Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 954 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

kapok

kapok [malajsky] — prírodné textilné vlákno získavané zo semien zrelých plodov vlnovca. V textilnom priemysle sa využívajú najmä vlákna zo semien vlnovca päťtyčinkového (Ceiba pentandra). Vlákna vyrastajúce na povrchu semien sú bielej až žltastej farby, ich dĺžka je 10 – 40 mm, hrúbka 18 – 50 µm. Sú z veľkej časti duté (80 %), málo pevné, krehké s voskovitým vodovzdorným lesklým povrchom; na rozdiel od bavlny obsahujú aj lignín. Pre svoju krehkosť sa len zriedkavo spriadajú samostatne, zvyčajne ako zmes s bavlnou na útok. Oddeľovanie vláken od semena sa robí ručne po dozretí plodu.

Zlisovaný kapok pri vznášaní sa na vode udrží až 36-násobok svojej hmotnosti, preto sa využíva ako výplň záchranných pásov, viest a bójí a vďaka svojej hrejivosti aj ako výplň vankúšov, paplónov a matracov. Najväčším producentmi kapoku sú Indonézia (najmä ostrov Jáva), Filipíny a Ekvádor.

Kapolka, Belo

Kapolka, Belo, vlastným menom Vojtech Kapolka, 22. 4. 1935 Hostie, okres Zlaté Moravce – 18. 4. 1994 turistické stredisko Hrebienok, Vysoké Tatry — slovenský spisovateľ a publicista. Vystriedal viacero zamestnaní, od 1958 pracoval vo Vysokých Tatrách najskôr ako nosič tovaru, potom chatár na Chate pod Rysmi, Zbojníckej chate (1969 – 73) a Téryho chate (1973 – 94); tragicky zahynul na Hrebienku.

Vo svojich prózach zobrazil svojrázne vysokohorské prostredie (kniha poviedok Kanadské smreky, 1967) i vzťah človeka k prírode (kniha poviedok Chodníky bez značiek, 1974), zaoberal sa aj témami domova (kniha poviedok Strecha, 1968), vzťahu rodičov a detí (novela Sivá hmla kryje sýteho sysľa, 1978), ako aj životom detí vo vysokohorskom prostredí (próza pre deti Mesiac nad Prostredným hrotom, 1984; sfilmovaná ako televízny seriál Chlapec a pes, 1989, réžia Ľubomír Fifik). Posmrtne vyšiel výber z Kapolkových esejí a úvah pod názvom Kapolkov chodník. Pocta Belovi (1995, zostavili D. Machala a D. Mikolaj).

Kapoňa

Kapoňa — miestna časť obce Leles.

Kapoor, Anish

Kapoor [-pur], Anish, sir (2013), 12. 3. 1954 Bombaj — britský sochár indického pôvodu. R. 1973 sa usadil v Londýne, v 80. rokoch 20. stor. sa zaradil k príslušníkom generácie neoexpresionistických umelcov. V tom období pracoval najmä s prírodnými materiálmi (pieskovec, mramor a bridlica), ktoré potieral žiarivými práškovými pigmentmi, čím dosahoval dráždivosť a krikľavosť vytvorených plastík. Od pol. 90. rokov 20. stor. pracuje s leštenou nehrdzavejúcou oceľou, pričom využíva zrkadlenie, ktorým sa tento materiál vyznačuje (Oblačná brána, Cloud Gate, Millennium Park v Chicagu, 2004; Nebeské zrkadlo, Sky Mirror, Rockefeller Center v New Yorku, 2006), v posledných rokoch často zdôrazňuje organické pôsobenie objektov a inštalácií s použitím červeného PVC (Svayambh, 2007). Autor monumentálnych plastík organických tvarov, ktoré inštaluje do verejných priestorov, pričom viaceré jeho práce prekročili hranicu oddeľujúcu sochárstvo od architektúry. Nositeľ Turnerovej ceny (1991) a ceny Praemium Imperiale (2011) udeľovanej Japonskou umeleckou asociáciou.

kapor

kapor, Cyprinus — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprotvaré (Cypriniformes), čeľaď kaprovité. Ryby so zavalitým, na bokoch mierne splošteným telom pokrytým cykloidnými šupinami a s ozubeným prvým tvrdým lúčom chrbtovej a análnej plutvy (chrbtová plutva je dlhšia než análna). Sú všežravé, v mladosti sa živia prevažne planktónom, neskôr drobnými živočíchmi žijúcimi na dne. Neresia sa v období neskorej jari a skorého leta vo vode s dlhodobou teplotou nad 15 °C v plytčinách s porastmi vodných rastlín.

Patrí sem 23 druhov pôvodne rozšírených v sladkých vodách najmä str., vých. a juhových. Ázie, ktoré sa vďaka introdukcii v súčasnosti vyskytujú na celom svete vo všetkých typoch pomaly tečúcich alebo stojatých vôd; v miestach, kde sa pôvodne nevyskytovali, sa stávajú vážnou hrozbou a konkurenciou pôvodných druhov rýb (napr. v Austrálii je kapor považovaný za extrémne nebezpečný invázny druh, ktorý devastuje sladkovodné ekosystémy). V Európe sa vyskytujú dve formy kapra, prevažne v Dunaji a v jeho veľkých prítokoch pôvodne divá nezošľachtená forma kapor sazan (nazývaná aj sazan) s pretiahnutým, na priereze takmer okrúhlym valcovitým, až 1 m dlhým telom s hmotnosťou do 15 kg, ktorý je na pokraji vyhynutia, a z nej chovom v rybníkoch vzniknutá kultúrna forma kapor rybničný (Cyprinus carpio, v niektorej odbornej literatúre kapor pontokaspický) so zavalitým, do 1,2 m dlhým telom s hmotnosťou 5 – 45 kg, s koncovými vysúvateľnými ústami s dvoma pármi fúzov a s trojradovými pažerákovými zubmi. Podľa typu šupín (tzv. ošupenia) sa rozlišuje šupinatá (šupinatý kapor), lysá (lysý kapor, tzv. lysec), riadková (riadkový kapor) a hladká (hladký kapor) forma.

Kapor rybničný bol pravdepodobne prvou domestikovanou rybou v histórii, s jeho šľachtením sa pre rýchly rast a kvalitné mäso začalo už v stredoveku, a to najmä pre nedostatok iných zdrojov proteínov, choval sa predovšetkým v kláštoroch, pretože v pôstne dni sa (na rozdiel od mäsa iných zvierat) konzumácia rybieho mäsa povoľovala; od 19. stor. je na území Slovenska typickým vianočným jedlom. Na okrasné účely sa chovajú rôzne farebné formy kapra, ktoré sa v Japonsku, odkiaľ pochádzajú, nazývajú nišikigoi, z čoho vznikol všeobecne používaný názov koi. Chovatelia rozlišujú 11 foriem koi, najpopulárnejšia je čistobiela forma s červenými škvrnami (kohaku), päťfarebná forma s mozaikou bielych, čiernych, červených, žltých a modrých škvŕn sa nazýva gošiki.

