Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 196 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

arkulus

arkulus [lat.] — krátky priečne uložený hrubý sklerit na báze krídla niektorých druhov hmyzu; má diagnostickú hodnotu. Vyskytuje sa napr. pri vážkach (Odonata).

arlanské ložisko

arlanské ložisko — jedno z najväčších ložísk ropy v Rusku v severozáp. časti Baškirska, v jednej z hlavných oblastí ťažby a spracúvania ropy v európskej časti Ruska; objavené 1955. Ložisko štruktúrne patrí k rozsiahlej arlansko-ďurťulinskej elevácii platformového typu. Roponosné sú pieskovce spodného karbónu a vápence str. karbónu.

Arlberský priesmyk

Arlberský priesmyk, nem. Arlbergpass — priesmyk v Alpách v juhozáp. Rakúsku medzi Tirolskom a Vorarlberskom, 1 795 m n. m. Vedie ním cesta používaná už Rimanmi. Popod priesmykom železničný (dokončený 1884, dĺžka 10,27 km) a cestný tunel (dokončený 1978, dĺžka 13,97 km).

Arlington

Arlington — mesto v USA na severozápade štátu Texas v mestskom zoskupení Dallas – Fort Worth; 388-tis. obyvateľov (2015). Založené v súvislosti s výstavbou železnice 1876. Stredisko priemyslu a obchodu. Priemysel automobilový, elektronický. Letisko. Univerzita (založená 1895), divadlo (1973), galéria moderného umenia (1989).

Arma

Arma — miestna časť obce Málaš.

Armada

Armada, Armada Invencible, Neporaziteľná armáda — španielska flotila vyslaná 1588 Filipom II. proti Anglicku. Mala zničiť jeho loďstvo, a tak pripraviť inváziu na Britské ostrovy. Tvorilo ju 131 lodí a 25 300 mužov pod velením Alonsa de Guzmán El Bueno, vojvodu de Medina-Sidonia (*1550, †1615). Angličania postavili proti nim 140 menších lodí pod velením admirála Charlesa Howarda, grófa z Nottinghamu (*1536, †1624), a sira F. Draka. Prvé boje prebiehali 21. – 24. 7., pričom Angličania útočili, ale vyhýbali sa boju zblízka. K opätovnému stretnutiu prišlo 29. 7., keď sa Angličanom najprv podarilo vyvolať chaos v kotviacej španielskej flotile a potom lepšie manévrovateľnými loďami ostreľovali španielske galeony. Španielske velenie sa rozhodlo pre ústup oboplávaním ostrovov. Pri brehoch Škótska ich zastihla búrka, v ktorej utrpeli ťažké straty. Španielska flotila prišla celkove o 63 lodí a okolo 10-tis. mužov. Tento neúspech predznamenal ústup Španielska z popredia európskej politiky a nástup Anglicka ako svetovej veľmoci.

armagnac

armagnac [-ňak] — jemný francúzsky destilát z vína podobný koňaku. Vyrába sa kontinuálnou destiláciou bieleho vína z rovnomennej oblasti juhozápadného Francúzska. Destilát dozrieva počas piatich rokov v dubových sudoch, v ktorých získava charakteristické sfarbenie, chuť a vôňu. Produkčné oblasti vína pre destilát sú Bas-Armagnac, Ténarèze a Haut-Armagnac.

Armagnac

Armagnac [-ňak] — historické územie v juhozáp. Francúzsku v juž. časti Akvitánskej panvy sev. od Pyrenejí. Zvlnené pahorkovité územie. Pestovanie viniča hroznorodého a obilia. Chov hydiny.

Od 10. stor. tam existovalo grófstvo podriadené Gaskonsku. Asi od pol. 12. do pol. 13. stor. patrilo spolu s Akvitániou a ďalšími dŕžavami anglickým kráľom z dynastie Plantagenetovcov a počas storočnej vojny sa v jeho držbe niekoľkokrát vystriedali Angličania s Francúzmi. Po skončení storočnej vojny 1453 bolo územie obsadené francúzskym kráľom Karolom VII. R. 1525 ho František I. venoval vojvodom d’Albret, 1580 územie získal ich dedič Henrich III. Navarrský, ktorý ho už ako francúzsky kráľ Henrich IV. (od 1589) definitívne pripojil 1607 k doméne francúzskych kráľov.

