Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 238 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aristotelov lampáš

Aristotelov lampáš — žuvací aparát ježoviek zložený z 5 trojhranných zubov a zostavený do kruhovej pyramídy, ktorá je vrcholom obrátená nadol. Môže sa z úst vysúvať a späť do nich vťahovať.

arpeggio

arpeggio [-pedžo; tal.] — spôsob hry, pri ktorej sa jednotlivé tóny akordu hrajú rýchlo za sebou. Pri zápise sa pri slede tónov zdola nahor označuje arpeggio zvislou vlnitou čiarou pred akordom, pri smere zhora nadol navyše aj šípkou. Arpeggio je možné vypísať aj tenším typom nôt v presných rytmických hodnotách.

Aschoff, Ludwig

Aschoff [ašof], Ludwig, 10. 1. 1866 Berlín – 24. 6. 1942 Freiburg im Breisgau — nemecký lekár. Študoval v Bonne, Štrasburgu a Würzburgu. Po habilitácii 1894 pôsobil ako profesor na univerzite v Göttingene, od 1903 v Marburgu a 1906 – 36 vo Freiburgu im Breisgau, kde založil patologický ústav, ktorý navštevovali študenti z celého sveta. Zaoberal sa patológiou a patofyziológiou srdca, objavil a 1904 opísal zápalové uzlíky v myokarde vznikajúce pri reumatickej horúčke (→ Aschoffove uzlíky). Spolu so Sunaom Tawarom (*1873, †1952) skúmal prevodový systém srdca, 1905 opísal štruktúru modifikovaného tkaniva myokardu, z ktorého vychádza Hisov zväzok (→ Aschoffov-Tawarov uzol). R. 1924 rozpoznal fagocytárnu aktivitu určitých buniek nachádzajúcich sa v rôznych tkanivách a nazval ich retikuloendoteliálny systém. Zaoberal sa aj apendicitídou, aterosklerózou, trombózou, cholelitiázou, metabolizmom lipidov, funkciou nadobličiek, 1893 opísal pyelonefritídu. Autor niekoľkých kníh a viac ako 200 článkov, autor učebnice patologickej anatómie.

arménske písmo

arménske písmo, arménsky hajoc ajbuben — osobitná abeceda vytvorená 405 Mesropom Maštocom podľa fonetického systému arménskeho jazyka. Skladá sa z 38 písmen (pôvodne ich bolo 36). Rozlišujú sa veľké a malé písmená, píše sa vodorovne zľava doprava. Pôvod arménskeho písma vyvolával už dávnejšie diskusie vo vedeckom svete. Hovorí sa o gréckom pôvode či vzore, no o rozsahu gréckeho vplyvu sa polemizuje. Arménske písmená sa odvodzujú aj od semitského (aramejského) písma. Arménske písmo možno označiť za originálny výtvor, hoci sa pri jeho vzniku uplatnili skúsenosti so známymi systémami, najmä s gréckym a perzským písmom.

Arizona

Arizona, skratka Ariz. — štát na západe USA hraničiaci s Mexikom. Z väčšej časti hornatý. Centrálnu a severnú časť zaberá Coloradska plošina, južnú a juhovýchodnú časť plošina rieky Gila (obidve výrazne rozčlenené riekou Colorado s prítokmi Little Colorado, Gila). Suché subtropické kontinentálne podnebie. Na juhu horská púšť so stromovými kaktusmi, na svahoch horských chrbtov suché borovicové lesy, v medzihorských bezodtokových panvách (bolsony) občasné slané jazerá a piesočné presypy. Rieky s energetickým potenciálom, najväčšie priehrady a hydroelektrárne na rieke Colorado (Hoover Dam, Glen Canyon Dam).

Početné národné parky a prírodné rezervácie: Grand Canyon National Park (→ Veľký kaňon), Petrified Forest National Park, Canyon de Chelly National Monument (všetky na území Coloradskej plošiny), národný park Saguaro National Park a biosférická rezervácia Organ Pipe Cactus National Monument (na hraniciach s Mexikom).

Značné nerastné bohatstvo, najmä zásoby farebných kovov. Ťažba rúd medi (1. miesto v USA, zabezpečuje dve tretiny produkcie USA), striebra, zlata, mangánu, sľudy, azbestu. Priemysel hutnícky (spracovanie farebných kovov, najmä medi a hliníka vo Phoenixe), kovospracujúci, potravinársky, elektronický. Pestovanie bavlníka (tretina plôch), krmovín, ovocia (citrusy). Chov dobytka a oviec, najmä na mäso. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v mestách Flagstaff, Phoenix, Tucson a Nogales. Veľké indiánske rezervácie na ľavom brehu rieky Colorado (najmä kmene Navahov a Hopiov).

