Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 217 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

ASPI

ASPI, automatizovaný systém právnych informácií — označenie právnych informačných systémov:

1. informačno-rešeršný systém poskytujúci prehľad o platnom stave právneho poriadku a všetkých jeho zmenách s cieľom zefektívniť proces vyhľadávania prameňov práva a sledovania ich platnosti pre široký okruh používateľov z oblasti právnej teórie i právnej praxe. Vyvinutý pred 1990 Centrom justičnej informatiky Ministerstva spravodlivosti SR;

2. ucelený informačný systém právnych informácií, ktorý je produktom českej firmy BYLL SOFTWARE, spol. s r. o. Jeho jadrom je elektronická zbierka zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Obsahuje judikatúru a stanoviská súdov, Zbierku nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, anotácie z právnickej literatúry ap.

Od 2015 Ministerstvo spravodlivosti SR spravuje a prevádzkuje informačný systém Slov-Lex, ktorého súčasťou je aj oficiálna a záväzná elektronická podoba Zbierky zákonov SR.

aspidistra

aspidistra [gr.], Aspidistra — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Vždyzelená trvalka so stopkatými oválnymi alebo kopijovitými listami rastúcimi v trsoch. Pestuje sa aspidistra vyššia (Aspidistra elatior) s tmavozelenými listami, ktorá kvitne v lete drobnými kvetmi.

aspirácia

aspirácia [lat.] —

1. jaz. prídych, prídychová výslovnosť záverových spoluhlások (okluzív), napr. k (h), g (h); krátky trecí šum, ktorý vzniká prevažne v základnom mieste tvorenia danej hlásky tak, že sa predĺži okamih explózie. Pre aspiračné spoluhlásky (v slovenčine nejestvujú) je charakteristická otvorená hlasivková štrbina (rima glottidis) bezprostredne po odznení záveru;

2. lek. aspiratio, vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest najčastejšie u detí (potrava, hračka ap.). Vyskytuje sa aj pri opitosti alebo v bezvedomí. Nebezpečná je aspirácia vývratkov v spánku (môže byť príčinou úmrtia zdravých dojčiat). Za priaznivých okolností postihnutý väčšiu časť aspirovanej potravy alebo vývratkov vykašle, inokedy je potrebné odsať alebo mechanicky odstrániť obsah ústnej dutiny. Pri aspirácii tuhých telies a upchatí dýchacích ciest sa cudzie teleso odstráni úderom do chrbta medzi lopatky, prudkým stlačením hornej časti brucha alebo pomocou bronchoskopu.

Aspremontovci

Aspremontovci (Aspremont) — uhorský šľachtický rod pôvodom z Lotrinska. Do Uhorska sa dostali zač. 18. stor. manželským zväzkom cisárskeho generála Ferdinanda Goberta (*okolo 1645, †1708) s Julianou Barborou Rákociovou (*1669, †1717), sestrou Františka II. Rákociho. Získali tak polovicu rákociovských majetkov, panstvo Makovica a Veľký Šariš. R. 1769 odkúpil gróf Ján Nepomuk Gobert I. (*1732, †1805) erdödiovský park (dnešná Medická záhrada) v Bratislave a dal v ňom postaviť pavilónový palác v barokovom štýle (dnes sídlo dekanátu Lekárskej fakulty UK). Posledným mužským členom rodu bol Ján Nepomuk Gobert II. (*1757, †1819).

Asquith, Herbert Henry

Asquith [eskuis], Herbert Henry, gróf z Oxfordu a Asquithu (od 1925), 12. 9. 1852 Morley, Yorkshire – 15. 2. 1928 Sutton Courtenay, Oxfordshire — britský politik, od 1886 poslanec za Liberálnu stranu (1908 – 26 jej predseda). R. 1892 – 95 minister vnútra, 1908 – 16 ministerský predseda, na funkciu rezignoval po spore s D. Lloydom Georgeom a stal sa vodcom opozície. Počas svojej vlády presadil niektoré sociálne reformy (národné poistenie, starobné dôchodky) a bol prijatý zákon, ktorý zrušil právo veta Hornej snemovne. R. 1926 sa vzdal predsedníctva v Liberálnej strane.

assai

assai [-áj; tal.] — hud. dosť, veľmi.

