Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 196 z celkového počtu 196 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

arzenitany

arzenitany [gr.] — soli odvodené od kyseliny trihydrogenarzenitej H3AsO3 alebo hydrogenarzenitej HAsO2. Používali sa ako zelené pigmenty (→ svinibrodská zeleň, → švédska zeleň).

arzenolit

arzenolit [gr.], arzenit, As2O3 — minerál, oxid arzenitý. Kryštalizuje v kubickej sústave. Je bezfarebný, sivobiely, modrastý alebo žltastý. Tvorí povlaky alebo zrnité agregáty. Vyskytuje sa v oxidačných pásmach na ložiskách arzénových rúd, kde vzniká vzácne ako produkt oxidácie arzénových minerálov. Hlavné nálezisko je Freiberg (Nemecko), vyskytuje sa i vo Švédsku, vo Francúzsku, v Sev. Amerike a v juž. Číne. Na Slovensku tvorí práškovité zhluky v Tajove pri Banskej Bystrici, jeho kryštály sa vytvorili pri požiari huty v Smolníku.

Ásamčania

Ásamčania — národnosť v indickom štáte Ásam (13,03 mil.; 2011), v Bhutáne (asi 50 tis.; 2011) a v Bangladéši (asi 20 tis.; 2011). Ásamčania sú prevažne hinduisti, niektorí sú vyznávačmi islamu; zachovalo sa aj pôvodné, animistické náboženstvo. Hlavným spôsobom obživy je poľnohospodárstvo, časť pracuje ako námezdní robotníci na plantážach alebo v ropnom priemysle. Z tradičných remesiel sú najrozvinutejšie tkáčstvo a hrnčiarstvo.

asanácia

asanácia [lat.] — ozdravenie, zlepšovanie zo zdravotného, hygienického, estetického a i. hľadiska;

1. ekol. ľudská činnosť zameraná na ozdravenie prostredia alebo jeho zložiek, prípadne na odstránenie nečistôt a i. zdraviu škodlivých látok. Asanácia krajiny je súbor opatrení, ktoré na asanačnom území (zahŕňa územné plochy mimo zastavanej časti obce) odstraňuje podstatné škody vzniknuté prírodnými vplyvmi (zosuvmi pôdy, podmočením ap.) alebo ľudskou činnosťou (zlým hospodárením na pôde, banskou činnosťou ap.). Asanácia pôdy sa vykonáva najmä znižovaním množstva škodlivín, ktoré sa dostávajú do pôdy, alebo zmenou vlastností pôdy (regulačné metódy). Asanáciu a inaktiváciu chemických látok dodávaných do pôdy najmä vo forme pesticídov možno dosiahnuť urýchľovaním fotochemickej oxidácie, hydrolýzou, a najmä biochemickou degradáciou mikroorganizmami (napr. baktériami, aktinomycétami), t. j. zintenzívňovaním mikrobiálnej činnosti, a to predovšetkým zvyšovaním obsahu organickej hmoty, optimalizáciou vodného režimu pôdy a zlepšovaním zrnitosti i štruktúry pôdy. Toto regulovanie pôdnych procesov vzhľadom na zmenený kolobeh látok sa uskutočňuje najmä vhodnou agrotechnikou, hnojením (napr. fosforečnými hnojivami), vápnením, sadrovaním, zvyšovaním obsahu organických látok, očkovaním pôdy mikroorganizmami ap. Ak sú tieto metódy málo účinné a nebezpečenstvo kontaminácie pôdy vysoké, je nevyhnutné prikročiť k radikálnym metódam asanácie, pri ktorých sa odstraňuje pôdna vrstva poškodená jedovatými látkami (napr. pri poškodení pôdy rádioaktívnymi látkami). Na Slovensku sa používajú iba metódy zmierňujúce škodlivý účinok (paliatívne). Správna voľba asanácie pôd predpokladá predovšetkým poznanie príčin a povahy škodlivín, ich účinkov na pôdu, rastlinstvo a ostatné zložky ekosféry. Preto je nevyhnutné uskutočniť rajonizáciu územia podľa druhu a stupňa poškodzovania pôd ich obhospodarovaním, hnojením, zaťažovaním živočíšnymi exkrementmi, biocídmi, ako aj priemyselnými, automobilovými a závlahovými škodlivinami, pričom osobitnú pozornosť treba venovať priemyselným oblastiam, prímestským zónam, povodiam s pitnou vodou a s veľkými zásobami podzemných vôd, zdravotno-rekreačným územiam i územiam s veľkokapacitnými živočíšnymi objektmi. Pri asanácii zosuvných území (svahové pohyby pôdy na Slovensku postihujú najmä územie karpatského flyšového pásma) je potrebné zabezpečiť odvodnenie s trvalou funkčnosťou takýchto zariadení a výsadbu hlboko koreniacich listnatých drevín a drevín s vysokou transpiráciou, a tým aj s vysúšajúcou schopnosťou. Rovnako aktuálna je aj asanácia ovzdušia znečisteného emisiami, ktorá sa realizuje znižovaním ich množstva odlučovačmi, zmenou technológií výroby a znižovaním ich škodlivých účinkov vhodným obhospodarovaním ekosystémov;

