Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 13 z celkového počtu 13 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Japodovia

Japodovia, lat. Iapodes, aj Iapudes — pôvodne ilýrsky, od 350 pred n. l. s Keltmi zmiešaný balkánsky kmeň sídliaci v severozápadnej Ilýrii. Japodovia opakovane napádali rímske územie, v roku 29 pred n. l. ich ovládli Rimania.

japonéria

japonéria [vl. m. > fr.] — vo výtvarnom umení a v umeleckých remeslách dielo zhotovené v Európe podľa japonských vzorov. Západné umenie ovplyvnené hlbším poznaním japonskej estetiky sa nazýva → japonizmus.

japonská kaligrafia

japonská kaligrafia, jap. šodó — dekoratívny zápis japonského písma, jedna z disciplín japonského umenia.

V Japonsku rovnako ako v Číne sa kaligrafia považovala za jednu z troch znalostí, ktorú by mal každý kultúrny človek ovládať (spolu s poéziou a maľbou). História japonskej kaligrafie siaha približne do 5. stor. n. l., keď Japonci prevzali čínske znakové písmo a spolu s ním aj umenie kaligrafie (→ čínska kaligrafia), ktoré sa však nepridŕžalo iba čínskych vzorov. Za najstaršie kaligrafické nápisy sa považujú nápisy na zrkadlách alebo nápisy vytesané do kameňa. V 6. stor. sa s príchodom buddhizmu a konfucianizmu dostalo do Japonska viac podôb čínskeho písma. Najstarším známym rukou písaným textom je komentár k Lotosovej sútre, o ktorom sa traduje, že ho napísal princ Šótoku (Šótoku taiši). Od konca 7. a v priebehu 8. stor. si Japonci osvojili čínske kaligrafické štýly tchangského obdobia (618 – 907) a v Nare bol dokonca zriadený úrad na odpisovanie sútier. Na začiatku obdobia Heian (794 – 1185) bola japonská kaligrafia pod silným čínskym vplyvom, v duchu ktorého tvorili aj traja významní kaligrafi: mních Kúkai, cisár Saga (*786, †842) a Tačibana no Hajanari (*asi 782, †842). V priebehu 10. a 11. stor. sa zrodila japonská podoba kaligrafie wajó. Silný vplyv na vývoj japonskej kaligrafie mali zen-buddhistickí mnísi, ktorí vytvorili tzv. školu bokuseki (stopy tušu). Ďalšou významnou skupinou sa stala škola kaligrafov, ktorí boli zároveň i literátmi a básne nielen skladali, ale aj zapisovali a ilustrovali (bundžin-ga, → literátske maliarstvo).

Začiatky modernej japonskej kaligrafie siahajú do obdobia po 1868, keď sa japonskí kaligrafi opäť začali inšpirovať Čínou (starými majstrami i novšími podobami čínskej kaligrafie). Po 1945 vzniklo množstvo rôznych kaligrafických štýlov, niektorí kaligrafi dávajú prednosť minimalistickému štýlu, ktorého malý počet znakov umožňuje zdôrazniť piktografickú kvalitu a význam znakov, iní sa snažia výraznými ťahmi hrubého štetca zapôsobiť na predstavivosť diváka.

V priebehu histórie sa kaligrafické potreby na rozdiel od štýlov veľmi nezmenili, používajú sa štetce (dva základné typy — hrubý a tenký), tuš, trecí kameň, nádobka na vodu a papier (veľmi savý, najlepšie ručne vyrobený). Tuš v podobe tyčinky je uložený spolu s trecím kameňom v škatuli (obvykle z laky).

jarabičiar

jarabičiar — starší názov nemeckého prepeličiara.

jarina

jarina — plodina, ktorej porast sa zakladá v jarnom období, zvyčajne obilnina siata na jar, napr. jačmeň siaty ap.

jarlyk

jarlyk [tur.] — výsadná listina udeľovaná mongolskými chánmi Zlatej hordy ruským kniežatám, potvrdzujúca ich teritoriálny mocenský štatút. Bola vyhotovená z kože a opatrená zlatou pečaťou.

