Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 218 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

astrofia

astrofia [gr.] — veršová organizácia básne nečlenenej na jednotlivé strofy, ale na tematické odseky. Je príznačná pre epos, lyrickoepické skladby, reflexívnu i modernú lyriku.

astrofóbia

astrofóbia [gr.] — chorobný strach z búrky a iných prírodných úkazov.

astrofylit

astrofylit [gr.], (K,NA)3(Fe2+,Mn2+)7Ti2Si8O24(O,OH)7 — minerál, zložitý zásaditý silikát (kremičitan) draslíka, sodíka, dvojmocného železa, mangánu a titánu. Kryštalizuje v triklinickej sústave. Tvorí šesťuholníkové tabuľkovité kryštály, často aj hviezdicovité alebo lúčovité skupiny. Je žltohnedý až zlatožltý. Vyskytuje sa v syenitoch a alkalických žulách. Náleziská sú v Nórsku, Grónsku, Rusku (polostrov Kola), USA (Colorado) a i.

astrofyzika

astrofyzika [gr.] — vedný odbor zaoberajúci sa skúmaním fyzikálnych a chemických vlastností, zloženia a vývoja nebeských telies a medzihviezdnej hmoty. Rozvinul sa so vznikom fotografie, fotometrie a spektroskopie v 2. pol. 19. a začiatkom 20. stor. Základom astrofyziky je analýza elektromagnetického a korpuskulárneho žiarenia kozmických objektov nesúceho všetky informácie o fyzikálnych podmienkach a chemickom zložení materiálneho prostredia, v ktorom vzniká. Prvé astrofyzikálne pozorovania uskutočnené 1814 J. von Fraunhoferom boli spektroskopické pozorovania Slnka; v slnečnom spektre objavil tmavé miesta, spektrálne čiary (Fraunhoferove čiary).

Kým praktická astrofyzika sa zaoberá konštrukciou prístrojov potrebných na astrofyzikálne pozorovania (spektrografy, fotometre, detektory), vlastnými pozorovaniami a vypracúvaním metód na ich vyhodnocovanie, teoretická astrofyzika skúma a vysvetľuje pozorované javy na základe fyzikálnych zákonov. Astrofyzika využíva viacero výskumných metód; jej základné odbory sú astrofotometria, fotoelektrická fotometria (meranie toku žiarenia kozmických telies), astrospektroskopia, gama, röntgenová, ultrafialová, optická a infračervená astronómia, polarimetria, rádioastronómia, družicová a neutrínová astronómia, relativistická astrofyzika, ako aj astrofyzika vysokých energií. Podľa predmetu výskumu sa astrofyzika delí na hviezdnu (stelárnu) astrofyziku, fyziku Slnka, fyziku kozmického žiarenia, fyziku planét, fyziku hmlovín a fyziku medziplanetárnej hmoty.

astrograf

astrograf [gr.] — typ ďalekohľadu určený na fotografovanie väčších plôch oblohy. Refraktor s troj- alebo štvoršošovkovým objektívom, achromátom (→ achromatická sústava), pri ktorom sú vykorigované všetky chyby v celom zornom poli. Svetelnosť optickej sústavy astrografu je väčšia ako 1 : 8. Normálny astrograf má ohniskovú vzdialenosť 3,44 m a zobrazuje jednu oblúkovú minútu oblohy na 1 mm. Zonálny astrograf má ohniskovú vzdialenosť 2,06 m a 1 mm zodpovedá 100 oblúkovým sekundám pri zornom poli 5 × 5°.

astroláb

astroláb [gr. > lat.] — astronomický prístroj používaný v minulosti na meranie času, výšok a uhlov i na určovanie polôh nebeských telies. Mosadzný alebo medený kruh, ktorý je rozdelený na stupne a pri meraní sa zavesí. Okolo stredu sa otáča rameno s 2 priezormi, ktoré umožňujú zamerať hviezdu. Astroláb vynašiel pravdepodobne Hipparchos v pol. 2. stor. pred n. l. a používal sa až do 17. stor.

astrológia

astrológia [gr.] — učenie, podľa ktorého vzájomná poloha nebeských telies (Slnka, Mesiaca, planét) ovplyvňuje a určuje osudy ľudí a národov. Astrológia sa rozvíjala od čias raných kultúr zo spoločného poznatkového základu spolu s astronómiou (do 4. stor. n. l. ako jej synonymum). Oporu na svoj rozvoj nachádzala vo filozofickej koncepcii jednoty sveta.

Planéty, ku ktorým sa priraďuje aj Slnko a Mesiac, majú v astrológii veľký význam. Pripisujú sa im charakteristické vlastnosti a ich poloha v okamihu narodenia človeka sa pokladá za veľmi dôležitú. V tradičnej astrológii sa s planétami spájalo posvätné číslo 7, priraďovali sa k nim jednotlivé dni v týždni. Pás oblohy, ktorým počas roka planéty prechádzajú, sa delí na 12 znamení, súhvezdí zvieratníka (Baran, Blíženci, Býk, Kozorožec, Lev, Panna, Rak, Ryby, Strelec, Škorpión, Váhy, Vodnár), s charakteristikami vyplývajúcimi z ich názvov. Polohy planét v rôznych súhvezdiach poskytujú bohatý výber kombinácií dobrých a zlých vplyvov, ktoré sa ešte znásobujú pri konjunkciách (približnom prekrytí) alebo v opozíciách (polohách vzdialených o 180°), príp. v iných konšteláciách. Predpoveď budúcnosti človeka vyčítaná z polôh planét a hviezd v okamihu jeho narodenia sa nazýva horoskop.

Začiatky záp. astrológie siahajú do Mezopotámie, kde sa z postavenia planét, zatmení a atmosférických javov zisťovala vôľa bohov. Odtiaľto sa astrológia šírila do Perzie, Indie a Číny, do helenistického Grécka, Egypta a Ríma. Astrológiou sa zaoberali aj sýrski a arabskí učenci. Najväčší záujem o astrológiu nastal počas spontánneho rozvoja vedy v období renesancie. Astrológia ovplyvňovala záp. astronómiu, alchýmiu, medicínu a filozofiu až do 17. stor. Ustupovať začala až po vytvorení Kopernikovej heliocentrickej sústavy a v období osvietenstva. V staroveku, ako aj v období najväčšieho rozkvetu boli astrológovia veľmi vážení. Radili sa s nimi panovníci pred uskutočnením dôležitých štátnych rozhodnutí a obľúbené boli aj osobné horoskopy. Keďže predpovede museli byť často protirečivé (víťazstvo jedného panovníka znamenalo porážku iného), množili sa dvojznačné predpovede typu ibis, redibis, non morieris in bello (pôjdeš, vrátiš sa, nezomrieš vo vojne), čo sa mohlo vykladať aj ako ibis, redibis non, morieris in bello (pôjdeš, nevrátiš sa, zomrieš vo vojne).

Astrológia je aj v súčasnosti stále populárna, najmä ako forma ľudovej zábavy (aj astrológmi odmietané novinové horoskopy). Kritici pokladajú jej učenie za prekonané a pseudovedecké, aj keď používa moderné metódy (napr. výpočtovú techniku). Testy astrologických predpovedí štatistickou analýzou ukázali, že medzi nimi a osudmi ľudí narodenými v rôznych znameniach neexistuje žiadna korelácia. V dôsledku precesie zemskej osi sa zmenili aj vonkajšie pomery, takže astrologické predpovede sú posunuté približne o mesiac vzhľadom na dátum, pre ktoré sa robia. Slnko je v porovnaní s oblohou pred 2-tis. rokmi v jarnom slnovrate o 30° ďalej. Takže 21. marec je v skutočnosti v súhvezdí Rýb, a nie v znamení Barana, ako to predpokladajú astrológovia.

astrometria

astrometria [gr.], pozičná astronómia — odvetvie astronómie zaoberajúce sa meraním polôh nebeských telies ako súčasti určovania ich dráh. Astrometria používa prevažne optické metódy. Najstaršia je vizuálna metóda – meranie polôh telies okom pomocou mikrometra priamo v ohnisku ďalekohľadu. Fotografická metóda umožňuje opakované meranie z fotografickej platne, čo sa využíva pri určovaní vlastných pohybov hviezd. Najmodernejšia metóda pomocou prvkov CCD podstatne rozširuje možnosti meraní a skracuje expozičné doby. Rádioastrometria používa na určovanie polohy rádiových zdrojov rádiové interferometre.