2. stav. odstraňovanie technických, zdravotných i estetických nedostatkov stavieb, nevhodných doplnkov a prístavieb pri obnove stavby, ako aj celých skupín stavieb v zastavanej časti obce (asanácia obcí), ktoré nevyhovujú z hľadiska výstavby obce pre značné nedostatky spravidla hospodárskeho charakteru a ohrozujú zdravie obyvateľstva (schátranosť, vlhkosť domov ap.). Asanované môžu byť jednotlivé stavby alebo celý blok domov. V slovenských mestách bolo v 60. – 80. rokoch 20. stor. celoplošne asanovaných mnoho stavieb pochádzajúcich najmä z 19. stor. Podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je asanácia jedným z možných dôvodov vyvlastnenia vo verejnom záujme.

Asbestos

Asbestos — mesto v Kanade v provincii Quebec vých. od Montrealu; 7,1 tis. obyvateľov (2011). Priemysel textilný, strojársky, papiernický, stavebných materiálov, keramický. V blízkosti mesta významné ložiská azbestu. Ložiskovo najproduktívnejšia oblasť dlhá 80 – 90 km sa viaže na telesá ultrabázických hornín (najmä peridotity a dunity, menej pyroxenity a gabrá) šošovkovitého tvaru. Ťažba vyvrcholila v 70. rokoch 20. stor. (1,4 mil. ton chryzotilových vláken), 2011 bola zastavená.

Asbóth, Ján

Asbóth [ašbót], Ján, 13. 12. 1768 Nemescsó, Maďarsko – 19. 6. 1823 Sombor, Srbsko — uhorský prírodovedec. Od 1791 profesor evanjelického lýcea v Levoči, od 1796 v Kežmarku, od 1801 profesor a riaditeľ odbornej poľnohospodárskej školy (Georgikon) v Keszthelyi. Venoval sa výskumu Vysokých Tatier, mineralógii, botanike a zoológii. Autor jednej z prvých špecializovaných entomologických prác v Uhorsku, opísal v nej dvojkrídlovca Tipula glacialis, ktorého našiel zamrznutého v rieke Poprad.

ascendent

ascendent [lat.] — príbuzný v priamej vzostupnej línii, predok (otec, starý otec, prastarý otec, resp. matka, stará matka, prastará matka atď.); opak descendent.

ascetospóry

ascetospóry [lat. + gr.], Ascetospora — kmeň jednobunkových eukaryontných organizmov. Parazitujú vnútri buniek, kde sa vytvára plazmódium, plazmatická hmota z nahých buniek; ich vývinový cyklus nie je ešte dostatočne preskúmaný, z fylogenetického hľadiska má zatiaľ neurčité postavenie.

ascídium

ascídium [gr.] — krčiažtekový list mäsožravých rastlín, napr. pri rode krčiažnik (Nepenthes).

Ascomycetes

Ascomycetes [asko-; gr.] — trieda z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota).

ascon

ascon [askon; gr.] — najprimitívnejší organizačný typ hubiek s golierikovitými bunkami vo vakovitej paragastrálnej dutine.

ascot

ascot [-kot] — viazačkový golier; nezapína sa, ale preväzuje.

aseizmická oblasť

aseizmická oblasť — oblasť, v ktorej sa nevyskytujú zemetrasenia. Ide najmä o oblasti starých štítov a platforiem, ktoré vznikli v prekambriu a v súčasnosti predstavujú konsolidované časti zemskej kôry (Brazílska platforma, Africká platforma, Indická platforma, Antarktická platforma a i., Baltský štít – Fennoskandia, Aldanský štít a i.).

