium — sploštený článok rastlinnej stonky vzhľadom pripomínajúci list (alebo celá sústava takýchto listovito sploštených článkov), ktorý pri rastlinách nevytvárajúcich listy (alebo so zakrpatenými listami) preberá asimilačnú funkciu; vyskytuje sa napr. pri rode listnatec (Ruscus). Proces, pri ktorom dochádza k splošťovaniu jednotlivých článkov rastlinnej stonky a k vzniku kladódia, sa nazýva kladodifikácia.

kladogenéza

kladogenéza [gr.] — evolučná zmena vedúca k vzniku nových taxónov a k nezvratnému štiepeniu vývojových línií počas fylogenézy (fylogenetickými jednotnými základnými celkami kladogenézy sú vetvy – kladus, z gréckeho klados), postupné odštepovanie jedného alebo viacerých nových taxónov od spoločného predka. Jeden z troch základných aspektov historického vývoja organizmov.

kladogram

kladogram [gr.] — grafické zobrazenie genealogických vzťahov hodnotených taxónov organizmov, hierarchický diagram znázorňujúci priebeh kladogenézy. Vetvy kladogramu sú definované na základe spoločných odvodených stavov znakov. Na rozdiel od dendrogramu vyjadruje fylogenetickú príbuznosť, ako aj podobnosť (nie však nevyhnutne) študovaných taxónov.

kladrubský kôň

kladrubský kôň, aj starokladrubský kôň — najstaršie a jediné plemeno koní vyšľachtené v Česku (v žrebčíne v Kladruboch nad Labem, odtiaľ názov) krížením domácich kobýl so starošpanielskymi a starotalianskymi žrebcami. Mohutný vysoký kôň s dlhou hrbatonosou hlavou a vysokonasadeným svalnatým krkom s dlhou hustou hrivou; živá hmotnosť okolo 700 kg, výška v kohútiku 165 – 175 cm. Pôvodne sa choval vo všetkých farbách, od konca 18. stor. len v bielej (belko) a čiernej (vraník) farbe. Priateľský, pokojný, pritom energický a učenlivý kôň vyznačujúci sa dobrou konštitúciou, vytrvalosťou v kluse a dlhovekosťou (okolo 30 rokov). V minulosti sa využíval ako kočiarový kôň, v súčasnosti sa využíva ako pretekársky záprahový kôň a pre svoje výborné povahové vlastnosti aj na drezúrne a rekreačné jazdenie i na hipoterapiu.

Kladská Nisa

Kladská Nisa, poľ. Nysa Kłodzka — rieka v juhozáp. časti Poľska, ľavostranný prítok Odry; dĺžka 182 km, rozloha povodia 4 566 km2, priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 42 m3/s. Pramení v blízkosti hranice s Českom pod Králickým Sněžníkom, preteká väčšinou pahorkatinnou krajinou, na dolnom toku Sliezskou nížinou. Využívaná energeticky (na hornom toku dve veľké priehradné nádrže s hydroelektrárňami). Väčšie mestá na rieke: Kłodzko, Nysa.

Kladzany

Kladzany — obec v okrese Vranov nad Topľou v Prešovskom kraji v sev. časti Východoslovenskej nížiny, 130 m n. m.; 537 obyvateľov (2015). Rovinné prevažne odlesnené územie, vo vých. pahorkatinnej časti teplomilné lesíky.

Obec písomne doložená 1391 ako Kladeen, 1414 Clazan, 1428 Claczan, 1467 Keleschen, 1521 Klazan, Klazzan, 1567, 1582, 1600 Klazan, 1700 Kladzány, 1773, 1786 Klaczan, 1808 Kladzany, 1863 Kladzan, 1873 – 1902 Kladzán, 1907 – 13 Klazány, 1920 Kladzany.

Tvorilo ju viacero usadlostí okolo majera, resp. zemianskej kúrie patriacej panstvu v Nižnom Hrušove. R. 1414 bol majiteľom obce Juraj Geče, neskôr patrila viacerým zemianskym rodinám. V súpise 1598 mala sedem majiteľov. R. 1599 je tam doložený evanjelický a. v. kazateľ. R. 1831 sa obyvatelia zúčastnili východoslovenského roľníckeho povstania. R. 1840 tam mali majetok a kaštieľ (vyhorel 1944) Vladárovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, chovom koní a oviec.