Určovanie polohy nebeských telies úzko súvisí so zavedením astronomických súradníc. Jedným z cieľov astrometrie je pomocou detailného štúdia vybraných asteroidov systematicky spresňovať základné siete astronomických súradníc a následne polohy hviezd v pozičných hviezdnych katalógoch. V slnečnej sústave astrometria získava presné polohy planét a ich mesiacov, komét a asteroidov, ktoré sú potrebné na výpočet dráh a efemeríd. Polohy nebeských telies sa merajú vzhľadom na slabé vzdialené zdroje (relatívne meranie) alebo nezávisle od údajov vo hviezdnych katalógoch (absolútne meranie). Absolútne súradnice sa určujú pomocou meridiánových kruhov. Vzhľadom na neveľký optický dosah týchto prístrojov sa absolútne merajú len najjasnejšie hviezdy a objekty. Určenie dráh telies približujúcich sa k Zemi (→ NEA) umožňuje predpovedať možnú kolíziu Zeme s telesom a zmenšiť alebo vylúčiť dôsledky očakávanej katastrofy. Pretože polohu nebeských objektov ovplyvňuje aj zmena pohybu pozorovateľa, astrometria sa venuje aj štúdiu pohybu a rotácie Zeme. V poslednom období má astrometria aj ďalšiu úlohu. Niektoré kométy a asteroidy boli alebo budú cieľom kozmických letov (napr. Halleyho kométa, kométy 21P/Giaccobiniho-Zinnerova a 26P/Griggova-Skjellerupova, asteroidy Gaspra, Ida, Mathilde a Eros), čo si vyžaduje znalosť ich dráh s veľkou presnosťou. Astrometria je v takom prípade životne dôležitá pri správnom navedení sond.

Astron 1

Astron 1 — sovietske kozmické observatórium špecializované na výskum vzdialeného vesmíru v ultrafialovej a röntgenovej oblasti spektra (štúdium hviezdneho vetra, výskytu ťažkých prvkov v atmosférach hviezd, trpasličích nov a galaxií, prenosu hmoty v dvojhviezdnych sústavách ap.). Na excentrickú dráhu okolo Zeme bolo vypustené v marci 1983, funkčné bolo do júna 1989. Bolo vybavené ultrafialovým ďalekohľadom Spica (hlavné zrkadlo s priemerom 0,8 m, sekundárne s priemerom 0,26 m, zorné pole ďalekohľadu 0,5°, ekvivaletná ohnisková dĺžka 8 m) s trojkanálovým spektrometrom vybaveným fotonásobičmi a pracujúcim v oblasti 110 – 350 nm, ako aj röntgenovým spektrometrom citlivým v oblasti 2 – 25 keV. Astron 1 priniesol celý rad nových poznatkov, ktoré pri výskume hviezd, galaxií a Halleyho kométy nebolo možné získať zo Zeme.

astronómia

astronómia [gr.] — veda skúmajúca vesmír a jeho jednotlivé časti (planéty a ich mesiace, hviezdy a hviezdne sústavy, meteoroidy, asteroidy, kométy, medzihviezdny a medziplanetárny prach atď.), jeho vznik, vývoj a stavbu, ako aj povahu, pohyb a vzájomné vzťahy jeho jednotlivých telies. Súčasná astronómia sa delí na astronómiu a astrofyziku, ktorá sa začala v rámci astronómie rozvíjať v 19. stor. Astronómia v užšom zmysle zahŕňa astrometriu (pozičnú astronómiu), nebeskú mechaniku, stelárnu astronómiu, kozmogóniu a kozmológiu. V 20. stor. sa začala rozvíjať rádioastronómia.

Praktický výskum astronómie sa dotýka vývoja astronomických prístrojov a techník (astronomická optika, rádiové ďalekohľady, fotografické materiály, kozmická technika, metódy pozorovaní a spracovania údajov), otázok týkajúcich sa astrometrie a nebeskej mechaniky (astronomické konštanty a referenčné systémy, rotácia Zeme a pohyb pólov, astronomická a družicová geodézia a navigácia, výpočet efemeríd, určovanie času, kalendárne údaje), kozmického výskumu (navigácia kozmických lodí, umelé družice, kozmické sondy), problémov teoretickej astrofyziky (nukleosyntéza, elementárne častice, plazma, prenos žiarenia, hviezdna atmosféra, stavba a evolúcia hviezd, gravitačná teória, neutrónové hviezdy, čierne diery), výskumu Slnka, Zeme (stavba a tvar Zeme, jej atmosféra vo vzťahu k astronomickým pozorovaniam, vzťahy Slnka a Zeme), slnečnej sústavy, hviezd, medzihviezdnej hmoty a hmlovín, rádiových zdrojov, röntgenových zdrojov a kozmického žiarenia, hviezdnych systémov – galaxií (otázky kinematiky a dynamiky, naša Galaxia a jej zložky, galaxie a ich kopy, kvazary), výskumu vesmíru ako celku (otázky kozmológie, reliktové žiarenie). Astronómia využíva poznatky matematiky, fyziky, chémie, biológie a filozofie, ale aj prispieva do ich poznatkovej bázy skúmaním hmoty v podmienkach vesmíru, ktoré sú nedosiahnuteľné v pozemských laboratóriách. Stála pri zrode kozmonautiky, ktorá priniesla nesmierny rozvoj techniky a technológií.

Základným zdrojom informácií pri astronomickom výskume sú astronomické pozorovania a merania. Nositeľom informácií o jednotlivých objektoch je žiarenie dopadajúce z vesmíru na Zem, ktoré sa analyzuje kvantitatívne i kvalitatívne astrofyzikálnymi metódami, najmä fotometrickými a spektrálnymi (→ astrofyzika). Astronomické pozorovania sa uskutočňujú v astronomických observatóriách vybavených astronomickými prístrojmi, najmä optickými alebo rádiovými ďalekohľadmi, zariadeniami na spracúvanie údajov, výpočtovou technikou atď.

Astronómia je jednou z najstarších vied, vyvinula sa z praktických potrieb dávnych spoločností. Správy o astronomických pozorovaniach sa vyskytujú už v najstarších historických záznamoch a sú predmetom štúdia astroarcheológie. Korene súčasnej astronómie siahajú do starého Egypta, Mezopotámie a Číny a spájajú sa so systematickým pozorovaním astronomických javov (zatmenie, pohyb planét), s určovaním času a so vznikom kalendára. Napr. prvé objavenie Síria na svitaní v Egypte (→ heliaktický východ) znamenal začiatok obdobia záplav na Níle a pokladal sa za začiatok nového roka. Čínski astronómi vedeli predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca, zostavili katalóg polôh 809 hviezd (4. stor. pred n. l.) a presné tabuľky na výpočet zatmení (1. stor. n. l.). Významný je záznam o novej hviezde z 1054 n. l., supernove, ktorej pozostatkom je Krabia hmlovina v súhvezdí Býka. Tabuľky Chaldejcov (200 pred n. l.) založené na veľkom množstve pozorovaných údajov boli také presné, že umožňovali predpovedať pohyby planét a okamihy zatmení. Využívali sa najmä v astrológii. Písomné zmienky v Indii zaznamenávajúce pohyb Mesiaca sa datujú do obdobia okolo 1500 pred n. l. Indický kalendár založený na slnečnom roku pochádza z obdobia okolo 1100 pred n. l. V 10. stor. pred n. l. vznikli presné tabuľky planetárnych pohybov. Záznamy dokladajú, že v Číne i v Indii poznali precesiu. O astronomických poznatkoch stredo- a juhoamerických civilizácií (Aztéci, Mayovia, Inkovia) svedčia skôr architektonické pamiatky (orientácia významných stavieb a ulíc), pretože písomné záznamy zničili španielski dobyvatelia.

