Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 141 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Inuiti

Inuiti — v Kanade a Grónsku úradné pomenovanie Eskimákov.

inundity

inundity [lat.] — súbory sedimentov (najmä povodňové hliny) vznikajúce v inundačnej (často zaplavovanej) časti riečnych dolín. Charakteristickými znakmi inunditov sú najmä malá hrúbka, časté prechody do usadenín normálneho režimu rieky a pochované časti koreňového systému vegetácie inundačného územia.

in vacuo

in vacuo [-kuó; lat.] — v prázdnote.

invar

invar [lat. > angl.] — zliatina železa s niklom obsahujúca 36 % niklu a malé množstvo mangánu, kremíka a uhlíka (spolu menej ako 1 %), ktorá má takmer nulový koeficient lineárnej teplotnej rozťažnosti. Používa sa na výrobu presných meradiel a súčastí zariadení, ktorých činnosť a presnosť nesmie byť ovplyvnená teplotou.

invariabilita

invariabilita [lat.] — nemennosť, nepremennosť; opak: premenlivosť, variabilita.

inventár

inventár [lat.] — súhrn, súbor určitých predmetov, javov ap. patriacich do istého celku;

1. súhrn pracovných prostriedkov (strojov, nástrojov);

2. podrobný súpis majetku, najmä hnuteľného;

3. v archívnictve analytická archívna pomôcka, ktorá obsahuje súpis inventárnych jednotiek archívneho fondu. Inventár sa vyhotovuje v knižnej forme a má pevnú štruktúru (titulný list, úvod, súpis inventárnych jednotiek, pomocný aparát, tiráž). Vyhotovuje sa niekoľko druhov inventárov (dočasné, čiastkové, združené, skupinové).

inventárna jednotka

inventárna jednotka — súbor archívnych dokumentov rovnakého alebo príbuzného charakteru, prípadne jednotlivý dokument, ktorý má samostatný význam (na Slovensku všetky písomnosti vydané do 1526).

invertný

invertný [lat.] — obrátený, prevrátený.

invertný motor

invertný motor, aj visutý motor — radový motor s valcami obrátenými hlavami smerom nadol; valce sú pod kľukovým hriadeľom. Výhodou invertného motora v prípade leteckého motora je, že os jeho vrtule je bližšie k hornému obrysu trupu lietadla, vďaka čomu možno zmenšiť výšku podvozka.

inverzný spánok

inverzný spánok — porucha spánku, pri ktorej človek počas dňa spí a v noci bdie; porucha biologického rytmu (→ biologické rytmy). Vyskytuje sa u detí, starších ľudí a u ľudí s niektorými duševnými chorobami.

investor

investor [lat.] — ekonomický subjekt výrobného alebo nevýrobného zamerania, jeden z hlavných účastníkov investičnej výstavby, ktorý predkladá investičný zámer a financuje investičnú výstavbu; každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá svoje peňažné prostriedky použila alebo má v úmysle použiť na nákup cenných papierov vydávaných správcovskou spoločnosťou alebo zahraničnou správcovskou spoločnosťou. Inštitucionálnymi investormi sú banky, poisťovne, penzijné, investičné alebo podielové fondy a nadácie. Investori majú prístup k všetkým dôležitým informáciám o vývoji v spoločnosti a ekonomike, ktorými môže zásadne ovplyvniť ich investičnú stratégiu.

in vino veritas

in vino veritas [vínó véritás; lat.] — vo víne je pravda. Výrok v starogréčtine (en oinó alétheia) použil už v 7./6. stor. pred n. l. básnik Alkaios a neskôr v latinčine mnohí rímski autori (o. i. Plínius St.); obdobný citát je v babylonskom Talmude.

invisibles

invisibles [-zibls; angl.] — vývoz (invisible export) a dovoz (invisible import) finančných alebo osobných služieb poskytovaných v danej krajine cudzincom alebo občanom danej krajiny cudzincami, tzv. neviditeľný obchod, ktorý predstavujú napr. rôzne druhy poistenia, dopravných a cestovných poplatkov, bankových služieb, úrokov z domácich obligácií alebo dividend.