Archeologické nálezy aurignacienskej a gravettienskej kultúry, mohyly kultúry východoslov. mohýl, stopy osídlenia z mladšej a zo strednej bronzovej doby (kultúra Suciu de Sus a gávska kultúra). Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol (1808 – 14, rekonštruovaný 1910, 1976 – 78 dobudovaná veža).

kľag

kľag [rum.] — výťažok zo žalúdkov mladých teliat, jahniat a kozliat získaný máčaním sušených žalúdkov v slanom roztoku, používaný ako prírodné syridlo na zrážanie mlieka; aj syridlo vyrobené zo sliznice týchto žalúdkov extrakciou zriedenou kyselinou chlorovodíkovou a vyzrážaním alkoholom. Účinnou zložkou kľagu je enzým chymozín, ktorý zapríčiňuje zrážanie mlieka (oddelenie syroviny a srvátky).

kľaganie

kľaganie — zrážanie mlieka pridaním syridla (→ kľag); základný technologický postup pri salašníckom mliečnom hospodárstve v karpatsko-balkánskom priestore.

Klagenfurt am Wörthersee

Klagenfurt am Wörthersee [klá- vörterzé], do 2007 Klagenfurt — mesto v juž. časti Rakúska na rieke Glan (prítok Drávy) 4 km vých. od jazera Wörthersee, administratívne stredisko spolkovej krajiny Korutánsko; 94-tis. obyvateľov (2013). Priemysel drevársky, kožiarsky, obuvnícky, kovoobrábací, strojársky, potravinársky. Železničný a cestný uzol na trase Viedeň – Rím, medzinárodné letisko. Turistické stredisko. Umelým kanálom (tzv. Lendkanal, dĺžka 4 km) splavným pre výletné lode spojené s jazerom Wörthersee.

Mesto vzniklo na križovatke dôležitých obchodných ciest (doložené 1192 – 99 ako Chlagenvurth), bývalo však opakovane zaplavované, preto bolo opätovne založené 1246 – 52 na dnešnom mieste, asi od 1252 mesto. R. 1268 doložený hrad s mohutným mestským opevnením. Od konca 10. stor. súčasť Korutánskeho vojvodstva (v rámci Nemeckej ríše), od 1335 súčasť rodových dŕžav Habsburgovcov (od 1526 habsburskej ríše). Viackrát postihnuté požiarmi (1329, 1514, 1723) a zemetraseniami (1511, 1690). R. 1518 Maximilián I. daroval mesto korutánskym zemským stavom, 1518 – 1848 hlavné mesto Korutánska (1787 – 93 aj sídlo katolíckych biskupov); v priebehu 16. stor. zrekonštruované a rozšírené. V 2. polovici 16. stor. sa veľká časť korutánskej šľachty pridala k reformácii, od 1595 počas protireformácie sa veľa protestantov z mesta vysťahovalo. R. 1797, 1805 a 1809 obsadené napoleonskými vojskami, ktoré zničili mestské hradby. V 19. stor. centrum kultúrneho rozvoja Korutánskych Slovincov (slovinský názov Klagenfurtu Celovec). R. 1919 – 20 súčasť Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny viackrát bombardované. Od 2007 súčasný názov. Stavebné pamiatky: pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Heiligengeistkirche (14. stor., 1630 – 39 barokovo prestavaný, 1674 pristavený kláštor uršulínok), renesančný palác krajinského snemu Landhaus (1574 – 94, barokové fasády z 1740), Klagenfurter Dom (Dom- und Stadtpfarrkirche Heiligen Petrus und Paulus, 1582 – 91; pôvodne protestantský kostol priľahlej nemocnice, 1600 odovzdaný jezuitom, od 1787 katedrála), renesančný dom, tzv. Alte Burg (pôvodne kolégium pre protestantskú šľachtu, 1586; baroková kaplnka s pôvodne iluzívnymi freskovými maľbami, 1734; v súčasnosti tam sídli Múzeum moderného umenia), kostoly Marienkirche (1613 – 24, prestavaný v 18. stor.) a Benediktinerkirche (1613), rímskokatolícky barokový kostol Sankt Egid (1692 – 97; na mieste pôvodného zo 14. stor.), námestie so stavbami zo 16. – 18. stor. (Stará radnica alebo Welzerov palác, 1600; viacero meštianskych domov; fontána s drakom v štýle manierizmu, koniec 16. – 17. stor.), barokový dvojvežový kostol Kreuzberglkirche (1742), biskupský palác (1769 – 76), evanjelický kostol Johanneskirche (1864), secesné Mestské divadlo s prvkami historizmu (1908 – 10, architekti F. Fellner a H. Helmer), v časti Viktring bývalý cisterciánsky kláštor s kostolom (začiatok 13. stor., viackrát prestavaný); kanál k jazeru Wörthersee (Lendkanal, polovica 16. stor.). Univerzita. Divadlá, galérie, múzeá.