O skutočný rozkvet astronómie sa zaslúžila grécka civilizácia. Základy astronómie ako vedy sa spájajú s Tálesom z Miléta, ktorý pozoroval a úspešne predpovedal zatmenia Slnka a dokazoval, že Mesiac iba odráža slnečné svetlo, kým hviezdy sú zdrojom vlastného svetla. Jeho nasledovníci zaviedli predstavy o guľatosti Zeme (Pytagoras) a jej obehu okolo centrálneho ohňa (Filolaova sústava), vypočítali vzdialenosť Mesiaca a Slnka, navrhli prvú heliocentrickú teóriu (→ Aristarchova sústava) a zostavili rozsiahly katalóg polôh hviezd (Hipparchov katalóg). Rozvoj astronómie v starom Grécku a neskôr v celej Európe však ovplyvnil najmä Aristoteles, ktorý síce odvodil guľový tvar Zeme, ale odmietal jej pohyb a umiestnil ju do stredu svojej svetovej sústavy (→ Aristotelova sústava). K. Ptolemaios staval na myšlienkach Aristotela a všetky dovtedy dostupné astronomické poznatky zhrnul v diele Almagest. Potreba presného kalendára bola hlavným dôvodom záujmu arabských učencov o astronómiu. Vďaka nim sa zachovalo veľké poznatkové bohatstvo gréckej astronómie. Arabská stredoveká astronómia dosahovala vysokú úroveň a opierala sa o Ptolemaiovu geocentrickú sústavu. Medzi arabskými astronómami boli viacerí vynikajúci učenci: al-Battání, Abu ’l-Vafá, al-Birúní, Ibn Síná (Avicenna), O. Chajjám, al-Káší a i.

V 12. stor. prenikla arabská a sprostredkovane aj grécka astronómia do západoeurópskej civilizácie cez Španielsko. Tam aj v 13. stor. vznikli nové tabuľky planetárnych pohybov, pretože polohy planét vypočítané podľa Ptolemaiových tabuliek sa už vôbec nezhodovali s pozorovanou skutočnosťou (→ Alfonzínske tabuľky). Až do začiatku renesancie sa astronomické pozorovania robili najmä pre potreby moreplavby. Európska astronómia na sklonku 16. stor. stála na základoch položených starými Grékmi. V jeho 1. pol. M. Kopernik oživil ideu obehu planét okolo centrálneho ohňa (Slnka) na základe svojich pozorovaní, pomocou ktorých určil pomerné vzdialenosti planét od Slnka a zistil, že rýchlosť pohybu planéty závisí od jej vzdialenosti od Slnka. Tycho Brahe v 2. pol. 16. stor. zhromaždil veľké množstvo presných pozorovaní pohybov planét. Na ich základe J. Kepler sformuloval zákony, podľa ktorých planéty obiehajú okolo Slnka po eliptických dráhach (→ Keplerove zákony). Začiatkom 17. stor. G. Galilei skonštruoval a použil na pozorovania ďalekohľad a objavil, že povrch Mesiaca je pokrytý krátermi, Mliečna cesta sa skladá z nespočetného množstva hviezd, Jupiter má mesiace a Venuša ukazuje fázy podobne ako Mesiac. Najmä posledné dva objavy vážne narušili geocentrickú koncepciu usporiadania sveta. Rozvoj matematiky (infinitezimálny počet), mechaniky (gravitačný zákon, zákony pohybu), fyziky (podstata svetla) a optiky (konštrukcia optických prístrojov a ďalekohľadov) mal vplyv aj na rozvoj astronómie.

Osemnáste storočie prinieslo aplikáciu Newtonovej teórie gravitácie na riešenie astronomických problémov (predpovedanie a objavy nových planét), rozvíjala sa nebeská mechanika. E. Halley študoval historické záznamy o pozorovaniach komét a vyslovil domnienku o jedinej kométe zjavujúcej sa každých 75 rokov; jej návrat predpovedal na 1758. Do riešenia teoretických problémov astronómie sa zapojili aj matematici, napr. A. C. Clairaut, Bernoulliovci, L. Euler, J. d’Alembert, J. L. Lagrange a P. S. Laplace (problém troch telies aplikovaný na vzťah Slnko – Zem – Mesiac). R. 1781 W. Herschel objavil planétu Urán, 1846 J. G. Galle planétu Neptún. V 18. stor. bol sformulovaný aj Titiusov-Bodeho zákon ako matematická postupnosť charakterizujúca rozdelenie vzdialeností planét v rámci slnečnej sústavy, čo viedlo k objavu asteroidu Ceres a i.; bola objavená aberácia svetla (1728 J. Bradley), študoval sa pohyb hviezd (E. Halley, W. Herschel a i.), dráhy asteroidov (K. F. Gauss), kométy (J. F. Encke), veľká pozornosť sa venovala meraniu polôh nebeských telies (F. W. Bessel). Veľký prínos z hľadiska astronómie 19. stor. znamenali objav a rozvoj fotografie a zdokonalenie ďalekohľadu. Objav spektrálnej analýzy podnietil vznik astrofyziky. Študovalo sa spektrum Slnka (J. von Fraunhoffer, A. E. Becquerel, A. J. Ångström, J. N. Lockyer, P. J. C. Janssen, H. A. Rowland), spektrálny výskum hviezd (A. Secchi, H. Draper; E. C. Pickering a i.) viedol k zavedeniu spektrálnej klasifikácie a zostaveniu spektrálnych katalógov hviezd. Rozvoj fotometrických metód umožnil určovanie jasnosti hviezd a ich zostavovanie do katalógov (fotometrický katalóg hviezd). R. 1912 – 13 bol uverejnený diagram vyjadrujúci vzťah medzi spektrálnym typom a svietivosťou hviezd (→ Hertzsprungov-Russellov diagram), z ktorého možno získať informácie o veku a vývoji hviezd. Od 2. pol. 19. stor. sa veľká pozornosť venovala štúdiu vnútornej stavby hviezd; prelom v tejto problematike znamenal objav termonukleárnych procesov.

Rozvoj rádioastronómie v 20. stor. priniesol množstvo nových poznatkov (objavy rádiových zdrojov, kvazarov, objav reliktového žiarenia) najmä po konštrukcii veľkých ďalekohľadov a následnom vzniku významných centier astronomického výskumu, v súčasnosti je najväčším rádiovým ďalekohľadom na svete ďalekohľad FAST v Číne s priemerom antény 500 m, uvedený do prevádzky 2016. V rámci astrofyziky sa rozvíjajú aj metódy pozorovania nebeských telies v neviditeľných oblastiach spektra (infračervená astronómia, ultrafialová astronómia, röntgenová astronómia, gamaastronómia). Cenným zdrojom poznatkov o telesách slnečnej sústavy je súbežne sa rozvíjajúci kozmický výskum pomocou kozmických sond a umelých družíc Zeme.