Najstaršími indiánskymi kultúrami na území Arizony boli hohokamská a anasazská, neskôr príchod kočovných Apačov a Navahov. V 16. stor. tam začali prenikať z Mexika Španieli, najmä misionári. Od 17. stor. patrila Arizona do miestokráľovstva Nové Španielsko. Po získaní nezávislosti Mexika (1821) sa stala jeho súčasťou, po skončení americko-mexickej vojny sa oblasť nazývaná Nové Mexiko, ktorej súčasťou bola aj Arizona, dostala pod správu USA. R. 1853 boli kúpou územia medzi riekami Colorado a Rio Grande del Norte dotvorené súčasné hranice Arizony. Po vypuknutí občianskej vojny v USA sa pridala na stranu Konfederácie (1862), ale už v apríli 1862 bola obsadená vojskami Únie. R. 1863 na základe zákona podpísaného prezidentom A. Lincolnom dostala štatút teritória, 1912 dosiahla štátnosť ako 48. členský štát USA.

Arias Madrid, Arnulfo

Arias Madrid [ari- -rid], Arnulfo, 15. 8. 1901 Penonomé – 10. 8. 1988 Maiami, Florida — panamský politik a prezident (1940 – 41, 1949 – 51, 1968), mladší brat prezidenta A. Harmodia (1932 – 36). R. 1930 minister poľnohospodárstva a verejných prác, v období 2. svetovej vojny sympatizoval s fašistickým Talianskom, odporca amerických základní v Paname. R. 1968 zosadený vojenským prevratom 11 dní po nástupe do úradu.

Arménska katolícka cirkev

Arménska katolícka cirkev — jedna z východných katolíckych cirkví. Vznikla úniou časti Arménskej apoštolskej cirkvi s katolíckou cirkvou; liturgiu slávi (rovnako ako Arménska apoštolská cirkev) v arménskom obrade.

Jej začiatky siahajú do obdobia križiackych výprav, keď medzi Arménmi (predovšetkým v arménskych diaspórach) vzniklo hnutie za zblíženie sa s katolíckou cirkvou. Už 1198 uzavrela Arménska apoštolská cirkev v Kilikii (v Kilikijskom arménskom kráľovstve) úniu s katolíckou cirkvou, ktorá pretrvala do 1375. Od 15. stor. začali vznikať jednotlivé arménske katolícke obce. Hromadný prechod do katolíckej cirkvi uskutočnili v 17. stor. Arméni žijúci v poľsko-litovskej únii pod vedením ľvovského arménskeho biskupa, keď uznali primát rímskeho pápeža a prijali učenie katolíckej cirkvi, no pri slávení liturgie si zachovali arménsky obrad. K oficiálnemu ustanoveniu Arménskej katolíckej cirkvi došlo 1742, keď pápež Benedikt XIV. potvrdil bývalého biskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Abrahama Ardzivjana (*1679, †1749) ako prvého patriarchu Arménskej katolíckej cirkvi s titulom Kilikijský patriarcha Arménov (so sídlom v Libanone); nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. Od 1928 má patriarcha sídlo v Bejrúte v Libanone, od 2015 je patriarchom Gregor Peter XX. Gabrojan (Gabroyan; *1934). Podliehajú mu arménske katolícke biskupstvá na Blízkom východe, v Zakaukazsku, v Európe aj v Amerike. Výchovu kňazského dorastu zabezpečuje Pápežské arménske kolégium v Ríme založené 1883 pápežom Levom XIII. R. 2016 sa k Arménskej katolíckej cirkvi hlásilo asi 700-tis. veriacich.

Arménska katolícka cirkev zohrala dôležitú úlohu v dejinách arménskej kultúry. Jej významnými strediskami sa stali napr. kláštory arménskej katolíckej kongregácie mchitharistov (na ostrove San Lazzaro pri Benátkach a vo Viedni), ktorú začiatkom 18. stor. založil Mchithar Sebastaci.

Artuš

Artuš, Arthur — legendárny kráľ keltských Britov (okolo 5. stor.). Hlavná postava stredovekých rytierskych romancí (→ artušovské legendy). Prvá doložená zmienka pochádzajúca z 9. stor. je v latinskej Nenniovej kronike História Britov (Historiae Britonum).

aridné podnebie

aridné podnebie, suché podnebie — podnebie s menším priemerným ročným úhrnom atmosférických zrážok, ako je ročný potenciálny výpar, alebo rovnajúcim sa mu, alebo s priemerným ročným úhrnom atmosférických zrážok nižším ako 200 mm. Malé zrážky sú nedostatočné z hľadiska vegetácie (prevládajú suchomilné rastliny) a neumožňujú vytváranie pravidelných vodných tokov (voda sa v korytách potokov a riek objavuje len v určitej časti roka). Aridné podnebie je typické pre oblasti tropických púští a niektoré oblasti subtropickej klímy: napr. pre púšte Sahara, Namib (južná Afrika) a Atacama (Južná Amerika), Arabskú púšť a austrálske púšte, ďalej pre Mexiko, juh a východ Kalifornie, Arizonu, Nevadu, veľkú časť Strednej Ázie a vysoké náhorné plošiny Ázie (Tibetská náhorná plošina). Na hodnotenie suchosti podnebia sa používajú klimatologické indexy.

Ariel

Ariel — séria 6 britských vedeckovýskumných družíc používaných 1962 – 79 a určených na výskum ionosféry a vysokej atmosféry Zeme (Ariel 1 – Ariel 4), ako aj kozmického žiarenia a vesmíru v röntgenovej oblasti spektra (Ariel 5 a Ariel 6). Ariel 1, prvá družica inej krajiny ako bývalého Sovietskeho zväzu a USA, bola vyrobená v USA a vynesená do vesmíru 26. 4. 1962 pomocou rakety Delta zo základne Cape Canaveral. Aj ostatné družice Ariel boli vypustené z územia USA.