klajtónia

klajtónia, Claytonia, klaytonia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zdrojovkovité (v niektorých starších botanických systémoch čeľaď portulakovité). Vždyzelené alebo opadavé, jednoročné alebo trváce sukulentné byliny pochádzajúce zo Severnej a Strednej Ameriky. Majú protistojné stopkaté, horné zvyčajne objímavé listy a päťpočetné čiaškovité alebo miskovité kvety, plod tobolka.

Patrí sem okolo 25 druhov, napr. do 5 cm vysoký trváci druh Claytonia megarhiza s prízemnou ružicou čiarkovitých alebo širokokopijovitých mäsitých listov a s riedkymi strapcami ružových miskovitých kvetov s priemerom 2 cm, ktorý sa vyskytuje vo vysokých pohoriach záp. oblastí Severnej Ameriky, a zvyčajne 40 cm vysoký jednoročný druh klajtónia prerastená (Claytonia perfoliata) s objímavými hornými listami a s bielymi alebo s ružovými miskovitými kvetmi s priemerom do 1 cm, ktorý rastie najmä v horách na záp. pobreží Severnej Ameriky. Čerstvé listy klajtónie prerastenej obsahujú vitamíny B a C a používajú sa ako šalát, pre antiskorbutické účinky boli obľúbené zlatokopmi počas zlatej horúčky v Severnej Amerike v 19. stor. (odtiaľ hovorový názov rastliny banícky alebo indiánsky šalát). Nazvaný podľa amerického botanika Johna Claytona (*1686, †1773).

Kľak

Kľak — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v pohorí Vtáčnik, 650 m n. m.; 218 obyvateľov (2015). Hornatinné územie je zalesnené prevažne bukovými lesmi. Na územie obce zasahuje národná prírodná rezervácia Vtáčnik.

Obec je písomne doložená 1828, 1863, 1877 – 88 ako Klak, 1892 – 1913 Madaraszalja, 1920 Klak.

Vznikla pravdepodobne koncom 17. alebo zač. 18. stor. z osady obce Horné Hámre, prvými osadníkmi boli drevorubači a uhliari (kráľovskí poddaní), ktorí prišli zač. 17. stor. zo Sliezska a sev. Moravy. Patrila do správy Banskej komory v Banskej Štiavnici. Koncom 18. stor. tam bola v prevádzke sklená huta (do 1840). Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a uhliarstvom.

Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia obce aktívne zapájali do protifašistického odboja, podporovali najmä partizánsku brigádu kapitána J. Nálepku. Zásobovanie partizánov organizoval revolučný národný výbor. Pre pomoc povstalcom pôsobiacim v pohorí Vtáčnik bola obec (spolu s obcou Ostrý Grúň) 21. januára 1945 vypálená (132 domov a hospodárskych stavieb), vyrabovaná a 84 občanov zavraždených jednotkami Waffen-SS (špeciálny protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschuzu). Po oslobodení (marec 1945) obnovená.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Terézie z Ávily (1753). V obci sa nachádzajú pamätník zavraždeným občanom a partizánom (1959) od Jozefa Hučka a pamätná izba protifašistického odboja a vypálenia obce (1963), v blízkosti obce menší pomník nad spoločným hrobom zavraždených (1962) a asi 5 km severových. od obce pamätná turistická Chata na Škurátke (Partizánska chata, 1938 – 39), v ktorej sídlil partizánsky štáb.

Kľak

Kľak — vrch vo Veľkej Fatre v záp. časti hlavného hrebeňa, jeden z najmohutnejších a najvýraznejších vrchov pohoria, 1 394 m n. m. Vrchol Kľaku umožňujúci jedny z najkrajších výhľadov na Veľkú Fatru a Malú Fatru i na Nízke Tatry a Západné Tatry má výrazný skalnatý reliéf vytvorený na vápencových skalách porastených vápnomilným rastlinstvom.