Armah, Ayi Kwei

Armah, Ayi Kwei, 28. 10. 1939 Takoradi, dnes Sekondi-Takoradi — ghanský spisovateľ, básnik a esejista píšuci po anglicky. Verše, poviedky a eseje publikoval v časopisoch Okyeame, The New African a Présence Africaine. V spoločenskokritických románoch Krásni sa ešte nenarodili (The Beautiful Ones Are Not Yet Born, 1968), Fragmenty (Fragments, 1970; slov. Návrat, 1977) a Prečo nám tak žehnajú? (Why Are We So Blest?, 1972) odhaľuje morálny a duchovný úpadok a problémy modernej africkej spoločnosti. V historickom románe Liečitelia (The Healers, 1978) analyzuje príčiny úpadku Ašantskej ríše.

Armani, Giorgio

Armani, Giorgio, 11. 7. 1934 Piacenza — taliansky módny návrhár. Navrhuje odevy v štýle pokojnej elegancie v neutrálnych farbách. Od 80. rokov 20. stor. vytvára aj parfumy. R. 1975 si založil v Miláne vlastnú spoločnosť (Giorgio Armani).

Armant

Armant, egypt. Iunej, gr. Hermonthis — archeologická lokalita v Egypte na záp. brehu Nílu asi 20 km juž. od Luxoru. Armant bol strediskom 4. hornoegyptského kraja a hlavným centrom kultu sokolieho boha Montua, ktorého chrám bol v priebehu 2. a 1. tisícročia pred n. l. niekoľkokrát prestavaný a rozšírený. Montuov vplyv postupne narastal a presadil sa aj v priľahlých strediskách – v Medamúde, Tóde a vo Wasete. Sev. od Armantu sa nachádzalo Bucheum, pohrebisko posvätných býkov, s ktorým v priebehu 1. tisícročia pred n. l. Montuov kult splynul.

Armattoe, Raphael Ernest Grail

Armattoe [-tú], Raphael Ernest Grail, aj Armattu, 12. 8. 1913 Keta, Ghana – 21. 12. 1953 Hamburg — ghanský básnik píšuci po anglicky, lekár a antropológ. Jeho dielo zahŕňa práce z medicíny a antropológie, ako aj dve zbierky lyrických veršov Medzi pralesom a morom (Between the Forest and the Sea, 1950) a Cesta do hlbín černochovej duše (Deep Down the Blackman’s Mind, 1954) s motívmi lásky a africkej prírody. Vyjadril v nich životné skúsenosti z pobytu v Európe a zamýšľal sa nad osudom Afriky, nad utrpením a revoltou Afričanov proti materiálnemu a duchovnému útlaku.

Arménska apoštolská cirkev

Arménska apoštolská cirkevautokefálna orientálna ortodoxná cirkev, jedna z najstarších kresťanských cirkví. Podľa tradície spája svoje začiatky s misijnou činnosťou apoštolov Júdu (nazývaného aj Tadeáš) a Bartolomeja (odtiaľ názov apoštolská); existencia kresťanských komunít v Arménsku je preukázaná od 2. stor. Začiatkom 4. stor. (podľa tradície 301) pod vplyvom Gregora Lusavoriča prijal kráľ kráľ Trdat III. Veľký kresťanstvo a vyhlásil ho za štátne náboženstvo; prvým katolikom (hlavou cirkvi) sa stal Gregor Lusavorič (preto sa podľa neho nazýva aj Arménska gregoriánska cirkev). Arménska apoštolská cirkev bola spočiatku v jednote s vtedy ešte nerozdelenou kresťanskou cirkvou. Neuznala však výsledky chalcedónskeho koncilu (451) a v 50. rokoch 6. stor. sa osamostatnila, pretože na rozdiel od kresťanov, hlásiacich sa k učeniu chalcedónskeho koncilu a uznávajúcich v Ježišovi Kristovi dve prirodzenosti, božskú a ľudskú (→ duofyzitizmus), sa jej predstavitelia pripojili k učeniu orientálnych ortodoxných cirkví uznávajúcich v osobe Ježiša Krista len jednu zároveň božskú i ľudskú prirodzenosť (miafyzitizmus; → monofyzitizmus). Cirkev a jej predstavitelia významným spôsobom prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života Arménov (napr. osobnosti ako Sahak Veľký, Mesrop Maštoc; budovanie kláštorov, kostolov ap.). V období križiackych výprav sa časť veriacich usilovala o zblíženie s katolíckou cirkvou (→ Arménska katolícka cirkev).

