Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 158 z celkového počtu 158 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ján z Benátok

Ján z Benátok, 9. stor. — diplomat a poradca Svätopluka I., pôvodne kňaz. R. 874 bol Svätoplukom I. vyslaný do Forchheimu, kde s cisárom Ľudovítom II. Nemcom uzavrel Forchheimský mier, ktorým Veľká Morava uznala svoj vazalský vzťah k Východofranskej ríši. R. 879 viedol posolstvo do Ríma k pápežovi Jánovi VIII., ktorý mal rozhodnúť v prípade Metoda a jeho žiakov obvinených bavorskými klerikmi z herézy. Reakciou na toto posolstvo bola pápežská listina Industriae tuae (880).

Jan z Opavy

Jan z Opavy, Johannes de Oppavia, 14. stor. — český pisár, iluminátor. Kňaz v Lanškroune a kanonik v Brne. R. 1368 vytvoril pre rakúskeho vojvodu Albrechta III. Rakúskeho korunovačný bohato iluminovaný latinský evanjeliár, tzv. Evanjeliár Jana z Opavy (originál je uložený v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni).

Jan zo Středy

Jan zo Středy, lat. Johannes Noviforensis, okolo 1310 Vysoké Mýto, okr. Ústí nad Orlicí – 23. 12. 1380 Modřice, okr. Brno-venkov — česko-nemecký kňaz, ranohumanistický vzdelanec a spisovateľ. Vzdelanie získal v Taliansku. Asi 1344 – 51 bol plebánom v Slezskej Střede (nem. Neumarkt in Schlesien, dnes Środa Śląska v Dolnosliezskom vojvodstve, Poľsko), 1352 – 74 protonotár a kancelár dvorskej (spojenej ríšskej a českej) kancelárie cisára Karola IV., zároveň jeho tajomník a dôverník, sprevádzal ho na početných cestách. R. 1353 – 64 bol biskupom v Litomyšli, 1364 – 80 v Olomouci. Patril k hlavným predstaviteľom raného zaalpského humanizmu, udržiaval styky s talianskymi humanistami (F. Petrarca, Cola di Rienzo), písal náboženské básne a kancelárske príručky, prekladal z latinčiny do nemčiny a z nemčiny do latinčiny. Na svojich hradoch Mírov, Kroměříž a Modřice mal pisárske dielne, kde podporoval rozvoj pisárskeho a knižného iluminačného umenia a kde pravdepodobne vznikol slávny rukopis cestovného breviára Liber viaticus (v súčasnosti je uložený v Národnom múzeu v Prahe).

Ján zo Žatca

Ján zo Žatca, aj Ján z Teplej, nem. Johannes von Saaz, Johannes von Tepl, po otcovi Henslinus, aj Johannes (Henslini) de Sitbor, asi 1350 Šitboř, dnes časť obce Poběžovice, okr. Domažlice – asi 1414 Praha — ranohumanistický nemecký spisovateľ v Čechách. Asi 1360 – 70 navštevoval kláštornú školu v Teplej (nem. Tepl), pred 1383 – 1411 pôsobil ako mestský pisár a rektor latinskej školy v Žatci (nem. Saaz), od 1411 bol na čele kancelárie Nového Města pražského. Pravdepodobný autor skladby Oráč z Čiech (Ackermann aus Böhmen, napísaná asi 1400, vydaná asi 1463), prozaického diela považovaného za prvé dielo napísané v novohornonemeckom jazyku a za jedno z najvýznamnejších diel neskorého stredoveku (dlho aj za začiatok humanizmu v nemeckej literatúre). Je napísané vo forme dialógu medzi Oráčom a Smrťou, ktorá mu vzala milovanú manželku. Prostredníctvom sporu (Oráč obhajuje právo človeka na život, Smrť ničotu pozemského života) v ňom Ján zo Žatca vyjadril nadčasový problém protikladu medzi životom a smrťou. Použil jazyk bohatý na rétorické figúry, metafory a slovné hračky, ako aj nemčinu vychádzajúcu z jazyka pražskej dvorskej kancelárie vytvoreného Janom zo Středy.