Árjabhata

Árjabhata — prvá indická umelá družica Zeme vypustená z kozmodrómu Kapustin Jar sovietskou raketou Kozmos-3M 19. 4. 1975 na obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 600 km s obežnou dobou 94,46 minút. Mala skúmať parametre ionosféry Zeme, korpuskulárne žiarenie a žiarenie gama Slnka, ako aj vesmír v röntgenovej oblasti spektra. Zanikla v zemskej atmosfére 11. 2. 1992. Nazvaná podľa staroindického astronóma a matematika Árjabhatu.

arktické podnebie

arktické podnebie — podnebie najsevernejšieho pásma podľa Alisovovej klasifikácie podnebia (→ klíma), v ktorom po celý rok prevláda arktický vzduch. Juž. hranicu tejto oblasti tvorí letná hranica arktického frontu (→ atmosférický front). Rozlišuje sa kontinentálny a oceánsky typ arktického podnebia. Priemerná teplota vzduchu najchladnejšieho mesiaca sa v oblastiach s kontinentálnym typom (východosibírska a kanadská oblasť Arktídy) pohybuje väčšinou od -30 do -40 °C, minimum môže klesnúť pod -65 °C. Osobitne drsnou kontinentálnou klímou sa vyznačuje Grónsko pre veľkú nadmorskú výšku a prevládajúci anticyklonálny režim počasia. Oblasti s oceánskym typom (atlanticko-európska časť Arktídy) majú miernejšiu zimu s mesačným priemerom najchladnejšieho mesiaca -15 až -5 °C. Letné teploty oblastí s kontinentálnym i oceánskym typom arktického podnebia sú približne rovnaké.

ars amandi

ars amandi [-dí; lat.] — umenie milovať. Slovné spojenie pochádza z Ovídiovho diela Ars Amatoria (slov. Umenie milovať, 1. kniha, 1. verš).

Aristarchos zo Samu

Aristarchos zo Samu, okolo 320 pred n. l. Samos – okolo 250 (alebo 230) pred n. l. — grécky antický astronóm a matematik. Zo zatmení a fáz Mesiaca určil relatívne rozmery Zeme, Slnka a Mesiaca a pokúsil sa vypočítať vzdialenosti medzi nimi. Na základe svojich pozorovaní a meraní dospel k názoru, že nebeské telesá obiehajú okolo Slnka (→ Aristarchova sústava). Jeho výpočty sa pre nesprávne východiskové údaje ukázali byť nepresné. Závery Aristarcha zo Samu sú známe len od Archimeda a Plutarcha. Jediným zachovaným spisom je krátky traktát O veľkostiach a vzdialenostiach Slnka a Mesiaca. Proti jeho názorom vystúpil Ptolemaios a väčšina antických autorov, ktorých kanonizoval aj stredovek.

Aristarchova sústava

Aristarchova sústava — prvá predstava o heliocentrickom usporiadaní planetárnej sústavy. Tvrdenie, že Zem sa pohybuje okolo nehybného Slnka, odvodil zo svojich pozorovaní Aristarchos zo Samu. Meraniami totiž dokázal, že Slnko je oveľa väčšie a Mesiac menší ako Zem a Slnko je oveľa vzdialenejšie od Zeme ako Mesiac. Jeho predstavy však nedokázali zmeniť všeobecne prijímaný Aristotelov názor o geocentrickom usporiadaní planét (→ Aristotelova sústava), ktorý mal veľkú autoritu.

Aribau, Bonaventura Carles

Aribau, Bonaventura Carles, 4. 11. 1798 Barcelona – 27. 9. 1862 tamže — katalánsky básnik a národný buditeľ. R. 1833 uverejnil v časopise El Vapor (Para) príležitostnú báseň Vlasť (La Pàtria), neskôr nazvanú Óda na vlasť (Oda a la Pàtria), skladajúcu sa zo 48 alexandrínskych veršov rozdelených do 6 strof, v ktorej vyjadruje túžbu básnika žijúceho v Madride po Katalánsku, pripomína jeho slávnu minulosť a bráni opovrhovanú katalánčinu. Báseň mala veľký ohlas a znamenala začiatok katalánskeho literárneho obrodenia. S Manuelom Rivadeneyrom (*1805, †1872) založil v Madride známu edíciu Knižnica španielskych autorov (Biblioteca de autores españoles).

Arkádia

Arkádia, tal. Accademia dell'Arcadia — literárna akadémia založená 5. 10. 1690 v Ríme skupinou literátov (G. V. Gravina, G. M. Crescimbeni a i.). Ich programom bola reakcia na vkus barokového marinizmu a návrat k hodnotám jednoduchosti a čistoty, ktoré stotožňovali s literárnym modelom bukolickej poézie. Prvá tohto druhu na národnej úrovni; predstavovala národnú literárnu verziu širšieho európskeho hnutia charakterizovaného descartovským racionalizmom a ideálom antickej klasickosti.