Na čele Arménskej apoštolskej cirkvi stojí patriarcha s titulom katolikos (katholikos) všetkých Arménov (od 1999 Karekin II., *1951). Náboženským centrom a sídlom katolika je Ečmiadzin. Ečmiadzinskému katolikovi sú podriadené Arménsky jeruzalemský patriarchát a Arménsky konštantínopolský patriarchát, ako aj biskupstvá v rôznych častiach sveta. Primát katolika všetkých Arménov uznáva v rámci Arménskej apoštolskej cirkvi aj katolikos Kilikie so sídlom v Anteliase v Libanone a jemu podriadené biskupstvá. Cirkev slávi liturgiu v arménskom obrade, pri eucharistii sa na rozdiel od pravoslávnych cirkví používa nekvasený chlieb a čisté (s vodou nezmiešané) víno; arménske chrámy nemajú ikonostas. R. 2016 sa k Arménskej apoštolskej cirkvi hlásilo vo svete asi 9 mil. veriacich.

Arménska katolícka cirkev

Arménska katolícka cirkev — jedna z východných katolíckych cirkví. Vznikla úniou časti Arménskej apoštolskej cirkvi s katolíckou cirkvou; liturgiu slávi (rovnako ako Arménska apoštolská cirkev) v arménskom obrade.

Jej začiatky siahajú do obdobia križiackych výprav, keď medzi Arménmi (predovšetkým v arménskych diaspórach) vzniklo hnutie za zblíženie sa s katolíckou cirkvou. Už 1198 uzavrela Arménska apoštolská cirkev v Kilikii (v Kilikijskom arménskom kráľovstve) úniu s katolíckou cirkvou, ktorá pretrvala do 1375. Od 15. stor. začali vznikať jednotlivé arménske katolícke obce. Hromadný prechod do katolíckej cirkvi uskutočnili v 17. stor. Arméni žijúci v poľsko-litovskej únii pod vedením ľvovského arménskeho biskupa, keď uznali primát rímskeho pápeža a prijali učenie katolíckej cirkvi, no pri slávení liturgie si zachovali arménsky obrad. K oficiálnemu ustanoveniu Arménskej katolíckej cirkvi došlo 1742, keď pápež Benedikt XIV. potvrdil bývalého biskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Abrahama Ardzivjana (*1679, †1749) ako prvého patriarchu Arménskej katolíckej cirkvi s titulom Kilikijský patriarcha Arménov (so sídlom v Libanone); nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. Od 1928 má patriarcha sídlo v Bejrúte v Libanone, od 2015 je patriarchom Gregor Peter XX. Gabrojan (Gabroyan; *1934). Podliehajú mu arménske katolícke biskupstvá na Blízkom východe, v Zakaukazsku, v Európe aj v Amerike. Výchovu kňazského dorastu zabezpečuje Pápežské arménske kolégium v Ríme založené 1883 pápežom Levom XIII. R. 2016 sa k Arménskej katolíckej cirkvi hlásilo asi 700-tis. veriacich.