Kaposiho sarkóm

Kaposiho sarkóm [-ši-] — zhubný nádor zo spojivového tkaniva vystielajúceho krvné a lymfatické cievy a kapiláry. Prejavuje sa chorobnými zmenami na koži, slizniciach a iných orgánoch v podobe plošných, neskôr i vyvýšených uzlíkov modrohnedého, fialovosivého až červeného sfarbenia, ktoré sa plošne šíria. Uzlíky sa môžu meniť na bradavice, ktoré niekedy spontánne miznú. Kožné zmeny sú najčastejšie lokalizované na chodidlách, predkoleniach, rukách, tvári (nos, uši) a pohlavných orgánoch, slizničné najmä v ústnej dutine, menej často na sliznici orgánov tráviacej a dýchacej sústavy. Hlavnou príčinou vzniku Kaposiho sarkómu je infekcia ľudským herpesvírusom 8 (prenáša sa pohlavným stykom a v ľudskom organizme pretrváva v latentnom stave celý život), ktorý sa pri oslabení imunity (→ imunodeficiencie) vplyvom HIV infekcie (→ AIDS) alebo imunosupresívnej liečby (tlmí imunitný systém) u pacientov po transplantácii aktivuje a spúšťa rozvoj ochorenia. Diagnóza sa stanovuje na základe histologického a imunologického vyšetrenia. Liečba: chirurgické odstránenie dostupných uzlíkových ložísk, rádioterapia, chemoterapia alebo imunoterapia. Ochorenie 1872 prvýkrát opísal rakúsky dermatológ maďarského pôvodu Moritz Kaposi (*1837, †1902).

Kaposvár

Kaposvár [-poš-] — mesto v juhozáp. Maďarsku na rieke Kapos (prítok Dunaja), administratívne stredisko župy Somogy; 66-tis. obyvateľov (2011). Priemysel potravinársky (o. i. cukrovarnícky), textilný, odevný, strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), jemnej mechaniky, elektrotechnický. Obchodné stredisko významnej ovocinárskej oblasti (rozvinuté tradičné ovocinárstvo vých. od mesta v pohorí Mecsek). V okolí ťažba ropy a zemného plynu.

Prvýkrát písomne doložené 1009 ako Kapos. R. 1061 tam bol založený benediktínsky kláštor a v 13. stor. vybudovaná pevnosť, v 15. stor. prebudovaná na kamenný hrad. R. 1555 – 1686 obsadené Turkami. Od 1690 obec v majetku Pavla Esterháziho, ktorý podporoval príchod nového obyvateľstva. Od 1873 mesto. R. 1950 a 1973 bolo k mestu pripojených viacero obcí.

Stavebné pamiatky: v centre mesta sa zachovalo niekoľko pôvodných barokových obytných domov z 18. stor. a viaceré obytné a verejné stavby v štýle historizmu a secesie z konca 19. – zač. 20. stor., najvýznamnejšími secesnými pamiatkami sú Divadlo Gergelya Csikiho (1911) a radnica (1902 – 04). Ruiny benediktínskeho Opátstva sv. Jakuba (založené 1061), ruiny hradu (založený v 13. stor., prebudovaný v 15. stor., deštruovaný zač. 18. stor.), neorománsky farský kostol (1885 – 86), Kostol sv. Imricha (1912), baroková Kaplnka sv. Donáta (18. stor., prestavaná v 20. stor.), eklektická kaplnka kalvárie (1893), baroková lekáreň (1774), klasicistická budova bývalého súdu (1828 – 32, dnes mestské múzeum), klasicistická chlapčenská škola (1832), rokokový mariánsky stĺp (1770), baroková socha sv. Róchusa (1766) a i. Viaceré múzeá (napr. múzeum maliara Józsefa Rippla-Rónaia založené 1978, sídli v pôvodnej barokovej kúrii), skanzen (asi 9 km juhozápadne od Kaposváru) v obci Szenna. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (od 1993). Univerzita (založená 2000).

kapota

kapota [fr.] —

1. otvárateľný a odnímateľný ochranný kryt motorov automobilov, traktorov (súčasť karosérie vozidla) a lietadiel. Býva otvárateľný spredu alebo zboku;

2. odnímateľná časť nadstavby železničného koľajového vozidla tvoriaca priestor na trakčné a pomocné zariadenia umiestnené pred alebo za kabínou rušňovodiča.

kapotasto

kapotasto, tal. capotasto —

1. prstokladová technika hry na väčších sláčikových nástrojoch (napr. na violončele a kontrabase) s využitím palca ľavej ruky (tzv. palcová poloha);

2.kapodaster.

kapotáž

kapotáž [fr.] —

1. súbor ochranných krytov vzpier, podvozka, motora a i. vystupujúcich častí automobilu, lietadla ap. prispôsobený požiadavkám aerodynamiky (kryty svojím aerodynamickým tvarom znižujú aerodynamický odpor krytých častí);

2. karoséria motocykla aerodynamického tvaru ochraňujúca vodiča i motocykel spredu, prípadne i zospodu.

Kapp, Artur

Kapp, Artur, 28. 2. 1878 Suure-Jaani, kraj Viljandimaa – 14. 1. 1952 tamže — estónsky hudobný skladateľ, jeden zo zakladateľov estónskej národnej hudby, otec E. Kappa. Študoval hru na organe a kompozíciu na konzervatóriu v Petrohrade u N. Rimského-Korsakova. Od 1898 organista v Petrohrade, Moskve a i., 1904 – 20 pôsobil v Astracháne, kde vyučoval na hudobnej škole a viedol pobočku Ruskej hudobnej spoločnosti (organizátor a dirigent symfonických a komorných koncertov), 1920 – 24 dirigent v divadle Estonia, od 1925 vyučoval na konzervatóriu v Tallinne. Autor symfonických komorných, vokálno-inštrumentálnych, koncertantných a iných diel, napr. symfonickej básne Don Carlos (1900), sláčikového kvinteta (1918), piatich symfónií (1924 – 49), oratória Jób (Hiiob, 1929), štyroch kantát, piatich inštrumentálnych koncertov pre rozličné nástroje a sláčikového sexteta (1951).

Kapp, Eugen

Kapp, Eugen, 26. 5. 1908 Astrachán – 29. 10. 1996 Tallinn — estónsky hudobný skladateľ, syn A. Kappa. R. 1928 – 31 študoval na konzervatóriu v Tallinne, kde od 1935 pedagogicky pôsobil (1952 – 65 riaditeľ). V ranej tvorbe vychádzal z diel A. N. Skriabina a E. H. Griega, neskôr sa prepracoval k vlastnému kompozičnému rukopisu, v ktorom sa orientoval na štylizáciu folklórnych prvkov estónskej ľudovej hudby. Svojimi hudobnodramatickými dielami položil základy estónskeho operného divadla. Autor opery Ohne pomsty (Tasuleegid, 1945) a jedného z prvých estónskych baletov Kalevov syn (Kalevipoeg, 1948), ako aj symfonických, komorných, koncertantných a iných diel. Národný umelec ZSSR (1956).