Arkansas

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederáciu. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Arndt, Ernst Moritz

Arndt, Ernst Moritz, 26. 12. 1769 Groß Schoritz, dnes súčasť Garzu – 29. 1. 1860 Bonn — nemecký básnik, spisovateľ a publicista. Vyštudoval dejiny a evanjelickú teológiu a do 1806 pôsobil ako profesor v Greifswalde. Svojím dielom Duch času (Geist der Zeit, 1. časť, 1806; spolu 4 časti, 1806 – 18) vyzýval do boja proti Napoleonovi I. Bonapartovi, a preto musel pred Francúzmi ujsť do Švédska. R. 1812 odcestoval ako tajomník H. F. K. von Steina do Petrohradu. Po návrate sa svojou vlasteneckou tvorbou zapojil do nemeckého národného emancipačného hnutia. Pre svoje názory bol prenasledovaný a po dvoch rokoch (1820) musel opustiť univerzitu v Bonne. Počas revolúcie 1848 – 49 poslanec frankfurtského Národného zhromaždenia, kde z pozície pravého stredu presadzoval nemecký národný štát na čele s dedičným cisárom a pod pruským vedením.

Arnim, Ludwig Achim von

Arnim, Ludwig Achim von, plným menom Carl Joachim Friedrich Ludwig von Arnim, 26. 1. 1781 Berlín – 21. 1. 1831 Wiepersdorf — nemecký romantický básnik, manžel Bettiny von Arnim. Spolu s C. Brentanom vydali zbierku nemeckých ľudových piesní Chlapcov zázračný roh (Des Knaben Wunderhorn, 3 zv., 1806 – 08), ktoré prepracovali v romantickom duchu. Striedajú sa v nej pochmúrne balady a žartovné paródie, vznešenosť sa prelína s banalitou, významné historické udalosti sú opisované z hľadiska všedného života. Na týchto kontrastoch vyniká rozmanitosť nemeckého folklóru, ktorým osvietenský racionalizmus opovrhoval. Vytvoril novú básnickú formu historických románov, v ktorých sa usiloval oživiť nemecký národný duch: Bieda, bohatstvo, vina a pokánie grófky Dolores (Armut, Reichtum, Schuld und Buße der Gräfin Dolores, 2 zv., 1810), Strážcovia koruny (Die Kronenwächter, 1817). Zbierka noviel Zimná záhrada (Der Wintergarten, 2 zv., 1809) predstavuje prozaickú obdobu Chlapcovho zázračného rohu. Významná je aj novela Knieža boh a spevák poloboh (Fürst Ganzgott und Sänger Halbgott, 1818).

Arnold, Matthew

Arnold [ánold], Matthew, 24. 12. 1822 Laleham – 15. 4. 1888 Liverpool — anglický básnik, literárny a sociálny kritik viktoriánskeho obdobia, podporovateľ reformy vzdelávania v Anglicku. Dielo Kritické eseje (Essays in Criticism, 1. časť 1865, 2. časť 1888) obsahuje jeho oxfordské prednášky o preklade Homéra, Kultúra a anarchia (Culture and Anarchy, časopisecky 1867 – 68, knižne 1869) je kritickou esejou o dobovej anglickej spoločnosti, Literatúra a dogma (Literature and Dogma, 1873) štúdiou interpretácie Biblie.

Arpino, Giovanni

Arpino, Giovanni, 27. 1. 1927 Pula – 10. 12. 1987 Turín — taliansky spisovateľ a novinár. Jeho romány a poviedky sa vyznačujú jemným psychologickým zobrazením konfliktov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Dielo: Roky rozhodnutia (Gli anni del giudizio, 1958; slov. 1960), Mladá mníška (La suora giovane, 1959; sfilmovaný 1965, réžia Bruno Paolinelli), Zločin cti (Un delitto d’onore, 1960), Mraky hnevu (Una nuvola d'ira, 1962; slov. 1965), Tieň vŕškov (L'ombra delle colline, 1964), Tma a med (Il buio e il miele, 1969; sfilmovaný 1974, réžia D. Risi, a 1992, réžia Martin Brest), Taliansky brat (Il fratello italiano, 1980), Množstvo ľudí (Un gran mare di gente, poviedky, 1981), Porozprávaj mi príbeh (Raccontami una storia, poviedky, 1982), Tajná manželka (La sposa segreta, 1983), Krok na rozlúčku (Passo d’addio, 1986), Ľúbostná pasca (La trappola amorosa, 1988).

Arrighi, Cletto

Arrighi [-gi], Cletto, vlastným menom Carlo Righetti, 1828 alebo 27. 11. 1830 Miláno – 3. 11. 1906 tamže — taliansky spisovateľ. Účastník 1. a 2. vojny za nezávislosť. Predstaviteľ milánskej bohémy (scapigliatura), ktorá dostala názov podľa jeho románu Strapáči a 6. februára (La scapigliatura e il 6 febbraio, 1862). Autor memoárov Spomienky lombardského vojaka (Memorie di un soldato lombardo, 1863) a veristických románov Nana v Miláne (Nanà a Milano, 1880) a Šťastný ničomník (La canaglia felice, 1885).