in vitro

in vitro [-ró; lat.] — v skúmavke; v umelých podmienkach; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci mimo živého organizmu alebo mimo prostredia, v ktorom sa organizmy prirodzene vyskytujú; kultivovanie mikroorganizmov alebo buniek (tkanív) odobraných z organizmu v špeciálnych laboratórnych podmienkach mimo živého organizmu. Mnohé experimenty vykonávané in vitro umožňujú testovať účinky toxických látok, vírusov a i. na bunku. Opak: in vivo.

in vivo

in vivo [vívó; lat.] — zaživa; v živom organizme; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci počas života organizmu. Mnohé experimenty sa robia in vivo napr. na laboratórnych zvieratách, ktoré slúžia ako živý model na skúmanie účinkov rôznych látok alebo mikroorganizmov. Opak: in vitro.

invokácia

invokácia [lat.] — vzývanie, uctievanie;

1. lat. invocatio — formula úvodného protokolu skladby listiny. Krátka úvodná modlitba (vzývanie Boha, Ježiša Krista či Svätej Trojice), ktorá mala na začiatku právneho pojednávania a jeho zlistinenia zabezpečiť zdar a úspech. Mohla byť slovná (verbálna) alebo monogramatická (symbolická – kríž, grécke písmená Α a Ω), osobitou formou bol chrismon, veľmi zriedkavo bola vyjadrená obidvoma spôsobmi. Invokácia sa vyskytovala len v slávnostne vyhotovených listinách;

2. úvodná časť eposu, v ktorej básnik vzýva Múzu (J. Hollý ju nazýva Umka), aby mu bola nápomocná pri písaní diela.

Umko milá, jestľiž mňe si v mích kedi prispela pesňách

Včil najvác prispej na pomoc; ťebe všecki ťi dobre

Známí sú bojové; poňeváč sama buďto na Bílích

Ňekďe Horách, buď nad Kobilú, v tvém bidľe seďícá,

Aj na Ďevín, aj na hrozné mohla vojska si patriť.

Tehdi ma už ponadíchňi; misel tvím zjasňi mi svetlom,

A všeľikú rozplaš tmu; abich tak hodňe o tíchto,

Od žádného ze všech posaváď až veščca ňereklích,

Prospevoval pótkách; a Svatopluka z mrákot i smutnéj

Vazbi na královskú hodnosť a na prestol uvédol.

(J. Hollý: Svatopluk)

involučné formy

involučné formy — morfologicky alebo inak odlišné bunky baktérií. Sú často viditeľné v starých kultúrach alebo v kultúrach vyskytujúcich sa v nepriaznivých podmienkach, napr. v prítomnosti subletálnych koncentrácií antibiotík. Väčšinou sa považujú za degenerované bunky, ich degeneráciu môže zapríčiniť napr. prítomnosť autolyzínov alebo neschopnosť syntetizovať bunkovú stenu.

Inyangani

Inyangani [-ňan-], aj Nyangani — najvyšší vrch Zimbabwe vo východnej časti krajiny v blízkosti hranice s Mozambikom na území národného parku Nyanga (vyhlásený 1926, rozloha 472 km2), 2 592 m n. m. Budovaný pieskovcami so žilami diabasov.

inzerát

inzerát [lat.] — platený tlačený oznam komerčného i nekomerčného charakteru zverejnený prostredníctvom tlače a odlíšený od ostatného textu periodika. Inzeráty sa pôvodne delili na úradné, obchodné a súkromné, v súčasnosti sa členia na textové (napr. malý oznamovateľ), textovo-obrazové a obrazové (plagátového typu, v niektorých prípadoch ich možno využiť ako predlohu bilbordov). Špecifickú formu majú experimentálne inzeráty, inzertné seriály, inzeráty v oblasti public relations ap.

inzercia

inzercia [lat.] —

1. genet. vloženie, včlenenie jedného alebo viacerých nukleotidov do nukleotidovej sekvencie; typ génovej mutácie. Včlenenie väčšieho úseku DNA (napr. vírusového genómu, plazmidovej DNA a integrónov) do chromozómu hostiteľskej bunky, ktorý sa stáva súčasťou genetickej výbavy hostiteľskej bunky, sa väčšinou označuje ako integrácia;

2. reklam. a) zverejňovanie platených oznamov (najmä inzerátov) v tlači, niekedy aj v ostatných médiách, preto sa občas zamieňa s reklamou (televízna reklama je istým druhom inzercie v televízii). Od reklamy sa inzercia líši tým, že vždy neprináša ekonomický efekt (napr. v rubrikách zoznámenie, darujem). V tlači existuje tendencia zamieňať označenie reklama s označením plošná inzercia; b) inzertná časť periodika, plocha vyhradená na inzeráty; c) v prenesenom význame aj oznamovanie vo všeobecnosti.