V 2. pol. 20. stor. sa vyspelé štáty združujú do medzinárodných konzorcií (Európske juž. observatórium, Cerro Tololo Inter-American Observatory, konzorcium spravujúce ďalekohľad SALT, Southern African Large Telescope, v Juhoafrickom astronomickom observatóriu v Južnej Afrike), v ktorých koncentrujú sily a prostriedky na najdôležitejšie smery astronomického výskumu. V súčasnosti je na svete viac ako 10-tis. profesionálnych astronómov, väčšinou z USA a zo západoeurópskych krajín. Najmodernejšie a najväčšie pozemské ďalekohľady, napr. GTC (Gran Telescopio Canarias; priemer primárneho zrkadla 10,4 m, v prevádzke od 2009) na Kanárskych ostrovoch, HET (Hobby Eberly Telescope; efektívny priemer segmentovaného primárneho zrkadla 10 m, 1997) v McDonald Observatory v záp. Texase v USA, Keckove ďalekohľady na ostrove Havaj (→ havajské observatóriá), SALT (Southern African Large Telescope; efektívny priemer segmentovaného primárneho zrkadla 9,2 m, 2005), 4 veľké ďalekohľady (VLT, Very Large Telescope; priemer primárneho zrkadla 8,2 m, spolu v prevádzke od 2001) v Čile spravované Európskym južným observatóriom, ako aj Hubblov vesmírny ďalekohľad sa zameriavajú najmä na výskum exoplanét v našej Galaxii, na mimogalaktickú astronómiu, otázky vzniku a vývoja kozmických telies (kozmogóniu) a vzniku a vývoja vesmíru (kozmológiu). Rozvoj astronómie na celom svete podporuje Medzinárodná astronomická únia, ktorá vznikla 1919.

Na území dnešného Slovenska sa astronómia rozvíjala od 2. pol. 15. stor. so zriadením Academie Istropolitany. R. 1578 vyšiel prvý odborný astronomický spis Tractatus de Cometa od J. Pribicera, 1632 Anatomae revolutionibus mundanae od D. Frölicha. R. 1670 bolo v Prešove založené astronomické observatórium. Samostatnú katedru astronómie zriadili 1740 na Trnavskej univerzite, kde bolo 1753 podľa projektov M. Hella postavené aj astronomické observatórium vybavené 3 zrkadlovými ďalekohľadmi, kvadrantmi a hodinami. Observatórium pracovalo až do 1777, keď bola univerzita presťahovaná do Budapešti. R. 1871 gróf M. Konkoly-Thege založil hvezdáreň v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo). Mala 11 kupol s prístrojmi, chemické laboratórium, dielňu na výrobu astronomických prístrojov podľa vlastných návrhov a dobre vybavenú knižnicu; 1919 sa stala Československým štátnym astrofyzikálnym observatóriom Štátnej hvezdárne v Prahe, významné vedecké výsledky sa tam dosiahli 1927 – 38 pod vedením B. Šternberka (dnes Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo). R. 1941 – 43 sa zásluhou A. Bečvářa vybudovalo observatórium na Skalnatom plese, kde sa zaviedlo systematické pozorovanie slnečnej fotosféry, bolo objavených 18 nových komét a bol zostavený v minulom storočí na celom svete používaný atlas hviezdnej oblohy (→ Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0). Z tohto pracoviska vznikol 1953 Astronomický ústav SAV so sídlom v Tatranskej Lomnici. R. 1955 sa astronómia začala prednášať na Prírodovedeckej fakulte UK ako špecializácia a 1989 vznikla samostatná Katedra astronómie a astrofyziky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK (dnes Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK), 1992 bolo dobudované Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre. R. 1997 bolo otvorené štúdium astronómie na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktoré zabezpečuje Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky v spolupráci s Astronomickým ústavom SAV. Pozorovací pavilón je umiestnený v Astronomickom observatóriu Vihorlatskej hvezdárne na Kolonickom sedle. Zameranie astronomického výskumu na Slovensku sa historicky vyvinulo najmä v oblasti výskumu komét, asteroidov a meteorov, fyziky Slnka a hviezdnej astrofyziky, v súčasnosti je doplnené aj o výskum exoplanét. Na Slovensku je aj sieť ľudových hvezdární, kultúrno-osvetových zariadení so Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove ako ich metodickým centrom. Slovenská astronómia má silné medzinárodné postavenie, čo dokazuje aj zvolenie Ľ. Kresáka za viceprezidenta Medzinárodnej astronomickej únie na obdobie 1979 – 85.

Vo svete vychádza viac ako 100 titulov astronomických časopisov. Z tých, ktoré pokrývajú celú problematiku astronómie, sú najvýznamnejšie: The Astronomical Journal, Astronomy and Astrophysics, The Astrophysical Journal, Monthly Notices of the Royal Astronomical Society a Astronomische Nachrichten. Užšie špecializované sú Icarus a Solar Physics. Z astronomických časopisov určených pre záujemcov neprofesionálov je najznámejší Sky and Telescope. Na Slovensku vychádza v tlačenej podobe vedecký časopis Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso (od 1955), odborná periodická publikácia Meteorické správy (od 1978) a populárno-vedecký časopis Kozmos (od 1970).

Astronomical Almanac

Astronomical Almanac [estronomikl elmenek] — najprestížnejšia astronomická ročenka, ktorá vznikla 1981 zlúčením britskej ročenky Astronomical Ephemeris a americkej ročenky American Ephemeris and Nautical Almanac. Uvádza fázy Mesiaca, viditeľnosť planét, zákryty hviezd Mesiacom, prechody komét cez perihélium, východy a západy Slnka, Mesiaca a planét, začiatok a koniec súmraku, zatmenia Slnka a Mesiaca, svet. a hviezdny čas, precesiu a nutáciu Zeme, pohyb pólu, údaje o mesiacoch planét a najväčších asteroidoch, zoznam jasných hviezd, štandardné hviezdy v niekoľkých fotometrických systémoch, polohy observatórií a zoznam najväčších prístrojov, juliánsky dátum a sústavu astronomických konštánt. V súčasnosti je k dispozícii aj online verzia.

Astronomical Ephemeris

Astronomical Ephemeris [estronomikl ife-] — najstaršia astronomická ročenka, ktorú vydávalo od 1767 Kráľovské observatórium v Greenwichi, do 1959 pod názvom Nautical Almanac and Astronomical Ephemeris. Obsahovala všetky údaje potrebné na astronomické pozorovania v danom roku, ako aj podrobný opis výpočtu všetkých uvedených údajov. R. 1981 sa zlúčila s American Ephemeris and Nautical Almanac do Astronomical Almanac.

Astronomičeskij ježegodnik

Astronomičeskij ježegodnik — astronomická ročenka vydávaná od 1921 Ústavom teoretickej astronómie, od 1998 Ústavom aplikovanej astronómie Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Obsahuje údaje týkajúce sa Mesiaca, Slnka, planét a jasnejších hviezd v danom roku a rôznych astronomických úkazov (východy a západy, zatmenia Slnka a Mesiaca, zákryty hviezd Mesiacom, zdanlivé polohy hviezd, pohyb Mesiaca, efemeridy pre fyzikálne pozorovania Slnka, Mesiaca a planét atď.), ako aj údaje o precesii a nutácii Zeme, hviezdny čas a i. Uvádza aj viaceré tabuľky, napr. prevody časov, juliánsky dátum a koeficienty zemského sféroidu.

astronomická jednotka

astronomická jednotka, angl. astronomical unit, skr. AU — jednotka vzdialenosti používaná najmä v rámci slnečnej sústavy (používa sa aj vo viacnásobných hviezdnych sústavách a dvojhviezdach); jedna zo základných astronomických konštánt. Pôvodne bola definovaná ako str. vzdialenosť Zeme od Slnka, t. j. priemer vzdialeností Zeme od Slnka v perihéliu a aféliu rovnajúci sa veľkej polosi dráhy Zeme. Keďže priamo súvisí s Gaussovou gravitačnou konštantou, každé jej spresnenie malo za následok aj zmenu Gaussovej gravitačnej konštanty, ktorá sa používa i v iných vedných disciplínach. Preto bol prijatý opačný postup: z pevne definovanej hodnoty Gaussovej gravitačnej konštanty a veľkosti stredného slnečného dňa bola odvodená veľkosť astronomickej jednotky, ktorá sa rovná 149 597 870 km. Určovanie astronomickej jednotky úzko súvisí s určovaním slnečnej paralaxy. Astronomickú jednotku možno určiť pomocou rôznych astronomických javov, napr. prechodov Venuše pred slnečným kotúčom, z presných meraní polohy blízkych asteroidov z rôznych miest na zemskom povrchu, z presného pomeru hmotnosti sústavy Zem – Mesiac k hmotnosti Slnka, z hodnoty aberačnej konštanty, z radarových meraní vzdialenosti Venuše ap.

astronomická orientácia

astronomická orientácia — určenie smeru pozemného cieľa vzhľadom na astronomický sever (priesečník sev. vetvy miestneho meridiánu s horizontom) pomocou nebeských a kozmických telies (Slnko, Mesiac, planéty, hviezdy, družice).