Artnerová, Therese von

Artnerová (Artner), (Maria) Therese von, 19. 4. 1772 Šintava, okres Galanta – 25. 11. 1829 Záhreb, Chorvátsko — nemecká poetka a dramatička. Písala poéziu s prírodnými a vlasteneckými motívmi naplnenú hlbokým citom a inšpirovanú nežičlivým osudom: Poľné kvety nazbierané na uhorských nivách (Feldblumen auf Ungarns Fluren gesammlet, 1800, spolu s Marianne von Tiell, *1768, †1837), Novšie básne od Theony (Neuere Gedichte von Theone, 1806). Autorka hrdinského eposu Bitka pri Asperne (Die Schlacht von Aspern, 1812). V dramatickej tvorbe sa orientovala na veselohry (napr. Záchrana a odmena, Rettung und Lohn, 1823) a drámy (napr. Čin, Die That, 1817), často s historickými námetmi (Tichá veľkosť, Stille Größe, 1824; Rogneda a Vladimír, Rogneda und Wladimir, 1824).

Ashbery, John

Ashbery [eš-], John, 28. 7. 1927 Rochester, New York – 3. 9. 2017 Hudson, New York — americký básnik a umelecký kritik; príslušník skupiny tzv. newyorských básnikov, ktorí sa inšpirovali expresionistickými výbojmi výtvarných umelcov a poéziou avantgardných európskych básnikov. Používa kadencie bežnej hovorovej reči, ako aj rozličné štylistické experimenty.

Zbierky básní: Turandot (1953), Pár stromov (Some Trees, 1956), Rieky a hory (Rivers and Mountains, 1966), Dvojaký sen o jari (The Double Dream of Spring, 1970), Autoportrét vo vydutom zrkadle (Self-Portrait in a Convex Mirror, 1975), Vlna (A Wave, 1984; slov. 2000), A hviezdy žiarili (And the Stars Were Shining, 1994), Počuješ, vtáčik? (Can You Hear, Bird?, 1995), Čínske šepoty (Chinese Whispers, 2002), Svetaznalá krajina (A Worldly Country, 2007) a i. Nositeľ Národnej knižnej ceny za poéziu (1976), Pulitzerovej ceny za poéziu (1976) a Národnej knižnej ceny, medaily za významný prínos do americkej literatúry (2011).

Ascham, Roger

Ascham [eskem], Roger, asi 1515 Kirby Wiske – 30. 12. 1568 Londýn — anglický humanistický spisovateľ a učenec. Autor prvej knihy o lukostreľbe Toxophilus (1545), posmrtne vyšlo jeho dielo Učiteľ (Scholemaster, 1570) o psychológii učenia a efektívnom vyučovaní latinčiny napísané jednoduchým hovorovým štýlom.

asepsa

asepsa [gr.], asepsis, aseptické operácie — biotechnol., mikrobiol. súhrn opatrení zabezpečujúcich dosiahnutie a udržanie potrebného stupňa mikrobiologickej čistoty až sterility. Aseptické operácie sú zamerané na zníženie rozsahu mikrobiálnej kontaminácie, zabraňujú rozšíreniu mikroorganizmov všade tam, kde mikroorganizmy nie sú žiaduce, napr. v zdravotníckych zariadeniach, mikrobiologických laboratóriách, v biotechnologickej výrobe (v prevádzkovom mikrobiologickom laboratóriu pri izolácii, úschove, selekcii, resp. kultivácii produkčných kultúr, vo výrobných halách pri výrobe potravín fermentáciou, pri spracúvaní konečných produktov, napr. injekčných foriem antibiotík). Nežiaduce mikroorganizmy z povrchu tuhých látok (laboratórne a prevádzkové zariadenia), roztokov (živné médiá) a vzduchu možno odstrániť mechanicky (filtráciou), fyzikálne (tepelnou sterilizáciou, žiarením, ultrazvukom) alebo chemicky (dezinfekčnými látkami), prípadne kombináciou týchto postupov. Zachovanie prísnej mikrobiologickej čistoty v prevádzke nie je zvyčajne potrebné, stačí potlačiť kontaminujúce mikroorganizmy natoľko, aby nepôsobili škodlivo pri kultivácii a fermentácii. Prevádzky sú riešené tak, aby umožnili komplexnú sanitáciu a čistenie.

arzén

arzén [aramejsky > gr. > lat.], arsenicum, zn. As — chemický prvok 15. skupiny periodickej sústavy prvkov, protónové číslo 33, relatívna atómová hmotnosť 74,9216. Vyskytuje sa v niekoľkých alotropických modifikáciách. Sivý arzén (α-arzén) je oceľovosivý, kovovolesklý a krehký; teplota topenia 816 °C (3,91 MPa), hustota 5,778 g/cm3, tvrdosť 3 Mohsovej stupnice. Má relatívne veľký merný elektrický odpor (rezistivitu) 0,333 μΩ · m. Pri 615 °C sublimuje za vzniku citrónovožltých pár, ktorých ochladením sa získajú žlté priehľadné mäkké kryštály žltého arzénu (As4). Tento sa miernym zahriatím mení opäť na sivý arzén. Arzén sa zaraďuje medzi polokovy; reaguje s nekovmi (napr. s kyslíkom a so sírou) i s kovmi (→ arzenidy). Na suchom vzduchu je stály. S vodou a roztokmi hydroxidov a neoxidujúcich kyselín (napr. kyselinou chlorovodíkovou) reaguje veľmi pomaly.

