Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 196 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Arrighi, Cletto

Arrighi [-gi], Cletto, vlastným menom Carlo Righetti, 1828 alebo 27. 11. 1830 Miláno – 3. 11. 1906 tamže — taliansky spisovateľ. Účastník 1. a 2. vojny za nezávislosť. Predstaviteľ milánskej bohémy (scapigliatura), ktorá dostala názov podľa jeho románu Strapáči a 6. februára (La scapigliatura e il 6 febbraio, 1862). Autor memoárov Spomienky lombardského vojaka (Memorie di un soldato lombardo, 1863) a veristických románov Nana v Miláne (Nanà a Milano, 1880) a Šťastný ničomník (La canaglia felice, 1885).

ars amandi

ars amandi [-dí; lat.] — umenie milovať. Slovné spojenie pochádza z Ovídiovho diela Ars Amatoria (slov. Umenie milovať, 1. kniha, 1. verš).

ars dictandi

ars dictandi [dik-; lat.], ars dictaminis — umenie skladby, slohu; súbor ustálených teoretických pravidiel prevzatých z antickej rétoriky a epištolografie, ktorými sa v stredoveku riadila úprava a skladba súkromných a verejných písomností. Formulárové zbierky používané v stredovekých kanceláriách a učebnicové príručky stredovekých verejných notárov, ktoré sa objavili v 11. stor., obsahovali okrem vzorníkovej aj teoretickú časť o formálnej skladbe a úprave listín a listov. V 12. stor. sa z nich vyvinula formálna disciplína s vlastnými pravidlami a zásadami.

Arsenios

Arsenios, ? – 1267 — konštantínopolský patriarcha (od 1255) dosadený nicejským cisárom Teodorom II. Laskarisom. Fanatický odporca únie so záp. cirkvou. R. 1266 ho byzantský cisár Michal VIII. Palaiologos, zástanca únie, pozbavil úradu. Arsenios a jeho prívrženci, nazývaní arseniti, vyvolali v krajine ľudové hnutie.

ars longa, vita brevis

ars longa, vita brevis [ví-; lat.], gr. ho bios brachys, hé de techné makra — umenie je trvalé, život krátky (Hippokratés: Aforizmy, Seneca Ml.: O krátkosti života). Na dokonalé zvládnutie nejakého odboru (vedy, umenia) je život prikrátky.

Artamonov, Michail Illarionovič

Artamonov, Michail Illarionovič, 5. 12. 1898 Vygolovo, Tverská oblasť — 31. 7. 1972 Petrohrad — sovietsky archeológ a historik. Zaoberal sa výskumom bronzovej a železnej doby na Done, Ukrajine a sev. Kaukaze, študoval dejiny Skýtov, Chazarov a starých Slovanov. Hlavné dielo: Problémy všeobecných dejín (Problemy vseobščej istorii, 1967).

Art Center

Art Center [senter], College of Design — prestížna americká súkromná dizajnérska škola univerzitného typu (predovšetkým automobilový dizajn). Založená 1930 so sídlom v Pasadene. Jej pobočka vo Vevey vo Švajčiarsku pôsobila 1986 – 96.

artefakia

artefakia [lat.] — zastaraný názov pseudofakie.

artefakt

artefakt [lat.] — umelý výtvor;

1. archeol. označenie predmetu cieľavedome vyrobeného človekom (nástroje, zbrane, stavby, cesty atď.);

2. estet. umelecké dielo. Zahŕňa nevyhnutné znaky objektov vytváraných človekom, a nie prírodnými silami. V pojme artefakt sa jasne vyjadruje rozdiel medzi sériovo vytvorenými dielami (úžitkové predmety, reklama) a jedinečnými dielami výrazných osobností. Koncom 20. stor. sa objavujú ďalšie výrazové formy spojené s pojmom artefakt (pop-art, op-art, art déco, video-art.);

3. ekol. výsledok experimentu alebo pozorovania (výskumu), ktorý je dôsledkom usporiadania pokusu a v prírode sa nevyskytuje (napr. umelé štruktúry vznikajúce v bunkách nevhodnou fixáciou biologického preparátu);