Arménska katolícka cirkev zohrala dôležitú úlohu v dejinách arménskej kultúry. Jej významnými strediskami sa stali napr. kláštory arménskej katolíckej kongregácie mchitharistov (na ostrove San Lazzaro pri Benátkach a vo Viedni), ktorú začiatkom 18. stor. založil Mchithar Sebastaci.

arménske písmo

arménske písmo, arménsky hajoc ajbuben — osobitná abeceda vytvorená 405 Mesropom Maštocom podľa fonetického systému arménskeho jazyka. Skladá sa z 38 písmen (pôvodne ich bolo 36). Rozlišujú sa veľké a malé písmená, píše sa vodorovne zľava doprava. Pôvod arménskeho písma vyvolával už dávnejšie diskusie vo vedeckom svete. Hovorí sa o gréckom pôvode či vzore, no o rozsahu gréckeho vplyvu sa polemizuje. Arménske písmená sa odvodzujú aj od semitského (aramejského) písma. Arménske písmo možno označiť za originálny výtvor, hoci sa pri jeho vzniku uplatnili skúsenosti so známymi systémami, najmä s gréckym a perzským písmom.

arménsky jazyk

arménsky jazyk, arménčina, arménsky hajeren — jazyk predstavujúci samostatnú vetvu indoeurópskej jazykovej rodiny. V súčasnosti arménsky jazyk reprezentujú 2 spisovné jazyky: východný a západný. Východná arménčina je úradným jazykom v Arménsku a spisovným jazykom Arménov v Iráne a Indii. Západná arménčina je spisovným jazykom Arménov v ostatných oblastiach sveta. Rozdiel medzi nimi nie je veľký. Arménskym jazykom sa hovorí v Arménsku, početné arménske menšiny žijú predovšetkým v Gruzínsku, Azerbajdžane (Náhorný Karabach), Rusku, Sýrii, Iráne, USA, Francúzsku, Libanone, Turecku a i. Arménčina sa zapisuje vlastným písmom (→ arménske písmo).

Armia Krajowa

Armia Krajowa, Krajinská armáda, aj Domáca armáda, AK — poľská vojenská odbojová organizácia pôsobiaca najmä počas 2. svetovej vojny. Založená v septembri 1939 pod názvom Služba víťazstvu Poľska (Służba Zwycięstwu Polski), od nov. 1939 názov Zväz ozbrojeného boja (Związek Walki Zbrojnej, ZWZ), od 1942 AK. Bola podriadená poľskej exilovej vláde v Londýne, aktívne bojovala proti nemeckej i sovietskej okupácii, viedla povstanie vo Varšave 1. 8. – 2. 10. 1944 (→ varšavské povstania). Vrchnými veliteľmi boli generáli K. Sosnkowski, Stefan Rowecki (*1895, †1944), T. Komorowski a Leopold Okulicki (*1898, †1946). Oficiálne rozpustená 19. 1. 1945, časť jej príslušníkov však odmietla demobilizáciu a ďalej bojovala (až do 1948); po vojne viedla ozbrojený boj proti komunistickej vláde.

Armia Ludowa

Armia Ludowa — poľská vojenská odbojová organizácia založená 1. 1. 1944 ako komunistická protiváha Armie Krajowej. Jej základ tvorila Gwardia Ludowa (založená 1942), bola podriadená Ústrednému výboru Poľskej robotníckej strany. Vrchným veliteľom bol M. Żymierski. Po vojne sa stala jadrom orgánov komunistickej bezpečnosti.

armilárna sféra

armilárna sféra — staroveký prístroj znázorňujúci nebeskú sféru. Skladá sa z kovových delených kruhov predstavujúcich základné kružnice nebeskej sféry – ekliptiku, nebeský rovník, poludník a horizont. Celý systém je otočný okolo polárnej osi. Slúžil na meranie polôh hviezd a na znázorňovanie zdanlivého pohybu nebeských telies.

arminiáni

arminiáni, remonštranti — protestantské hnutie v Holandsku vystupujúce proti prísnemu kalvinizmu, stúpenci J. Arminia. Remonštrantmi sa nazývajú podľa vyznania viery (remonstrantia, prijaté 1610). Prenasledovaní zo strany kalvínskej reformovanej cirkvi.

armoriál

armoriál [lat.] — heraldický rukopisný zborník skladajúci sa z farebných erbov alebo len z názvov rodu. Najstarší armoriál pochádza z 1244 (Anglicko); rozšírený najmä v 14. a 15. stor.

Armorika

Armorika, lat. Armorica, Aremorica — historické územie medzi riekami Seina a Loira v oblasti dnešného Bretónska a časti Normandie vo Francúzsku. V staroveku osídlené keltským obyvateľstvom, súčasť rímskej provincie Galia. Od 5. stor. obsadzované novým keltským obyvateľstvom z Británie, ktoré utekalo pred Anglosasmi. Po 516 sa začal používať súčasný názov Bretónsko (Bretagne) pochádzajúci z označenia Armoriky ako Malej Británie (Britannia minor, na rozdiel od Británie – Britannia maior).

Armory-Show

Armory-Show [ámeri šou], oficiálny názov Medzinárodná výstava moderného umenia — výstava moderného európskeho (najmä francúzskeho) a amerického umenia usporiadaná 1913 v New Yorku (konala sa v bývalých vojenských kasárňach – odtiaľ názov), odkiaľ bola prenesená do Chicaga a Bostonu. Bolo na nej vystavených okolo 1300 diel, z čoho asi jednu tretinu tvorili diela severoamerických umelcov. Okrem J. A. D. Ingra, E. Delacroixa, G. Courbeta, francúzskych impresionistov a postimpresionistov a amerických maliarov na nej vystavovali aj C. Brâncusi, G. Braque, A. Derain, M. Duchamp, V. Kandinskij, F. Léger, H. Matisse, P. Picasso a ďalší predstavitelia avantgardy. Najslávnejším dielom sa stal obraz M. Duchampa Akt zostupujúci zo schodov. Hoci výstava spôsobila škandál a kritika ju odsudzovala, mala veľký vplyv na vývoj moderného umenia v USA.

Arnarson, Ingolf

Arnarson, Ingolf, aj Ingólfur, okolo 850 – 900 — podľa tradície prvý nórsky osadník na Islande, kam prišiel 874 s bratom Horleifom a usadil sa na mieste dnešného Reykjavíku. R. 1924 vytvoril jeho sochu islandský sochár Einar Jónsson.

Arndt, Ernst Moritz

Arndt, Ernst Moritz, 26. 12. 1769 Groß Schoritz, dnes súčasť Garzu – 29. 1. 1860 Bonn — nemecký básnik, spisovateľ a publicista. Vyštudoval dejiny a evanjelickú teológiu a do 1806 pôsobil ako profesor v Greifswalde. Svojím dielom Duch času (Geist der Zeit, 1. časť, 1806; spolu 4 časti, 1806 – 18) vyzýval do boja proti Napoleonovi I. Bonapartovi, a preto musel pred Francúzmi ujsť do Švédska. R. 1812 odcestoval ako tajomník H. F. K. von Steina do Petrohradu. Po návrate sa svojou vlasteneckou tvorbou zapojil do nemeckého národného emancipačného hnutia. Pre svoje názory bol prenasledovaný a po dvoch rokoch (1820) musel opustiť univerzitu v Bonne. Počas revolúcie 1848 – 49 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia, kde z pozície pravého stredu presadzoval nemecký národný štát na čele s dedičným cisárom a pod pruským vedením.

Arnebia

Arnebia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď borákovité. Trvalky s chlpatými listami a rúrkovitými kvetmi. Pestuje sa Arnebia pulchra s jasnožltými kvetmi a Arnebia echioides.