V prírode sa arzén často vyskytuje na žilách strieborných a kobaltovo-niklových rúd ako rýdzi klencový minerál; čerstvý je cínovobiely alebo olovenosivý, na vzduchu tmavne, pričom sa na jeho povrchu tvorí jedovatý oxid. Kryštály arzénu sú vzácne, častejšie sa vyskytuje celistvý, miskovitý alebo tvorí vrstvy s obličkovitým povrchom a hroznovité hľuzy. Vyskytuje sa v Nemecku (Harz), Rakúsku, Nórsku, Japonsku (guľôčkovitý), USA (New Jersey) a Čile. Najdôležitejšie minerály arzénu sú arzenopyrit FeAsS, realgár As4S4 a auripigment As2S3. Podľa výskytu v zemskej kôre je arzén 51. prvkom v poradí (1,8 g/t).

V podobe zlúčenín je známy od staroveku, príprava elementárneho arzénu sa pripisuje Albertovi Veľkému. Názov súvisí so žltým sfarbením zlúčenín síry a pochádza z gr. arsenikon, prevzatého z aramejského zarník/zirník (zlatý, majúci zlatú farbu). Arzén sa vyrába rozkladom arzenopyritu za neprítomnosti vzduchu s následnou kondenzáciou pár vysublimovaného arzénu. Elementárny arzén sa používa najmä na výrobu zliatin, predovšetkým s olovom. V zlúčeninách má oxidačné číslo III alebo V a viaže sa kovalentnými väzbami. Väčšina zlúčenín arzénu je prudko jedovatá. Najdôležitejšie zlúčeniny: oxid arzenitý As2O3 (arzenik), arzán AsH3, arzenid galitý GaAs, kyselina trihydrogenarzeničná H3AsO4, ktorá sa podobá na kyselinu trihydrogenfosforečnú H3PO4 a používa sa na defoliáciu bavlníka pred zberom a na konzerváciu dreva. Jej soli sa používajú ako insekticídy (→ arzeničnany).

Ariane

Ariane [arian] — séria civilných dvoj- alebo trojstupňových nosných rakiet na vynášanie umelých družíc Zeme na jej obežnú dráhu. Rakety boli vyvinuté pod záštitou Európskej kozmickej agentúry (ESA) z iniciatívy Francúzska (po konzultácii s Nemeckom a so Spojeným kráľovstvom), ktoré 1973 predložilo projekt s cieľom vytvoriť kozmickú raketu ESA ako protiváhu raketám kozmických veľmocí bývalého Sovietskeho zväzu a USA. Od vyvinutia (prvý štart 1979) prešla raketa Ariane mnohými konštrukčnými zmenami: Ariane 4 používaná 1988 – 2003 mala 6 obmien (na tuhé i na kvapalné palivo), Ariane 5 používaná od 1999 je vybavená kryogénnym motorom, s ktorým môže na obežnú dráhu okolo Zeme vyniesť náklad až 10 t. Rakety Ariane štartujú z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane (→ Centre Spatial Guyanais). Marketing a prevádzka rakiet prešli 1997 do pôsobnosti súkromnej spoločnosti Arianespace.

Aristotelova sústava

Aristotelova sústava — geocentrická predstava usporiadania planetárnej sústavy vypracovaná Aristotelom, ktorý odvodil guľový tvar Zeme z pozorovania tieňa Zeme počas zatmenia Mesiaca a z toho usudzoval aj tvar ďalších nebeských telies. Kombináciou všetkých dovtedy známych astronomických poznatkov a vlastných filozofických záverov dospel k vytvoreniu geocentrického systému, podľa ktorého stredom celého vesmíru je nehybná Zem. Okolo nej po kruhových dráhach umiestnených na pevných koncentrických (sústredných) sférach obiehajú všetky vtedy známe nebeské telesá v poradí Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Nehybné hviezdy umiestnil na poslednú sféru. Kométy považoval rovnako ako jeho predchodcovia za dočasné javy v atmosfére Zeme, Mliečnu cestu za výpary éteru spôsobené rýchlym pohybom hviezd okolo Zeme. Nemenná štruktúra kozmu sa podľa neho skladá zo sublunárnej (nečistej) a supralunárnej (čistej) oblasti. V sublunárnej oblasti (od Zeme po sféru Mesiaca), ktorá je zložená zo štyroch živlov (oheň, voda, vzduch, zem), jestvuje vznik aj zánik. Supralunárne sféry (za sférou Mesiaca, je ich 56) sú zložené z piateho živlu – éteru. Aristotelove názory na vesmír (po doplnení K. Ptolemaiom) dominovali vo vede takmer dve tisícročia a zabránili rozšíreniu mnohých správnych predstáv.

armilárna sféra

armilárna sféra — staroveký prístroj znázorňujúci nebeskú sféru. Skladá sa z kovových delených kruhov predstavujúcich základné kružnice nebeskej sféry – ekliptiku, nebeský rovník, poludník a horizont. Celý systém je otočný okolo polárnej osi. Slúžil na meranie polôh hviezd a na znázorňovanie zdanlivého pohybu nebeských telies.