4. lek. jav, stav alebo útvar, ktorý vznikol v organizme umelou cestou.

artémia

artémia, Artemia — rod z podkmeňa kôrovce (Branchiata, Crustacea), trieda žiabronôžky (Anostraca). Malé druhy, napr. v slaných vnútrozemských vodách a vo vodách soľných baní žije asi 1 cm dlhá artémia slanovodá (Artemia salina), ktorá sa rozmnožuje partenogeneticky.

artem non odit nisi ignarus

artem non odit nisi ignarus [nón ódit -zi -ná-; lat.] — len nevedomec nenávidí umenie, t. j. umenie nemá rád len ten, kto mu nerozumie.

artériografia

artériografia [gr.] — vyšetrovacia metóda znázorňujúca pomocou röntgenového prístroja tepny po vstreknutí kontrastnej látky.

artérioskleróza mozgu

artérioskleróza mozgu — zmeny mozgového tkaniva spôsobené poruchou jeho krvného zásobovania, ktoré je podmienené artériosklerotickými zmenami jeho ciev. Zužovanie tepien zásobujúcich mozog spôsobuje chronickú hypoxiu nervových buniek, ktoré postupne zanikajú. V začiatočnom štádiu sa artérioskleróza mozgu prejavuje psychickými zmenami pseudoneurastenického charakteru – únavnosťou, znížením schopnosti koncentrácie, zhoršením pamäti. Chorí majú krátky povrchný spánok, na rozdiel od neurotikov však ráno nepociťujú potrebu ďalej spať, trpia bolesťami hlavy, ktoré sa stupňujú duševnou činnosťou. Zužovanie mozgových tepien spôsobuje opakované ischemické príhody (→ encefalomalácia), ktoré sú príčinou narastajúcich ložiskových neurologických príznakov. Postihnutie motorických nervových dráh, ktoré vystupujú z mozgovej kôry predústredného závitu mozgu, sa prejavuje pyramídovými patologickými reflexmi, neskôr poruchami artikulácie a prehĺtania (pseudobulárna paralýza). Difúzne postihnutie mozgovej kôry vedie k artériosklerotickej demencii, k hrubým psychickým zmenám s bludmi a s ťažkými poruchami pamäti.

artes liberales

artes liberales [lat.] — slobodné umenia. V období rímskeho cisárstva označenie siedmich slobodných umení.

arteterapia

arteterapia [lat. + gr.] — spôsob psychoterapeutickej liečby; liečba umením. Býva súčasťou komplexnej liečby. Rovnako ako pracovná terapia kladie dôraz na aktívnu činnosť pacienta v liečebnom procese. Pri konfrontácii s umením sa podnecuje emotivita, kreativita, získavajú sa vzory na vyrovnávanie sa s problémami, nadobúda sa zážitok očistenia, katarzia. Prostredníctvom umeleckých symbolov sa môžu získať informácie len ťažko dosiahnuteľné inými metódami. Arteterapia sa realizuje individuálne alebo skupinovo so zameraním na hudbu (muzikoterapia), výtvarné prejavy (maľovanie, modelovanie ap.) a pohybové kreácie. Osoba môže byť konzumentom umenia (napr. pri biblioterapii čitateľom) alebo producentom (napr. výtvarne vyjadruje svoj problém). Indikáciou arteterapie sú neurózy, psychózy, najmä schizofrénia.

Artevelde, Filip van

Artevelde [-fel-], Filip van, 18. 7. 1340 Gent – 27. 11. 1382 pri Roosbeecke, dnes Rozebeke pri Oudenaarde — flámsky vodca, gentský patricij, syn Jacoba van Artevelde. R. 1381 sa postavil na čelo víťazného gentského povstania proti flámskemu grófovi Ludwigovi von Male (*1330, †1384). Po obsadení Brugg sa stal flámskym miestodržiteľom. Padol v bitke s Francúzmi, ktorí prišli Ludwigovi von Male na pomoc.

artézska panva

artézska panva — panvovitá geologická štruktúra s jednou alebo s viacerými akumuláciami podzemnej vody s napätou hladinou. Najväčšou známou artézskou panvou je Veľká artézska panva v Austrálii (1 500 × 2 000 km). Obrovské zásoby podzemnej vody s napätou hladinou sú v priepustných pieskovcoch a piesčitých bridliciach permského, jurského a spodnokriedového veku, v ktorých nadloží sú nepriepustné horniny.