Asser, Tobias Michael Carel

Asser, Tobias (Michael Carel), 28. 4. 1838 Amsterdam – 29. 7. 1913 Haag — holandský právnik a politik. R. 1862 – 93 profesor obchodného a medzinárodného súkromného práva na univerzite v Amsterdame. Od 1875 právny poradca ministerstva zahraničných vecí, od 1893 člen štátnej rady, od 1898 predseda štátnej komisie pre medzinárodné právo; delegát Holandska na mierových konferenciách v Haagu (1899 a 1907). Zaoberal sa medzinárodným právom, špeciálne súkromným. V úsilí predchádzať medzinárodným právnym konfliktom presvedčil holandskú vládu o nutnosti organizovať medzinárodné konferencie s cieľom vypracovať kodifikáciu medzinárodného súkromného práva. Výsledky konferencií konaných 1893, 1894 a neskôr, ktorým T. Asser predsedal, boli uvedené do praxe 1899 nadobudnutím účinnosti dohody ustanovujúcej jednotné procesnoprávne pravidlá pri rozhodovaní o občianskoprávnych sporoch. Na konferenciách 1900 a 1904 boli dosiahnuté dohody v oblasti medzinárodného rodinného práva. R. 1869 spoluzakladateľ časopisu medzinárodného práva Revue de droit international et de législation comparée. Podieľal sa na založení Inštitútu medzinárodného práva (1873) a vyvíjal úsilie na založenie akadémie medzinárodného práva (1923). Významné diela: Náčrt medzinárodného súkromného práva (Schets van het internationaal Privatrecht,1877) a Náčrt holandského obchodného práva (Schets van het Nederlandsche Handelsrecht,1904). Nositeľ Nobelovej ceny mieru (1911, spolu s A. H. Friedom).

asset

asset [eset; angl.] — majetok osoby, spoločnosti alebo korporácie predstavujúci záruku splatnosti ich finančných záväzkov. Účtuje sa na ľavej strane účtu (→ má dať) v bilancii spoločnosti, predstavuje aktívum, napr. majetok banky tvoria hotovosť, povinné minimálne rezervy, investície – cenné papiere, pohľadávky – úvery, hmotný a nehmotný majetok.

assignment

assignment [esajnment; angl.] — prevod vlastníctva určitého majetku vzťahujúci sa obyčajne na práva v rámci lízingu, kontraktu, hypotéky alebo i odberateľskej pohľadávky.

Assinie

Assinie-Mafia [asini] — kúpeľné mesto na juhových. pobreží Pobrežia Slonoviny v regióne Sud-Comoé; 17-tis. obyvateľov (2014). V 18. stor. pevnosť založená Francúzmi, ktorá sa stala strediskom obchodu s otrokmi. V 19. stor. sa tam začala okupácia Pobrežia Slonoviny.

Aššur

Aššur, Assur, pôvodne Anšar — asýrsky boh sídelného mesta Aššur (→ babylonsko–asýrske náboženstvo). Po sformovaní sa expanzívnej Asýrskej ríše (→ Asýria) boli na Aššura prenesené niektoré pocty patriace iným bohom regiónu, najmä Enlilovi a Mardukovi. Preto napr. v asýrskej verzii babylonského kozmogenického eposu Enuma eliš vystupuje Aššur (namiesto Marduka) ako víťaz nad silami chaosu a ako stvoriteľ sveta. Aššur (Pán nebies) rozhodoval o osudoch, bol bohom spravodlivosti a vojenstva. Stvárňovaný v okrídlenom slnečnom kotúči s lukom. Jeho kult zostal v obmedzenej miere zachovaný aj po rozpade Asýrskej ríše (asi do 3. stor. n. l.).

Assur

Assur → Aššur (mesto), → Aššur (boh mesta Aššur)

Aššurbanipalova knižnica

Aššurbanipalova knižnica — súbor vyše 25-tis. hlinených klinopisných tabuliek objavený 1849 – 54 pri archeologických vykopávkach v paláci kráľa Aššurbanipala v Ninive. Bola na nich zaznamenaná asýrsko-babylonská, čiastočne aj sumerská literatúra zapísaná klinovým písmom na hlinených tabuľkách (našli sa tam aj zlomky Eposu o Gilgamešovi) a archív. Tabuľky sa označovali názvom a poradovým číslom, a vytvárali tak jednotlivé série a knihy, čo zjednodušovalo ich používanie. Väčšina zbierok bola zničená 612 pred n. l. po dobytí Ninive. V súčasnosti je vyše 20-tis. tabuliek a ich fragmentov pochádzajúcich z vykopávok realizovaných 1850 Angličanom A. H. Layardom v Britskom múzeu v Londýne.