Inzercia vznikla v Anglicku, za prvý inzerát sa považuje inzerát uverejnený 1. 2. 1625 v novinách The Continuation of Our Weekly News. Spočiatku išlo o inzeráty literárneho a kníhkupeckého charakteru, ku ktorým neskôr pribudli oznamy o utečencoch, zlodejoch ap. Prvý inzerát vo Francúzsku bol uverejnený v tlači 1631 v La Gazette de France (→ Gazette), ktoré založil lekár T. Renaudot neskôr nazývaný otec inzercie.

inzerčné sekvencie

inzerčné sekvencie, IS elementy — krátke sekvencie DNA (dĺžka asi 650 – 1 900 bázových párov, bp) schopné transpozície (→ mobilné elementy). Obsahujú iba gény potrebné pre ich vlastnú transpozíciu (napr. gén tnp kódujúci enzým transpozázu). Na oboch koncoch IS elementov sa zvyčajne vyskytujú obrátené repetície dlhé asi 10 – 40 bp rozpoznávané príslušnými transpozázami. Integrácia IS elementov do oblasti génu zvyčajne vedie k jeho inaktivácii. Ich niekoľkonásobné kópie sú vhodným substrátom na homologické rekombinácie, často vedúce k deléciám, inverziám, duplikáciám ap. Vyskytujú sa na chromozómoch, v plazmidoch či vo fágovej DNA samostatne, príp. sú súčasťou zložených transpozónov, a zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii bakteriálneho genómu. Známe sú viaceré skupiny inzerčných sekvencií, napr. IS-1 až IS-5 a IS-102.

inzert

inzert [lat.] —

1. film. → prestrih;

2. genet. nukleotidová sekvencia vložená do inej nukleotidovej sekvencie; úsek cudzorodej molekuly DNA včlenený metódami génového inžinierstva do vektora, s ktorým sa spoločne replikuje (→ klonovanie);

3. v diplomatike text listiny (resp. jeho časť) uvedený v inej listine, ktorá takto text publikovanej listiny overovala (potvrdzovala hodnovernosť odpisu; → transumpt) alebo konfirmovala (potvrdzovala jeho plnú platnosť a právnu silu; → konfirmácia). Druh overeného odpisu listiny.

inzertná kancelária

inzertná kancelária — propagačná kancelária zaoberajúca sa občianskou a firemnou inzerciou realizovanou formou tlačených propagačných materiálov, napr. inzertných novín a letákov, alebo uverejňovanou na internetových stránkach.

inžinier

inžinier [lat. > fr.] —

1. akademický titul. Na Slovensku sa udeľuje absolventom technických, ekonomických a pôdohospodárskych odborov vysokoškolského štúdia. Absolvent inžinierskeho študijného programu získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a akademický titul inžinier (skratka Ing.), v oblasti architektúry a urbanizmu inžinier architekt (skratka Ing. arch.); → akademické tituly.

Až do 18. stor. sa ako inžinier označoval vynálezca a konštruktér vojenských strojov a zbraní i projektant a realizátor fortifikačných stavieb (hradby, opevnenia ap.), vo Francúzsku v minulosti aj ženijný dôstojník. Od začiatku 19. stor. (od prvej priemyselnej revolúcie) sa ako inžinieri označovali technici (v súčasnosti v užšom význame synonymum pojmu inžinier) využívajúci teoretické vedomosti z prírodných vied v praxi, teda projektanti a realizátori strojárskych, dopravných a iných zariadení, ktoré predstavovali hlavných aktérov priemyselného rozvoja (inžinierstvo). Až do 20. rokov 20. stor. sa termínom inžinieri označovali výhradne osoby pracujúce v priemysle a vykonávajúce odborné technické (teda inžinierske) profesie, v súčasnosti sa ním označujú aj absolventi ďalších odborov;