Arthropodium

Arthropodium [artro-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď asparágovité. Trsovité trvalky s mečovitými listami a so súkvetiami miskovitých bielych kvetov. Pestuje sa Arthropodium cirrhatum (v niektorých systémoch Arthropodium cirratum).

Arthusova reakcia

Arthusova reakcia [-tu-] — forma alergickej reakcie vyvolanej imunokomplexovou precitlivenosťou; nekrotické poškodenie tkaniva po injikovaní antigénu do kože zvieraťa s cirkulujúcimi protilátkami IgG (→ imunoglobulíny) proti tomuto antigénu. V mieste vpichu vznikajú imunokomplexy, ktoré aktivujú komplement, čím sa na miesto prilákajú neutrofily a začne sa miestna zápalová reakcia s vrcholom o 3 – 6 hodín. Pri pasívnej kožnej Arthusovej reakcii sa neimunizovanému jedincovi intravenózne podajú protilátky, a potom sa do kože injikuje príslušný antigén. U človeka existuje viacero chorôb, ktoré sú vyvolané reakciami Arthusovho typu aj v iných orgánoch, ako je koža (farmárske pľúca, kožušnícke pľúca, postieľková choroba detí atď.), na ich rozvoji sa však podieľajú aj mechanizmy 4. typu alergických (hypersenzitívnych) reakcií sprostredkovaných T lymfocytmi a makrofágmi.

articolato

articolato [-ko-; tal.] — hud. členene, zreteľne, artikulovane.

artikula

artikula [lat.], artikul —

1. hist. zákonný článok; odsek zákonného ustanovenia alebo zmluvy;

2. presne formulovaná zásada, požiadavka, článok viery (napr. pražské artikuly, cechové artikuly).

artikulácia

artikulácia [lat.] —

1. hud. členenie, viazanie alebo oddeľovanie jednotlivých tónov hudobnej frázy. Artikulácia do veľkej miery závisí od pochopenia a výkladu notového zápisu interpretom, resp. vydavateľom (napr. pri kritických vydaniach). Často sa nesprávne stotožňuje s frázovaním. Na artikuláciu sa vzťahuje legato, staccato, spiccato, portato ap. K zvýšeniu napätia v rámci hudobnej frázy prispieva artikulačná pauza;

2. jaz., lek. pohyby rečových orgánov pri stvárňovaní zvukovej reči, t. j. členenie (článkovanie) vzduchového a hlasového prúdu zmenami pozícií a postavení pohyblivých rečových ústrojov v nadhrtanových priestoroch. Hlásky zvukovej reči získavajú svoju akustickú podobu v artikulačných orgánoch (sú súčasťou rečových orgánov) a delia sa na artikulačné priestory (nosová a ústna dutina, dutina hrtana) a vlastné artikulačné orgány (pery, zuby, čeľusť a sánka, ďasná, mäkké a tvrdé podnebie, jazyk). Pri artikulácii nastáva plynulý pohyb rečových ústrojov s následnou zmenou rezonancií nadhrtanových dutín (rozhodujúci činiteľ pri samohláskach a sonórnych spoluhláskach) alebo tvorenie prekážok (úžin a záverov, priehrad) dychovému a hlasovému prúdu na rozličných miestach v nadhrtanových priestoroch (pri šumových spoluhláskach). Prebieha ako komplex pohybov v pevnej nadväznosti (pohybový stereotyp, ktorý sa automatizuje už v detstve). Hlásky sa môžu vytvárať aj pri bezhlasovosti (afónii), keď človek môže len šepkať.