Kapp, Otto

Kapp, Otto, 3. 11. 1889 Napajedla, okres Zlín – 18. 8. 1982 Praha — český technik, ekonóm, národohospodár. Vyštudoval strojárske a elektrotechnické inžinierstvo vo Viedni. R. 1913 – 18 pôsobil v zbrojnici rakúsko-uhorského námorníctva v Pule a v mestskej rozvodni v Terste, 1921 – 32 prvý tajomník Ústredného združenia slovenského priemyslu, súčasne 1921 – 40 tajomník Zväzu banských a hutníckych závodov na Slovensku, 1926 – 40 riaditeľ Slovenského banského revíru, 1941 – 45 hlavný banský správca Štátnych banských a hutníckych závodov na Slovensku, 1946 – 47 vedúci oddelenia baní Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave, 1947 – 51 vedúci obchodného odboru národného podniku Československé doly v Prahe.

Zaoberal sa rozvojom slovenského hospodárstva (najmä obmedzením vplyvu českého hospodárstva na Slovensku), riešením problémov v oblasti baníctva a dopravy (navrhol zdokonalenie dopravnej siete výstavbou tratí Handlová – Horná Štubňa a Červená Skala – Margecany), podporoval industrializáciu Slovenska. Autor viacerých knižných prác, napr. O hospodářských poměrech Slovenska a Podkarpatské Rusi (1924), Potřeba soustavné hospodářské politiky na Slovensku (1928), Hospodářské styky Slovenska s historickými zeměmi (1928), O vynálezoch a ich sociálnom význame (1940), a štúdií, napr. Slovenské baníctvo v roku 1934 a jeho výhľady do budúcnosti (1935). Prispieval do odborných novín a časopisov, člen redakčných rád viacerých z nich. Člen viacerých vedeckých spoločností, napr. od 1932 Učenej spoločnosti Šafárikovej.

Kappov puč

Kappov puč — pokus o monarchistický vojenský prevrat v Nemecku 13. – 17. 3. 1920. Cieľom skupiny monarchistických dôstojníkov nemeckej armády (Reichswehr) na čele s Wolfgangom Kappom (*1858, †1922) a ultrapravicových politikov podporovaných z najvyšších hospodársko-politických kruhov bolo zvrhnúť Weimarskú republiku. Bezprostredným podnetom bol príkaz na rozpustenie dvoch brigád freikorpsov vydaný Spojeneckou kontrolnou komisiou na základe odzbrojovacích opatrení diktovaných Versailleskou mierovou zmluvou. Námorná brigáda kapitána Hermanna Ehrhardta (*1881, †1971) na podnet generála Waltera von Lüttwitz (*1859, †1942), veliteľa nemeckých vojsk v Berlíne a okolí, obsadila 13. 3. 1920 vládnu štvrť v Berlíne. Prezident F. Ebert a vláda G. A. Bauera ušli do Drážďan a potom do Stuttgartu. Na čelo ríšskej vlády bol s podporou generála E. Ludendorffa dosadený W. Kapp. Puč však nebol dostatočne pripravený ani finančne zabezpečený a Kappa podporil len úzky kruh Národného zjednotenia (Nationale Vereinigung; pravicová protirepubliková organizácia). Reichswehr zachoval neutralitu, čo Lüttwitzovi znemožnilo vojensky ovládnuť zvyšné Nemecko. Dovtedajšiu Bauerovu vládu podporili odbory, ku ktorým sa pripojili ďalšie organizácie i politické strany (vyhláseného generálneho štrajku sa zúčastnilo asi 12 mil. osôb). Vodcovia neúspešného prevratu boli donútení rezignovať. W. Kapp sa funkcie kancelára vzdal už 17. 3. 1920 a ušiel do Švédska, v ten istý deň rezignoval aj generál Lüttwitz a odišiel do Maďarska. Ehrhardtova armáda sa nechala odzbrojiť a do Berlína sa vrátila legitímna Bauerova vláda.

Kapr, Jan

Kapr, Jan, 12. 3. 1914 Praha – 29. 4. 1988 tamže — český hudobný skladateľ. R. 1933 – 38 študoval kompozíciu u J. Řídkeho na pražskom konzervatóriu a 1938 – 40 u J. Křičku na majstrovskej škole pražského konzervatória. R. 1939 – 46 hudobný režisér Československého rozhlasu v Prahe, 1950 – 53 šéfredaktor hudobného vydavateľstva Orbis, 1953 – 60 umelec v slobodnom povolaní, 1961 – 72 vyučoval kompozíciu na JAMU v Brne a súčasne pôsobil ako hudobný kritik.

V ranej tvorbe čerpal z domácej hudobnej tradície, ktorú obohatil osobitou lyrickou invenciou. Inšpiroval sa najmä dielami J. Křičku, O. Jeremiáša, V. Nováka a B. Martinů. Počas 2. svetovej vojny vznikla jeho vlastenecká kantáta Píseň rodné zemi (1940, na text básne J. Horu), v ktorej vyjadril odpor proti útlaku a vieru v nepokoriteľnosť národa. Po oslobodení patril k popredným predstaviteľom českého hudobného života. V 50. rokoch 20. stor. uplatňoval v tvorbe metódu socialistického realizmu (oslavné lyrické piesne), dominantnou však ostala jeho komorná, koncertantná, symfonická a piesňová tvorba, ako aj tvorba filmovej hudby. Pod vplyvom hudby európskej avantgardy začal v 1. polovici 60. rokov 20. stor. uplatňovať progresívne kompozičné postupy (aleatorika), ako aj prvky modálnej a elektronickej hudby. Dospel k vlastným vyjadrovacím hudobným prostriedkom, ktoré v neskoršej tvorbe novátorsky syntetizoval.

Autor klavírnych skladieb, napr. Dvě rapsodie (1939), Čtyři skladby (1945), štyri sonáty (1945 – 81) a Monology pro sólový klavír (1984), komorných skladieb, napr. osem sláčikových kvartet (1937 – 78), noneto Barvy ticha (1943), Dialogy pro flétnu a harfu (1965) a Sonáta pro cimbál (1968), desiatich symfónií (1942 – 85), z ktorých najvýznamnejšie sú piata Olympijská (1959), siedma Krajina dětství (1968), ôsma Pražské zvony (Campanae Pragenses, 1977) a desiata Lanžhotská (1985), inštrumentálnych koncertov, o. i. pre klavír, husle a trúbku, ako aj piesňovej tvorby, napr. Cvičení pro Gydli. Čtyři studie pro soprán, flétnu a harfu (1967), zborovej tvorby i opery Muzikantská pohádka (1962). Svoje hudobnoteoretické názory prezentoval v dielach Konstanty: nástin metody osobního výběru zvláštních znaků skladby (1967) a O některých problémech hudební notace (1988) i vo viacerých hudobnokritických článkoch.

kaprál

kaprál [tal. > fr. > nem.] —

1. hovorové označenie vojenskej poddôstojníckej hodnosti udeľovanej v minulosti v niektorých armádach (pôvodne v Taliansku, od 16. stor. aj vo Francúzsku a v rímsko-nemeckej ríši, kde nahradila hodnosť rotmajstra). Zodpovedá približne hodnosti desiatnika;

2. prenesene rázny, panovačný človek.