2. funkčné zaradenie, napr. hlavný inžinier

inžinierska fotogrametria

inžinierska fotogrametria — aplikačná oblasť fotogrametrie, ktorá sa zaoberá využitím fotografických a digitálnych obrazových záznamov (meračských snímok) pri riešení úloh inžinierskej geodézie a experimentálneho výskumu. Zvyčajne sa pri nej aplikujú metódy pozemnej fotogrametrie.

inžinierska geodézia

inžinierska geodézia — disciplína geodézie zameraná na riešenie úloh spojených s projekciou, zakladaním, ukončením a prípadne aj s prevádzkou stavebných diel a technických objektov, využívajúca geodetické metódy a technológie. K jej hlavným úlohám patria vytvorenie geodetických podkladov na projekt stavebného diela (získanie mapových podkladov, rekognoskácia geodetických bodov), prenos projektu do terénu (vytýčenie a označenie bodov a čiar vymedzujúcich stavebné dielo; → vytyčovanie) a súčinnosť s ostatnými profesiami pri jeho realizácii, ďalej kontrola stability stavby a jej vplyvu na okolie počas realizácie výstavby a po jej ukončení i zhotovenie porealizačnej dokumentácie stavby a jej premietnutie do operátu katastra nehnuteľností. K najnáročnejším úlohám inžinierskej geodézie patrí vytyčovanie tunelov, mostov, líniových stavieb a energetických investičných celkov, pričom využíva progresívne geodetické meračské zariadenia, ktoré spolu s kvalifikovanou aplikáciou matematickoštatistických metód zabezpečujú najvyššiu presnosť a spoľahlivosť pri určovaní horizontálnej polohy a výšky.

inžinierska geografia

inžinierska geografia — časť aplikovanej geografie zameriavajúca sa na štúdium prírodno-technických (geotechnických) diel v krajine (napr. umelé vodné nádrže, kanály, podzemné zásobníky plynu). Zaoberá sa vplyvom týchto diel na krajinné prostredie, ako aj pôsobením vlastností krajiny a prírodných procesov na takéto diela.

inžinierska geológia

inžinierska geológia — odbor aplikovanej geológie zaoberajúci sa vzájomnými interakciami medzi prírodným prostredím a technickými dielami. Uplatňuje poznatky základných geologických odborov pri riešení praktických úloh potrebných pri projektovaní, realizácii a výstavbe inžinierskych diel (sídel, priemyselných stavieb, komunikácií, tunelov, mostov ap.). Delí sa na dynamickú inžiniersku geológiu (inžiniersku geodynamiku), ktorá sa zaoberá prírodnými a umelo vyvolanými (t. j. endogénnymi, exogénnymi a antropogénnymi) geologickými procesmi, regionálnu inžiniersku geológiu, ktorá sa zaoberá zákonitosťami priestorovej a časovej premenlivosti inžinierskogeologických pomerov, t. j. vlastností geologického prostredia dôležitých z hľadiska projektovania, realizácie a výstavby inžinierskych diel, a podmienkami využitia a ochrany geologického a krajinného prostredia, a inžiniersku petrológiu, ktorá sa zaoberá genézou a štúdiom inžinierskogeologických vlastností hornín, t. j. súborom fyzikálnych, chemických, mechanických, technologických a iných vlastností hornín. K základným úlohám inžinierskej geológie patrí inžinierskogeologický prieskum (→ geologický prieskum), inžinierskogeologická rajonizácia a zostavenie inžinierskogeologických máp.

inžinierska hydrológia

inžinierska hydrológia — technická vedecká disciplína, ktorá sa vyvinula z hydrológie pre potreby plánovania, projektovania a výstavby vodohospodárskych stavieb (vodné nádrže, regulácie tokov, melioračné stavby, vodovody, kanalizácie ap.). Na rozdiel od všeobecnej hydrológie nie je orientovaná na genézu procesov pohybu vody v prírode, ale na získavanie a spracovanie hydrologických údajov potrebných na projektovanie technických diel. Jej súčasťou sú postupy a metódy výpočtu parametrov technických (inžinierskych) diel na základe hydrologických charakteristík prostredia (zrážky, prietoky, odtoky, výšky hladín vody v tokoch s rozdielnou pravdepodobnosťou prekročenia ap.).

