Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Jamm

Jamm — kanaánsky a fenický boh mora uctievaný najmä v Kanaáne, Ugarite a Mezopotámii. Podľa jedného z mnohých mýtov bojoval s Baalom, nakoniec bol však porazený. Zobrazovaný s jednou polovicou tela ako ryba a s druhou ako človek.

Jancaea

Jancaea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Gesneriaceae. Patrí sem jediný endemický druh, vždyzelená okolo 10 cm vysoká trvalka Jancaea heldreichii s vajcovitými hustochlpatými listami usporiadanými v prízemnej ružici a so 4-početnými svetlomodrými kvetmi, plod tobolka, ktorý rastie v Grécku na vrchu Olymp.

Jankovič, Jozef

Jankovič, Jozef, 8. 11. 1937 Bratislava – 6. 6. 2017 tamže — slovenský sochár.

R. 1952 – 56 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu a 1956 – 62 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesora J. Kostku. R. 1964 – 90 v slobodnom povolaní, v akademickom roku 1970/71 pedagóg na Vysokej škole úžitkového umenia vo Viedni, 1990 – 2007 pôsobil na VŠVU v Bratislave (1990 – 94 rektor), kde viedol sochársky ateliér; 1994 profesor.

V období socializmu predstaviteľ neoficiálnej výtvarnej scény. V 60. rokoch 20. stor. sa stal iniciátorom neverejného podujatia Konfrontácie. Svojou ranou tvorbou sa prihlásil k surrealizmu a informelu, v plastikách z tohto obdobia je zjavná nedokončenosť a surovosť charakteristická pre objet trouvé. Neskôr reagoval na pop-art a príbuzné európske tendencie i na novú figuráciu, v ktorých si vytvoril svoj štýlotvorný formálny výraz. Deformovaná figúra a jej fragmenty sa stali Jankovičovým emblematickým výtvarným prvkom, dokázal sa ňou citlivo vyjadrovať k historickým traumám 20. stor. a k dobovej politickej situácii (Svedectvo VI, 1965; Večné svetlo, 1965; Ruky, 1968; Veľký pád, 1968).

V 70. rokoch sa počas normalizácie venoval kresbe, prospektívnej architektúre, grafike i tvorbe šperku a začal experimentovať s estetikou počítačovo generovaných grafík. V 80. rokoch sa opäť vrátil k sochárskej tvorbe, vytváral komorné aj monumentálne plastiky. R. 1969 bolo v Pamätníku SNP (architekt D. Kuzma) v Banskej Bystrici odhalené jeho monumentálne súsošie Obete varujú (1972 z ideologických príčin komunistami odstránené, znovuosadené až 2004).

Vystavoval na mnohých domácih i zahraničných samostatných i skupinových výstavách, pričom k najvýznamnejším patrí jeho účasť na Bienále v Benátkach (1970 a 1995). R. 1998 vyšla monografia Jozef Jankovič, tvorba z rokov 1958 – 1997 (autori Z. Rusinová, A. Hrabušický, K. Bajcurová) a 2008 monografia Jozef Jankovič 1957 – 2007 (autor Juraj Mojžiš). Nositeľ viacerých významných ocenení a cien, napr. Herderovej ceny (1983) a Radu Ľ. Štúra II. triedy (2004).

Janota, Aleš

Janota, Aleš, 5. 4. 1963 Zábřeh, okr. Šumperk, ČR — slovenský odborník v oblasti automatizácie dopravy. Od 1986 pôsobí na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity (2004 – 1012 prodekan); 2010 profesor. Venuje sa najmä funkčnej špecifikácii bezpečnostne kritických riadiacich systémov pomocou poloformálnych a formálnych metód a inteligentným dopravným systémom. V pedagogickej činnosti sa zameriava na umelú inteligenciu, inteligentné dopravné systémy, senzorovú techniku a objektovo orientovaný vývoj. Autor a spoluautor vyše 120 vedeckých prác, 9 vysokoškolských učebných textov a monografie Rozhodovanie a riadenie s podporou umelej inteligencie (2005).

január

január — prvý mesiac v roku; nazvaný podľa rímskeho boha Iana, resp. Jana (→ Janus).

Jan z Opavy

Jan z Opavy, Johannes de Oppavia, 14. stor. — český pisár, iluminátor. Kňaz v Lanškroune a kanonik v Brne. R. 1368 vytvoril pre rakúskeho vojvodu Albrechta III. Rakúskeho korunovačný bohato iluminovaný latinský evanjeliár, tzv. Evanjeliár Jana z Opavy (originál je uložený v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni).