Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 93 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

ius contrahendi

ius contrahendi [jús kon- -dí; lat.] — právo uzatvárať medzinárodné zmluvy, kontraktuálna spôsobilosť. Typický znak, resp. typická vlastnosť subjektu medzinárodného práva a jeho medzinárodnoprávnej subjektivity. Podľa článku 6 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 1969 má každý štát spôsobilosť uzatvárať medzinárodné zmluvy.

ius ducale

ius ducale [jús -ká-; lat.] — kniežacie právo, ktoré sa uplatňovalo v 9. – 10./11. stor. v raných stredovekých slovanských štátoch. Podľa neho kniežaťu patrila najvyššia moc nad ním spravovaným územím a nad miestnym obyvateľstvom spojená s právom požadovať od neho služby a dávky.

ius est ars boni et aequi

ius est ars boni et aequi [jús -ní ékví; lat.] — právo je umenie dobra a umenie slušnosti (spravodlivosti); definícia pojmu právo od starovekého rímskeho právnika Celsa (2. stor.), ktorá sa zachovala na začiatku 1. knihy justiniánskych Digest (→ Digesta Iustiniani). Podľa Celsa má byť právo slušné, teda mravné, z čoho vyplýva, že sa nemá aplikovať mechanicky, ale zaobchádzanie s ním má zodpovedať tomu, čo je podľa všeobecného nazerania dobré, správne a slušné (mravné). Takéto chápanie práva bolo v Ríme blízke chápaniu spravodlivosti (iustitia). Celsova definícia ovplyvnila právne a teologické myslenie aj v stredoveku (napr. Tomáš Akvinský).

ius gladii

ius gladii [jús; lat.] — právo meča, → hrdelné právo.

ius in bello

ius in bello [jús -ló; lat.] — právo platné počas vojny (vojnové právo v užšom význame). Práva a povinnosti štátov počas ozbrojeného konfliktu; → právo ozbrojeného konfliktu.

ius primae noctis

ius primae noctis [jús prímé nok-; lat.] — právo prvej noci. Historicky nedoložené stredoveké právo nadväzujúce na staršie pohanské rituály, podľa ktorých mal zemepán údajne právo na prvý pohlavný styk so ženou svojho poddaného počas svadobnej noci. Historicky doložená je povinnosť poddanej žiadať pred vydajom zemepána o povolenie na sobáš a povinnosť peňažnej platby zemepánovi. Motív uplatnenia práva prvej noci sa odrazil v západoeurópskych (najmä románskych) ľudových svadobných zvykoch a zmienky o ňom sa vyskytujú aj v literatúre (napr. P.-A. C. de Beaumarchais v hre Figarova svadba, 1784; J. Nižnánsky v historickom románe Právo prvej noci, 1937).

ius reservatum

ius reservatum [jús -zervá-; lat.], množné číslo iura reservata — vyhradené právo. Vo vrcholnom stredoveku vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa práva vyhradené výlučne cisárovi, príp. vykonávané v súčinnosti s ríšskym snemom alebo s kurfirstmi. Zahŕňali výhradné (udeľovanie titulov a erbov, povyšovanie do šľachtického stavu, zakladanie univerzít, priznávanie plnoletosti, legitimovanie nemanželských detí, vymenúvanie notárov ap.) a spoločné práva (mincové a mýtne právo, dispozičné právo s lénami a i.).

iustitia

iustitia [jústicija; lat.] — spravodlivosť; → justícia.

ius utendi

ius utendi [jús ú- -dí; lat.] — právo užívať vec; v užšom význame právo užívať vec bez poškodenia jej podstaty.

ius utendi et fruendi

ius utendi et fruendi [jús ú- -dí -dí; lat.] — právo užívať vec a poberať (nadobúdať) jej plody; súčasť triády oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva.