Kaprál, Václav

Kaprál, Václav, 26. 3. 1889 Určice, okr. Prostějov – 6. 4. 1947 Brno — český hudobný skladateľ a klavirista, otec V. Kaprálovej. R. 1908 – 10 študoval skladbu u L. Janáčka na brnianskej organovej škole a 1919 – 20 u V. Nováka na majstrovskej škole pražského konzervatória. R. 1923 – 24 sa zúčastnil interpretačného kurzu hry na klavíri u A. Cortota v Paríži. R. 1911 založil vlastnú hudobnú školu v Královom Poli (dnes súčasť Brna), ktorú viedol do 1934, 1935 – 47 pôsobil na konzervatóriu a 1945 – 47 na Masarykovej univerzite v Brne. Počas 2. svetovej vojny (1942 – 45) bol väznený nacistami v koncentračnom tábore vo Svatobořiciach pri Kyjove (dnes Svatobořice-Mistřín). R. 1946 – 47 prvý predseda Syndikátu českých skladateľov.

V klavírnych a komorných skladbách nadviazal na estetiku V. Nováka s prvkami moravskej melodiky (Suita romantica pre klavír, 1918). Reagoval aj na novátorskú hudobnú poetiku A. Schönberga (Miniatures. 5 skladbiček pro klavír, 1922), rozvíjal kompozičnú školu L. Janáčka a dospel až k expresionizmu (sonáty pre klavír č. 2 a 3, 1921, 1924; tri sláčikové kvartetá, 1925, 1927, 1929; piesňový cyklus Pro ni, 1927). Formu expresionistickej miniatúry uplatnil v piesňovom cykle Uspávanky (1932 – 33) pre stredný hlas a malý orchester na slová ľudovej poézie, ktorým 1936 v Barcelone reprezentoval českú hudbu na festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu. V cyklickej Sonáte pre klavír č. 4 (1939) vyjadril protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy. Počas internácie v koncentračnom tábore vytvoril diela Česká mše (1943), Klavírní sonatina (1944) a Svatobořické lidové písně (1944). Autor početných klavírnych skladieb, napr. Ukolébavky jara (1916 – 17) a Fantazie Es dur (1934), štyroch sonát (1912 – 39), dvoch sonatín (1930, 1943), troch sláčikových kvartet (1925 – 29), Balady pro violoncello a klavír (1946) a veľkého počtu piesní a zborových i vokálno-inštrumentálnych diel.

Kaprálová, Vítězslava

Kaprálová, Vítězslava, 24. 1. 1915 Brno – 16. 6. 1940 Montpellier, dpt. Hérault, Francúzsko — česká hudobná skladateľka, dcéra V. Kaprála. R. 1930 – 35 študovala kompozíciu u V. Petrželku a dirigovanie u Z. Chalabalu na brnianskom konzervatóriu, 1935 – 37 skladbu u V. Nováka a dirigovanie u V. Talicha na majstrovskej škole pražského konzervatória, 1937 – 38 skladbu u B. Martinů a dirigovanie u Ch. Muncha na École normale de musique v Paríži.

Už počas štúdia vystupovala ako dirigentka svojich diel (Klavírny koncert d mol, 1935; Voj. symfonietta, 1937). Spočiatku nadviazala na hudobný novoromantizmus, neskôr sa priklonila k impresionizmu a neoklasicizmu. Rozhodujúci vplyv na jej tvorbu mala estetika B. Martinů. Počas krátkeho života napísala viac ako štyridsať klavírnych (Groteskní passacaglia, 1935; Dubnová preludia, 1937; Šest variací na zvony kostela Saint-Étienne-du-Mont v Paříži, 1938), komorných (Sláčikové kvarteto, 1936; Partita pre sláčikový orchester a klavír, 1939), piesňových (Jablko z klína, 1936; Navždy, 1937), zborových (Dva ženské sbory, 1937) a iných diel.

kapric

kapric [tal. > fr.] — vrtoch, rozmar.

Kaprikornidy

Kaprikornidy, alfa Kaprikornidy — meteorický roj. Jeho materské teleso nie je jednoznačne určené. Možnými materskými telesami sú periodické kométy 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková alebo 169P/NEAT. Kaprikornidy sa pohybujú na dráhe s obežnou dobou 3,84 roka, ich radiant leží v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca (Capricornus). Patria k pomalým rojom s geocentrickou rýchlosťou len 23 km/s. Roj je činný od 15. júla do 21. augusta s maximom aktivity 30. júla. V maxime aktivity možno uvidieť 10 meteorov za hodinu, pričom percento jasných meteorov je v porovnaní s inými rojmi nadpriemerné.

kaprokaras

kaprokaras — zvyčajne neplodný medzirodový kríženec kapra (Cyprinus) a karasa (Carassius) s málohodnotným mäsom.

kaprolaktám

kaprolaktám [gr. + lat.], azepán-2-ón, ε-kaprolaktám, hexano-6-laktám — laktám odvodený od kyseliny ε-aminokaprónovej (6-aminohexánovej), monomér na výrobu polyamidu. Tvorí bezfarebné hygroskopické šupinkovité kryštály rozpustné vo vode aj v organických rozpúšťadlách, teplota topenia 70 °C. Je mierne toxický, dráždi kožu a sliznice. Vyrába sa najčastejšie Beckmannovým prešmykom z cyklohexanónoxímu v oleu; prešmyk je exotermický. Jeho nevýhodou je vznik veľkého množstva síranu amónneho (NH4)2SO4 (4 t na 1 t vyrobeného kaprolaktámu) po ukončení prešmyku pri neutralizácii silno kyslého prostredia amoniakom. Kaprolaktám je základnou surovinou na výrobu polyamidu 6, najvýznamnejšieho polyamidu so širokým využitím v textilnom priemysle, elektrotechnike, strojárstve a i.

kapron

kapron, aj kaprón [umelé slovo] — obchodný názov polyamidového vlákna vyrábaného vo forme hodvábu, striže a hrubého monofilu polymerizáciou ε-kaprolaktámu. Podľa vlákna bol nazvaný závod Kapron v Humennom (→ Chemlon).

kaprotvaré

kaprotvaré, Cypriniformes — rad z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Ryby žijúce v sladkých (vzácne aj v brakických) vodách Európy, Ázie, Afriky a Severnej Ameriky; prvých 5 stavcov majú premenených na Weberov aparát spájajúci labyrint s plynovým mechúrom. Majú vretenovité, často na bokoch sploštené telo, holú hlavu bez šupín, vysúvateľné bezzubé ústa, na piatom žiabrovom oblúku pažerákové zuby, žiabrovú blanu vystuženú troma žiabrovými lúčmi. Niektoré druhy majú lúče chrbtovej a análnej plutvy premenené na tvrdé ostne. Sú prevažne všežravce, živia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou, ktorú vyhľadávajú v sedimentoch dna; niektoré druhy sú dravé. Patrí sem šesť čeľadí s viac ako 250 rodmi a približne 2 500 druhmi, na Slovensku sa vyskytujú 3 čeľade (kaprovité, slížovité a pĺžovité) s 26 rodmi a 38 druhmi. Mnohé kaprotvaré majú veľký hospodársky význam alebo sú obľúbenými akváriovými rybami.