Arnim, Ludwig Achim von

Arnim, Ludwig Achim von, plným menom Carl Joachim Friedrich Ludwig von Arnim, 26. 1. 1781 Berlín – 21. 1. 1831 Wiepersdorf — nemecký romantický básnik, manžel Bettiny von Arnim. Spolu s C. Brentanom vydali zbierku nemeckých ľudových piesní Chlapcov zázračný roh (Des Knaben Wunderhorn, 3 zv., 1806 – 08), ktoré prepracovali v romantickom duchu. Striedajú sa v nej pochmúrne balady a žartovné paródie, vznešenosť sa prelína s banalitou, významné historické udalosti sú opisované z hľadiska všedného života. Na týchto kontrastoch vyniká rozmanitosť nemeckého folklóru, ktorým osvietenský racionalizmus opovrhoval. Vytvoril novú básnickú formu historických románov, v ktorých sa usiloval oživiť nemecký národný duch: Bieda, bohatstvo, vina a pokánie grófky Dolores (Armut, Reichtum, Schuld und Buße der Gräfin Dolores, 2 zv., 1810), Strážcovia koruny (Die Kronenwächter, 1817). Zbierka noviel Zimná záhrada (Der Wintergarten, 2 zv., 1809) predstavuje prozaickú obdobu Chlapcovho zázračného rohu. Významná je aj novela Knieža boh a spevák poloboh (Fürst Ganzgott und Sänger Halbgott, 1818).

Arnold, Emanuel

Arnold, Emanuel, 9. 11. 1800 Mnichovo Hradiště, okres Mladá Boleslav – 4. 1. 1869 Praha — český novinár, publicista a politik. Predstaviteľ českých radikálnych demokratov, člen tajného politického spolku Repeal. Aktívne vystupoval proti oktrojovanej ústave, bol v kontakte s M. A. Bakuninom, s ktorým sa spolupodieľal na prípravách májového sprisahania 1849. Po odhalení zatknutý a 1849 – 57 väznený.

Arnold, Matthew

Arnold [ánold], Matthew, 24. 12. 1822 Laleham – 15. 4. 1888 Liverpool — anglický básnik, literárny a sociálny kritik viktoriánskeho obdobia, podporovateľ reformy vzdelávania v Anglicku. Dielo Kritické eseje (Essays in Criticism, 1. časť 1865, 2. časť 1888) obsahuje jeho oxfordské prednášky o preklade Homéra, Kultúra a anarchia (Culture and Anarchy, časopisecky 1867 – 68, knižne 1869) je kritickou esejou o dobovej anglickej spoločnosti, Literatúra a dogma (Literature and Dogma, 1873) štúdiou interpretácie Biblie.

Arnold, Zdeněk

Arnold, Zdeněk, 20. 2. 1922 Brandýs nad Labem – 1. 1. 1996 Praha — český chemik. Pôsobil vo Výskumnom ústave pre farmáciu a biochémiu, kde vypracoval postupy na prípravu viacerých liečiv, od 1954 v Ústave organickej chémie a biochémie ČSAV v Prahe (1971 – 89 vedúci oddelenia). Svetové uznanie získal prácami využívajúcimi dimetylformamid ako reakčné činidlo na prípravu aromatických a heterocyklických aldehydov, β-chlórakroleínov, β-dimetylaminoakroleínov atď. Objaviteľ viacerých organických reakcií, z nich niektoré nesú jeho meno (napr. Vilsmeierova-Haackova-Arnoldova reakcia). Podstatnou mierou prispel k rozvoju chémie acetálov dimetylformamidu a dimetylacetamidu, čo našlo využitie vo výrobe vynikajúceho katalyzátora 4-dimetylaminopyridínu (DMAP, firma Schering).

Arnulf Bavorský

Arnulf Bavorský, ? – 14. 7. 937 Regensburg — bavorský vojvoda z rodu Luitpoldovcov. Vládu prevzal 907 po otcovi, ktorý padol v boji proti Maďarom. R. 909, 910 a 913 porazil Maďarov a upevnil hranicu na rieke Inn. Dostal sa do sporu najskôr s Konrádom I. Franským, 919 sa sám vyhlásil za bavorského kráľa, 921 sa podriadil zvrchovanosti Henricha I. Vtáčnika, pričom si udržal značnú samostatnosť vo vnútornej, v zahraničnej a v cirkevnej politike. R. 927 uzavrel prímerie s maďarskými kmeňmi.