V širšom zmysle je artikulácia časovo koordinovaná činnosť troch skupín rečových ústrojov: dýchacích (respiračných) a upravujúcich (modifikačných) ústrojov, ako aj hlasového (fonačného) ústroja. Artikulácia je aj modulovanie väčších úsekov reči zmenami sily a výšky hlasu i zmenami tempa reči. Artikuláciou sa zaoberá fyziologická (v staršej terminológii artikulačná, resp. genetická) fonetika. Mnoho informácií o artikulačných procesoch možno získať najmä röntgenografiou;

3. mat. vrchol grafu, ktorý je rezom; jeho odstránením sa poruší súvislosť niektorého komponentu grafu, a tým sa zväčší počet komponentov.

artizmus

artizmus [lat.] — vo výtvarnom umení prístup, ktorý zdôrazňuje formálnu stránku umeleckého prejavu, diela.

Artnerová, Therese von

Artnerová (Artner), (Maria) Therese von, 19. 4. 1772 Šintava, okres Galanta – 25. 11. 1829 Záhreb, Chorvátsko — nemecká poetka a dramatička. Písala poéziu s prírodnými a vlasteneckými motívmi naplnenú hlbokým citom a inšpirovanú nežičlivým osudom: Poľné kvety nazbierané na uhorských nivách (Feldblumen auf Ungarns Fluren gesammlet, 1800, spolu s Marianne von Tiell, *1768, †1837), Novšie básne od Theony (Neuere Gedichte von Theone, 1806). Autorka hrdinského eposu Bitka pri Asperne (Die Schlacht von Aspern, 1812). V dramatickej tvorbe sa orientovala na veselohry (napr. Záchrana a odmena, Rettung und Lohn, 1823) a drámy (napr. Čin, Die That, 1817), často s historickými námetmi (Tichá veľkosť, Stille Größe, 1824; Rogneda a Vladimír, Rogneda und Wladimir, 1824).

Artois

Artois [-toa], lat. Artesia — historické územie na severozápade Francúzska. Tiahne sa od pobrežia Lamanšského prielivu od miest Calais a Boulogne-sur-Mer smerom do vnútrozemia. Zvlnený povrch s úrodnými pôdami, na ktorých sa pestujú cukrová repa a obilniny. Priemysel strojársky, textilný a potravinársky (Boulogne-sur-Mer a Calais). Najväčšie mesto Arras.

Pôvodne osídlené keltskými Belgmi a Atrebátmi, 51 pred n. l. ju dobyl G. I. Caesar a pripojil ku Galii. Od 5. stor. tvorila súčasť Franskej ríše. V 2. pol. 9. stor. bolo územie pripojené k Flámsku. R. 1180 – 1384 patrilo Francúzsku, v rámci neho bolo 1237 povýšené na grófstvo. Potom sa sobášom spojilo s Burgundským vojvodstvom, po porážke Karola Smelého a jeho smrti (1477) sa dedičkou panstva stala jeho jediná dcéra Mária Burgundská (*1457, †1482), po ktorej sobáši s Maximiliánom Habsburským (neskorší Maximilián I.) územie pripadlo Habsburgovcom. K Francúzsku bolo grófstvo definitívne pripojené za Ľudovíta XIV. Pyrenejským mierom 1659. Titul grófov z Artois potom používali príslušníci vládnucej dynastie, k najznámejším patril Karol (neskorší Karol X.), brat Ľudovíta XVI. Dnes je územie Artois súčasťou regiónu Nord-Pas-de-Calais-Pikardia.

artralgia

artralgia [gr.], arthralgia — bolesť kĺbu; subjektívny príznak, podľa ktorého charakteristiky (pálivá, tupá, prerušovaná, vyskytujúca sa pri záťaži, tzv. štartovacia ap.), intenzity a priebehu je možné stanoviť diagnózu ochorenia kĺbu. Podstatou terapeutického pôsobenia je ovplyvnenie bolesti, ktorá je spolu s obmedzením pohybu aj indikačným kritériom na vykonanie operácie.