inžinierska psychológia

inžinierska psychológia — aplikované odvetvie psychológie zameriavajúce sa na výskum procesov a produktov priemyselnej revolúcie, ako aj moderných technológií z hľadiska efektívnosti využívania psychických kapacít človeka. Nadväzujúc na pracovnú a organizačnú psychológiu, ergonómiu, humánne inžinierstvo ap., akcentuje skúmanie psychických aspektov systému človek – stroj, resp. človek – počítač, procesy spracúvania informácií a z toho vyplývajúce riadiace činnosti operátorov. Do popredia sa dostávajú nielen otázky technického zdokonaľovania zariadení, ale aj komfort ľudí.

inžinierska seizmológia

inžinierska seizmológia — vedná disciplína zaoberajúca sa účinkami zemetrasení na stavby, objekty a životné prostredie a metódami redukcie týchto účinkov. Využíva najmä poznatky a metódy seizmológie, geológie a geotechnického inžinierstva a analýzy ohrozenia a rizika.

inžinierske siete

inžinierske siete — súhrnné označenie sústav objektov vonkajšieho rozvodu (prepravy) energie alebo určitej látky z jedného miesta na druhé, resp. zo zdroja do objektu alebo naopak. Inžinierske siete môžu byť vedené v rámci obce alebo mesta, ale aj v rámci väčších územných celkov. Patria sem silnoprúdové (vysoké aj nízke napätie) a slaboprúdové elektrické siete (telefón, internet), siete na prepravu vody zo zdroja do objektu (vodovod, následný odvod znečistenej vody z objektu do recipientu, kanalizácia), doprava plynu do objektu (plynovod) a doprava tepla do objektu zo zdroja tepla (teplovod). Sú vedené ako káblové (elektrické) alebo ako potrubné siete (vodovod, plyn, kanalizácia, teplovod). Z hľadiska umiestnenia sú vedené nad zemou (elektrické vedenie) alebo pod zemou – zakopané v predpísanej hĺbke, resp. sústredené v podzemnom kanáli alebo kolektore (siete vedené v mestskej zástavbe). K inžinierskym sieťam patria aj objekty, ktoré slúžia na úpravu parametrov prenášanej látky (regulačné stanice plynu, transformačné stanice elektrickej energie, úpravne vody, čističky vody).

inžinierskogeologická mapa

inžinierskogeologická mapa — mapa znázorňujúca základné fyzikálno-mechanické vlastnosti zemín a hornín, ktoré sú dôležité z hľadiska zásahov človeka do prírodného prostredia. Inžinierskogeologické mapy vychádzajú z geologických máp identickej mierky a klasifikujú sa podľa účelu, obsahu a spôsobu zostavenia a mierky. Vyznačujú sa v nich napr. údaje o únosnosti, porušenosti, rozpojiteľnosti, ale aj o stupni zvetrania hornín, o úrovni hladiny podzemnej vody a i., v špecializovaných inžinierskogeologických mapách aj údaje o stabilite svahov a svahových (fosilizovaných i recentných) zosuvov i o ložiskách nerastných surovín, chránených územiach, chránených vodohospodárskych oblastiach ap.

inžinierskogeologická rajonizácia

inžinierskogeologická rajonizácia — vyčleňovanie územných celkov, ktoré sa odlišujú charakterom a stupňom rovnorodosti inžinierskogeologických pomerov alebo stupňom ich vhodnosti na určité technické využitie. Stupeň rovnorodosti, resp. vhodnosti závisí od taxonomickej úrovne príslušnej vyčleňovanej jednotky (inžinierskogeologický región, inžinierskogeologická oblasť, inžinierskogeologický rajón, inžinierskogeologický podrajón, inžinierskogeologický okrsok) a od spôsobu rajonizácie (regionálna, typologická, čiastková, komplexná inžinierskogeologická rajonizácia ap.).

inzulárny

inzulárny [lat.] — ostrovný;

1. týkajúci sa ostrova, ostrovčeka (→ inzula);

2. týkajúci sa stredovekého umenia (inzulárne výtvarné umenie → anglo-írske výtvarné umenie) alebo písma (inzulárne písmo → írsko-anglosaské písmo), ktoré sa od 5. stor. rozvíjali na Britských ostrovoch.

inzultácia

inzultácia [lat.] — napadnutie, zneuctenie, urážka.