Asenovci

Asenovci — bulharská panovnícka dynastia (1187 – 1280). Asen I., ? – 1196 (zavraždený) — bulharský cár (od 1187). Pochádzal z bojarskej rodiny bulharsko-kumánskeho pôvodu. R. 1186 povstal spolu s bratom Petrom (? – 1197) proti oslabenej Byzantskej ríši, ktorá musela 1187 uznať nezávislosť Bulharov. Za sídlo obnovenej (druhej) Bulharskej ríše vybral mesto Veliko Tărnovo, kde sa dal aj korunovať; Asen II., aj Ivan Asen II., okolo 1190 – 1241 — bulharský cár (od 1218), syn Asena I. R. 1230 zvíťazil v bitke pri Klokotnici nad Epirským despotátom. Počas jeho vlády zaznamenala Bulharská ríša najväčší rozkvet, bola vedúcou mocnosťou na Balkáne, zavedenie vlastnej cirkevnej správy.

asepsa

asepsa [gr.], asepsis, aseptické operácie — biotechnol., mikrobiol. súhrn opatrení zabezpečujúcich dosiahnutie a udržanie potrebného stupňa mikrobiologickej čistoty až sterility. Aseptické operácie sú zamerané na zníženie rozsahu mikrobiálnej kontaminácie, zabraňujú rozšíreniu mikroorganizmov všade tam, kde mikroorganizmy nie sú žiaduce, napr. v zdravotníckych zariadeniach, mikrobiologických laboratóriách, v biotechnologickej výrobe (v prevádzkovom mikrobiologickom laboratóriu pri izolácii, úschove, selekcii, resp. kultivácii produkčných kultúr, vo výrobných halách pri výrobe potravín fermentáciou, pri spracúvaní konečných produktov, napr. injekčných foriem antibiotík). Nežiaduce mikroorganizmy z povrchu tuhých látok (laboratórne a prevádzkové zariadenia), roztokov (živné médiá) a vzduchu možno odstrániť mechanicky (filtráciou), fyzikálne (tepelnou sterilizáciou, žiarením, ultrazvukom) alebo chemicky (dezinfekčnými látkami), prípadne kombináciou týchto postupov. Zachovanie prísnej mikrobiologickej čistoty v prevádzke nie je zvyčajne potrebné, stačí potlačiť kontaminujúce mikroorganizmy natoľko, aby nepôsobili škodlivo pri kultivácii a fermentácii. Prevádzky sú riešené tak, aby umožnili komplexnú sanitáciu a čistenie.

asertivita

asertivita [lat.] — náležité sebavedomie, sebadôvera, smelosť, trúfalosť, schopnosť presadzovať svoje požiadavky adekvátnym a neagresívnym spôsobom. V psychológii sa stal problémom skôr nedostatok ako nadbytok tejto črty, respektíve jej transformácia z agresívnosti. Hoci západoeurópski a severoamerickí psychológovia vytvorili rôzne tréningové programy asertivity, ktorých cieľom je zvýšiť uvedomovanie si osobných práv, učiť sa rozlišovať medzi nearsetivitou, asertivitou a agresivitou, získať spôsobilosť povedať nie v provokatívnych situáciách, v emočných prejavoch (pozitívnych i negatívnych), v začínaní a ukončovaní konverzácie atď., v odbornej praxi prevláda nejednotnosť pri posudzovaní ich zmyslu (niekedy z rodinných príčin či náboženských orientácií, inokedy pre kritériá príslušnosti k istým kultúram).

asexualita

asexualita [lat.] — spôsob rozmnožovania, pri ktorom vzniká nový jedinec z materského organizmu bez účasti pohlavných buniek (okrem partenogenézy). Takto vzniknuté jedince majú genetické zloženie zhodné s materským organizmom. Pri nižších rastlinách môže ísť o delenie, pučanie alebo o fragmentáciu, pri vyšších rastlinách o tvorbu spór alebo o vegetatívne rozmnožovanie; pri niektorých živočíchoch sa vyskytuje delenie alebo pučanie.