astát

astát [gr.], astatium, zn. At — chemický prvok 17. skupiny periodickej sústavy prvkov patriaci do skupiny halogénov, protónové číslo 85, relatívna atómová hmotnosť 209,9871 (najstabilnejšieho izotopu 210At s dobou polpremeny 8,1 h), nekov s teplotou topenia asi 300 °C. Jeho existenciu predpovedal 1871 D. I. Mendelejev a nazval ho ekajód. Objavili ho 1940 na Kalifornskej univerzite Dale R. Corson (*1914, †2012), K. R. MacKenzie a E. G. Segrè. Názov je odvodený od gr. astatos (nestály). Všetky izotopy astátu sú rádioaktívne (v súčasnosti sú známe izotopy 191At – 223At) s krátkou dobou polpremeny. V prírode sa nevyskytuje (len krátko žijúce, nestabilné izotopy ako členy rozpadového aktíniového, uránového a tóriového radu); jeho izotopy sa pripravujú umelo, napr. pomocou cyklotrónu sa z bizmutu 209Bi pripravujú stopové množstvá 211At (žiarič alfa s dobou polpremeny 7,21 h), ktorý sa používa ako analóg jódových zlúčenín v rádiofarmakách na terapiu nádorov štítnej žľazy ap. Pretože je náročné pripraviť vážiteľné množstvá astátu a jeho zlúčenín, o jeho fyzikálnych a chemických vlastnostiach sa vie málo. Možno predpokladať, že zlúčeniny astátu sa podobajú zlúčeninám jódu.

astatický

astatický [gr.] — neschopný udržať rovnováhu; nestály, vratký; opak: statický.

Astbury, William Thomas

Astbury [estbari], William Thomas, 25. 2. 1898 Stoke-on-Trent – 4. 6. 1961 Leeds — britský chemik a kryštalograf. Pôsobil na University College a v Kráľovskom inštitúte v Londýne (1923 – 28 asistent W. H. Bragga), od 1928 na univerzite v Leedsi. Autor základných prác o priestorovej štruktúre keratínu, myozínu, fibrínu a kolagénu. Začiatkom 30. rokov 20. stor. na základe röntgenovej štruktúrnej analýzy β-keratínu objavil β-štruktúru bielkovín čím bola prvýkrát opísaná priestorová konfigurácia polypeptidového reťazca. Publikoval viaceré práce o štruktúre bielkovín a prírodných i umelých vláken. Člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne (od 1940) a Švédskej kráľovskej akadémie vied (od 1956).

Astelia

Astelia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asteliovité. Pestuje sa Astelia nervosa, trsovitá rastlina s okrasnými striebristými mečovitými listami. V lete tvorí metliny drobných bledohnedých hviezdovitých kvetov. Trvalka vhodná na výslnné a vlhké stanovištia.

asténia

asténia [gr.], asthenia — telesná slabosť; príznak vyskytujúci sa pri rôznych chorobách. Asthenia universalis – celková telesná slabosť spojená so zažívacími ťažkosťami (zápcha), s malátnosťou, niekedy s anémiou.

astenosféra

astenosféra [gr.] — podľa pôvodného názoru amerického geológa Josepha Barrella (*1869, †1919; pojem astenosféra zaviedol 1914) vrstva pod litosférou s pomerne menšou pevnosťou pri dlhotrvajúcich napätiach; podľa novej globálnej tektoniky zóna najvrchnejšieho zemského plášťa od hĺbky 100 do 300 km (údaje autorov o hĺbke sa líšia), pre ktorú je charakteristický mimoriadne pomalý pohyb zemetrasných vĺn. Tento jav sa fyzikálne vysvetľuje miestnym skvapalnením hornín účinkami vysokého tlaku a teploty. Tektonicky je astenosféra významná vznikom konvekčných prúdov, ktoré vyvolávajú pohyb litosférických dosák. Horná hranica astenosféry je plochou oddeľujúcou litosférické dosky. Magmaticky je astenosféra zdrojom čadičových tavenín (→ plutonizmus, → sopečná činnosť).

astenospermia

astenospermia [gr.] — porucha motility a vitality spermií, pri ktorej pohyb dopredu vykonáva menej ako polovica spermií v ejakuláte.

Asteranthera

Asteranthera [-te-] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď gesneriovité. Patrí sem iba jeden druh Asteranthera ovata, vždyzelená popínava rastlina s podlhovastými zúbkatými listami, z pazúch ktorých vyrastajú žlto-červené pyskaté kvety.

astereognózia

astereognózia [gr.] — strata schopnosti rozpoznávať predmety hmatom pri zachovaní elementárnej citlivosti. Postihnutý vie opísať jednotlivé vlastnosti predmetu (tvar, rozmery, povrch, teplotu ap.), nevie ho však identifikovať. Porucha analýzy a syntézy impulzov vychádzajúcich zo senzitívnych teliesok (receptorov) do kôry temenného laloka mozgu vznikajúca na protiľahlej strane k poškodenej mozgovej hemisfére.

asteroid

asteroid [gr.], malá planéta, planétka, planetoid — menšie neaktívne teleso podobné planéte, obiehajúce okolo Slnka. Asteroidy sa vyskytujú vo veľkom množstve najmä v oblasti medzi Marsom a Jupiterom. Vzdialenosť medzi Marsom a Jupiterom je taká veľká, že existenciu telesa v tejto oblasti predpokladal už J. Kepler. R. 1772 nemecký astronóm Johann Daniel Titius (*1729, †1796) upozornil na zákonitosť v rozložení veľkých polosí dráh planét (→ Titiusov-Bodeho zákon) a predpovedal ďalšiu planétu vo vzdialenosti 2,8 AU od Slnka. Neskôr sa ukázalo, že takýchto telies sú tisíce.

Prvý asteroid objavil 1801 taliansky astronóm Giuseppe Piazzi (*1746, †1826) a nazval ho Ceres (2006 bola ustanovená nová trieda objektov, tzv. trpasličích planét, kam sa zaraďuje aj Ceres). Na rozdiel od planét nebol pozorovaný žiadny kotúčik, preto nové teleso dostalo názov asteroid (t. j. podobný hviezde), po zistení jeho malých rozmerov pribudli i názvy planétka, malá planéta, planetoid. R. 1802 bol objavený asteroid Pallas, 1804 Juno a 1807 Vesta. Po uplatnení fotografickej metódy 1892 počet známych asteroidov rýchlo vzrástol, na ich objavovanie boli vyvinuté špeciálne metódy (Wolfova metóda, Metcalfova metóda). Do konca 19. stor. bolo známych 452 asteroidov, koncom marca 2017 viac ako 488-tis. očíslovaných a viac ako 241-tis. objavených, ale ešte neočíslovaných asteroidov (očíslujú sa po napozorovaní dostatočného počtu údajov na určenie presnej dráhy).

Každý asteroid dostáva predbežné označenie, ktoré sa skladá z roku objavu a z dvoch písmen charakterizujúcich polmesiac objavu (rok je rozdelený na 24 polmesiacov) a poradie v danom polmesiaci (napr. prvý asteroid objavený v 1. pol. februára 1986 má označenie 1986 CA). Po určení presnej dráhy sa asteroidom priraďujú okrem poradového čísla aj mená (spočiatku sa používali ženské mená, neskôr aj mená podľa priezvisk významných osobností, postáv z umeleckých diel a geografických názvov); do konca 2016 malo 66 asteroidov meno vzťahujúce sa k Slovensku.

Až 97 % asteroidov je sústredených v oblasti medzi Marsom a Jupiterom, kde tvoria hlavný pás so šírkou až 2 AU (odhaduje sa, že v hlavnom páse je 1,1 mil. – 1,9 mil. asteroidov väčších ako 1 km a niekoľkonásobné množstvo menších). Asteroidy sa tam nevyskytujú vo všetkých heliocentrických vzdialenostiach rovnomerne; niektoré komenzurability s obežnou dobou Jupitera sú prázdne, v iných sú pozorované skupiny asteroidov. Asteroidy obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom ako všetky veľké planéty, sklon rovín ich dráh k rovine ekliptiky je malý. Rodiny asteroidov sú tvorené asteroidmi s podobnými dráhami a fyzikálnymi vlastnosťami. Známe sú 2 významné skupiny asteroidov, ktoré sa nenachádzajú v hlavnom páse: asteroidy na dráhach približujúcich sa k Zemi (→ NEA) a asteroidy v libračných centrách sústavy Slnko – Jupiter (→ Trójania). Existujú aj asteroidy na prechodných dráhach, ktoré nepatria do žiadnej z uvedených skupín, napr. Pholus alebo 1996 objavený asteroid 1996 PW, ktorý má vzdialenosť afélia až 2 537 AU.