kaprovce

kaprovce, Branchiura — podtrieda z kmeňa článkonožce (Arthropoda), podkmeň kôrovce (Branchiata, Crustacea), trieda čeľusťonôžky (Maxillopoda). Ektoparazity rýb, zriedkavejšie obojživelníkov, žijúce v sladkých alebo v slaných vodách na celom svete. Ich dorzoventrálne (od chrbtovej steny smerom k brušnej stene) sploštené, 5 – 13 mm dlhé, oválnym priesvitným štítom kryté telo je zložené z hlavohrude (hlava zrastená s prvým hrudným článkom), z troch voľných hrudných článkov a z bruška zakončeného tzv. lístkovou plutvičkou. Na hlave majú jeden pár pohyblivých zložených očí, dva páry krátkych jednovetvových tykadiel (prvý pár s hákmi slúži na prichytávanie sa k telu hostiteľa), jeden pár hryzadiel premenených na bodec, ktorým prebodávajú pokožku hostiteľa, a dva páry čeľustí (prvý pár má pri rode Dolops na konci hák, pri rode kaprovec je pretvorený na dve prísavky), na hrudných článkoch štyri páry dvojvetvových plávacích nôh. Tráviaca sústava kaprovcov sa skladá z ústnej dutiny, z hltana, zo žalúdka, z čreva a z análneho otvoru na konci bruška. Dýchajú celým povrchom tela. Sú oddeleného pohlavia, z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sú podobné dospelým jedincom a hneď po vyliahnutí sa prichytávajú na telo hostiteľa.

Patria sem rody kaprovec (Argulus), Binoculus, Dipteropeltis, Dolops, Huargulus a Chonopeltis približne so 173 druhmi. Do rodu kaprovec patrí okolo 50 druhov, v Európe sa vyskytujú 3: kaprovec obyčajný (Argulus foliaceus), Argulus pellucidus, Argulus coregoni.

kaprovec

kaprovec

1. Myxocyprinus — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď Catostomidae, podčeľaď Cycleptinae. Ryby pochádzajúce z Európy, Ázie, Afriky a Severnej Ameriky. Patrí sem jediný druh kaprovec čínsky (Myxocyprinus asiaticus) pochádzajúci z vých. Číny. Dlhoveká (môže sa dožiť až 25 rokov) všežravá sladkovodná ryba, vo voľnej prírode dorastajúca do dĺžky okolo 90 cm, v jazierkach do 50 cm. Mladé jedince, ktoré majú zvyčajne vysoké hnedé telo s troma tmavými zvislými pruhmi a veľkú chrbtovú plutvu, sa chovajú ako akváriové ryby;

2. slovenský názov rodu Argulus z podtriedy kaprovce.

kaprovité

kaprovité, Cyprinidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad kaprotvaré (Cypriniformes). Majú veľmi rozmanitý tvar a dĺžku tela (od 3 cm do 3 m), maximálne osem pažerákových zubov usporiadaných v 1 – 3 radoch a zvyčajne tenké, hladké (bez záhybov alebo bradavičiek) okraje úst. Najväčšia čeľaď sladkovodných rýb, do ktorej patrí okolo 200 rodov s vyše 2 000 druhmi; na Slovensku žije 22 rodov a 44 druhov (z toho 4 rody so 4 druhmi sú exotické), napr. rody amur, boleň, čerebľa, hrúz, jalec, kapor, karas, lieň, lopatka, mrena, nosáľ, ovsienka, pleskáč, plotica, podustva, šabľa a tolstolobik.

Kaprow, Allan

Kaprow [keprou], Allan, 23. 8. 1927 Atlantic City, New Jersey – 5. 4. 2006 Encinitas, Kalifornia — americký výtvarník, autor performancií a happeningov. R. 1945 – 49 študoval dejiny umenia na New York University, 1947 – 48 maľbu na Hans Hofmann School of Fine Art a 1957 – 59 hudobnú kompozíciu u J. Cagea na New School for Social Research (s G. Brechtom; Dickom Higginsom, *1938, †1998; a i.) v New Yorku. R. 1953 – 61 pôsobil na Rutgers University v New Brunswicku, 1961 – 68 na State University of New York v Stony Brook, 1969 – 74 na California Institute of Arts vo Valencii a 1974 – 93 na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

V ranej tvorbe bol ovplyvnený J. Pollockom, ku ktorému sa prihlásil 1956 – 57 tzv. akčnými kolážami, v ktorých používal rôzne materiály spontánnym, vopred nepremysleným spôsobom pripomínajúcim abstraktný expresionizmus. V eseji Odkaz J. Pollocka (The Legacy of J. Pollock, 1958), považovanej za Kaprowov manifest, vizionársky predznamenal najbližší vývoj umenia, ktoré sa malo čoraz viac vzďaľovať od klasických médií (socha, maľba). Koncom 50. rokov 20. stor. sa odklonil od tradičných umeleckých foriem a jeho ďalší umelecký i filozofický vývoj smeroval ku konceptuálnemu umeniu. K jeho raným environmentom patrí Dvor (Yard, Martha Jackson Gallery, New York, 1961), v ktorom naplnil galerijný dvor kopou pneumatík, do ďalších environmentov, napr. Slová (Smolin Gallery, New York, 1961), už zapájal aj zvuk a svetlo. Na svojich prvých happeningoch spolupracoval s J. Cageom, ktorý podobne ako Kaprow považoval náhodu za významný kompozičný prvok. V prvom verejnom happeningu 18 happeningov v 6 častiach (Reuben Gallery, New York, 1959) sa Kaprowovi podarilo zotrieť hranicu medzi umelcom a obecenstvom, ktoré sa stalo aktívnou súčasťou umeleckého diela, a definovať svoje umelecké ideály – náhodnosť, bezprostrednosť a neopakovateľnú unikátnosť prítomnej situácie.

kaprozúbkovité

kaprozúbkovité, Cyprinodontidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Malé pestrofarebné ryby vyskytujúce sa v sladkých, v brakických a výnimočne v slaných vodách južnej Európy a severnej Afriky (príbrežné oblasti Stredozemného mora), ako aj Strednej Ameriky, v severných oblastiach Južnej Ameriky a stredných a južných oblastiach Severnej Ameriky. Sú všežravé. Patrí sem okolo 10 rodov s viac ako 100 druhmi, napr. kaprozúbka španielska (Aphanius iberus, v niektorých systémoch kaprozúbka západostredomorská) s mierne splošteným, do 6 cm dlhým telom a so zaoblenou chvostovou plutvou. Samčeky sú modrasté so zvislými striebornými pruhmi na bokoch a s tmavými zvislými pruhmi na chvostovej plutve, samičky zelenohnedé s tmavými, nepravidelne rozmiestnenými škvrnami po celom tele. Obľúbená akváriová ryba.