Iuvante Triuno

Iuvante Triuno [ju- trijunó; lat.], skratka I. T. — za pomoci Sv. Trojice, s pomocou trojjediného Boha.

iva

iva, Iva — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročné alebo trváce byliny alebo polokry pochádzajúce zo Sev. a Str. Ameriky. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. jednoročná bylina iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) s priamou do 3,5 m vysokou byľou, so sivozelenými stopkatými protistojnými širokovajcovitými až srdcovitými listami a s kvetmi usporiadanými v malých úboroch, plod nažka, ktorá sa introdukovala do mnohých oblastí sveta vrátane str. a vých. Európy; rastlinný (najmä peľový) alergén spôsobujúci zdravotné problémy.

Ivan V. Alexejevič

Ivan V. Alexejevič, 6. 9. 1666 Moskva – 8. 2. 1696 tamže — ruský cár (od 1682) z dynastie Romanovovcov, syn Alexeja Michajloviča, st. brat Petra I. Veľkého. Na trón bol dosadený počas tzv. povstania strelcov (cárska telesná stráž) a potvrdený Zemským snemom ako prvý cár, kým jeho mladší brat Peter ako druhý cár. Bol slabomyseľný, ako regentka vládla jeho sestra Sofia Alexejevna, ktorú Peter 1689 zosadil a donútil odísť do kláštora. Od začiatku vlády Petra I. Veľkého bol až do svojej smrti formálne prezentovaný ako jeho spoluvládca, do ničoho však nezasahoval.

Ivan VI. Antonovič

Ivan VI. Antonovič, 23. 8. 1740 Petrohrad – 16. 7. 1764 tamže — ruský cár (1740/41), syn brunšvického vojvodu Antona Ulricha a Anny Leopoldovny, netere cárovnej Anny Ivanovny, ktorá ho nominovala za svojho následníka. Po jej smrti bol ako trojmesačný korunovaný, regentkou sa stala jeho matka. Po štátnom prevrate 6. 12. 1741 bol zosadený a vlády sa ujala Alžbeta I. Petrovna, ktorá ho dala odviesť na Solovecké ostrovy (štátne väzenie) a od 1756 až do jeho smrti ho držala v petrohradskej pevnosti Schlüsselburg. Bol ubitý strážou pri pokuse oslobodiť ho a vyhlásiť za imperátora.

Ivan II. Ivanovič Pekný

Ivan II. Ivanovič Pekný, 30. 3. 1326 – 13. 11. 1359 Moskva — moskovské a vladimírske veľkoknieža (od 1353) z rodu Riurikovcov, druhý syn Ivana I. Daniloviča Kalitu, otec Dimitrija Ivanoviča Donského. Veľkokniežací prestol získal po smrti staršieho brata Semiona Ivanoviča Hrdého (†1353), pokračoval v politike svojho otca, ktorej cieľom bolo vytvoriť centralizovaný ruský štát.

Ivaška, Samuel

Ivaška, Samuel, 30. 4. 1888 Jahodníky, dnes súčasť Martina – 17. 1. 1981 Martin, pochovaný na Národnom cintoríne — slovenský chovateľ hlavátok v rybničných (teda pre ne netypických) podmienkach. Od 1935 vo vlastných rybníkoch v Martine úspešne riešil problémy s prechovávaním generačných rýb v zajatí, s ich umelým výterom, inkubáciou ikier a odchovom násad, vypracoval princíp chovu hlavátky v uzavretom cykle (v ich umelom chove pokračoval aj po 1945). R. 1946 – 53 predseda Slovenského rybárskeho zväzu. Chov hlavátok zdokumentoval vo filme Hlavátky (1943, réžia Paľo Bielik). Hlavné dielo: monografia Hlavátka, jej lov a umelý chov (1951).