Asteroidy sú z kozmického hľadiska malé telesá. Po preradení Ceresu medzi trpasličie planéty je najväčším asteroidom Vesta s priemerom 525 km (25 asteroidov má priemer nad 200 km, 140 asteroidov nad 120 km). Najmenší pozorovaný asteroid, 2015 TC25, má priemer len 2 m (pri týchto rozmeroch asteroidy prechádzajú plynulo do meteoroidov). Asteroidy s výnimkou desiatky najväčších telies nie sú sféricky symetrické, ale veľmi nepravidelne tvarované. Gravitačná sila na ich povrchu nie je dostatočne veľká na vytvorenie guľového tvaru. Najnepravidelnejší tvar má asteroid Geographos s pomerom osí 1 : 6. Asteroid s najväčšou hmotnosťou, Vesta, má hmotnosť približne 2,6 · 1020 kg. Hmotnosť všetkých asteroidov je menšia ako tridsatina hmotnosti Mesiaca. Hustota asteroidov sa pohybuje v širokom rozsahu hodnôt, najviac ich je v intervale 1 200 – 3 700 kg/m3, čo je v priemere menej ako polovica hustoty Zeme. Iba jeden z asteroidov, Vesta, leží na hranici viditeľnosti voľným okom, ostatné vidno len ďalekohľadom.

Prevažná časť asteroidov má rotačnú periódu 8 – 11 h (známych je viac ako 5 500 rotačných periód). Rozptyl hodnôt je však pomerne veľký, najdlhšie rotačné časy sa pohybujú mierne nad 1 000 hodín. Zloženie asteroidov je dosť rozdielne. Podľa typu nameraného infračerveného spektra a hodnoty albeda sa rozlišujú 4 základné typy asteroidov: C, D, S, M. Typ C (75 % asteroidov) má veľmi nízke albedo; jeho zloženie je podobné uhlíkovým meteorickým chondritom. Asteroidy typu D (5 %) sú tiež veľmi tmavé. Podobajú sa objektom vo vonkajších oblastiach slnečnej sústavy, napr. nízkoaktívnym kométam. Typ S (15 % asteroidov) má vysoké albedo, jeho zloženie môže byť podobné železno-kamenným meteoritom. Asteroidy typu M (4 %) majú albedo približne 0,10 a zloženie podobné železným meteoritom. Najprimitívnejšie, najmenej metamorfované typy C a D sa vyskytujú vo väčších vzdialenostiach od Slnka.

Na rozdiel od minulosti sa asteroidy nepovažujú za zvyšky rozpadnutej planéty. Pravdepodobne sú to zvyšky pôvodného materiálu, z ktorého sa tvorili planéty. V oblasti silného rušivého pôsobenia Jupitera sa nemohli pospájať a vytvoriť väčšie teleso. V oblasti mimo tejto majoritnej skupiny sa k asteroidom zaraďujú aj pravdepodobne vyhasnuté alebo oddychujúce kometárne jadrá.

Asteroxylon

Asteroxylon [gr.] — rod primitívnych prapapraďorastov; cievnaté výtrusné suchozemské rastliny s plazivým koreňom, rozkonárenými stonkami s hviezdicovitým priečnym prierezom a nepravidelne usporiadanými tŕňovitými listami. Na konci vetvičiek boli vo výtrusniciach (spórangiách) uložené výtrusy. Asteroxylon sa vyskytovali v str. devóne, boli predchodcami čeľade papraďovité.

Asti

Asti — mesto v sev. Taliansku v kraji Piemont na rieke Tanaro (prítok Pádu), administratívne stredisko provincie Asti; 76-tis. obyvateľov (2009). Preslávené výrobou šumivého vína Asti spumante. Dopravná križovatka. Románske a gotické pamiatky.

astilba

astilba [gr. > lat.], Astilbe — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď lomikameňovité. Trsovité trvalky so širokými zloženými listami a s hustými klasmi hviezdovitých prevažne červených kvetov. Pestujú sa napr. astilba čínska (Astilbe chinensis) a astilba jednoducholistá (Astilbe simplicifolia).