Astronomická ročenka

Astronomická ročenka — slovenská ročenka prinášajúca súhrn najdôležitejších astronomických úkazov v danom roku. Vychádza od 1982, prvý ročník pod názvom Astronomický kalendár. Jej vydavateľom bolo do 1991 vydavateľstvo Obzor, v súčasnosti Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo. Obsahuje údaje o čase, oblohe v jednotlivých obdobiach roka, východoch a západoch Slnka, Mesiaca a planét, o kométach, asteroidoch a premenných hviezdach, ako aj príspevky o najzaujímavejších astronomických úkazoch uplynulého roka a novinky z rôznych oblastí astronómie a kozmonautiky.

Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre

Astronomické a geofyzikálne observatórium UK v Modre — astronomické observatórium Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave budované 1988 – 94 pod vedením P. Paľuša v Modre-Piesku (535 m n. m.). Je vybavené zrekonštruovaným 60 cm ďalekohľadom, ktorý bol predtým umiestnený v observatóriu v Starej Ďale, dnešné Hurbanovo (1926 – 38), a v observatóriu na Skalnatom plese (1943 – 78), a 2 refraktormi (0,2 m s ohniskovou vzdialenosťou 3,04 m a 0,1 m s ohniskovou vzdialenosťou 1 m). V areáli observatória sa nachádza stanica Slovenskej siete na detekciu meteorov videotechnikou, seizmografy a magnetometre. Okrem vedeckého výskumu komét, asteroidov, hviezd a Slnka slúži aj na praktický výcvik poslucháčov astronómie.

astronomické súradnice

astronomické súradnice — spôsob opisu polohy nebeského telesa na sfére, pričom sa neberie do úvahy vzdialenosť v priestore, ale len smer k objektu. Podľa zvolenej základnej roviny sa rozoznávajú obzorníkové súradnice (horizontálne), rovníkové súradnice, ekliptikálne súradnice a galaktické súradnice; podľa polohy začiatku súradnicovej sústavy heliocentrické súradnice, geocentrické súradnice a topocentrické súradnice.

Na orientáciu na povrchu bližších a väčších telies (Slnko, planéty a ich mesiace) sa používajú súradnicové sústavy analogické zemepisným súradniciam, t. j. odvodené od rovníka telesa a zvoleného význačného bodu: Slnko – heliografické súradnice, Mesiac – selenografické súradnice, Mars – areografické súradnice, Jupiter – jovigrafické súradnice.

astronomicko-geodetická nivelácia

astronomicko-geodetická nivelácia — metóda, ktorou sa určujú relatívne výšky geoidu alebo kvázigeoidu nad referenčným elipsoidom, a to v ťahu, v ktorého vrcholoch boli určené zvislicové odchýlky z astronomických a geodetických meraní.

astronomicko-geodetická sieť

astronomicko-geodetická sieť — trigonometrická sieť s meranými uhlami, geodetickými základnicami, astronomickými zemepisnými súradnicami a astronomickým azimutom.

astronomicko-gravimetrická nivelácia

astronomicko-gravimetrická nivelácia — relatívna metóda určenia výšok geoidu alebo kvázigeoidu nad referenčným elipsoidom, ktorá využíva výsledky astronomických a geodetických meraní a meraní tiažového zrýchlenia (na rozdiel od astronomicko-geodetickej nivelácie, ktorá využíva len astronomické a geodetické merania).

astronomický ďalekohľad

astronomický ďalekohľad1. najdôležitejší astronomický prístroj (→ ďalekohľad). Zväčšuje zorný uhol pozorovaného vesmírneho objektu a skoncentrovaním elektromagnetického žiarenia na malú plochu zvyšuje jasnosť objektu a rozlišovaciu schopnosť ďalekohľadu. Základnou časťou astronomického ďalekohľadu je objektív, ktorým žiarenie prechádza (→ refraktor) alebo sa od neho odráža (→ reflektor). Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine sa pozoruje okulárom alebo sa sníma fotograficky, fotometrom, fotonásobičom alebo CCD snímačmi. Čím je zberná plocha objektívu väčšia a ohnisková vzdialenosť okulára kratšia, tým lepšie možno vidieť menej jasné objekty. Zväčšenie zorného uhla rastie s veľkosťou pomeru ohniskových vzdialeností objektívu a okulára, rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu rastie s priemerom objektívu. Technické problémy spojené s výrobou objektívov (objektív nemôže byť ľubovoľne veľký), s montážou ďalekohľadu a s jeho pohybom i s chvením atmosféry (seeing) sú limitujúcimi faktormi výroby ďalekohľadov. Niektoré nedostatky (deformácie zrkadla, atmosférické vplyvy) odstraňuje aktívna optika a adaptívna optika.

Prvý ďalekohľad zostrojil 1608 Holanďan Hans Lippershey (aj Johann; 1570 – 1619). Podobný šošovkový ďalekohľad skonštruoval 1609 aj G. Galilei → Galileiho ďalekohľad). Jeho najväčší ďalekohľad mal priemer objektívu 4,4 cm a 33-násobné zväčšenie. Pomocou ďalekohľadov objavil Galilei pohoria a krátery na povrchu Mesiaca, mesiace Jupitera, hviezdnu povahu Mliečnej cesty a fázy Venuše. I. Newton je autorom prvého zrkadlového ďalekohľadu (1671), ktorý značne zdokonalil W. Herschel považovaný za otca stelárnej astronómie (1781 pomocou svojho reflektora s priemerom objektívu 16 cm objavil planétu Urán).

Najrozšírenejšie sú zrkadlové ďalekohľady (najmä veľké s priemerom objektívu nad 1 m), pretože ich výroba je technicky menej náročná, a tým aj lacnejšia ako výroba refraktorov (najväčší refraktor na svete s priemerom objektívu 102 cm vybudovaný 1897 je v Yerkes Observatory, Wisconsin, USA). Reflektory sa navzájom konštrukčne odlišujú spôsobom, akým sa svetelný zväzok dostáva z objektívu do detektora, na fotografickú platňu, na fotoelektrické médium, do CCD kamery alebo do spektrometra. K základným typom reflektorov patria Newtonov ďalekohľad, Cassegrainov ďalekohľad, coudé ďalekohľad, Ritcheyho-Chrétienov ďalekohľad, Schmidtov ďalekohľad , Maksutovov ďalekohľad, Bakerova-Schmidtova komora a i. Na rovnakom princípe ako optické zrkadlové ďalekohľady pracujú rádiové ďalekohľady (→ rádioteleskop). Infračervené ďalekohľady skúmajú objekty v infračervenej oblasti spektra (ich súčasťou je citlivý prijímač infračerveného žiarenia), röntgenové ďalekohľady zdroje röntgenového žiarenia.