kapsa

kapsa [lat.] — taška, kabela s dlhším držadlom na prenášanie menších predmetov, v minulosti doplnok tradičného mužského ľudového odevu. Podomácky sa zhotovovali kapsy z plátna a zo súkna. Z plátna sa šili kapsy menších rozmerov (asi 50 × 50 cm; aj sahajdák, sajdák) štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, po bokoch a dolu zošité, z bieleho súkna kapsy väčších rozmerov (asi 90 × 50 cm; aj cedilo, cedidlo). Kapsy sa nosili prevesené cez plece alebo pomocou trakov z konopnej a vlnenej priadze či z plátna upevnené na chrbte. Remenári, brašnári i domáci výrobcovia vyrábali z kože kapsy (aj tanistra, kabeľa) podlhovastého tvaru s preložením, ktoré krylo vrchný otvor, zdobené razením a kovovými gombičkami. Používali ich drevorubači, pastieri, miškári ap. na prenášanie potravín, šatstva a drobných predmetov, v plátenných kapsách nosili deti školské potreby.

kapsantín

kapsantín [lat.], C40H56O3karotenoid, červený pigment nachádzajúci sa v plodoch niektorých druhov paprík, predovšetkým papriky ročnej (Capsicum annuum) a papriky kríčkovitej (Capsicum frutescens). Karmínovočervená kryštalická látka dobre rozpustná v tukoch, acetóne, chloroforme, dietyléteri a v etanole; teplota topenia 175 – 176 °C. Má antioxidačné vlastnosti. Spolu s kapsorubínom spôsobuje charakteristické ohnivočervené sfarbenie zrelých paprikových plodov. V potravinárstve sa paprikové extrakty bohaté na kapsantín a kapsorubín používajú ako prídavné látky (paprikové oleorezíny, E160c) na prifarbovanie niektorých potravín, napr. mäsových výrobkov a syrov.

kapsicidín

kapsicidín [lat.] — steroidný glykozid nachádzajúci sa v semenách papriky ročnej (Capsicum annuum); má antibiotické účinky.

kapsička

kapsička [lat.], Capsella — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné alebo dvojročné byliny pôvodne rozšírené v oblastiach okolo Stredozemného mora, v súčasnosti sa vyskytujú celosvetovo. Patrí sem asi 5 druhov, napr. na Slovensku hojne rastúca kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris, aj pastierska kapsička obyčajná). Má okolo 30 cm vysokú slabo rozkonárenú stonku s prízemnou ružicou podlhovastých, perovito delených listov a s celistvookrajovými striedavými sediacimi stonkovými listami, drobné biele kvety usporiadané v riedkom strapci, plod obrátenotrojuholníkovitá šešuľka. Rastie ako burina na poliach a rumoviskách, popri cestách a železničných tratiach alebo v trávnikoch od nížin až po horský stupeň. Pre obsah biogénnych amínov, flavonoidov, saponínov a trieslovín sa používa ako liečivá rastlina s homeostatickými účinkami, v ľudovom liečiteľstve sa odporúča pri ateroskleróze, vykašliavaní krvi, ťažkostiach pri močení, bolestiach obličiek a sleziny, na zastavenie krvácania a i.

kapsid

kapsid [lat.] — proteínový obal (plášť), ktorý chráni a stabilizuje nukleovú kyselinu (DNA, RNA) vírusu a bakteriofágu. Je zložený z niekoľkých kapsomér, t. j. morfologických jednotiek tvorených jedným alebo viacerými identickými (prípadne rôznymi) polypeptidovými reťazcami, ktoré predstavujú štruktúrne jednotky kapsidu. Počet a priestorové usporiadanie kapsomér okolo nukleovej kyseliny určujú tvar a štruktúru kapsidu. Kapsidy majú spravidla mnohostenovú (ikosaéder) alebo závitnicovú (helix) štruktúru. Kapsid spolu s nukleovou kyselinou tvorí nukleokapsid.

Kapská panva

Kapská panva — rozsiahla podmorská panva v juhových. časti Atlantického oceána na severe ohraničená Veľrybím chrbtom, na juhu Kapským prahom, na východe pevninou Afriky a na západe Stredoatlantickým chrbtom; prevažná časť panvy má hĺbku viac než 5 000 m. Na jej formovaní sa podieľali najmä tektonické procesy (následne i procesy zvetrávania, erózie a akumulácie suchozemských usadenín, o. i. aj solí), na jej dne sú viaceré podmorské bazaltové vrchy. Vek panvy pozdĺž pobrežia kontinentu je 75 – 135 mil. rokov, t. j. dno zodpovedá obdobiu druhohôr (jure až spodnej kriede).

Kapské Mesto

Kapské Mesto, afrikánsky Kaapstad, angl. Cape Town — prístavné mesto v Južnej Afrike na úpätí Stolového vrchu v Stolovom zálive (Atlantický oceán) asi 40 km sev. od Mysu dobrej nádeje, administratívne stredisko provincie Západné Kapsko; 3,796 mil. obyvateľov (podľa počtu obyvateľov druhé najväčšie mesto krajiny, 2011). Významné priemyselné stredisko. Priemysel lodný, informačný, potravinársky (spracovanie poľnohospodárskych produktov z úrodného zázemia mesta), textilný, strojársky (výroba lokomotív a vagónov), chemický, petrochemický (ropné rafinérie), cementársky, drevársky, brusiarne diamantov. Významná dopravná križovatka, osobný a obchodný námorný prístav situovaný na jednej z najdôležitejších námorných trás na svete (podľa množstva prepraveného tovaru 2. najväčší prístav štátu, po Durbane), medzinárodné letisko (2. najväčšie v štáte). Turistické a rekreačné stredisko s rozvinutou infraštruktúrou vyhľadávané najmä pre prírodné scenérie (Stolový vrch, Mys dobrej nádeje, rôznorodé pláže), pre množstvo viníc, ako aj pre viacero v blízkosti ležiacich vinohradníckych miest. V blízkosti mesta boli v nedávnom období objavené ložiská ropy a zemného plynu. V meste Koeberg asi 30 km od Kapského Mesta je jediná jadrová elektráreň štátu.

Kapské Mesto bolo založené 1652 Janom van Riebeeck (*1619, †1677) z poverenia holandskej Východoindickej spoločnosti ako zásobovacia stanica lodí plávajúcich do vých. Afriky a Ázie. R. 1666 – 79 tam bola vybudovaná pevnosť. Stanica sa postupne vyvinula na dôležitý obchodný prístav a po príchode ďalších európskych osadníkov sa stala centrom holandskej kolónie (→ Kapsko). R. 1795 bolo Kapské Mesto dobyté Veľkou Britániou, 1803 vrátené Holandsku, 1806 znova dobyté Britmi a 1814 sa stalo hlavným mestom britskej Kapskej kolónie. Objav diamantov 1867 a zlata 1886 viedol k jeho ekonomickému rozvoju, vzrástol počet prisťahovalcov, čo viedlo k etnickým problémom. Začiatkom 20. stor. sa začala presadzovať rasová segregácia a na periférii mesta vznikali černošské i multietnické štvrte. Po vzniku Juhoafrickej únie (1910) sa Kapské Mesto stalo jej legislatívnym centrom (sídlom parlamentu); sídlom vlády sa stala Pretoria. Po zavedení apartheidu (1948) boli mnohé multietnické štvrte mesta zničené, obyvatelia násilne vysťahovaní a odporcovia apartheidu (o. i. aj N. Mandela) väznení na ostrove Robben ležiacom v blízkosti mesta (1999 zapísaný do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO). Nový ekonomický rozvoj nastal po páde apartheidu (1990 – 94), Kapské Mesto sa stalo vyhľadávanou turistickou lokalitou. R. 1967 tam skupina lekárov vedená Ch. N. Barnardom vykonala v nemocnici Groote Schuur Hospital prvú transplantáciu srdca.