asfalt

asfalt [gr.] — čierna plastická až tvrdá a krehká zmes zlúčenín (najmä oligomérnych asfalténov rozpustených v olejových podieloch); živica. Zahrievaním sa postupne roztápa. Vyskytuje sa v prírode (prírodný asfalt) alebo vzniká ako destilačný zvyšok pri destilácii ropy (ropný asfalt). Prírodný asfalt obsahuje asi 84 % uhlíka, 10 % vodíka, 6 % kyslíka, zvyčajne i anorganické prímesi (piesok, úlomky hornín, vodu, plyny, síru a niekedy stopy uránu) a môže byť nasiaknutý v horninách. Vzniká okysličovaním ťažkej ropy a i. tekutých živíc. V prírode impregnuje pórovité horniny (piesky, pieskovce, štrky, niekedy vápence). Významné ložiská sú na juhu Trinidadu (100 × 800 m, hrúbka asi 60 m), kde tvorí asfaltové jazerá, ďalej v Peru, Venezuele, Mexiku, USA, Kanade, Francúzsku, Izraeli, Sýrii. Na Slovensku sa vyskytuje v triasových dolomitoch pri Varíne, kde sa aj ťažil.

Asfalt sa používa ako izolačný materiál v stavebníctve (na izoláciu pozemných a inžinierskych stavieb proti vode a vlhkosti), na výrobu izolačných dosák a lakov, a najmä na stavbu ciest. Dôležitými charakteristikami jeho fyzikálnych vlastností sú bod mäknutia, bod lámavosti, duktilita a penetrácia. Zvýšenie tvrdosti a bodu mäknutia asfaltov sa dosahuje oxidáciou ropného asfaltu prefúkavaním vzduchom za zvýšenej teploty. Oxidovaný asfalt sa používa na výrobu tvrdších druhov cestných a izolačných asfaltov. Cestný asfalt sa zvyčajne mieša s kamenivom; na zlepšenie priľnavosti asfaltu ku kamenivu sa najčastejšie používajú vyššie alifatické amíny. Prísadami (polyetylén, polypropylén alebo polybutén, resp. kopolyméry styrénu) sa zlepšujú mechanické vlastnosti asfaltu, čo sa využíva pri výstavbe veľmi namáhaných cestných úsekov (napr. križovatiek).

asfaltény

asfaltény — zložky ropy, ktoré sa pri jej destilácii koncentrujú v destilačnom zvyšku; čierna tuhá látka nerozpustná v alkánoch, ale rozpustná v benzéne. Asfaltény obsahujú predovšetkým polykondenzované aromatické a heterocyklické zlúčeniny (s vysokým obsahom kyslíka, dusíka a síry). Sú aj súčasťou prírodných asfaltov a uhlia (→ bitúmeny).

asfaltová maľba

asfaltová maľba — olejomaľba s použitím hnedej lazúrovej farby a asfaltu. Obľúbená v maľbe 2. pol. 19. stor. pre teplú svietivosť, čoskoro sa však prestala používať pre nestálosť, praskanie a tmavnutie.

asfaltový kryt

asfaltový kryt — kryt medenej platne pripravovaný z asfaltovej živicovej hmoty, používaný pri niektorých grafických technikách (napr. lept).

asfyxia

asfyxia [gr.], asphyxialek., veter. dusenie vyvolané nedostatočnou výmenou plynov v pľúcach. Chorobným následkom asfyxie je hypoxémia. Predĺžená asfyxia vedie až k zastaveniu srdcovej činnosti a poškodeniu mozgu. Asfyxia plodu (asphyxia fetalis) býva vyvolaná stlačením pupočnej šnúry alebo poškodením placenty. Asfyxiu novorodenca (asphyxia neonatorum) zapríčiňuje oneskorený začiatok dýchania pľúcami. Popôrodná asfyxia (asphyxia postnatalis) vzniká po pôrode pri závažnom poškodení mozgu, ťažkej vrodenej chybe srdca alebo pri poškodení pľúc. Liečba: odstránenie príčiny asfyxie (ak je to možné); okamžitá oxygenoterapia (liečba vdychovaním kyslíka s vyššou koncentráciou vo vdychovaných plynoch);

Pri zvieratách často vzniká pri nepravidelných pôrodných polohách, pri pôsobení bakteriálnych toxínov, ktoré postihujú kostrové svalstvo (tetanus), pri extrémnych tympaniách (nadúvanie brucha) prežúvavcov.