Arnulf Korutánsky

Arnulf Korutánsky, okolo pol. 9. stor. – 8. 12. 899 Regensburg — východofranský kráľ (od 887) a posledný cisár z dynastie Karolovcov (od 896), syn Karolmana. Od 876 markgróf Korutánska a Panónie, kráľom sa stal po zvrhnutí Karola III. Tučného. Počas svojej vlády sa usiloval zabrániť vnútornému rozpadu ríše na samostatné vojvodstvá. R. 891 porazil na Dijle Normanov a opakovane bojoval proti Veľkej Morave. Pri jednom z výbojov proti Svätoplukovi I. (892) použil aj maďarské vojsko, ktoré sa potom obrátilo proti jeho ríši. Bojoval aj v Itálii a za pomoc pápežovi Formosovi proti Widovi Spoletskému (Guido II.) získal 896 cisársku korunu.

arogancia

arogancia [lat.] — bezočivosť, namyslenosť, povýšenosť.

arólium

arólium — blanitý prichytávací nepárový orgán posledného článku nohy hmyzu, na spodnej strane pokrytý žľazovými štetinami. Nachádza sa medzi pazúrikmi.

aromatické látky

aromatické látky, vonné látky — rozsiahla skupina nízkomolekulových prchavých organických látok prírodného alebo syntetického pôvodu, ktorých zmesi spôsobujú komplexný (čuchový i chuťový) prejav arómy (vône) potraviny. Môžu byť prirodzenou súčasťou potravín (spolu s chuťovými látkami) alebo sa v nich tvoria tepelnými, enzymatickými alebo chemickými procesmi pri príprave alebo skladovaní (fermentácia, Maillardova reakcia ap.) zo svojich základných zložiek ako prekurzorov. Z chemického hľadiska sú to niektoré alkoholy, aldehydy, ketóny, étery, organické kyseliny, estery, laktóny, sírne a dusíkaté alifatické zlúčeniny, heterocyklické a aromatické zlúčeniny, terpény, uhľovodíky a i.

V potravinárskom priemysle sa aromatické látky používajú na zvýraznenie arómy (vône) a často i chuti potravín (→ prídavné látky). Z hľadiska pôvodu sa delia na syntetické (ich pridávanie je obmedzené hygienickými predpismi), prírodné (izolované z ovocia, korenín a rastlín extrakciou, destiláciou, macerovaním alebo lisovaním) a prírodne identické (vyskytujú sa prirodzene v potravinách, ale sú pripravené synteticky alebo fermentačne). Aplikujú sa priamo, prostredníctvom nosičov (škroby, múka, potravinársky silikagél) alebo v zapuzdrenej forme (→ enkapsulácia). Zloženie a množstvo aromatických látok v zmesiach majú svoje charakteristiky, ktorými je možné určiť pravosť a pôvod potraviny, resp. snahu falšovať ju prídavkom charakteristických aromatických zložiek.

aromorfóza

aromorfóza [gr.] — pri zvieratách fyziologicko-morfologické vývojové zmeny, ktoré vedú k zvýšeniu intenzity ich životných prejavov.

Áron

Áron, aj Aran — tretí zo štyroch synov (Dávid, Mojžiš, Samuel) správcu macedónskej oblasti bulharského štátu Nikolu, ktorí po páde Bulharska začali bojovať za osamostatnenie Macedónie od Byzantskej ríše. Po úspešnom povstaní 976 a smrti starších bratov bol Áron usmrtený najmladším bratom Samuelom, ktorý sa zmocnil vlády.

arondácia pozemkov

arondácia pozemkov — zaokrúhľovanie pozemkov, vyrovnávanie nevhodných hraníc susedných pozemkov.