Astley, William

Astley [estli], William, pseudonym Price Warung, 13. 8. 1855 Liverpool, Spojené kráľovstvo – 5. 10. 1911 Sydney, Austrália — austrálsky prozaik, novinár. Postupne redigoval viacero časopisov. Autor početných krátkych próz o osudoch trestancov deportovaných do Austrálie: Príbehy z trestaneckého systému (Tales of the Convict System, 1892), Príbehy z ostrova smrti (Tales of the Isle of Death, 1898) a i.

astma

astma [gr.], asthma — choroba prejavujúca sa náhlym pocitom nedostatku vzduchu prichádzajúcim v záchvatoch. Rozoznávajú sa dve hlavné formy: priedušková astma (asthma bronchiale) – opuch sliznice spôsobuje zúženie až uzavretie dolných dýchacích ciest (priedušky a priedušničky), následkom čoho nastáva narušenie ventilácie plynov najmä pri výdychu (výdychová expiračná dýchavica). Najčastejšie je zapríčinená alergiou, ale môže sa dostaviť aj po fyzickej alebo psychickej záťaži. Jej typickým prejavom je tzv. astmatický záchvat, ktorý sa začína suchým kašľom s následnou výdychovou dýchavicou s počuteľným piskotom pri výdychu. V ťažkých prípadoch sa objavuje cyanóza. Komplikáciou prieduškovej astmy je respiračná insuficiencia alebo chronická obštrukčná choroba pľúc. Liečba: obmedzenie kontaktov s alergénom, antialergická terapia liekmi rozširujúcimi priedušky, uvoľňujúcimi hlienové zátky a opuch sliznice v prieduškách. Podávajú sa kortikoidy vo forme sprejov, v tabletkách alebo vnútrožilovo. V ťažkých prípadoch pomáha umelá ventilácia; srdcová astma (asthma cardiale) – prejav nedostatočnej funkcie ľavej srdcovej komory. Hromadením krvi pred ňou nastáva zvýšené prekrvenie v oblasti pľúcnych mechúrikov a priedušiek. Ich dráždenie a vznik opuchu na ich sliznici je podkladom astmatického záchvatu, ktorý prichádza typicky v noci. Lieči sa podobne ako srdcová nedostatočnosť.

Astor, John Jacob ml.

Astor [estr], John Jacob ml., lord z Heveru, 20. 5. 1886 New York – 19. 7. 1971 Cannes, Francúzsko — britský novinový magnát, politik, pravnuk Johna Jacoba Astora st. R. 1922 kúpil londýnsky denník The Times. Ako predseda jeho správnej rady (1922 – 59) sa usiloval, aby sa denník nestal nástrojom osobných ambícií. R. 1922 – 45 konzervatívny poslanec za Dover, 1956 povýšený do šľachtického stavu. Od 1959 predseda Všeobecnej tlačovej rady, neskôr Tlačovej rady (britského etického súdu).

Astorga

Astorga — mesto v Španielsku v autonómnej oblasti Kastília-León; 11-tis. obyvateľov (2015). V predrímskom období sídlo kmeňa Astúrov nazývané Asturica. V období rímskeho cisárstva významné oblastné centrum, od 3. stor. biskupské sídlo, pútnické miesto. V období napoleonských vojen 1810 sa Astorga preslávila hrdinskou, ale márnou obranou proti Francúzom. Zvyšky rímskeho opevnenia (3. stor.), gotická katedrála s barokovou fasádou (1471 – 1693), arcibiskupský palác od A. Gaudího (1889 – 15).

astra

astra [gr.], Aster — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Prevažne trvalky alebo polokry s kopijovitými listami a úborom kvetov v metlinách alebo v chocholíkoch. Na Slovensku 9 druhov pôvodných a 10 zavlečených prevažne z Ameriky, viaceré sa pestujú ako okrasné rastliny pre belasé, fialové, ružové alebo biele kvety. Plod nažka. Pestujú sa astra novoanglická (Aster novae-angliae), astra novobelgická (Aster novi-belgii), domácim druhom je napr. chránená astra alpínska (Aster alpinus), trvalka s tmavozelenými kopijovitými listami a purpurovomodrými úbormi s oranžovým terčom, ktorá rastie na vápencových skalách v horskom a podhorskom pásme, často sa pestuje aj v skalkách.