Asgard

Asgard — v germánskej mytológii sídlo asov.

Ashbery, John

Ashbery [eš-], John, 28. 7. 1927 Rochester, New York – 3. 9. 2017 Hudson, New York — americký básnik a umelecký kritik; príslušník skupiny tzv. newyorských básnikov, ktorí sa inšpirovali expresionistickými výbojmi výtvarných umelcov a poéziou avantgardných európskych básnikov. Používa kadencie bežnej hovorovej reči, ako aj rozličné štylistické experimenty.

Zbierky básní: Turandot (1953), Pár stromov (Some Trees, 1956), Rieky a hory (Rivers and Mountains, 1966), Dvojaký sen o jari (The Double Dream of Spring, 1970), Autoportrét vo vydutom zrkadle (Self-Portrait in a Convex Mirror, 1975), Vlna (A Wave, 1984; slov. 2000), A hviezdy žiarili (And the Stars Were Shining, 1994), Počuješ, vtáčik? (Can You Hear, Bird?, 1995), Čínske šepoty (Chinese Whispers, 2002), Svetaznalá krajina (A Worldly Country, 2007) a i. Nositeľ Národnej knižnej ceny za poéziu (1976), Pulitzerovej ceny za poéziu (1976) a Národnej knižnej ceny, medaily za významný prínos do americkej literatúry (2011).

Ashcan School

Ashcan School [ešken skúl] — skupina amerických realistických maliarov zo začiatku 20. stor., ktorí zobrazovali výjavy z každodenného života vo veľkomeste. Vychádzali z E. Maneta, G. Courbeta a düsseldorfskej maliarskej školy. K popredným predstaviteľom patrili R. Henri, W. J. Glackens, George Luks (*1867, †1933), Everett Shinn (*1876, †1953), John French Sloan (*1871, †1951), Ernest Lawson (*1873, †1939), Arthur Bowen Dawies (*1863, †1928), G. W. Bellows a Maurice Prendergast (*1858, †1924).

Ashtonová-Warnerová, Sylvia Constance

Ashtonová-Warnerová [eštn- vóner-] (Ashton-Warner), Sylvia Constance, aj Hendersonová (Henderson), 17. 12. 1908 Stratford – 28. 4. 1984 Tauranga — novozélandská spisovateľka a pedagogička. Autorka beletrie, literatúry faktu a poézie. Hlásala zmierenie i potrebu komunikácie domorodých Maoriov a prisťahovalcov. Niektoré jej romány sa stali bestsellermi, román Stará dievka (Spinster, 1958) bol v USA sfilmovaný (Dve lásky – Two Loves, 1961). Ďalšie diela: Kadidlo modlám (Incense to Idols, 1960), Nefrit (Greenstone, 1966).

Ascham, Roger

Ascham [eskem], Roger, asi 1515 Kirby Wiske – 30. 12. 1568 Londýn — anglický humanistický spisovateľ a učenec. Autor prvej knihy o lukostreľbe Toxophilus (1545), posmrtne vyšlo jeho dielo Učiteľ (Scholemaster, 1570) o psychológii učenia a efektívnom vyučovaní latinčiny napísané jednoduchým hovorovým štýlom.

Aschoff, Ludwig

Aschoff [ašof], Ludwig, 10. 1. 1866 Berlín – 24. 6. 1942 Freiburg im Breisgau — nemecký lekár. Študoval v Bonne, Štrasburgu a Würzburgu. Po habilitácii 1894 pôsobil ako profesor na univerzite v Göttingene, od 1903 v Marburgu a 1906 – 36 vo Freiburgu im Breisgau, kde založil patologický ústav, ktorý navštevovali študenti z celého sveta. Zaoberal sa patológiou a patofyziológiou srdca, objavil a 1904 opísal zápalové uzlíky v myokarde vznikajúce pri reumatickej horúčke (→ Aschoffove uzlíky). Spolu so Sunaom Tawarom (*1873, †1952) skúmal prevodový systém srdca, 1905 opísal štruktúru modifikovaného tkaniva myokardu, z ktorého vychádza Hisov zväzok (→ Aschoffov-Tawarov uzol). R. 1924 rozpoznal fagocytárnu aktivitu určitých buniek nachádzajúcich sa v rôznych tkanivách a nazval ich retikuloendoteliálny systém. Zaoberal sa aj apendicitídou, aterosklerózou, trombózou, cholelitiázou, metabolizmom lipidov, funkciou nadobličiek, 1893 opísal pyelonefritídu. Autor niekoľkých kníh a viac ako 200 článkov, autor učebnice patologickej anatómie.