Vplyv atmosféry Zeme pohlcujúcej značnú časť elektromagnetického žiarenia sa odstraňuje umiestnením astronomických ďalekohľadov na umelých družiciach Zeme a na kozmických sondách. Z týchto ďalekohľadov je najväčší Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý má priemer objektívu 2,4 m.

Najväčšie ďalekohľady na svete sú v súčasnosti Keckove ďalekohľady (Keck I, Keck II) v observatóriu na vrchole sopky Mauna Kea na Havaji, ktoré majú priemer zrkadla 10 m (→ havajské observatóriá). Výhodné je aj budovanie viacerých menších astronomických ďalekohľadov spojených počítačom, pričom rozlišovacia schopnosť takéhoto zariadenia, ktorého výsledný signál (obraz) vytvárajú signály z jednotlivých ďalekohľadov, je taká, akú by mal jediný ďalekohľad vytvorený súčtom plôch zrkadiel jednotlivých ďalekohľadov tvoriacich daný systém. Napr. 4 ďalekohľady s priemerom zrkadla 8,2 m na Cerro Paranal v Chile, spravované Európskym južným observatóriom, majú výslednú rozlišovaciu schopnosť ďalekohľadu s priemerom zrkadla 16 m (VLT, Very Large Telescope; spolu v prevádzke od 2001).

Najväčšími astronomickými ďalekohľadmi na Slovensku sú reflektor s priemerom objektívu 1,3 m umiestnený v observatóriu na Skalnatom plese a reflektor s priemerom na 1,0 m umiestnený v observatóriu na Kolonickom sedle.

2. synonymum Keplerovho ďalekohľadu.

astronomický súmrak

astronomický súmrak — časový interval pred východom alebo po západe Slnka, počas ktorého je Slnko menej ako 18°pod horizontom. Jav súmraku vzniká osvetlením vyšších vrstiev atmosféry Slnkom, ktoré je pod horizontom. V období okolo letného slnovratu (jún a prvá dekáda júla) trvá v našich zemepisných šírkach astronomický súmrak celú noc.

astronomický telegram

astronomický telegram — špeciálny kódovaný typ telegramu slúžiaci na oznamovanie objavov astronomických objektov. Pomocou číselných kódov si pozorovatelia a ústredie navzájom oznamovali objavy a prvé pozorovania komét, asteroidov na zvláštnych dráhach, nov a supernov, ako aj nezvyčajné správanie premenných hviezd. Číselný kód, ktorý zlacňoval spojenie a pomocou kontrolných skupín vylučoval možnosť vzniku chyby, sa používal 1935 – 93. V súčasnosti astronomický telegram nahradila elektronická pošta.

Astronomischer Gesellschaft Katalog

Astronomischer Gesellschaft Katalog [-šer -zelšaft], AGK — najznámejší pozičný katalóg hviezd vydávaný Nemeckou astrononomickou spoločnosťou. Doteraz vyšli 3 vydania zostavené v rámci medzinárodnej spolupráce. AGK 1 obsahuje presné polohy asi 190-tis. hviezd pre epochu 1880,0, AGK 2 pre epochu 1930,0 a AGK 3 pre epochu 1950,0.

Astronomischer Jahresbericht

Astronomischer Jahresbericht [-šer járes-] — periodická publikácia určená na zaznamenávanie a indexovanie astronomických prác z celého sveta. R. 1899 – 1968 ju v nemeckom jazyku vydával Astronomisches Recheninstitut v Heidelbergu (vyšlo 68 zväzkov), 1969 – 2000 vychádzal astronomický index pod názvom Astronomy and Astrophysics Abstracts.

astrosféra

astrosféra [gr.] — biol. lúčovito vybiehajúce vlákna z centrosféry, štruktúrnej zóny okolo centriolu, tvorené proteínom a diferencované zo základnej cytoplazmy bunky.

astrosklereida

astrosklereida [gr.], asterosklereida — sklereida (súbor buniek so zhrubnutými blanami), ktorá má hviezdicovitý tvar a mnoho na konci väčšinou končistých výbežkov. Vyskytuje sa ako samostatná bunka v kôre stromov (jedľa biela, smrekovec opadavý) alebo v kožovitých listoch čajovníka (Thea sinensis L.) i v niektorých ďalších druhoch rastlín.

Asturias, Miguel Ángel

Asturias, Miguel Ángel, 19. 10. 1899 Guatemala – 9. 6. 1974 Madrid — guatemalský spisovateľ. R. 1905 sa presťahoval k starým rodičom do mesta Salamá, kde jeho budúcu tvorbu ovplyvnila indiánska vychovávateľka. Do Guatemaly sa vrátil 1908 a na univerzite absolvoval 1923 právo. R. 1924 – 33 žil v Paríži, kde na Sorbone študoval antropológiu a zoznámil sa so surrealistami združenými okolo A. Bretona. Prekladal tam mýty a indiánske legendy (napr. posvätnú mayskú knihu Popol Vuh), ich výklad podal v Guatemalských legendách (Leyendas de Guatemala, 1930). Staré mýty sa v nich spájajú so surrealistickými prvkami a poetickou mágiou slova. Po návrate do Guatemaly novinár, poslanec parlamentu a 1946 – 54 diplomat v Mexiku, San Salvadore, Argentíne a vo Francúzsku. Od nástupu režimu Carlosa Castilla Armasa (*1914, †1957) žil 1954 – 66 v exile v Buenos Aires, od 1966 diplomat vo Francúzsku, posledné roky života strávil v Španielsku.

V románe Pán prezident (El señor Presidente, 1946; sfilmovaný 1970, réžia Marcos Madanes), inšpirovanom diktatúrou Manuela Estradu Cabreru (*1857, †1924), sugestívne vykreslil hrôzu, utrpenie a degradáciu hodnôt v bližšie neurčenej latinskoamerickej krajine za vlády despotického diktátora. Vytvoril univerzálny obraz neľudskosti sveta ovládaného tyraniou. Nadviazal naň tzv. banánovou trilógiou o vykorisťovaní karibských krajín severoamerickými monopolmi Silný vietor (Viento fuerte, 1950), Zelený pápež (El papa verde, 1954; slov. 1968), Oči pochovaných (Los ojos de los enterrados, 1960; slov. 1979) a politicky radikálnou zbierkou poviedok Víkend v Guatemale (Week-end en Guatemala, 1956; slov. 1975 vo výbere Vikend v Guatemale a i. prózy). V románe Ľudia kukurice (Hombres de maíz, 1949), považovanom za jeden z prvých prejavov magického realizmu, využil prvky mayskej mytológie. Indiánska tematika dominuje aj v románoch Nazdobený (El alhajadito, 1961), Taká mulatka (Mulata de tal, 1963), Maladrón (1969) a v zbierke poviedok Zrkadlo Lida Sal (El espejo de Lida Sal, 1967). Autor zbierky esejí Latinská Amerika a i. eseje (Latinoamérica y otros ensayos, 1968). Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1967).

astylos

astylos [gr.] — bez stĺpov.

Asuán

Asuán, arab. Aswán — mesto v juhových. Egypte na pravom brehu Nílu, administratívne stredisko guvernorátu Asuán; 290-tis. obyvateľov (2012). Najväčšie hospodárske stredisko juž. Egypta. Priemysel textilný, energetický, výroba hnojív. Konečná stanica železničnej trate vedúcej údolím Nílu, riečny prístav.