Arménska apoštolská cirkev

Arménska apoštolská cirkevautokefálna orientálna ortodoxná cirkev, jedna z najstarších kresťanských cirkví. Podľa tradície spája svoje začiatky s misijnou činnosťou apoštolov Júdu (nazývaného aj Tadeáš) a Bartolomeja (odtiaľ názov apoštolská); existencia kresťanských komunít v Arménsku je preukázaná od 2. stor. Začiatkom 4. stor. (podľa tradície 301) pod vplyvom Gregora Lusavoriča prijal kráľ kráľ Trdat III. Veľký kresťanstvo a vyhlásil ho za štátne náboženstvo; prvým katolikom (hlavou cirkvi) sa stal Gregor Lusavorič (preto sa podľa neho nazýva aj Arménska gregoriánska cirkev). Arménska apoštolská cirkev bola spočiatku v jednote s vtedy ešte nerozdelenou kresťanskou cirkvou. Neuznala však výsledky chalcedónskeho koncilu (451) a v 50. rokoch 6. stor. sa osamostatnila, pretože na rozdiel od kresťanov, hlásiacich sa k učeniu chalcedónskeho koncilu a uznávajúcich v Ježišovi Kristovi dve prirodzenosti, božskú a ľudskú (→ duofyzitizmus), sa jej predstavitelia pripojili k učeniu orientálnych ortodoxných cirkví uznávajúcich v osobe Ježiša Krista len jednu zároveň božskú i ľudskú prirodzenosť (miafyzitizmus; → monofyzitizmus). Cirkev a jej predstavitelia významným spôsobom prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života Arménov (napr. osobnosti ako Sahak Veľký, Mesrop Maštoc; budovanie kláštorov, kostolov ap.). V období križiackych výprav sa časť veriacich usilovala o zblíženie s katolíckou cirkvou (→ Arménska katolícka cirkev).

Na čele Arménskej apoštolskej cirkvi stojí patriarcha s titulom katolikos (katholikos) všetkých Arménov (od 1999 Karekin II., *1951). Náboženským centrom a sídlom katolika je Ečmiadzin. Ečmiadzinskému katolikovi sú podriadené Arménsky jeruzalemský patriarchát a Arménsky konštantínopolský patriarchát, ako aj biskupstvá v rôznych častiach sveta. Primát katolika všetkých Arménov uznáva v rámci Arménskej apoštolskej cirkvi aj katolikos Kilikie so sídlom v Anteliase v Libanone a jemu podriadené biskupstvá. Cirkev slávi liturgiu v arménskom obrade, pri eucharistii sa na rozdiel od pravoslávnych cirkví používa nekvasený chlieb a čisté (s vodou nezmiešané) víno; arménske chrámy nemajú ikonostas. R. 2016 sa k Arménskej apoštolskej cirkvi hlásilo vo svete asi 9 mil. veriacich.

ars longa, vita brevis

ars longa, vita brevis [ví-; lat.], gr. ho bios brachys, hé de techné makra — umenie je trvalé, život krátky (Hippokratés: Aforizmy, Seneca Ml.: O krátkosti života). Na dokonalé zvládnutie nejakého odboru (vedy, umenia) je život prikrátky.

artem non odit nisi ignarus

artem non odit nisi ignarus [nón ódit -zi -ná-; lat.] — len nevedomec nenávidí umenie, t. j. umenie nemá rád len ten, kto mu nerozumie.

asinus ad lyram

asinus ad lyram [lat.] — osol pri lýre; o ľuďoch v neprimeranom postavení, ktorí vykonávajú činnosť nezodpovedajúcu ich schopnostiam. Slovné spojenie má pôvod v gréckom porekadle o oslovi, ktorý počúva hru na lýre, ale hudbe nerozumie. Zaznamenali ho viacerí bájkari (napr. Phaedrus), v Európe zdomácnelo najmä zásluhou Erazma Rotterdamského.

Ariccia

Ariccia [-ča], lat. Aricia — obec v Taliansku v kraji Lazio v metropolitnej oblasti Ríma na úpätí Albanských vrchov; 20-tis. obyvateľov (2015). Pôvodne starobylé latinské mesto Aricia v Latiu južne od Ríma ležiace na rímskej ceste Via Appia, v 6. – 4. stor. pred n. l. bolo jedným z centier Latinského spolku. Pri Nemorenskom jazere (lat. lacus Nemorensis) ležiacom v blízkosti mesta sa nachádzal chrám, ktorý bol kultovým strediskom bohyne Diany, ochrankyne latinských miest. Keď Rimania začiatkom 5. stor. pred n. l. ovládli územie Latinov, zaviedli jej obdobný kult i v Ríme. Zvyšky mestských múrov zo 6. – 1. stor. pred n. l., stanice cesty Via Appia a Dianinho chrámu (dnes múzeum rímskych lodí).

Ariminum

Ariminum — latinský názov dnešného mesta Rimini.