Kľak

Kľak — geomorfologický pododdiel v juž. časti Malej Fatry v najjužnejšej časti podcelku Lúčanská Fatra. Budovaný najmä druhohornými slieňovcami a piesčitými vápencami, na ktorých sú vápencovo-dolomitické zvyšky chočského príkrovu tvoriace odolné príkrovové trosky, medzi ktorými vyniká vrch Kľak, 1 352 m n. m. Vrchovinný až hornatinný reliéf. Lesný porast, ktorý je najmä v nižších nadmorských výškach čiastočne odstránený, predstavujú bučiny, jedľo-bučiny a sutinové lesy s javorom, jaseňom, brestom a lipou, vo vyšších nadmorských výškach výskyt smreka.

Kľak

Kľak — najvyšší vrch Muránskej planiny v centrálnej časti pohoria severozáp. od obce Muráň, 1 409 m n. m. V pestrej geologickej stavbe sú pozoruhodné denudačné zvyšky neovulkanických andezitových aglomerátov výrazne sa odlišujúcich od okolitých mezozoických vápencov a dolomitov s krasovými formami reliéfu. Rozsiahly vrchol je zalesnený, výhľad je možný z malých lúk na okrajoch vrcholovej plošiny. Celý masív je súčasťou NP Muránska planina.

klaka

klaka [fr.] — skupina vopred zorganizovaných, inštruovaných a spravidla zaplatených návštevníkov divadelného, operného, koncertného alebo iného verejného predstavenia alebo verejného vystúpenia (napr. na politickom zhromaždení), ktorých úlohou je podľa pokynov zadávateľa prejavovať uznanie alebo nespokojnosť s predvedeným programom, výkonom umelcov, vystúpením rečníkov ap.; aj organizovaný, zvyčajne platený potlesk alebo prejav nespokojnosti pri verejnom predstavení alebo vystúpení. Cieľom je vyvolať priaznivú alebo nepriaznivú atmosféru, podnietiť ostatných divákov alebo poslucháčov k očakávanej reakcii na predvedený program alebo vystúpenie, a prispieť tak k jeho úspechu alebo neúspechu. Klaka sa prezentuje organizovaným aplauzom, potleskom, dupotom, piskotom, pokrikmi, skandovaním a inými hlasovými prejavmi, napr. hlasným hovorom, nevhodným smiechom alebo bučaním. Osoby môže do klaky angažovať usporiadateľ, autor, umelec alebo odporca predstavenia, vystúpenia alebo osoby.

Najímanie ľudí, ktorí aplaudujú počas dramatických predstavení, má dlhoročnú tradíciu. V antickom Ríme využíval platenú klaku napr. cisár Nero, ktorý si udržiaval najatých roztlieskavačov (tzv. plausorov) pri uvádzaní svojich (nezachovaných) divadelných hier, prípadne počas múzických súťaží, v ktorých sám účinkoval. V 17. stor. sa táto prax rozšírila vo Francúzsku ako odpoveď na tzv. cabale (organizovaný negatívny ohlas v hľadisku) s cieľom podporiť divadelnú hru a hercov a nakloniť im divácku priazeň, na začiatku 19. stor. sa stala predmetom agentúrneho podnikania, 1902 bola v Comédie-Française oficiálne zrušená. Koncom 19. – začiatkom 20. stor. sa klaka organizovala aj v iných divadlách, napr. v La Scale v Miláne, vo Viedenskej štátnej opere, v Covent Garden v Londýne, v Metropolitnej opere v New Yorku i vo Veľkom divadle v Moskve. Klaka bola často prísne riadená, mala svojho vodcu, rozdelená bola na menšie skupiny s konkrétnymi úlohami.

kľakanica

kľakanica — démonická bytosť zo slovanskej mytológie. Objavovala sa v ľudovej slovesnosti najmä v oblasti záp. Slovenska (okolie Trenčína, Záhorie), Čiech a Moravy (česky klekánice). Patrila k takzvaným výchovným alebo pedagogickým strašidlám. Bola opisovaná ako škaredá starena, ktorá po takzvanom kľakaní (večernom zvonení) obchádzala okolo domov a strašila alebo kradla deti, ktoré zostali vonku samy (unesené deti nútila za trest celú noc kľačať na tvrdej podložke). Miestami, napr. v záp. Čechách, mala aj mužský náprotivok (zlého škriatka klekáníčka), ktorý volal alebo pískal na ľudí. Človeku, ktorý mu odpovedal, skočil na chrbát a umáral ho.