artrogrypóza

artrogrypóza [gr.], arthrogryposis — etiologicky nejasné, rodinne sa vyskytujúce celkové ochorenie kĺbov. Vyznačuje sa vrodenými deformitami kĺbov a ich nepohyblivosťou, postihuje najmä dievčatá. Rozlišujú sa myopatická (dedičná, veľmi vzácna, so svalovými dystrofickými zmenami a s flekčnými kontraktúrami končatín) a neuropatická artrogrypóza (častá, bez dedičnej závislosti, spojená s flekčnými, častejšie však s extenčnými kontraktúrami kĺbov). Klinický obraz závisí od stupňa postihnutia, typické je strnulé držanie končatín, okrem obmedzenia hybnosti kĺbov sú prítomné aj deformity kĺbov (luxácie), rázštep podnebia, zrasty prstov ap. Liečba: komplexná rehabilitačná starostlivosť; deformity obmedzujúce pohyblivosť sú predmetom operačnej liečby. Prognóza ochorenia nie je priaznivá.

artrológia

artrológia [gr.] — veda zaoberajúca sa štúdiom všetkých druhov kĺbov a ich súčastí.

artroplastika

artroplastika [gr.] — druh ortopedickej operácie, ktorá rieši zmenené tvarové pomery poškodeného kĺbu. Úpravou obidvoch kĺbových koncov sa zlepšuje ich vzájomný kontakt s cieľom zachovať alebo zlepšiť pohybovú funkciu kĺbu.

artrostéla

artrostéla [gr.] — typ stély (cievneho zväzku), ktorý sa vyznačuje centrálnou dutinou v stonke rastliny, okolo ktorej sú rozmiestnené cievne zväzky bez súvislého kambiálneho kruhu. Vznikla z ektofloematickej sifonostély, napr. pri prasličkách (Equisetum).

artróza

artróza [gr.], arthrosis — dystrofické nezápalové ochorenie kĺbu poškodzujúce chrupku a pod ňou ležiacu kosť. Neskôr v dôsledku hypertrofických, a najmä degeneratívnych zmien rozrúša všetky kĺbové štruktúry. Etiologicky sa rozlišujú sekundárna (prejavuje sa najčastejšie na jednom kĺbe, postihuje mladších jedincov) a primárna artróza (s neznámou príčinou, vyskytuje sa u starších pacientov, spočiatku na jednom, neskôr na viacerých kĺboch, často symetricky). Častá je kombinácia s inými degeneratívnymi zmenami organizmu. Ak sa primárne ochorenie vyskytuje v strednom veku, jeho vznik súvisí s preťažovaním kĺbu (napr. osové odchýlky končatín).

Klinický obraz je subjektívne charakterizovaný neurčitou bolestivosťou, nepoddajnosťou kĺbu (štartovacia bolesť), nástup ťažkostí je pomalý, progresia procesu je však zrejmá; pridružuje sa námahová, neskôr aj pokojová a nočná (v spánku) bolestivosť. Hybnosť kĺbu je obmedzená, pokročilé zmeny kĺbového puzdra a kĺbového mazu vedú k zmenám vonkajšieho vzhľadu a postavenia kĺbu. Liečba: mnohostranná, využíva konzervatívne aj operačné postupy (totálne náhrady kĺbov). Dôležitá je prevencia (životospráva, pracovné zaradenie, šport) zameraná najmä na rizikové stavy – preartrózy.

Artuš

Artuš, Arthur — legendárny kráľ keltských Britov (okolo 5. stor.). Hlavná postava stredovekých rytierskych romancí (→ artušovské legendy). Prvá doložená zmienka pochádzajúca z 9. stor. je v latinskej Nenniovej kronike História Britov (Historiae Britonum).

Aruru

Aruru — babylonská a asýrska bohyňa, stvoriteľka ľudí.

Arz von Straussenburg, Arthur

Arz von Straussenburg [arc fon štrausen-], Arthur, slobodný pán, 16. 6. 1857 Hermannstadt, dnes Sibiu, Rumunsko – 1. 7. 1935 Budapešť — rakúsko-uhorský generál. Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako veliteľ v Rumunsku a Taliansku, 1917 vystriedal vo funkcii náčelníka generálneho štábu poľného maršala C. von Hötzendorfa, 3. 11. 1918 podpísal ako rakúsko-uhorský zmocnenec prímerie s dohodovými mocnosťami.