Aristagoras

Aristagoras, genitív Aristagora, ? – 497 pred n. l. — tyran (samovládca) v maloázijskom Miléte. V službách perzského panovníka viedol vojenskú výpravu na pomoc aristokratom na ostrove Naxos. Keď sa výprava skončila neúspešne, vyprovokoval 500 pred n. l. povstanie gréckych miest na maloázijskom pobreží proti perzskej nadvláde (→ iónske povstanie). Po prvých úspechoch (vypálené Sardy) boli 499 pred n. l. Gréci porazení, Aristagoras ušiel do Trácie a zahynul pri obliehaní mesta Ennea Hodoi (neskorší názov Amfipolis).

Arminius

Arminius, genitív Arminia, nem. Hermann, medzi 18 – 16 pred n. l. – 19 (podľa iných zdrojov 21) n. l. — germánsky náčelník z kmeňa Cheruskov. Slúžil v rímskom vojsku, získal rímske občianske práva, bol povýšený do jazdeckého stavu (eques). Po návrate do Germánie sa stal náčelníkom a s ďalšími kmeňmi 9 n. l. úplne zničil tri rímske légie pod velením P. Quinctilia Vara v Teutoburskom lese. Táto porážka, napriek jednotlivým neskorším rímskym víťazstvám, stanovila v konečnom dôsledku hranicu Rímskej ríše na rieke Rýn. Po úspešnej vojne proti spojencovi Rimanov, markomanskému náčelníkovi Marobudovi (od 17 n. l.), bol počas povstania cheruskej šľachty zavraždený príbuznými.

Arnobius zo Siccy

Arnobius zo Siccy, genitív Arnobia, 3. – 4. stor. Sicca (severná Afrika) — latinský cirkevný spisovateľ. Počas vlády cisára Diokleciána (284 – 305), prenasledovateľa kresťanov, pôsobil ako učiteľ rétoriky v Sicce (k jeho žiakom patril o. i. Lactantius). Pravdepodobne v neskoršom veku konvertoval na kresťanstvo. V jeho apologetickom spise Proti pohanom (Adversus nationes, 7 kníh) vysvetľuje podstatu kresťanského učenia (1. – 2. kniha), porovnáva ho s pohanstvom (3. – 5. kniha), ktoré v záverečnej časti diela odsudzuje (6. – 7. kniha). Vystupoval najmä proti novoplatonizmu, ktorý považoval za hlavného konkurenta kresťanstva. Napriek Arnobiovmu zámeru sa v jeho spise (poznačenom silným rétorizmom) vyskytujú heretické vsuvky (pohanskej filozofii porozumel dôkladnejšie než kresťanskej náuke).

Arrianos

Arrianos, genitív Arriana, lat. Flavius Arrianus, asi 95 Nikomédia, Bitýnia – 175 Atény — grécky historik. Autor diela Alexandrova výprava (Anabasis Alexandru) o výbojoch Alexandra III. Veľkého; väčšina jeho historických diel sa nazachovala. Filozofické spisy Epiktétove rozpravy (Diatribai Epiktétu) a Epiktétova rukoväť (Encheiridion Epiktétu) zhŕňajú náuku jeho stoického učiteľa. V literárnej činnosti napodobňoval Xenofónta.

Artaxerxés I. Makrocheir

Artaxerxés I. Makrocheir (Dlhoruký), genitív Artaxerxa, staroperzsky Artachšathra, ? – 425 pred n. l. Súzy — perzský kráľ (465 – 425 pred n. l.) z dynastie Achajmenovcov, syn Xerxa I., vnuk Dareia I. Veľkého, otec Dareia II. a Xerxa II. Na trón nastúpil po zavraždení otca i staršieho brata Dareia (menovca Artaxerxovho deda i syna) obľúbencom Artabanom. Po porážke pri Salamíne na Cypre (450 pred n. l.) uzavrel s Grékmi Kalliov mier (449 pred n. l.), ktorým sa skončili grécko-perzské vojny a ktorým priznal samostatnosť gréckym mestám na pobreží Malej Ázie. Vo vnútornej politike musel bojovať proti separatistickým snahám niektorých oblastí.

Artemision

Artemision — mys na severnom pobreží ostrova Eubója, na ktorom stál chrám bohyne Artemidy. Počas grécko-perzských vojen tam 480 pred n. l. grécke loďstvo zastavilo postup perzského loďstva. Súčasne sa však Peržania Efialtovou zradou dostali cez priesmyk Termopyly do stredného Grécka a obsadili Atiku. Grécke loďstvo sa z Artemisia stiahlo na juh ku Korintskej šiji a pri ostrove Salamína zvíťazilo nad Peržanmi.

arvalskí bratia

arvalskí bratia, lat. fratres Arvales — v starovekom Ríme starobylé náboženské bratstvo (kolégium). Malo 12 členov pochádzajúcich z popredných rodín. Podľa povesti existovalo už pred založením Ríma, v období republiky jeho význam klesol, v cisárskom období ho obnovil Augustus, ktorý bol sám jeho členom. Arvalskí bratia uctievali starobylé božstvá úrody (Cerera) a domácností (lárovia). V máji vykonávali náboženské obrady na počesť bohyne úrody (Dea Dia), pri ktorých za spevu piesne Carmen Arvale (aj Carmen fratrum Arvalium, zachovala sa dodnes) očisťovali polia, aby dávali bohatú úrodu.