Kontinuálne osídlenie od egyptského staroveku, keď bol Asuán strediskom 1. hornoegyptského kraja, egypt. Sunu, gr. Syene. Za Rimanov, Turkov a Britov pohraničné posádkové mesto. V súčasnosti významná archeologická lokalita: chrám bohyne Eset datovaný až do vlády Ptolemaia III. a Ptolemaia IV., južne od mesta známe lomy, v ktorých sa ťažila žula na stavbu pyramíd. V Severných lomoch sa nachádza najväčší obelisk (nedokončený), v Južných lomoch napr. nedokončená socha niektorého egyptského panovníka. V okolí sú ďalšie významné archeologické lokality, napr. Kubbet el-Hawa, Elefantína, Sahel. Pamiatky z ostrovčeka Fílé (zaplavený vodami Asuánskej priehrady) boli 1972 – 80 premiestnené na ostrovček Agilkia. Zachované ruiny bývalého koptského Kláštora sv. Simeona (9. – 11. stor.), mešita. Turistický ruch. Južne od Asuánu priehradné nádrže (Asuánska priehrada).

Asuánska priehrada

Asuánska priehrada

1. priehrada s hydroelektrárňou (inštalovaný výkon 592 MW) na rieke Níl (nad kataraktmi) v juž. Egypte (5 km juž. od Asuánu). Postavená Britmi 1898 – 1902, 1912 a 1933 zvýšená (výška hrádze 54 m, dĺžka koruny hrádze 2,14 km, objem vodnej nádrže 5,4 mld. m3). Využíva sa ako ochrana pred povodňami, na zavlažovanie a na zásobovanie elektrickou energiou;

2. aj as-Sadd al-Álí — priehrada s hydroelektrárňou (inštalovaný výkon 2 100 MW) na rieke Níl vybudovaná 1960 – 70 (za pomoci bývalého Sovietskeho zväzu) 7 km na juh od staršej. Výška hrádze 111 m, dĺžka koruny hrádze 5 km. Vodná nádrž nazvaná Násirovo jazero (Birkat an Naşr; podľa egyptského prezidenta G. A. an-Násira), ktorú Asuánska priehrada vytvára, patrí medzi najväčšie v Afrike (objem 160 mld. m3, plocha 5 250 km2) a zasahuje až do Sudánu (tam nazývaná Núbijské jazero, Birkat an Núbia). Priehrada sa využíva ako ochrana pred povodňami, na zavlažovanie, plavbu a na zásobovanie elektrickou energiou. Vyhľadávaná turistami. Počas výstavby prebiehala pod patronátom UNESCO záchranná akcia, pri ktorej boli premiestnené niektoré staroegyptské pamiatky na záchranu pred zatopením (→ Abú Simbel).

Asunción

Asunción [-si-] — hlavné mesto Paraguaja rozprestierajúce sa oproti ústiu rieky Pilcomayo do rieky Paraguaj (prítok rieky Parana) v blízkosti hranice s Argentínou; 525-tis. obyvateľov (2016). Asunción predstavuje samostatný dištrikt a je centrom aglomerácie Gran Asunción (okolo 2 mil. obyvateľov). Sídlo vlády, hospodárske, kultúrne a vedecké stredisko krajiny. Najdôležitejšie priemyselné centrum štátu, priemysel potravinársky, drevospracujúci, strojársky (lodné doky), výroba stavebných materiálov. Významné medzinárodné letisko a riečny prístav (zabezpečuje 75 % vývozu štátu), ktorý spája Paraguaj nielen s Argentínou, ale aj s námonými prístavmi zálivu Río de La Plata.

Jedna z najstarších európskych osád v Južnej Amerike založená 1537. Od 1541 (po vysídlení Buenos Aires) až do 80. rokov 16. stor. sídlo španielskej koloniálnej vlády v juhových. oblasti Južnej Ameriky (Río de La Plata). Hlavné mesto Paraguaja od 1811. Vážne zničené počas paraguajskej vojny 1864 – 70, v 1. pol. 19. stor. zbúrané a znovu vybudované podľa jednotných plánov. Univerzity, múzeá, niekoľko príkladov pôvodnej španielskej koloniálnej architektúry. V širšom zázemí Asunciónu sa rozvíjajú satelitné mestečká s rozmanitými funkciami (San Bernardino, Tobati, Eusebio Ayala, Villeta, Caacupé a i.).

asymetria hviezdnych pohybov

asymetria hviezdnych pohybov, Strömbergova asymetria — pohyb sústav rýchlych hviezd, guľových hviezdokôp a extragalaktických hmlovín vzhľadom na Slnko a normálne hviezdy rýchlosťou asi 230 km/s v smere, ktorý je kolmý na smer k stredu Galaxie. Asymetria hviezdnych pohybov sa vysvetľuje ako odraz rýchleho pohybu normálnych hviezd a Slnka okolo stredu Galaxie vzhľadom na tieto sústavy, ktoré sú v skutočnosti akousi nepohyblivou kostrou Galaxie. Skúmaním asymetrie hviezdnych pohybov sa 1924 – 25 zaoberal Gustaf Benjamin Strömberg (*1882, †1962).

asymetrická syntéza

asymetrická syntéza, stereoselektívna syntéza — metóda organickej syntézy, ktorou sa dá pripraviť jeden enantiomér alebo diastereomér danej chemickej zlúčeniny namiesto zmesi obidvoch možných enantiomérov, resp. diastereomérov. Takýchto metód je viac, pre všetky je však spoločné, že priebeh reakcie je ovplyvnený prítomnosťou chirálneho faktora (asymetrická indukcia), t. j. jedna z reakčných zložiek (substrát alebo činidlo) je chirálna, alebo sa modifikuje dočasným zavedením chirálnej pomocnej skupiny (chiral auxiliary). Induktorom môže byť aj chirálny katalyzátor, chirálne rozpúšťadlo alebo (v prípade fotochemických reakcií) kruhovo polarizované svetlo. Tzv. absolútna asymetrická syntéza, uskutočnená bez chirálneho induktora, nie je možná. Výnimkou sú „absolútne“ asymetrické fotochemické syntézy, ktoré prebiehajú v tuhom stave. Vtedy je však chirálnym induktorom asymetrické usporiadanie molekúl v kryštálovej mriežke látky.

asymetrický atóm

asymetrický atóm — starší, v súčasnosti nepoužívaný názov stereogénneho centra.

asymptotický odhad zložitosti

asymptotický odhad zložitosti — metóda približného odhadu výpočtovej zložitosti algoritmov alebo úloh, ktorý sa tým viac približuje ku skutočnej hodnote, čím viac sa nejaký parameter priblíži k limitnej hodnote.

Predpokladajme, že funkcie \(f\) a \(g\) sú nezáporné. Horným ohraničením funkcie \(f\) je funkcia \(g\) práve vtedy, ak existujú také dve kladné konštanty \(c\) a \(n_0\), že \(f(n) \le c\cdot g(n)\) pre všetky \(n\), \(n \ge n_0,\) čo sa zapisuje ako

\(f(n) = O(g(n)).\)

Dolným ohraničením funkcie \(f\) je funkcia \(g\) práve vtedy, ak existujú také dve kladné konštanty \(c\) a \(n_0\), že \(f(n) \ge c\cdot g(n)\) pre všetky \(n\), \(n\ge n_0\), čo sa zapisuje ako

\(f(n) = \mathrm{\Omega}(g(n)).\)

Okrem zápisov \(O\) a \(\mathrm{\Omega }\) sa zavádza aj zápis \(\Theta\) ako ich kombinácia. Ohraničením funkcie \(f\) je funkcia \(g\) práve vtedy, ak existujú také tri kladné konštanty \(c_1\), \(c_2\) a \(n_0\), že \(c_1\cdot g(n) \le f(n) \le c_2\cdot g(n)\) pre všetky \(n\), \(n\ge n_0\), čo sa zapisuje ako

\(f(n) = \Theta(g(n)).\)