aryl

aryl [gr.] — jednoväzbová skupina formálne odvodená od aromatickej zlúčeniny odtrhnutím atómu vodíka. Názvy arylov sa tvoria pridaním prípony -yl ku kmeňu (zvyčajne triviálneho) názvu aromatickej zlúčeniny, pričom sa číslovkou vyznačuje, z ktorého atómu uhlíka aromatickej zlúčeniny bol atóm vodíka odštiepený (napr. 1-naftyl, 2-furyl, 4-anizyl ap.). Aryl odvodený od benzénu sa nazýva fenyl C6H5–. Chemická reakcia, pri ktorej sa do molekuly organickej zlúčeniny zavádza aryl, sa nazýva arylácia.

arytmia

arytmia [gr.], arrhytmia — porucha srdcového rytmu; nepravidelnosť činnosti srdca vznikajúca pri poruchách tvorby a šírenia elektrických vzruchov srdcom (najčastejšou príčinou je ischemická choroba srdca, zápaly, neurovegetatívne vplyvy, lieky, otravy, hormonálne poruchy). Podľa typu poruchy sa arytmie rozdeľujú na tachykardie (zrýchlená činnosť srdca, frekvencia srdca v pokoji je vyššia ako 100 úderov/minútu), bradykardie (spomalená činnosť srdca, frekvencia srdca v pokoji klesne pod 50 úderov/minútu), tachyarytmie (nadmerne zrýchlená a nepravidelná činnosť srdca) a na bradyarytmie (nadmerne spomalená a nepravidelná činnosť srdca). Z hľadiska významnosti môžu byť arytmie hemodynamicky málo významné (významne neznižujú výkon srdca) alebo závažné, ktoré spôsobujú až zastavenie cirkulácie krvi v tele (komorová fibrilácia, komorový flutter, komorová tachykardia, extrémna bradykardia alebo elektrické zastavenie činnosti srdca). Prejavujú sa pocitmi nepravidelnej činnosti srdca, búšením srdca, pocitmi vynechávania chodu srdca. Ťažšie formy sa prejavujú príznakmi srdcového zlyhávania s poruchami vedomia až cirkulačným šokom. Tachykardické formy arytmie môžu byť sínusové (vzruch vzniká v sínusovom uzle), supraventrikulárne (vzruch vzniká v srdcových predsieňach) alebo komorové (vzruch vzniká v srdcových komorách). Porucha šírenia vzruchu srdcovým svalom sa nazýva blokáda šírenia vzruchu na srdci. Tachyarytmie sa liečia liekmi tlmiacimi tvorbu a šírenie vzruchov v srdci (napr. β-blokátory, blokátory vápnikového kanála, amiodarón). Bradykardie a poruchy vedenia vzruchov sa liečia atropínom alebo elektrostimuláciou.

arzán

arzán [gr. > lat.], arzenovodík, AsH3 — binárna zlúčenina arzénu s vodíkom. Mimoriadne jedovatý bezfarebný nestabilný plyn cesnakového zápachu. Vzniká pri redukcii zlúčenín arzénu atómovým vodíkom (vodíkom v stave zrodu) alebo rozkladom arzenidov kyselinami. Arzán po zahriatí vytvára na povrchu sklenej trubice tzv. arzénové zrkadlo, čo sa využíva na dokazovanie prítomnosti zlúčenín arzénu (→ Marshova skúška).

arzén

arzén [aramejsky > gr. > lat.], arsenicum, zn. As — chemický prvok 15. skupiny periodickej sústavy prvkov, protónové číslo 33, relatívna atómová hmotnosť 74,9216. Vyskytuje sa v niekoľkých alotropických modifikáciách. Sivý arzén (α-arzén) je oceľovosivý, kovovolesklý a krehký; teplota topenia 816 °C (3,91 MPa), hustota 5,778 g/cm3, tvrdosť 3 Mohsovej stupnice. Má relatívne veľký merný elektrický odpor (rezistivitu) 0,333 μΩ · m. Pri 615 °C sublimuje za vzniku citrónovožltých pár, ktorých ochladením sa získajú žlté priehľadné mäkké kryštály žltého arzénu (As4). Tento sa miernym zahriatím mení opäť na sivý arzén. Arzén sa zaraďuje medzi polokovy; reaguje s nekovmi (napr. s kyslíkom a so sírou) i s kovmi (→ arzenidy). Na suchom vzduchu je stály. S vodou a roztokmi hydroxidov a neoxidujúcich kyselín (napr. kyselinou chlorovodíkovou) reaguje veľmi pomaly.