Iveco

Iveco [-ko], Industrial Vehicles Corporation — jedna z vedúcich firiem v oblasti výroby dopravných prostriedkov s centrálou v Turíne. Založená 1975 talianskými firmami Fiat Veicoli Industriali, OM a Lancia Veicoli Speziali, francúzskou firmou Unic a nemeckou firmou Magirus. Vyrába nákladné automobily všetkých kategórií, mestské a medzimestské autobusy, terénne vozidlá, motory a ich dielce. Využíva pokrokové technológie vyvíjané vo výskumných centrách v Bolzane, Brescii a Ulme. Okrem európskych krajín pôsobí v Číne, Rusku, Argentíne, Austrálii, Brazílii a Južnej Afrike.

ixia

ixia [gr.], Ixia — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď kosatcovité. Trváce byliny pochádzajúce z Juž. Afriky. Majú dlhé úzke mečovité listy a rôznofarebné kvety zoskupené v strapcovitých súkvetiach, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 druhov, ktoré sa pestujú aj ako okrasné cibuľoviny.

Ixiolirion

Ixiolirion [gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď Ixiolirionaceae (v staršej odbornej literatúre zaradené v čeľadi amarylkovité). Trváce byliny s podzemnými hľuzami v obaloch pochádzajúce zo str. a juhozáp. Ázie. Patrí sem napr. do 40 cm vysoký druh Ixiolirion tataricum (synonymum Ixiolirion montanum) s dlhými úzkymi listami na dolnej časti stonky a s fialovomodrými, v dolnej časti do krátkej rúrky zrastenými kvetmi, ktorý sa ako okrasný pestuje vo viacerých kultivaroch; nazýva sa napr. aj sibírska, altajská či tatárska ľalia.

ixodín

ixodín [gr.] — antikoagulant mukoproteínovej alebo glykoproteínovej povahy vyskytujúci sa v slinách, čreve a koxálnej tekutine kliešťov z čeľade kliešťovité. Inhibuje premenu protrombínu na trombín, čím zabraňuje zrážaniu krvi.

ixora

ixora [gr.], Ixora — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď marenovité. Vždyzelené tropické kry alebo stromy pochádzajúce z Ázie (najmä z Indie) a z Ameriky. Patrí sem okolo 500 druhov, ktoré majú jednoduché lesklé oválne listy s krátkou špičkou a drobné rôznofarebné kvety zoskupené do hustých polguľovitých vrcholíkových súkvetí, ktoré v trópoch kvitnú počas celého roka, plod bobuľa. Využívajú sa v tradičnej hinduistickej medicíne a pri buddhistických obradoch, môžu sa pestovať ako bonsaje alebo vysádzať do živých plotov; existuje množstvo krížencov.

Ixtab

Ixtab [ištab] — v mayskom náboženstve bohyňa samovraždy (Ixtab = tá z povrazu) zobrazovaná ako obesená žena so známkami rozkladu. Samovražda ako dokonalé vyjadrenie pohŕdania pozemským životom sa u Mayov chápala ako výraz mystického splynutia s božstvom. Podľa niektorých interpretácii však možno túto teóriu chápať len v mýtickej rovine a skôr sa hľadá podobnosť Ixtab s bohyňou mesiaca Ixchel.

Iz

Iz — skratka Knihy proroka Izaiáša; → Izaiáš, → Biblia.

iz-

iz- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom rovnaký, rovnako, taký istý.

izabela

izabela [vl. m.] —

1. žlták — kôň so žltou (zlatou) srsťou, bledožltou hrivou a chvostom a niekedy s bielymi znakmi na nohách (od pätového kĺbu nadol) a na hlave;

2. bledožlté sfarbenie peria vtákov (napr. kanárikov).

Izák I. Komnénos

Izák I. Komnénos, okolo 1007 – 1060 alebo 1061 Konštantínopol — byzantský cisár (1. 9. 1057 – 1059). Pôvodne predstaviteľ maloázijskej pozemkovej aristokracie, s podporou vojska zvrhol z trónu cisára Michala VI. Stratiótika. Počas svojej krátkej vlády sa usiloval presadzovať záujmy vojenských kruhov na úkor civilnej konštantínopolskej byrokracie a senátu. Po začiatočnej podpore sa nakoniec dostal do sporu aj s patriarchom Michalom Kerullariom, ktorého nakoniec zosadil a nahradil lojálnejším kandidátom. V zahraničnej politike čelil hrozbám seldžuckých Turkov, Uhorska a Pečenehov. V novembri 1059 vážne ochorel a tesne pred smrťou abdikoval v prospech cisára Konštantína X. Duka.