Astrachán

Astrachán, oficiálny prepis Astrahan’, pôvodný názov Chadži-Tarchan — prístavné mesto na juhovýchode európskej časti Ruska v delte Volgy na obidvoch stranách jej hlavného koryta a na priľahlých ostrovoch, administratívne stredisko Astrachánskej oblasti; 531-tis. obyvateľov (2016). Stredisko rybolovu a spracovania rýb. Priemysel lodiarsky, chemický, drevársky (spracovanie tŕstia). V okolí ťažba a spracovanie zemného plynu. Železničná stanica na trati spájajúcej Povolžie s vých. oblasťami Kaukazu, letisko.

Prvá zmienka z 13. stor., tatárske sídlo, 1396 zničené Timúrom, od pol. 15. stor. do 1556 stredisko Astrachánskeho chanátu. V 16. – 19. stor. významné stredisko obchodu so Strednou Áziou, Kaukazom, Iránom a Indiou. Za sovietskej vlády výstavba moderného mesta. Vysoké školy, divadlo, galérie, múzeá. Stavebné pamiatky: kremeľ (1580), Uspenský (1699 – 1710) a Troický chrám (17. stor.).

Astrachánska prírodná rezervácia

Astrachánska prírodná rezervácia — najstaršia veľkoplošná rezervácia na juhovýchode európskej časti Ruska v Astrachánskej oblasti v delte Volgy; 625 km2. Vyhlásená 1919. Chránené sú najmä vodné a sťahovavé vtáctvo (pelikán, hus divá, kačica, volavka) a neresiská rýb (jeseter). Územie rezervácie má svojrázne prírodné podmienky s množstvom ostrovov a riečnych ramien. Pri brehoch rastú vŕba, trstina a lotos kaspický.

Astrachánsky chanát

Astrachánsky chanát — historický štátny útvar na východe európskej časti Ruska s centrom v Astracháne rozprestierajúci sa v predkaukazských stepiach a v dolnom Povolží. Vznikol okolo 1460 po rozpade Zlatej hordy. Predstavoval významnú strategickú oblasť z hľadiska medzinárodného obchodu (obchodná cesta z Ázie do Európy). Strážnu službu na Volge a na obchodných trasách vykonávali kozáci. Už krátko po vzniku sa Astrachánsky chanát dostal do konfliktu s moskovským štátom. Vojenskou výpravou Ivana IV. Vasilieviča Hrozného 1556 bol pripojený k Rusku.

astrálny

astrálny [gr. > lat.] —

1. hviezdny;

2. nehmotný, nadpozemský.

astrild

astrild — starší rodový názov druhov z triedy vtáky (Aves), čeľaď astrildovité, v súčasných zoologických systémoch napr. rody motýlik a zebrička.

astrildovité

astrildovité, Estrildidae — veľká čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes). Drobné spevavce vyskytujúce sa v Afrike, južnej Ázii a v Austrálii. Aktívne vtáky zvyčajne vyhľadávajúce potravu na zemi. Majú bohaté prejavy sociálneho správania, operenie značne varíruje v krikľavých farbách, zvyčajne dimorfné. Patrí sem 33 rodov so 145 druhmi, mnohé sú obľúbené u chovateľov.

astro-

astro- [gr.] — prvá časť zložených slov vyjadrujúca vzťah k hviezdam.

astrobiológia

astrobiológia [gr.], exobiológia — hraničná vedná disciplína skúmajúca možnosti existencie života, biologické podmienky jeho vzniku a udržania sa, jeho možné formy a prejavy v mimozemskom priestore. V rámci slnečnej sústavy sa zameriava najmä na planéty zemského typu a mesiace Marsu a obrích planét, kde je okrem nepriameho výskumu možný aj priamy výskum materiálu z týchto telies. V poslednom období zaznamenala astrobiológia veľkých rozmach vďaka štúdiu podmienok na novoobjavovaných planétach iných hviezd (exoplanétach).

astrodynamika

astrodynamika [gr.] — časť nebeskej mechaniky aplikujúca jej teoretické závery na praktické výpočty letov umelých kozmických telies.