Jarošová, Alexandra

Jarošová, Alexandra, 22. 2. 1952 Praha — slovenská jazykovedkyňa, lexikografka. R. 1970 – 75 študovala ruský a anglický jazyk na univerzite v Leningrade (dnes Petrohrad), 1994 – 99 slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od 1980 pôsobí v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV v Bratislave (1988 – 91 vedúca oddelenia slovanských jazykov, 1996 – 2002 vedúca oddelenia jazykových dát, 2007 – 12 vedúca oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie). Pracuje v oblasti jednojazyčnej a viacjazyčnej lexikografie, lexikológie, frazeológie, terminológie a korpusovej lingvistiky (→ korpus). Spoluautorka Veľkého slovensko-ruského slovníka (1996 – 2001) a monografie Porovnávací opis lexikálnej zásoby (1993), autorka monografie Slovo v slovníku z pohľadu času a normy (2015). Od 2005 vedúca projektu, spoluautorka a hlavná redaktorka viaczväzkového Slovníka súčasného slovenského jazyka (1. zv. 2006 a 2. zv. 2011, spolu s K. Buzássyovou; 3. zv. 2015).

jaseň

jaseň, Fraxinus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď olivovité. Opadavé alebo vždyzelené listnaté stromy alebo kry pochádzajúce zo subtropického a mierneho pásma sev. pologule, patrí sem 50 – 60 druhov. Zvyčajne majú krížmo protistojné nepárnoperovito zložené listy a drobné kvety v bohatých metlinových súkvetiach, plod jednosemenná krídlatá nažka, ktorá je tvarom a nízkou hmotnosťou vynikajúco prispôsobená na rozširovanie pomocou vetra. Na Slovensku sa vyskytujú do 40 m vysoký jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) s hladkou jasnozelenosivou, neskôr drsnou vráskavou kôrou husto popretkávanou plytkými ryhami, s riedkou nepravidelnou obrátenovajcovitou korunou (pri starších stromoch), protistojnými nepárnoperovito zloženými listami, čiernohnedými púčikmi a s tmavopurpurovými až fialovými kvetmi usporiadanými v hustých ovisnutých metlinách. Vyžaduje kvalitné, na živiny bohaté pôdy. Tvorí samostatné lesné porasty alebo sa pestuje spolu s inými drevinami. Vyskytuje sa do výšky 970 m n. m.; do 8 m vysoký jaseň mannový (Fraxinus ornus) s bradavičnatou kôrou a so svetlosivou borkou, s menšími listami v porovnaní s jaseňom štíhlym, s jasnosivohnedými púčikmi a bielymi kvetmi. Rastie na suchých, vápenatých pôdach; okolo 25 m vysoký jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), ktorý je dominantnou zložkou nížinných lužných lesov; a introdukovaný, do 35 m vysoký jaseň americký (Fraxinus americana).

Jaseňové drevo je pórovité s ružovkastou beľou, pomerne tvrdé, veľmi pružné, ohybné a ľahko leštiteľné. Používa sa v letectve, nábytkárstve, na výrobu športového náradia ap. Kôra niektorých ázijských druhov (napr. Fraxinus chinensis, Fraxinus rhynchophylla a Fraxinus stylosa) sa využíva v tradičnej čínskej medicíne. V niektorých kultúrach sa jaseň považuje za mýtickú rastlinu. Viaceré druhy jaseňa sa pestujú ako okrasné stromy a vysádzajú sa v alejach a parkoch.

jaskynné sedimenty

jaskynné sedimenty — zvláštny typ sedimentov tvorených úlomkami sintrov a hornín zo stropov jaskýň, fosilizovanými časťami kostier a exkrementov zvierat, ale aj lokálnymi pozostatkami po ľudskom osídlení (ohniská, kamenné nástroje, úlomky keramiky a i.). Typickým jaskynným sedimentom je napr. guáno.

jasle

jasle

1. drevený žľab alebo rebriny, do ktorých sa zvieratám dáva objemové krmivo (napr. seno, slama). Vo výtvarnom umení sú jasle (aj jasličky) zobrazované v biblickom výjave narodenia Ježiša Krista; dieťa uložené v jasliach je centrálnou postavou výtvarného zobrazenia tohto výjavu vo forme (zväčša trojrozmerného) betlehemu;

2. → detské jasle.

jasno

jasnometeorol., klimatol. obloha bez oblakov; → oblačnosť.

jasomer

jasomer — fotometrický prístroj na meranie jasu. Pri vizuálnom meraní (subjektívny jasomer) sa porovnáva meraná svietiaca plocha v zornom poli fotometra so známym jasom štandardnej (porovnávacej) plochy. V objektívnom jasomere sa meraná plocha zobrazuje na citlivú vrstvu snímača a hodnota jasu sa odpočíta na citlivom meracom prístroji. V súčasnosti sa využívajú moderné digitálne jasomery.

javisková reč

javisková reč — jeden z najdôležitejších vyjadrovacích prostriedkov herca založený na funkčnom výbere jazykových a štýlových noriem. Predpokladom javiskovej reči je ovládanie techniky reči (zreteľná výslovnosť, temporytmus, správne dýchanie, tvorba hlasu) v súčinnosti s fyzickým konaním dramatickej postavy.