Stavebné pamiatky: pevnosť (angl. Castle of Good Hope, afrikánsky Kasteel die Goeie Hoop, hol. Kasteel de Goede Hoop, 1666 – 79, prestavaná v 18. – 19. stor., dnes múzeum), odkryté zvyšky pevnosti Chavonnes Battery (1714 – 25, dnes múzeum), neogotická nemocnica Somerset Hospital (1862), v časti Simon’s Town obytná architektúra v koloniálnom štýle z 19. – zač. 20. stor., veterný mlyn Mostert’s Mill (1796), na predmestí Constantia tradičná vinárska farma postavená v štýle holandskej koloniálnej architektúry Groot Constantia (založená 1685), futbalový štadión (2007 – 09), v centre mesta mrakodrapy (2. pol. 20. – zač. 21. stor.) a i.

Viaceré múzeá, galérie a divadlá (Artscape Theatre Centre, založené 1971), oceánske akvárium (Two Oceans Aquarium, založené 1995), botanická záhrada (Kirstenbosch National Botanical Garden, založená 1913, 2004 v rámci floristickej oblasti kapenzis zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Viaceré univerzity (University of Cape Town, založená 1829 pod názvom South African College, druhá najstaršia univerzita v Afrike; University of Western Cape, založená 1960, a i.), sídlo anglikánskeho a rímskokatolíckeho arcibiskupstva.

Kapské vrchy

Kapské vrchy, angl. Cape Mountains — systém vrásových pohorí pozdĺž pobrežia Južnej Afriky; dĺžka okolo 800 km. Vznikli počas hercýnskeho geotektonického cyklu, budované najmä pieskovcami a kremencami. Skladajú sa z viacerých rovnobežných pásem, v str. časti tvoria dve hlavné reťaze oddelené zníženinou Malé Karroo, priemerná výška 1 500 m n. m., maximálna výška 2 326 m n. m. Podnebie na juž. svahoch stredomorské, na vých. teplejšie, na sev. polopúšťové. Zväčša krovinatá vegetácia, lesy len na vlhších náveterných svahoch a na umelo zalesnených plochách. V dolinách pestovanie ovocných stromov (citrusy, jablone, hrušky), olivovníka a viniča.

Kapsko

Kapsko — historické územie v Južnej Afrike. Pôvodne osídlené africkými etnikami Sanov a Khoinov (súhrnne označovaných aj ako Khoisani), neskôr Bantuov. Jeho kolonizácia európskymi prisťahovalcami sa začala 1652, keď Jan van Riebeeck (*1619, †1677) z poverenia holandskej Východoindickej spoločnosti založil na mieste dnešného Kapského Mesta zásobovaciu stanicu lodí plávajúcich do vých. Afriky a Ázie a až do 1795 bolo Kapsko holandskou kolóniou (pod správou holandskej Východoindickej spoločnosti). Prvými prisťahovalcami boli Holanďania (Búri, neskôr nazývaní Afrikánci), neskôr protestantskí Nemci, francúzski hugenoti (po 1685) a ďalší Európania. V ďalšej etape osídľovania boli na búrske farmy ako pracovná sila dovážaní otroci z rôznych častí Afriky a Ázie a postupne sa vytvorila aj početná komunita miešancov (→ Južná Afrika, Obyvateľstvo). Postup európskych kolonistov do vnútrozemia narážal od začiatku na odpor tam usadeného domorodého obyvateľstva. Už 1659 – 60 došlo k prvému vojenskému konfliktu s Khoinmi, 1779 – 1878 k deviatim vojnám s bantuskými Xhosmi (aj xhoské, kagerské, resp. kaferské alebo pohraničné vojny: 1779 – 81, 1793, 1799 – 1803, 1811 – 12, 1818 – 19, 1834 – 35, 1846, 1850 – 53, 1877 – 78).

R. 1795 Kapsko obsadili Briti, 1803 ho vrátili Holandsku a 1806 definitívne prevzali pod svoju správu (Kapská kolónia). Opatrenia zamerané na politické a hospodárske posilnenie britského vplyvu (1807 zákaz obchodu s otrokmi a 1833 zrušenie otroctva; od 1820 masové prisťahovalectvo Britov) zhoršili vzťahy medzi holandskými (búrskymi) osadníkmi a Britmi. Búrski usadlíci nespokojní s britskou správou sa začali najmä po 1836 hromadne sťahovať z Kapskej kolónie do vnútrozemia Afriky (Veľký pochod, afrikánsky Groot Trek, angl. Great Trek), pričom sa dostávali do ozbrojených konfliktov s africkým obyvateľstvom a začali zaberať ich územia, na ktorých zakladali takzvané búrske republiky, napr. Natal, Oranský slobodný štát (Oransko), Transvaal a i. R. 1872 sa Kapsko stalo samosprávnou kolóniou. Po porážke Búrov v anglo-búrskej vojne (1899 – 1902), pričlenení búrskych republík ku Kapsku a vzniku Juhoafrickej únie (1910; → Južná Afrika, Dejiny) sa Kapsko stalo najväčšou z jej štyroch provincií, zahŕňalo územie súčasných provincií Severné, Východné a Západné Kapsko, skoro polovicu Severozápadnej provincie, menšiu časť Namíbie (enkláva Walvis Bay) a menšiu časť provincie KwaZulu-Natal. Na severe susedilo s Namíbiou a Botswanou, na východe s Transvaalom, Oranskom, Lesothom a Natalom. Územnú integritu Kapska ovplyvnil vznik bantustanov v období apartheidu (1959 tam bola zriadená väčšia časť bantustanu Transkei a 1961 bantustan Ciskei, ako aj niekoľko enkláv bantustanu Bophuthatswana). R. 1959 bola časť provincie s mestom Kokstad pripojená k Natalu (dôsledok vzniku bantustanu Transkei), ďalšie územie zostalo exklávou obklopenou Natalom (mesto Umzimkulu a okolie).

Po páde apartheidu Kapsko ako administratívny celok zaniklo (1994) a jeho územie bolo rozdelené na štyri provincie (Severné, Východné a Západné Kapsko a Severozápadná provincia), Walvis Bay bol 28. 2. 1994 odovzdaný Namíbii. R. 2006 bolo mesto Umzimkulu a okolie (bývalá exkláva Kapska, od 1994 súčasť územia provincie Východné Kapsko) pričlenené k provincii KwaZulu-Natal.

Kapský prah

Kapský prah — menšia podmorská štruktúra v juhových. časti Atlantického oceána tvorená sústavou niekoľkých čiastkových vyvýšenín. Tiahne sa v smere severovýchod – juhozápad a oddeľuje Kapskú panvu od Panvy Strelkového mysu. Je pokračovaním jedného z transformných zlomov rozčleňujúcich juž. časť Stredoatlantického chrbta.