V prírode sa arzén často vyskytuje na žilách strieborných a kobaltovo-niklových rúd ako rýdzi klencový minerál; čerstvý je cínovobiely alebo olovenosivý, na vzduchu tmavne, pričom sa na jeho povrchu tvorí jedovatý oxid. Kryštály arzénu sú vzácne, častejšie sa vyskytuje celistvý, miskovitý alebo tvorí vrstvy s obličkovitým povrchom a hroznovité hľuzy. Vyskytuje sa v Nemecku (Harz), Rakúsku, Nórsku, Japonsku (guľôčkovitý), USA (New Jersey) a Čile. Najdôležitejšie minerály arzénu sú arzenopyrit FeAsS, realgár As4S4 a auripigment As2S3. Podľa výskytu v zemskej kôre je arzén 51. prvkom v poradí (1,8 g/t).

V podobe zlúčenín je známy od staroveku, príprava elementárneho arzénu sa pripisuje Albertovi Veľkému. Názov súvisí so žltým sfarbením zlúčenín síry a pochádza z gr. arsenikon, prevzatého z aramejského zarník/zirník (zlatý, majúci zlatú farbu). Arzén sa vyrába rozkladom arzenopyritu za neprítomnosti vzduchu s následnou kondenzáciou pár vysublimovaného arzénu. Elementárny arzén sa používa najmä na výrobu zliatin, predovšetkým s olovom. V zlúčeninách má oxidačné číslo III alebo V a viaže sa kovalentnými väzbami. Väčšina zlúčenín arzénu je prudko jedovatá. Najdôležitejšie zlúčeniny: oxid arzenitý As2O3 (arzenik), arzán AsH3, arzenid galitý GaAs, kyselina trihydrogenarzeničná H3AsO4, ktorá sa podobá na kyselinu trihydrogenfosforečnú H3PO4 a používa sa na defoliáciu bavlníka pred zberom a na konzerváciu dreva. Jej soli sa používajú ako insekticídy (→ arzeničnany).

arzeničnany

arzeničnany [gr.] — soli kyseliny trihydrogenarzeničnej H3AsO4. Fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami sa podobajú fosforečnanom. Pripravujú sa oxidáciou arzenitanov vzdušným kyslíkom, roztokom alkalického chlórnanu alebo elektrolyticky. Arzeničnany patria medzi prvé široko používané insekticídy (arzeničnan meďnatý 1867 proti pásavke zemiakovej). Arzeničnan meďnatý a arzeničnan olovnatý, ktoré sa používali pôvodne, boli neskôr nahradené menej toxickými arzeničnanmi hydrogenarzeničnanom disodným Na2HAsO4 · 7H2O a bis(arzeničnanom) trivápenatým Ca3(AsO4)2. Arzeničnany ničia hmyz tým, že blokujú činnosť dýchacieho systému (respiračné insekticídy). Na Slovensku je ich používanie zakázané.

arzenidy

arzenidy [gr.] — zlúčeniny arzénu s kovovými prvkami. Viaceré sa vyskytujú v prírode, napr. FeAsS (arzenopyrit), FeAs2 (löllingit) a NiAs (nikelín). Najvýznamnejšie arzenidy vytvárajú prvky 13. skupiny periodickej sústavy, napr. arzenid inditý InAs a arzenid galitý GaAs, ktoré sú dôležité polovodiče. Arzenid galitý sa používa aj na výrobu diód emitujúcich svetlo, tunelových diód, polovodičových laserov, infračervených žiaričov a i.

arzenik

arzenik [gr.], arzénový kvet, otrušík — triviálne názvy oxidu arzenitého As2O3. Arzenik je prudko jedovatý biely prášok, ktorý sa od staroveku zneužíval ako jed. V minulosti sa používal na odfarbovanie fľaškového skla, a najmä ako medziprodukt na výrobu ďalších zlúčenín arzénu.