Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 951 – 954 z celkového počtu 954 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Katuščák, Dušan

Katuščák, Dušan, 4. 2. 1946 Bratislava — slovenský knihovník, informačný vedec, vysokoškolský pedagóg. R. 1968 – 2000 pôsobil v Matici slovenskej (v Bibliografickom ústave, neskôr v Bibliografickom oddelení; 1987 – 90 vedecký tajomník Matice slovenskej) a v Slovenskej národnej knižnici v Martine (1983 – 87 zástupca riaditeľa). Po odlúčení Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej, ktoré inicioval, sa stal jej generálnym riaditeľom (2000 – 12). Súčasne 1992 – 2000 pedagogicky pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1996 – 2000 vedúci Katedry knižničnej a informačnej vedy), 2002 – 17 pôsobil na Žilinskej univerzite v Žiline (zakladateľ študijného programu mediamatika a kultúrne dedičstvo, 2012 – 17 prodekan Fakulty humanitných vied); 2010 profesor. Zaoberá sa knižničnou, informačnou a bibliografickou vedou, teóriou, výskumom a projektovaním knižnično-informačných a bibliografických systémov, informatizáciou, štandardizáciou v knihovníctve, digitalizáciou kultúrneho dedičstva, ochranou písomného dedičstva, knižničným systémom a súbornými katalógmi SR. Zodpovedný riešiteľ a spoluriešiteľ výskumných a grantových úloh vo viacerých inštitúciách, hlavný riešiteľ štátnej výskumnej úlohy IKIS, ktorá je základom informatizovaného národného knižnično-informačného systému, projektov CASLIN, informatizácia knižníc Slovenskej republiky (2005) a Záchrana, stabilizácia a konzervovanie tradičných nosičov informácií v Slovenskej republike (Kniha SK, 2003 – 08), iniciátor a hlavný autor národného projektu OPIS2 Digitálna knižnica a digitálny archív, iniciátor založenia Rady ministra kultúry pre informatizáciu kultúry (2006). Spoluautor viacerých odborných publikácií, napr. Knižničná a informačná veda na prahu informačnej spoločnosti: filozofický, systémový a historický pohľad (2000), Akademická príručka (2004), a príručky Ako písať záverečné a kvalifikačné práce (2004), autor a spoluautor viac než 230 príspevkov v odborných časopisoch. Člen viacerých odborných komisií, vedeckých a redakčných rád. Nositeľ Ceny Mateja Bela (1995) udeľovanej Slovenským literárnym fondom za najlepší odborný spoločenskovedný preklad bibliografického digitálneho formátu UNIMARC a i.

Katwijk

Katwijk [-vejk] — mesto v západnom Holandsku na pobreží Severného mora v provincii Zuid-Holland; 43-tis. obyvateľov (2012). Priemysel rybný, farmaceutický, strojársky, keramický. Rybársky a jachtársky prístav. Prímorské kúpele.

Mesto vzniklo na území obývanom na začiatku n. l. germánskym kmeňom Chattov (pravdepodobne odtiaľ aj názov Katwijk), v rímskej dobe bol v blízkosti dnešného Katwijku vybudovaný rímsky vojenský tábor Lugdunum Batavorum (aj Brittenburg) s prístavom ako súčasť severnej hranice (limes) rímskeho impéria. Dnešný Katwijk je písomne doložený 1231. Až do 19. stor. predstavoval malú obec, ktorá mala prevažne rybársky a poľnohospodársky charakter, tvorili ju administratívne spojené časti Katwijk aan Zee (dnes prímorské letovisko) a vlastné mesto Katwijk aan den Rijn (Katwijk). Počas 2. svetovej vojny bol Katwijk aan Zee ťažko poškodený, niekoľko budov bolo zničených v súvislosti s výstavbou Atlantického valu (1940 – 44).

Stavebné pamiatky: protestantský Kostol apoštola Ondreja (Andreaskerk, 15. stor., obnovený v 19. stor. a 2009 – 10). Niekoľko múzeí.

Katz, Bernard

Katz [kac], Bernard, sir (1969), 26. 3. 1911 Lipsko – 20. 4. 2003 Londýn — britský neurofyziológ nemeckého pôvodu. R. 1929 – 34 študoval medicínu na univerzite v Lipsku, 1935 opustil Nemecko a 1935 – 39 absolvoval doktorandské štúdium na University College v Londýne u A. V. Hilla. R. 1939 získal grant Carnegieho nadácie na výskumný pobyt v laboratóriu J. C. Ecclesa v Sydney, počas 2. svetovej vojny 1942 – 45 slúžil ako britský občan (od 1941) v Austrálskom kráľovskom letectve. R. 1946 – 78 opäť pôsobil na University College v Londýne, od 1952 profesor biofyziky.

Zaoberal sa mechanizmom prenosu vzruchov medzi nervovými bunkami a medzi nervovými zakončeniami a cieľovými orgánmi. Pomocou metódy registrácie a ionoforetickej aplikácie látok na miestach spojení nervových vláken so svalovými vláknami dokázal, že na prenos nervového vzruchu nestačí len elektrická energia, ale významnú úlohu má i chemický mediátor (neurotransmiter). Študoval biochemické vlastnosti a mechanizmus účinku acetylcholínu a signálnych molekúl. Dokázal, že pri typických synapsách medzi nervovým vláknom a svalovou membránou neexistuje spojenie medzi presynaptickou a postsynaptickou štruktúrou (synaptická štrbina). Prenos vzruchu sprostredkúva chemický mediátor (neurotransmiter), ktorý sa uvoľňuje do synaptickej štrbiny z nervových zakončení v presných mikrodávkach, kvantách.

Člen viacerých zahraničných spoločností, od 1952 Kráľovskej spoločnosti v Londýne, nositeľ mnohých vyznamenaní. Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1970, s J. Axelrodom a U. S. Eulerom-Chelpinom) za objavy týkajúce sa humorálnych mediátorov v nervových zakončeniach a mechanizmu ich hromadenia, uvoľňovania a inaktivácie.

Katz, David

Katz [kac], David, 1. 10. 1884 Kassel – 2. 2. 1953 Štokholm — švédsky psychológ nemeckého pôvodu. Študoval v Göttingene, Mníchove a Berlíne, od 1911 pôsobil ako súkromný docent v Göttingene, po vypuknutí 1. svetovej vojny 1914 narukoval ako dobrovoľník. Od 1919 pôsobil ako profesor na novovytvorenej Katedre psychológie a pedagogiky na univerzite v Rostocku, odkiaľ bol 1933 prinútený z rasových príčin odísť. Emigroval do Spojeného kráľovstva, 1937 – 52 profesor na univerzite v švédskom Štokholme.

Predstaviteľ experimentálnej a porovnávacej psychológie a gestaltpsychológie (celostnej psychológie). Zaoberal sa zmyslovým vnímaním, experimentálne skúmal súvislosti emocionálnych stavov a fyziologických zmien. Prepracoval poznatky I. M. Sečenova o význame ruky ako orgánu poznania objektívnej skutočnosti. Najvýznamnejšie diela: Spôsob vnímania farieb a jeho ovplyvnenie individuálnou skúsenosťou (Die Erscheinungsweisen der Farben und ihre Beeinflussung durch die individuelle Erfahrung, 1911, habilitačná práca; rozšírené a prepracované vydanie s názvom Stavba sveta farieb, Der Aufbau der Farbwelt, 1930; angl. 1935), Gestaltpsychológia (Gestaltpsychologie, 1944, angl. 1950), Psychologický atlas (Psychologischer Atlas: orbis pictus psychologicus, 1945).