Io

Io, Io Matua Kore — najvyšší boh Maoriov na Novom Zélande. Jeho meno bolo tabu a ako jedinému z bohov mu neprinášali žiadne obety. Jeho kult bol známy len úzkej skupine žrecov. Na Tahiti bol jeho obdobou Iho, resp. Ihoiho, na súostroví Tuamotu sa nazýval Kiho (Kiho-tumu).

[jó; gr.], lat. Io — v gréckej mytológii Hérina kňažka, dcéra riečneho boha Inacha (Inachos) a Laodiky (Laodiké). Keď sa do nej zamiloval Zeus a Héra ich spolu pristihla, Ió bola Diom rýchlo premenená na bielu kravu. Podozrievavá Héra si ju od neho vyžiadala a dala ju strážiť stookým pastierom Argom. Na Diov príkaz ju však od Arga oslobodil Hermés (rímsky Merkúr), ale Héra na ňu zoslala veľkého ovada. Ió v strachu pred ním ušla až k brehom mora, ktoré je podľa nej nazvané (Iónske). Odtiaľ utekala ďalej na východ, prešla cez kravský brod, t. j. Bosporos (z gr. bus, resp. bús = krava, poros = brod, dnešný Bospor), a prišla až ku Kaukazu. Tam jej pripútaný Prometeus poradil, aby odišla do Egypta, kde opäť nadobudne ľudskú podobu. V Egypte porodila Diovi syna Epafa (Epafos), ktorý sa neskôr stal egyptským kráľom a ona sama bola uctievaná ako bohyňa Isis. Jej príbeh sa stal námetom mnohých literárnych (Ovídius: Metamorfózy, 1. kniha, 568. – 667. verš) a iných umeleckých diel.

Ioane Petrici

Ioane Petrici [jo-], koniec 11. stor. – začiatok 12. stor. — gruzínsky filozof, novoplatonik. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, študoval v Konštantínopole, žiak a stúpenec Michaela Psella a Ióanna Itala. Po Italovom vyhnaní z Konštantínopola (1082) pôsobil v Petriconskom kláštore (dnes pri obci Bačkovo v Bulharsku) a istý čas v Kláštore Gruzíncov na Čiernej hore v Sýrii, potom sa vrátil do Gruzínska, kde viedol Gelatskú akadémiu. Do gruzínčiny preložil diela antických i kresťanských filozofov. Jeho preklad diela Základy teológie od Prokla je považovaný za najstarší (obsahuje 211 kapitol, úvod, záver i odborný komentár). Preložil aj spis Ióanna Klimaka (Ióannés Klimax) Rebrík do raja a historické dielo Jozefa Flavia Židovské starožitnosti, venoval sa aj prekladu Biblie. Autor filozofického diela Výklad Prokla a platónskej filozofie (Ganmarteba proklesthvis diadochosisa da platonurisa philosophiisad), asketicko-mysticko poetického traktátu Schody dobročinnosti (Sathnoebatha kibe) a poetického diela Mesačné synaxárium (Sathveo svinakhsari). Jeho dielo ovplyvnilo neskoršie gruzínske filozofické myslenie, poéziu a historickú prózu.