áronovské požehnanie

áronovské požehnanie — biblická formula požehnania podľa Štvrtej knihy Mojžišovej (4M 6, 24 – 26), ktorou sa zakončujú všetky evanjelické bohoslužby.

arózia

arózia [lat.] — akceptácia nových podmienok alebo zmena podmienok týkajúcich sa obligácií.

arpeggio

arpeggio [-pedžo; tal.] — spôsob hry, pri ktorej sa jednotlivé tóny akordu hrajú rýchlo za sebou. Pri zápise sa pri slede tónov zdola nahor označuje arpeggio zvislou vlnitou čiarou pred akordom, pri smere zhora nadol navyše aj šípkou. Arpeggio je možné vypísať aj tenším typom nôt v presných rytmických hodnotách.

Arpino, Giovanni

Arpino, Giovanni, 27. 1. 1927 Pula – 10. 12. 1987 Turín — taliansky spisovateľ a novinár. Jeho romány a poviedky sa vyznačujú jemným psychologickým zobrazením konfliktov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Dielo: Roky rozhodnutia (Gli anni del giudizio, 1958; slov. 1960), Mladá mníška (La suora giovane, 1959; sfilmovaný 1965, réžia Bruno Paolinelli), Zločin cti (Un delitto d’onore, 1960), Mraky hnevu (Una nuvola d'ira, 1962; slov. 1965), Tieň vŕškov (L'ombra delle colline, 1964), Tma a med (Il buio e il miele, 1969; sfilmovaný 1974, réžia D. Risi, a 1992, réžia Martin Brest), Taliansky brat (Il fratello italiano, 1980), Množstvo ľudí (Un gran mare di gente, poviedky, 1981), Porozprávaj mi príbeh (Raccontami una storia, poviedky, 1982), Tajná manželka (La sposa segreta, 1983), Krok na rozlúčku (Passo d’addio, 1986), Ľúbostná pasca (La trappola amorosa, 1988).

Arpove galaxie

Arpove galaxie — modré kompaktné trpasličie galaxie, ktoré sa tvarom a veľkosťou podobajú na guľové hviezdokopy, majú však tisícnásobne vyššiu svietivosť. Obsahujú najmä mladé horúce hviezdy s veľkou hmotnosťou a mračná ionizovaného plynu. Arpovou galaxiou je napr. galaxia Arp 163 (NGC 4670). Nazvané podľa amerického astronóma Haltona Christiana Arpa (*1927, †2013), ktorý ich 1965 objavil pri práci na atlase pekuliárnych galaxií.

Arran

Arran [eren], Isle of Arran — ostrov Spojeného kráľovstva (Škótsko) v zálive Firth of Clyde; rozloha 427 km2, 4,6 tis. obyv. (2011). Hornatý povrch. Turistika.

arenotokia

arenotokia [gr.], arrhenotokia — forma rozmnožovania (partenogenézy) hmyzu, pri ktorej sa potomstvo skladá len z jedincov samčieho pohlavia. Vyskytuje sa napr. pri čeľadi včelovité.

arrestatorium

arrestatorium [lat.] — v občianskom procesnom práve opatrenie súdu obsiahnuté v uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia (exekúcie) prikázaním peňažnej pohľadávky, ktorú má dlžník voči tretej osobe (poddlžníkovi), veriteľovi dlžníka. Podstata tohto opatrenia spočíva v tom, že súd zakazuje poddlžníkovi, aby po doručení nariadenia výkonu splnil svoj peňažný dlh dlžníkovi; súčasne sa poddlžníkovi prikazuje, aby po právoplatnosti nariadenia výkonu, o čom bude súdom osobitne upovedomený, vyplatil pohľadávku, ktorú má voči nemu dlžník, priamo veriteľovi dlžníka (v Slovenskej republike od 2016 justičnej pokladnici). Tým bude uspokojená peňažná pohľadávka (veriteľa voči dlžníkovi), ktorej splnenie sa exekučne vymáha.

arrha

arrha [hebr. > gr.] — závdavok.