Iziaslav II. Mstislavič

Iziaslav II. Mstislavič, okolo 1097 – 13. 11. 1154 — vladimírsko-volynské knieža (od 1134), perejaslavské knieža (od 1143) a kyjevské veľkoknieža (od 1146), syn novgorodského kniežaťa Mstislava Vladimiroviča Chrabrého. R. 1146 podnietil v Kyjeve povstanie proti kniežaťu Igorovi II. Oľgovičovi (†1147), ktorého zosadil a vyhlásil sa za veľkoknieža. O moc a kyjevský prestol musel počas celej vlády bojovať s rostovsko-suzdaľským kniežaťom Jurajom I. Vladimirovičom Dolgorukým. R. 1147 pretrhol cirkevné zväzky s Konštantínopolom vymenovaním samostatného kyjevského metropolitu.

izídium

izídium [gr.] — jednoduchý alebo rozkonárený výrastok na stielke lichenizovanej huby, vegetatívny rozmnožovací útvar, ktorý sa vyskytuje napr. pri rodoch napúchavec (Leptogium) a štítnatec (Peltigera).

Izmaeliti

Izmaeliti, aj Išmaeliti, Jišmaeliti — podľa Biblie potomkovia Izmaela a jeho 12 synov, z ktorých sa podľa Božieho prísľubu stal veľký národ nazývaný Arabi (aj Aribi, Arabu, Arbaia ap.). Izmaeliti žili kočovným spôsobom života v púšťovej oblasti na hraniciach Palestíny. Boli známi prudkou povahou a bojachtivosťou. Chovali ťavy, ale zaoberali sa aj obchodovaním. Zmienky o nich v Biblii sa končia v polovici 10. stor. pred n. l., t. j. v období vlády kráľa Dávida, neskôr boli asimilovaní inými národmi. V islamskej tradícii sú známi ako Banú Ismaíl (t. j. Synovia Izmaela). Vo všeobecnosti sú niekedy stotožňovaní s arabským národom.

izoantigény

izoantigény [gr.] — antigény, ktorými sa odlišujú dvaja geneticky neidentickí jedinci toho istého biologického druhu. Názov izoantigény sa používa v hematológii, v imunológii bol nahradený termínom aloantigény.

izobata

izobata [gr.] — čiara spájajúca na mape miesta s rovnakou hĺbkou (oceánov, morí, jazier, riek), hĺbková vrstevnica, hĺbnica.

izocitrát

izocitrát [gr. + lat.] — soľ kyseliny izocitrónovej (kyseliny 1-hydroxypropán-1,2,3-trikarboxylovej) izomérnej s kyselinou citrónovou. Izocitrát (sodný alebo draselný) odvodený od kyseliny ʟ-izocitrónovej je dôležitý metabolický medziprodukt v citrátovom cykle. Kyselina izocitrónová sa vyskytuje vo väčších množstvách v rastlinách a v ovocí.

izodynama

izodynama [gr.] — izočiara na geomagnetckých mapách spájajúca body s rovnakou hodnotou veličiny opisujúcej geomagnetické pole (najčastejšie magnetické indukcie alebo jej zložky). Používajú sa izodynamy horizontálnych zložiek X, Y, izodynamy vertikálnej zložky Z alebo izodynamy absolútnej hodnoty T magnetickej indukcie v jednotkách nT (nanotesla).