klam

klam

1. predstava (zdanie), ktoré nezodpovedá skutočnosti;

a) → zmyslový klam;

b) ekon. klam kompozície, aj omyl kompozície — chybné usudzovanie, pri ktorom sa na základe časti usudzuje na celok, pričom ten sa chápe ako jednoduchý súhrn častí. V ekonomickom uvažovaní jeden z metodických predpokladov (nástrah) pri posudzovaní ekonomickej reality, ktorého uplatnením je možné nesprávne vyvodiť závery o vývojových tendenciách v ekonomickej oblasti. Pri klame kompozície sa nesprávne predpokladá, že to, čo je dobré (platné) pre časť celku (jednotlivca), je rovnako dobré (platné) aj pre celok (spoločnosť). Napr. ak výrobca zvýši cenu jedného tovaru, oprávnene očakáva vyšší zisk. Ak by tak však postupovali všetci výrobcovia, predpoklad, že by aj všetci zvýšili zisk, je nesprávny. Každý výrobca je totiž zároveň aj spotrebiteľom; zisk zo zdraženia outputov by sa stratil pri nákupe inputov. Opakom klamu kompozície je klam dekompozície (aj omyl dekompozície) — chybné usudzovanie, pri ktorom sa na základe celku (spoločnosti) usudzuje na časť (jednotlivca), napr. zákon dopytu platí vo všeobecnosti, nemusí však platiť vo všetkých prípadoch (pri zvýšení cien benzínu nemusí klesnúť jeho dopyt u všetkých spotrebiteľov);

2. zastarano úmyselne neúprimné, zavádzajúce tvrdenie, konanie alebo predstieranie niečoho, klamstvo.

klamanie

klamanie — vedomé hovorenie nepravdy; lek. pseudologia phantastica – kvalitatívna porucha pamäti, pri ktorej postihnutý vytvára príbehy, najčastejšie o vlastnej osobe, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Príbeh pôsobí vierohodne, je však celkom vymyslený, ale postihnutý mu verí (vžívanie sa do obsahu vlastnej fantázie); produkcia je do značnej miery mimovedomá.

Klamathovia

Klamathovia, vlastným menom Ewksiknii, Maqlaqs — severoamerický indiánsky kmeň žijúci na severozápade USA (juž. časť štátu Oregon a sev. časť štátu Kalifornia), kultúrne a jazykovo blízky Modokom; asi 4-tis. príslušníkov (2010). Klamathovia pôvodne žili medzi juž. časťou Kaskádových vrchov a pohorím Fremont Mountains v okolí jazier Upper Klamath a Agency a riek Williamson a Sprague polousadlým spôsobom života v malých osadách v kužeľovito tvarovaných polozemnicových obydliach pokrytých rohožami z tŕstia a trávou (v lete v málo zahĺbených alebo aj v nezahĺbených obydliach pokrytých iba rohožami z tŕstia). Organizovaní boli v patrilineárnych rodoch. Živili sa najmä lovom (jelene, vodné vtáctvo), rybolovom (ryby čeľade Catostomidae, lososy) a zberom (vodná ľalia Nuphar polysepala – wokas, kamasia), z remesiel bolo významné košikárstvo. Začiatkom 19. stor. (1826) prišli prvýkrát do kontaktu s Európanmi (zástupcami Spoločnosti Hudsonovho zálivu). Hoci mali (s výnimkou Modokov, Molalov, Wishramov a Waskov) časté konflikty so susednými i vzdialenejšími kmeňmi (Shastovia, Takelmovia, Paiuti, Kalapuyovia, Ačumawiovia, Atsugewiovia), bojom s Američanmi sa vyhýbali (nezúčastnili sa ani takzvanej vojny proti Modokom, Modoc War, 1872 – 73). R. 1864 uzatvorili spolu s Modokmi a Paiutmi-Yahuskinmi dohodu s USA o usadení sa v rezervácii ležiacej severových. od jazera Upper Klamath. V súčasnosti žijú v rezerváciách v juž. Oregone (Klamath Indian Reservation) a sev. Kalifornii (Quartz Valley Indian Reservation). Jazyk Klamathov (ewksiknii hemkanks, klamath) patrí do klamathsko-modockej skupiny penutijskej jazykovej rodiny. Je podľa nich nazvaných viacero geografických (mesto Klamath Falls, pohorie Klamath Mountains, rieka Klamath, jazerá Upper Klamath a Lower Klamath) a i. objektov.