Ján z Prešova

Ján z Prešova, Johannes Brengyszeyn, aj Brengiszeyn, Brengzein, Jánoss Brengyssen, Johannes Lapicida, aj Hans Steynmecz, Steinmetz, ? – asi 1523 — staviteľ a kamenár pôsobiaci v regióne Šariša a Gemera v období neskorého stredoveku. Od 1492 richtár v Prešove, do 1519 člen mestskej rady a vlastník stavebnej dielne. Jeden z najvýznamnejších majstrov neskorej gotiky na území Uhorska, nasledovník majstra Štefana, staviteľa košického Dómu sv. Alžbety. V jeho dielach doznievala atmosféra korvínovskej epochy, odrážajú sa v nich aj kontakty so stredoslovenskými banskými mestami a bavorským i budínskym stavebným okruhom. Autor sieťovej klenby Kostola sv. Egídia v Bardejove (1502 – 03), dostavby Kostola sv. Mikuláša v Prešove (Konkatedrála sv. Mikuláša, 1502 – 15), zúčastnil sa dostavby radnice v Bardejove (1508 – 09). Upravoval aj farské kostoly v Lipanoch (1513), Ražňanoch a Rožňave (1514 – 16), ako aj v Sabinove (1523), nevylučuje sa ani jeho účasť na stavbe najstarších častí levočskej radnice.

Janžurová, Iva

Janžurová, Iva, 19. 5. 1941 Žirovnice, okres Pelhřimov — česká divadelná a filmová herečka. R. 1963 absolvovala herectvo na pražskej DAMU. R. 1963 – 64 pôsobila v Divadle F. X. Šaldu v Liberci, 1964 – 87 členka Divadla na Vinohradech v Prahe, od 1988 činohry Národného divadla. Výrazná osobnosť českého herectva 2. polovice 20. a začiatku 21. stor., vyniká v divadle i vo filme. Jej prirodzené vystupovanie a herecký talent sa uplatňujú rovnako v komediálnych i v tragických, ako aj v komplikovaných psychologických polohách, jej špecifickými hereckými prostriedkami sú herecký paradox, groteskná štylizácia a sebairónia. Janžurovej popularita u českého i slovenského publika sa intenzívne rozvíjala už od prvých filmových a divadelných postáv, ktoré boli charakteristické vycibrenou dynamickosťou, prienikom do podstaty charakteru, komickou kresbou i výrazným zmyslom pre situačný aj slovný humor. Z divadelných úloh vynikla ako Jana (J. Anouilh: Skřivánek, 1965), Josefína (V. Vančura, 1970), Regina (L. Hellmanová: Lištičky, 1980), Elmíra (Molière: Tartuffe, 1980), Malva (J. Topol: Sbohem, Sokrate, 1991), Winnie (S. Beckett: Šťastné dny, 1998), Alžběta II. (Peter Morgan: Audience u královny, 2015) a i. Vo filme začínala v 60. rokoch 20. stor. rolami súčasných obyčajných mladých dievčat (Jarní povětří, 1961; Spadla z měsíce, 1961; ... a pátý jezdec je strach, 1964). Väčšie úlohy stvárnila vo filmoch J. Krejčíka Pension pro svobodné pány (1967) a Svatba jako řemen (1967). Nezabudnuteľné dramatické hrdinky vytvorila vo filmoch J. Herza Petrolejové lampy (1971) a Morgiana (1972), v ktorom dokonca vytvorila dvojúlohu sestier. Presadila sa aj v zahraničí, hrala vo filme Zámok (Das Schloss, 1968, adaptácia prózy F. Kafku, réžia Rudolf Noelte). Za svoj herecký výkon vo fantastickej komédii V. Vorlíčka Pane, vy jste vdova! (1970) získala 1971 Cenu pre najlepšiu herečku na Medzinárodnom filmovom festivale fantastických filmov v Terste. Ďalej účinkovala vo filmoch Kočár do Vídně (1966), Čtyři vraždy stačí, drahoušku! (1970), Drahé tety a já (1974), Což takhle dát si špenát (1977), Ja milujem, ty miluješ (1980), Žiletky (1993), Co chytneš v žitě (1998), Ene bene (2000), Výlet (2002), Na psí knížku (2002), Štěstí (2005), Polčas rozpadu (2007), Vy nám taky, šéfe (2008), Teorie tygra (2016) a i., ako aj v televíznych seriáloch Eliška a její rod (1965 – 66), Sňatky z rozumu (1968), Nemocnice na kraji města (1978, pokračovanie 1981), Nemocnice na kraji města po dvaceti letech (2003) a i.