Aschoffove uzlíky

Aschoffove uzlíky [ašo-] — histologicky zistené uzlíky pozostávajúce z epiteloidných buniek, guľatého bunkového infiltrátu, obrovských buniek a hyalínu. Sú typické pri reumatickej horúčke v srdcovom svale, krčných mandliach, periartikulárnom tkanive (tkanivo okolo kĺbu) a šľachách. Nazvané podľa L. Aschoffa.

asil

asil — bojovné plemeno kúr pôvodom z Prednej Indie, do Európy sa dostalo koncom 19. stor. Na dokonalosť kresby peria sa nekladie dôraz, hlavný je bojovný výzor. Krížením so stredne ťažkými plemenami poskytuje krížence vhodné na výkrm. Hmotnosť kohúta 2,1 – 2,5 kg, sliepky 1,6 – 2 kg.

asimilácia

asimilácia [lat.] — prispôsobenie sa, splynutie;

1. biol. príjem jednoduchých a anorganických, ale aj organických látok a energie prijatých z vonkajšieho prostredia a ich zabudovanie do komplexnej stavby rastlinného tela; súčasť anabolických reakcií. Autotrofné organizmy (zelené rastliny a niektoré baktérie) vedia prijímať uhlík v anorganickej podobe ako oxid uhličitý. Jeho premena na organickú hmotu prebieha za pomoci svetelnej energie, slnečného žiarenia, preto sa nazýva fotosyntetická asimilácia, v užšom význame asimilácia uhlíka (→ fotosyntéza). Heterotrofné organizmy (človek, zvieratá, huby, väčšina baktérií) nie sú schopné asimilácie, preto musia organické látky prijímať v potrave. Pletivá rastlín, v ktorých asimilácia prebieha, sa nazývajú asimilačné pletivá. Je to najmä mezofylové pletivo nachádzajúce sa v listoch medzi vrchnou a spodnou pokožkou. Asimilácia prebieha prechodne aj v stonke, kvetných obaloch, diferencujúcich sa kvetoch a nezrelých plodoch. Bunky asimilačných pletív sú parenchymatické, obsahujú veľa chloroplastov (nazývajú sa aj bunky chlorenchýmu). Pri asimilácii dusíka, ktorá prebieha za pomoci chemickej energie, sa enzymatickou redukciou zabuduje dusík do dusíkatých organických zlúčenín rastlinného tela, čím sa významne podieľa na výžive rastlín. Špeciálnym prípadom asimilácie dusíka je fixácia elementárneho atmosferického dusíka niektorými baktériami;

2. geol. asimilácia magmy, → magma;

3. jaz. spodobovanie hlások v reči podľa znelosti alebo miesta (prírodného spôsobu) artikulácie (opak: disimilácia). Medzi najstaršie asimilácie spoluhlások v slovenčine patrí znelostná asimilácia, t. j. vyrovnávanie rozdielu v znelosti a neznelosti medzi susednými spoluhláskami na hranici morfém alebo slov, resp. na konci slova (znelostná neutralizácia). V zásade platí, že spoluhláska sa môže zmeniť iba na takú znelú alebo neznelú spoluhlásku, s ktorou tvorí znelostný pár. Podmienky na znelostnú asimiláciu sa v starej slovenčine utvorili v období zániku jerov; začiatky jej realizácie (sladký > slatký, dub > dup; rýb > ríp) siahajú do 13. stor.;