Kapsomin

Kapsomin — najvýznamnejšie antropologické nálezisko fosílnych pozostatkov hominidného druhu Orrorin tugenensis v sev. Keni vo Východoafrickej priekopovej prepadline v pohorí Tugen Hills vo formácii Lukeino. Skameneliny sa našli v usadeninách pôvodného plytkého jazera, ktoré boli prekryté výlevom čadiča, a ich vek bol rádiometrickými metódami stanovený na 5,65 – 6,2 miliónov rokov.

kapsorubín

kapsorubín [lat.], C40H56O4karotenoid, červený pigment nachádzajúci sa v zrelých plodoch rozličných druhov paprík, najmä papriky ročnej (Capsicum annuum) a papriky kríčkovitej (Capsicum frutescens); karmínovočervená kryštalická látka rozpustná v etanole; teplota topenia 201 °C. Kapsorubín spolu s kapsantínom spôsobuje charakteristické ohnivočervené sfarbenie zrelých paprikových plodov. Má podobné vlastnosti a využitie ako kapsantín.

kapsula

kapsula [lat.] —

1. anat. capsula — puzdro, napr. kĺbové puzdro (capsula articularis);

2. farm. capsula, skr. cps, aj tobolka — lieková forma, v ktorej je liek podaný do organizmu; duté teliesko (puzdro) rôzneho tvaru a veľkosti, ktoré slúži ako obal náplne liečiv a pomocných látok alebo roztokov liečiv (prášky, granuláty, pelety, mikročastice, nanočastice, roztoky, emulzie, suspenzie). Telo kapsuly býva najčastejšie zo želatíny, zriedkavejšie z iných polymérov (hydroxypropylmetylcelulóza, agar, pullulán) a pomocných látok (voda, glycerol, sorbitol, farbivá, konzervačné látky).

Rozlišujú sa tvrdé kapsuly (sú štandardizované, s rôznym uzatváraním; ich náplňou sú liečivá v tuhej forme, napr. prášky, granuláty, pelety, mikročastice, nanočastice), mäkké kapsuly (môžu mať rôzny tvar a veľkosť, napr. kapsuly určené na rektálnu aplikáciu majú torpédový tvar, naplnené sú liečivami v kvapalnej forme) a želatínové perly, ktorých náplňou sú liečivá v kvapalnej forme (roztoky, emulzie, suspenzie). Kapsuly určené na podávanie liečiv s riadeným uvoľňovaním obsahujú pomocné látky umožňujúce riadené uvoľňovanie liečiva alebo sú pripravené spôsobom, ktorý upravuje rýchlosť uvoľňovania liečiva alebo určuje miesto, kde tento dej prebehne (napr. žalúdok, hrubé črevo).

kaptán

kaptán [umelé slovo], N-(trichlórmetylsulfanyl)cyklohex-4-én-1,2-dikarboximid — kontaktný fungicíd ftalimidového typu. Používa sa na protiplesňové ošetrenie semien a rastlín, napr. ovocných stromov, zeleniny, okrasných rastlín, trávnikov. Pri pozberovej aplikácii na jablká, hrušky, čerešne a i. predlžuje ich skladovateľnosť a zlepšuje ich vonkajší vzhľad. Používa sa aj ako fungicídna prísada do náterových látok.

Kapteynova hviezda

Kapteynova hviezda [-tej-], Lietajúca hviezda — červený trpaslík zdanlivej hviezdnej veľkosti 9m patriaci do spektrálneho typu M1V, vzdialený od Zeme 3,92 pc. Nachádza sa v súhvezdí Maliara. Retrográdne obieha okolo stredu Galaxie, je najbližšou známou hviezdou, ktorá je súčasťou hala Galaxie. Má veľmi veľký vlastný pohyb – viac než 8 oblúkových sekúnd za rok, pričom sa od Zeme vzďaľuje rýchlosťou 245 km/s. V čase objavu (1897) bola Kapteynova hviezda hviezdou s najväčším relatívnym pohybom, neskôr ju prekonala iba Barnardova hviezda. Chemické zloženie Kapteynovej hviezdy naznačuje, že pôvodne tvorila súčasť guľovej hviezdokopy Omega Centauri. Nazvaná podľa objaviteľa, holandského astronóma J. C. Kapteyna.

Kapteynove prúdy

Kapteynove prúdy [-tej-] — dva hviezdne prúdy v okolí Slnka, v ktorých sa hviezdy prevažne pohybujú vo dvoch hlavných smeroch (t. j. k dvom vertexom). Hviezdy v jednom prúde smerujú do súhvezdia Orióna a v druhom prúde do súhvezdia Páva. Objavil ich 1904 J. C. Kapteyn pri štúdiu vlastných pohybov hviezd, pričom dospel k záveru, že hviezdy sa prevažne pohybujú v galaktickej rovine usporiadane vo dvoch prúdoch, z ktorých jeden smeruje do centra Galaxie a druhý od neho, teda smerujú proti sebe. V súčasnosti sa Kapteynove prúdy pokladajú za dôsledok rotácie Galaxie, v dôsledku ktorej sú eliptické dráhy hviezd pretiahnuté smerom od centra Galaxie, ktoré tvorí jedno ohnisko ich dráh.

Kapteynov vesmír

Kapteynov vesmír [-tej-] — model Galaxie, ktorý 1921 navrhol J. C. Kapteyn na základe určených zdanlivých jasností, stredných paraláx, vlastných pohybov a funkcie svietivosti hviezd. V Kapteynovom vesmíre má Galaxia priemer asi 40-tis. svetelných rokov (viac než 12-tis. pc), pričom Slnko je umiestnené relatívne blízko jej centra (okolo 2-tis. svetelných rokov; 600 pc), kde je najvyššia priestorová hustota hviezd (45 hviezd na 1 000 pc3). Súčasný model Galaxie je veľmi odlišný od Kapteynovho modelu, ktorý má už len historický význam, pretože nezahŕňa rozhodujúce faktory potvrdené neskôr, a to rotáciu Galaxie a medzihviezdnu absorpciu.

kaptívna poisťovňa

kaptívna poisťovňa — druh komerčnej poisťovne vo vlastníctve finančnej alebo nefinančnej inštitúcie, ktorá poisťuje výhradne riziká tejto inštitúcie alebo jej skupiny.

kaptorga

kaptorga [turkické jazyky > rus.] — malá, najčastejšie strieborná ozdobná závesná schránka na uchovávanie rôznych magických predmetov (vlasy, chlpy, vosk) slúžiacich na ochranu proti chorobám a nešťastiu, vonných látok a niekedy aj ostatkov svätých; druh amuletu. Obľúbená bola v ranom stredoveku, nosila sa zavesená na krku. Kaptorgy známe z nálezov z územia Slovenska pochádzajú z 9. – 1. pol. 10. stor.

Kapuas

Kapuas — rieka v Indonézii na ostrove Kalimantan, pravostranný prítok rieky Barito; dĺžka okolo 600 km. Splavná 420 km od ústia.