Uvedené zápisy sa používajú na vyjadrenie asymptotického odhadu zložitosti algoritmov. Metóda ich určenia je jednoduchšia, než by bolo presné zisťovanie zložitosti. Ak je napr. asymptotický odhad zložitosti nejakého algoritmu \(O(n)\), znamená to, že pre dostatočne veľké \(n\) presná hodnota zložitosti (napr. času výpočtu alebo množstva pamäte) nie je väčšia než \(c\cdot n\) pre nejaké \(c\). Ak je asymptotický odhad zložitosti nejakého algoritmu \(\mathrm{\Omega }(n^2)\), znamená to, že pre dostatočne veľké \(n\) presná hodnota zložitosti (napr. času výpočtu alebo množstva pamäte) nie je menšia než \(c\cdot n^2\) pre nejaké \(c\). Pomocou asymptotického odhadu zložitosti možno algoritmy aj porovnávať z hľadiska zložitosti. Napr. algoritmus so zložitosťou \(O(n)\) je lepší než algoritmus so zložitosťou \(O(n\cdot \log n)\), ten je lepší než \(O(n^2)\) atď.

asynergia

asynergia [gr.], asynergia — porucha koordinácie činnosti svalových skupín rôznych častí tela v dôsledku poškodenia mozočka. Pohyb končatín stráca plynulosť, je viacfázový, v stoji a pri chôdzi sa trup zakláňa dozadu (môže dôjsť až k pádu).

asynchrón

asynchrón [gr.] — vo filmovej technike nedodržiavanie súladu zvukovej a obrazovej zložky záberu. Vzniká posunutím zvukového pásu pri snímaní na dvojpás (jeden pás optické javy, druhý zvukové) a hodnotí sa ako chybné. Funkčne sa môže využiť napr. v dokumentárnej tvorbe, keď ide o autentickú výpoveď človeka realizovanú samostatne, bez priameho kontaktu s obrazovou zložkou.

asynchrónna komunikácia

asynchrónna komunikáciainform. spôsob komunikácie, keď odosielateľ pri odosielaní ukladá správu do komunikačného kanála (→ medziprocesová komunikácia) a pokračuje v činnosti. Pri vyčerpaní kapacity kanála odosielateľ čaká, kým sa nevytvorí priestor vybratím. Správy sa prijímajú vyberaním z kanála v poradí ich príchodu (→ front, FIFO). Ak sa v kanáli správy nenachádzajú, prijímateľ čaká, kým odosielateľ uloží správu do kanála. Použitie dátovodu je príkladom asynchrónnej komunikácie procesov.

asynchrónny

asynchrónny [gr.] — časovo nesúladný, nesúbežný; opak: synchrónny.

asyntský geotektonický cyklus

asyntský geotektonický cyklus, assyntský geotektonický cyklus, kadomský geotektonický cyklus, asyntská orogenéza, asyntské vrásnenie, assyntská orogenéza, assyntské vrásnenie, kadomská orogenéza, kadomské vrásnenie — prekambrický geotektonický cyklus, ktorý prebehol vo vrchnom proterozoiku (prahory) asi pred 1 000 až 600 mil. rokov. Podmienil konsolidáciu viacerých častí zemskej kôry (→ Fennoskandia, → Fennosarmatia), sprevádzali ho mohutný hlbinný vulkanizmus a hlbinná metamorfóza hornín. Postupne sa začal vytvárať mechanizmus doskovej tektoniky. Rozsiahle ľadovce prikrývali najmä sev. pologuľu (eokambrické zaľadnenie), ale aj Austráliu, vyvíjala sa ediakarská fauna. Nazvaný podľa škótskeho regiónu Assynt, resp. podľa latinského názvu severofrancúzskeho mesta Caen (Cadomus).

asýrska cirkev

asýrska cirkev, aj Asýrska cirkev Východu, oficiálne Svätá apoštolská katolícka asýrska cirkev Východu — autokefálna východná cirkev pôsobiaca najmä v dnešnom Iraku, ale aj v Iráne, Sýrii, Turecku, ako aj v USA (a ďalších krajinách, kam emigrovali jej členovia), spolu asi 400-tis. veriacich. Patrí k cirkvám východosýrskeho (chaldejského) obradu, liturgickým jazykom je sýrčina alebo aramejčina, na jej čele stojí katolikos-patriarcha so sídlom v meste Erbil v Iraku, v súčasnosti je ním Gewargis III. (*1941).

Jedna z najstarších kresťanských cirkví, svoj vznik odvodzuje od pôsobenia apoštola Júdu (nazývaného aj Tadeáš), ktorý (spolu s apoštolom Šimonom, nazývaným aj Zelóta-Horlivec) hlásal evanjelium (o. i.) v Perzii a zomrel tam mučeníckou smrťou; preto sa nazýva aj apoštolská cirkev; termín katolícka v jej názve znamená všeobecná (→ katolícky, význam 1). Pôvodne sa nazývala Cirkev Východu. Najneskôr od zač. 4. stor. stál na jej čele katolikos so sídlom v Seleukii-Ktésifónte (neskôr za arabskej nadvlády v Bagdade), ktorému boli podriadené kresťanské spoločenstvá nielen na území sásánovskej ríše (→ Sásánovci), ale aj v Indii, Strednej Ázii a Číne. Po 3. ekumenickom (efezskom) koncile (431), ktorý odsúdil Nestoria a jeho učenie (→ nestorianizmus), sa tamojší kresťania postavili na stranu Nestoria a 484 bolo na synode v Gondéšápúre (sýrsky Beth-Lapath; neďaleko dnešného mesta Dezfúl v Iráne) prijaté Nestoriovo učenie (do značnej miery z politických príčin v súvislosti s nepriateľstvom Perzie a Byzantskej ríše) ako záväzné pre všetkých kresťanov v Perzii. Preto sú tradične označovaní ako nestoriáni, hoci v súčasnosti Asýrska cirkev Východu toto označenie odmieta, lebo nevystihuje jej teológiu. Asýrska cirkev Východu za ekumenické považuje len prvé dva koncily (1. nicejský, konaný 325, a 1. konštatínopolský, konaný 381). Ježišovu matku Máriu neoznačuje titulom Matka Božia (Bohorodička, → Theotokos), ale Matka Kristova (Christotokos, doslovne Rodička Krista). V 16. stor. sa z nej vyčlenila Chaldejská katolícka cirkev, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi ako jedna z východných katolíckych cirkví (→ chaldejská cirkev, význam 2), a zvyšná časť (nezjednotená s katolíckou cirkvou) sa začala postupne označovať prívlastkom asýrska (Asýrska cirkev Východu). R. 1964 sa od Asýrskej cirkvi Východu (o. i. pre nesúhlas s prijatím gregoriánskeho kalendára) odčlenila Starobylá cirkev Východu.

asystólia

asystólia [gr.], asystolia — zlyhávanie srdcovej činnosti, neprítomnosť pulzových vĺn na periférnych cievach. Je alarmujúcim prejavom závažných ochorení srdca (zlyhanie srdca, kardiomyopatia, blokáda činnosti srdca, infarkt myokardu, šok a i.). Pri zistení asystólie je nevyhnutné postihnutému okamžite poskytnúť prvú pomoc.

atacamit

atacamit, atakamit, \(\ce{Cu2^{2+}Cl(OH)3}\) — minerál, zásaditý chlorid meďnatý. Kryštalizuje v rombickej kryštalografickej sústave. Tvorí stĺpcovité kryštály, zrnité i sypké agregáty, je trávovo- až tmavozelený. Vzniká pri rozklade malachitu alebo kupritu, je druhotnou rudou medi, ktorá sa miestne ťaží. Hlavné náleziská sú v Rusku (na Urale), v Čile, Peru, Bolívii, Austrálii a Namíbii. Nazvaný podľa púšte Atacama v Čile.

atak

atak [fr.] —

1. útok, nápor, napadnutie (vojenské a i.);

2. lek. prudký záchvat choroby.