4. sociol. proces prispôsobenia až splynutia subjektu s nižšou vnútornou silou do subjektu s vyššou silou. V spoločenskom živote bol pojem asimilácia prvýkrát použitý v polovici 20. stor. na označenie splynutia prisťahovalcov s dominantnou, bielou kultúrou v USA. Môže označovať aj proces prispôsobovania sa nižšej, menejpočetnej alebo utláčanej etnickej, jazykovej, rasovej či náboženskej skupiny dominujúcej kultúre. Najčastejšie sa prejavuje u národnostných menšín, ktoré žijú zmiešané s obyvateľstvom iného národa. Asimilácia prebieha niekoľko generácií. Poslednou fázou je dovŕšenie splynutia, ktoré potom mení povahu národnej identity, nastáva vlastne národné odcudzenie, čo ešte nemusí znamenať stratu jazyka príslušnej menšiny. Asimilácia môže prebiehať ako voľný alebo ako násilný proces. Vplývajú na ňu najmä školský systém, ekonomické prostredie a politická štruktúra. Ako asimilácia sa niekedy označuje aj proces zužovania používania dialektov a prijatie integrujúceho jazyka v nadštátnom regióne.

asimilačné pigmenty

asimilačné pigmenty — pigmenty, ktorých prítomnosť v procese fotosyntézy zabezpečuje zachytávanie slnečnej energie. Pri zelených riasach a všetkých vyšších rastlinách sa delia na tri hlavné skupiny: 1. chlorofyly, zelené pigmenty, dnes známych asi 10 typov, najznámejšie sú chlorofyl a a chlorofyl b (pri všetkých vyšších rastlinách), chlorofyl d (pri riasach), protochlorofyl (vytvára sa za tmy a za svetla sa mení na chlorofyl) a bakteriochlorofyl a a b (pri baktériách, najmä purpurových sírnych z čeľade Chromataceae); 2. karotenoidy, rôznofarebné pigmenty v škále od žltej po červenú, dnes známych okolo 30 typov, napr. kyslíkaté xantofyly (violaxantín, zeaxantín, neoxantín) a bezkyslíkaté karotény (lykopén v paradajke, alfa-, beta- a gamakarotén); 3. fykobilíny vyskytujúce sa pri modrozelených riasach, napr. fykoerytrín a fykokyanín.

ásimina trojlaločná

ásimina trojlaločná, Asimina triloba — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď anonovité. Opadavý strom vysoký okolo 9 m, listy obrátenovajcovité, dlhé do 25 cm, borka sivohnedá, mierne drsná, kvety najskôr zelené, neskôr fialovohnedé so 6 lupienkami, semená liečivé, plod dužinatý, jedlý, chuťovo podobný banánom. Pochádza z východu Severnej Ameriky, často sa zamieňa s tropickým stromom papája melónová pestovaným pre jedlé plody – papáje.

asinus ad lyram

asinus ad lyram [lat.] — osol pri lýre; o ľuďoch v neprimeranom postavení, ktorí vykonávajú činnosť nezodpovedajúcu ich schopnostiam. Slovné spojenie má pôvod v gréckom porekadle o oslovi, ktorý počúva hru na lýre, ale hudbe nerozumie. Zaznamenali ho viacerí bájkari (napr. Phaedrus), v Európe zdomácnelo najmä zásluhou Erazma Rotterdamského.

asistent

asistent [lat.] —

1. pomocník, odborný pracovník;

2. ped. a) začínajúci učiteľ vysokej školy. Do pedagogickej činnosti je uvádzaný pod vedením starších vysokoškolských učiteľov. Talentovaní absolventi vysokých škôl sa spravidla prijímajú za asistentov na obdobie 3 rokov. Po uplynutí tohto obdobia sa rozhoduje na základe schopností a predpokladov o ich preradení za odborného asistenta; b) asistent učiteľa, aj pedagogický asistent — pedagogický pracovník pomáhajúci žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacím potrebami a nadaným žiakom vo výchovno-vzdelávacom procese. Svojím individuálnym prístupom pomáha týmto žiakom integrovať sa (začleniť sa) do bežnej školy a vzdelávať sa v hlavnom prúde vzdelávacieho procesu. Asistent učiteľa spolupracuje so žiakom priamo na hodine, ďalej s triednym učiteľom, s ostatnými pedagógmi a s rodičmi žiakov. Sprevádza žiaka aj počas voľnočasových aktivít;

3. osobný asistent osoba poskytujúca pomoc (osobnú asistenciu) dieťaťu alebo dospelému s ťažkým zdravotným postihnutím; podľa zákona o sociálnych službách najmä v oblastiach mobility a orientácie, komunikácie a sebaobslužných úkonov. Nevyžaduje sa od neho pedagogická odbornosť.