izoelektrický bod

izoelektrický bod — hodnota pH roztoku označovaná pI alebo pH(I), pri ktorej amfión alebo koloidná častica nesie nulový výsledný elektrický náboj, a preto sa účinkom elektrického poľa nepohybuje. Izoelektrický bod je charakteristický pre každý amfión (zwitterión). Ak je hodnota pH roztoku menšia než hodnota pI daného amfiónu, celkový náboj molekuly je kladný a v elektrickom poli častica migruje ako katión, ak je hodnota pH roztoku väčšia než hodnota pI, celkový náboj molekuly je záporný a častica migruje ako anión. V oblasti pH = pI sa výsledný náboj molekuly rovná nule, t. j. správa sa ako neionizovaná častica a jej pohyb sa zastaví. Táto vlastnosť amfiónov sa využíva pri ich separácii technikou izoelektrickej fokusácie.

izogaméty

izogaméty [gr.] — pohlavné bunky (gaméty), ktoré sa nelíšia morfologicky (teda tvarom ani veľkosťou), líšia sa však fyziologicky a geneticky, napr. pri riase kaderavke (Ulothrix).

izogamia

izogamia [gr.] — forma pohlavného rozmnožovania, pri ktorej dochádza k splývaniu izogamét. Izogamiou sa rozmnožujú napr. jednobunkové organizmy. Opak: anizogamia.

izoglosa

izoglosa [gr.] — čiara (línia) ohraničujúca na jazykovej mape územie, na ktorom sa vyskytuje rovnaký jazykový (fonetický, morfologický, lexikálny alebo sémantický) jav, a oddeľujúca toto územie od oblasti s odlišným jazykovým javom. Izoglosy sa podľa druhu jazykového javu, ktorý na mape ohraničujú, rozdeľujú na izofóny (s rovnakým hláskovým javom alebo s rovnakou výslovnosťou hlásky), izomorfy (s rovnakým morfologickým alebo slovotvorným prvkom slova), izolexy (s rovnakým lexikálnym prvkom alebo s rovnakým slovom) a izosémy (s rovnakým významom slova).

izográda

izográda [gr. + lat.] — čiara na špeciálnej geologickej (izográdovej alebo izofaciálnej) mape spájajúca miesta výskytu niektorých charakteristických minerálov, ktoré reprezentujú intenzitu metamorfnej rekryštalizácie v zhodných tlakovo-teplotných podmienkach (→ indexový minerál). Konkrétna izográda sa definuje podľa typomorfného minerálu, ktorý sa v danom horninovom prostredí objavuje prvýkrát, napr. biotitová alebo granátová izográda v progresívne metamorfovaných, pôvodne pelitických sedimentoch.

izograma

izograma [gr.] — čiara na mape spájajúca miesta (body) s rovnakou hodnotou špecifickej vlhkosti vzduchu.

izohélia

izohélia [gr.] — čiara na mape spájajúca miesta s rovnakým trvaním slnečného svitu počas určitého časového obdobia (deň, mesiac, rok).

izohydrohypsa

izohydrohypsa [gr.] — čiara spájajúca na mape miesta s rovnakou nadmorskou výškou voľnej hladiny podzemnej vody.

izohyeta

izohyeta [gr.] — čiara na mape spájajúca miesta s rovnakým úhrnom atmosférických zrážok za určité časové obdobie (deň, mesiac, rok).

izohypsa

izohypsa [gr.] —

1. kartogr. čiara spájajúca na mape miesta s rovnakou nadmorskou výškou; → vrstevnica;

2. meteorol. a) absolútna izohypsa — čiara spájajúca miesta s rovnakou výškou štandardnej izobarickej hladiny nad hladinou mora vyjadrenou v geopotenciálnych metroch; b) relatívna izohypsa — čiara spájajúca miesta s rovnakou vertikálnou vzdialenosťou dvoch izobarických hladín (t. j. miesta s rovnakou hrúbkou vrstvy vzduchu medzi dvoma izobarickými hladinami vyjadrenou v geopotenciálnych metroch).