klamlivá reklama

klamlivá reklama — šírenie nepravdivých informácií týkajúcich sa vlastného alebo cudzieho podniku (o tovare, službách, nehnuteľnostiach, označení pôvodu výrobkov), ktoré má zabezpečiť šíriteľovi výhodnejšie postavenie na trhu; forma nekalej súťaže. Klamlivé údaje sa môžu týkať kvality a kvantity tovaru, siete dodávateľov a odberateľov ap. a najčastejšie sa šíria médiami. Vplyvom klamlivej reklamy dochádza k dosiahnutiu prospechu na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Klamlivosť reklamy sa posudzuje podľa všetkých jej znakov uvedených v príslušných právnych predpisoch (Obchodný zákonník, zákon 147 z 2001 o reklame) a je postihnuteľná ako trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži. Oprávnené osoby majú možnosť domáhať sa nápravy niekoľkými spôsobmi, pričom porušiteľovi zákona možno nariadiť niektorú (alebo niektoré) z nasledujúcich povinností: 1. zdržať sa protiprávneho konania, 2. odstrániť nevyhovujúci stav, 3. poskytnúť primerané zadosťučinenie (verejné či neverejné ospravedlnenie alebo peňažnú sumu), 4. nahradiť škodu, 5. vrátiť získané prostriedky z bezdôvodného obohatenia. V prípade zistenia porušenia zákona dozorné orgány zakážu šírenie reklamy. Môžu uložiť povinnosť zverejniť v prostriedkoch masovej komunikácie rozhodnutie o zákaze šírenia reklamy (poprípade jeho časti), ako aj opravné vyhlásenie.

klamlivé označenie tovaru a služieb

klamlivé označenie tovaru a služieb — zámerné nesprávne označenie tovarov a služieb spôsobujúce v hospodárskom styku u zákazníkov klamlivý dojem, že tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, oblasti alebo miesta či od určitého výrobcu alebo majú osobitné charakteristické znaky či akosť; forma nekalej súťaže.

Nevyhnutnosť právnej ochrany pred takýmto konaním vyplýva z toho, že určité znaky (resp. kvalita) tovaru sú dané prírodnými danosťami územia, odkiaľ tovar pochádza (tokajské víno, piešťanské bahno), osobitnými zručnosťami ľudí žijúcich na určitom území (niektoré značky švajčiarskych náramkových hodiniek) alebo ich kombináciou (liptovská bryndza), prípadne ide o výrobcu tovaru osobitných kvalít (automobily). Za klamlivé označenie tovaru a služieb sa nepovažuje uvedenie označenia bežne používaného v hospodárskom styku, týkajúceho sa druhu alebo akosti s výnimkou, ak by bol k nemu pripojený prívlastok navodzujúci klamlivú predstavu o pôvode (napr. pravý, originálny, pôvodný). Klamlivé označenie tovaru a služieb je postihnuteľné ako trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži a oprávnené osoby majú možnosť domáhať sa nápravy vo forme primeraného zadosťučinenia, náhrady škody a vrátenia prostriedkov z bezdôvodného obohatenia.

klampiarske práce

klampiarske práce — práce na ochranu stavieb pred zrážkovou vodou zabezpečujúce odvod vody zo strechy a ochranu ďalších povrchových častí objektu. Patria k nim montáž strešnej plechovej krytiny, odkvapových strešných žľabov a odpadových rúr, olemovanie komínov, oplechovanie muriva, ríms a parapetov a i. (→ oplechovanie). Na klampiarske práce sa využívajú rôzne druhy plechov (oceľový pozinkovaný, medený, hliníkový, z hliníkových zliatin), niektoré prvky (odkvapové žľaby, odpadové rúry) sú aj z plastov. Špeciálnym druhom sú klampiarske práce súvisiace s opravou karosérií áut.

klampiarstvo

klampiarstvo — kovospracujúce remeslo alebo odbor zameraný na zhotovovanie rozličných predmetov z plechu potrebných na ochranu stavieb pred dažďovou vodou (odkvapové žľaby, odpadové rúry, žľabové a upevňovacie dielce) i na rôzne druhy oplechovania (strešné, štítové, rímsové, atikové), v minulosti aj na zhotovovanie plechových nádob a i. potrieb do domácností (hrnce, kade, formy, krhly, lieviky, paráky).

V minulosti tvorili zariadenie klampiarskej dielne ohýbačky plechu, vrúbkovací a tvarovací ručný stroj, valcovací stroj, nitovačka, nákova a rohatina, piecka, pracovný stôl so zverákmi (kováčskym a zámočníckym) a sochorové nožnice. Používali sa meracie a rysovacie šablóny i rôzne špeciálne nástroje na sekanie a vysekávanie, rezanie, strihanie a vystrihovanie, ohýbanie, lisovanie, prebíjanie, nitovanie, stáčanie a vyrovnávanie, obrubovanie, zakladanie drôtu, spájkovanie a tepanie spojené s rôznymi spôsobmi opracovania plechu. V súčasnosti sú klampiarske dielne okrem ručných nástrojov vybavené aj moderným strojovým zariadením.

Klampiari boli na území dnešného Slovenska už v stredoveku, cech si založili len v Bratislave (1754). R. 1828 bolo na Slovensku 39 klampiarov, do konca 19. stor. nastal veľký rozvoj klampiarstva spojený s rozmachom stavebnej činnosti a s uprednostňovaním lacnejších a praktickejších klampiarskych výrobkov pred drevenými a hlinenými. R. 1900 bolo v 18 slovenských župách spolu 402 klampiarskych dielní, pričom do 1910 ich počet vzrástol na 549. Začiatkom 40. rokov 20. stor. patrili k najväčším centrám klampiarskej výroby Bratislava, Banská Bystrica, Žilina, Nitra, Poprad, Slovenská Ľupča, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Michalovce, Liptovský Mikuláš, Modra, Pezinok, Ružomberok, Trenčín a Zvolen. Na západnom Slovensku nadobudla klampiarska výroba vyspelé umelecké formy dotvárajúce architektonický výraz domov. Neskôr sa klampiarske výrobky začali vyrábať aj priemyselne, v súčasnosti sa klampiarstvo ako remeslo uplatňuje najmä na stavbách (→ klampiarske práce) a pri opravách karosérií áut.

klan

klan [keltské jazyky] —

1. príbuzenská skupina ľudí odvodzujúca svoj pôvod od jedného spoločného (často totemického; → totem) predka. Na rozdiel od rodu pri klane zväčša nie je možné dokázať (skutočný alebo fiktívny) pokrvný vzťah. Zvyčajne sa za klan považujú len unilineárne skupiny ľudí (odvodzujúce svoj pôvod od spoločného predka len po jednej línii, od ženy alebo od muža; → matrilinearita, → patrilinearita), nie je to však všeobecne platné kritérium. Klany sú spravidla exogamné (→ exogamia). Predok symbolizuje sociálnu jednotu a identitu členov klanu. Klanová príslušnosť hrá úlohu v mnohých činnostiach a rituáloch a je politicky významná. Klan je väčšou príbuzenskou skupinou než rod a menšou než frátria;

2. hist. rodové zväzy v Škótsku, Írsku a vo Walese odvodzujúce svoj pôvod od spoločného (často mýtického) predka. Nadväzovali na sociálnu kultúru Keltov a ich vznik bol spojený s potrebou usadlého spôsobu života. Boli organizované na princípoch tradičnej patriarchálnej rodiny a spoločného, najmä pozemkového vlastníctva. Príslušnosť ku klanu znamenala nárok na podiel zo spoločne užívanej pôdy, na užívanie pastvín i na pomoc vo všetkých oblastiach života (sociálnej, hospodárskej, vojenskej), ako aj povinnosť vzájomnej solidarity. Na čele klanu stál náčelník s bezvýhradnou autoritou. Klany sa identifikovali s ovládnutým geografickým územím, ktorého centrom bol zvyčajne hrad, kde sa konávali aj pravidelné zhromaždenia, ako aj s erbom alebo s iným symbolom (napr. v Škótsku neskôr so vzorom na kilte; → tartan). Príslušnosť ku klanu sa vyjadrovala predponou pred priezviskom (v Írsku Ó alebo O’, napr. Ó Dálaigh, O’Connell; v Škótsku Mac, napr. MacDougall, MacDonald). V Írsku sa začal prechod kmeňov na klanové spoločenstvá okolo 670, v 7. – 8. stor. tam jestvovalo množstvo malých kráľovstiev (túath) s klanovým systémom. V Škótsku siahajú začiatky klanov do 6. stor., klany z oblasti sev. Škótska (Highlands) zohrali v 18. stor. významnú úlohu v období jakobitských povstaní, keď ich územie slúžilo ako základňa prívržencov jakobitov. Klany mali významnú úlohu aj ako organizačné jednotky v boji proti Angličanom. Klanový systém zanikol v Írsku koncom 16. a začiatkom 17. stor., v Škótsku na konci 18. stor. po porážke jakobitov, keď mnoho významných príslušníkov klanov emigrovalo do Ameriky. Oživenie záujmu o tradíciu klanov nastalo v 19. a 20. stor. a súviselo s prebudením záujmu o národnú históriu i so snahou o dosiahnutie istej miery samostatnosti. V Škótsku zabezpečuje registráciu klanov heraldický úrad Court of Lord Lyon v Edinburghu. R. 1989 vznikla v Írsku organizácia Klany Írska (Clans of Ireland), ktorej cieľom je zostavenie a dopĺňanie registra írskych klanov;

3. skupina rodín v príbuzenskom vzťahu, rod (napr. rodinný klan, kennedyovský klan);

4. v prenesenom význame vnútorne úzko previazaná skupina ľudí, ktorú spája silný spoločný záujem (napr. mafiánsky klan).

klanica

klanica — zvislá bočná oporná tyč na voze alebo na železničnom vagóne. Sústava klaníc slúži na zamedzenie bočného posunutia prevážaného materiálu (napr. kmeňov stromov alebo rúr); protiľahlé klanice bývajú niekedy spojené reťazou.

klanolupeňovkovité

klanolupeňovkovité, Schizophyllaceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad pečiarkotvaré (Agaricales). Majú biele, béžové alebo sivé plstnaté klobúkovité plodnice s redukovaným alebo s chýbajúcim hlúbikom a lupeňovitý alebo hladký hymenofor. Rastú na odumretom, ale aj na živom dreve listnatých stromov, znášajú aj veľké sucho; zapríčiňujú hnilobu dreva.

Systematicky nejasne definovaná čeľaď, do ktorej v minulosti patril monotypický rod klanolupeňovka (Schizophyllum), v súčasnosti sem patrí okolo osem druhov, napr. klanolupeňovka obyčajná (Schizophyllum commune) s bielym polkruhovitým vejárovitým alebo jazykovitým, 5 – 30 mm širokým klobúkom a s lupeňovitým hymenoforom s bledoružovými, na ostrí rozdvojenými lupeňmi a klanolupeňovka plstnatá (Schizophyllum amplum) s bielym miskovitým, 5 – 15 mm širokým klobúkom a s hladkým hymenoforom, ktorý v starších systémoch patril do rodu škľabka (Auriculariopsis).

klanopórovkovité

klanopórovkovité, Schizoporaceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad kožnačkotvaré (Hymenochaetales). Majú biele, žltkasté alebo hnedé plodnice s rúrkovitým alebo s ostnitým hymenoforom. Rastú na živom i na odumretom dreve listnatých a ihličnatých stromov.

Patrí sem 14 rodov, napr. kozmopolitný rod klanopórovka (Schizopora), ktorej rozliate plodnice s rúrkovitým hymenoforom so zvyčajne nepravidelnými ústiami rúrok vytvárajú biele alebo krémové povlaky s priemerom 50 – 200 cm. Patrí doň šesť druhov, na Slovensku sa vyskytujú tri druhy rastúce na dreve listnatých stromov: klanopórovka zriedkavá (Schizopora paradoxa), klanopórovka struháčikovitá (Schizopora radula) a klanopórovka drobnopórová (Schizopora flavipora).

Klapáč, Jozef

Klapáč, Jozef, 4. 6. 1924 Kaľava, okr. Spišská Nová Ves – 18. 12. 1997, pochovaný v Bratislave — slovenský právnik. R. 1948 – 53 pôsobil na Finančnej prokuratúre v Bratislave a Prešove a na Krajskej prokuratúre v Bratislave, 1953 – 72 na Ministerstve národnej obrany, 1972 – 91 v Ústave štátu a práva SAV, súčasne 1974 – 88 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, 1980 – 86 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a 1986 – 88 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave; 1993 DrSc.

Zaoberal sa teoretickými otázkami občianskeho, hospodárskeho a rodinného práva (napr. zodpovednosť v občianskom práve, premlčanie a preklúzia, osobné a osobnostné práva), ako aj otázkami prevencie a zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, problematikou tvorby a ochrany životného prostredia a z toho vyplývajúcej prevencie a zodpovednosti, ako aj prevenciou a zodpovednosťou v banskom práve. Autor početných vedeckých prác a 11 monografií a monografických štúdií, napr. Zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel (1981), Právo na životné prostredie a právo životného prostredia (1985). Člen viacerých vedeckých a odborných spoločností.