Ioane-Zosime

Ioane-Zosime [jo-], 2. a 3. tretina 10. stor. — gruzínsky mních a hagiograf. Venoval sa všestrannej knihovnícko-literárnej činnosti, rekonštruoval poškodené časti textov, viazal knihy, prepisoval texty, zostavoval tematické zborníky. Počas pobytu v Kláštore svätého Sávu v Jeruzaleme zostavil rukopis Paschalie (Paskhalia, 949), v ktorom opisuje metodiku výpočtu dátumu Veľkej noci, dielo encyklopedického charakteru významné z hľadiska hagiografie a dejín liturgiky Chóry (Sagalobelni, 954), ktoré okrem súdobých redakcií obsahuje aj staršie gruzínske a grécke redakcie, Zborník oslavných piesní (Sagalobelni iadgarni, 956) a cirkevný kalendár Súbor mesiacov roka (Khebaj thuethaj celicdisathaj), ktorý obsahuje obsiahle informácie o kláštoroch a svätých miestach Palestíny, o jej topografii, hagiografii a liturgike, ako aj životopisy gréckych a gruzínskych svätých. V Kláštore svätej Kataríny na Sinaji prepísal patriotické diela Óda na gruzínsky jazyk (Khebaj da didebaj kharthulisa enisaj, 70. – 80. roky 10. stor.) a O gruzínskom jazyku (Kharthulisa enisathuis), v ktorých považoval gruzínsky a grécky jazyk za rovnocenné.

Ióannés Italos

Ióannés Italos [jó-], genitív Ióanna Itala, aj Johannes Italos, Ján Italos, 1025 južná Itália – po 1082 — byzantský filozof, humanista a novoplatonik. Po svojom učiteľovi Michaelovi Psellovi sa stal hlavným profesorom filozofie v Konštantínopole. Zaoberal sa dielami Platóna, Aristotela (komentáre k jeho spisom Topiky, Topika; O vyjadrovaní, Peri herméneias) i novoplatonikov; hľadal syntézu kresťanského zmýšľania a gréckej pohanskej filozofie. Autor diela Otázky a odpovede (Aporiai kai lyseis). Zaoberal sa dialektikou, rétorikou i logikou (zachované iba výťahy, napr. Rozbory z logiky, Expositiones logicae). R. 1082 za cisára Alexia I. Komnéna upadol do nemilosti a čelil obvineniu z herézy a následnému vyhnanstvu. Svojím dielom nepriamo ovplyvnil taliansky humanizmus 14. a 15. storočia.

Ióannés Klimax

Ióannés Klimax [jó-], genitív Ióanna Klimaka, aj Ióannés Klimakos, Ján Sinajský, Ján Rebrík, cirkevnoslovansky Ján Lestvičník, sv., pred 579 – okolo 649; podľa iných prameňov 525 – 600/616; 2. polovica 6. stor. – 670/680 — byzantský mystik, cirkevný spisovateľ, cenobita. Ako 16-ročný vstúpil do kláštora na Sinaji, dlho žil ako pustovník, napokon sa stal igumenom (opátom) tamojšieho Kláštora sv. Kataríny. V spise Rebrík do raja (Klimax tu paradeisu; odtiaľ pôvodná podoba jeho mena Ióannés ho tu klimakos) opísal 30 stupňov duchovného zdokonaľovania mnícha, pričom sa inšpiroval biblickým obrazom Jakubovho rebríka a rokmi Kristovho života pred jeho verejným pôsobením. Podľa Ióanna Klimaka sú predpokladom plného spoločenstva s Bohom hésychia (vnútorný pokoj) a apatheia (odolnosť proti vášňam, → apatia). Spis, ktorý má aj vysokú literárnu hodnotu, inšpiroval byzantských ikonopiscov, niektoré výroky (apoftegmy) sa stali súčasťou zbierky náboženských textov Filokalia (obľúbenej najmä v mníšskom prostredí). Ako svätec je uznávaný v rímskokatolíckej cirkvi (sviatok 30. marca) aj v cirkvách konštantínopolskej tradície (4. pôstna nedeľa).

Ióannés Malalas

Ióannés Malalas [jó-], genitív Ióanna Malala, asi 491 Antiochia, dnes Antakya, Turecko – asi 578 Konštantínopol — byzantský kronikár. O jeho živote nie sú žiadne doklady, podľa priezviska bol Sýrčan a zrejme advokát (v sýrčine melel = rétor). Zakladateľ literárnohistoriografického žánru svetových kroník, ktoré mali za cieľ poučiť aj pobaviť mníchov, resp. širšie spoločenské vrstvy. Jeho Kronika (Chronografia, 18 kníh), ktorá zachytáva dejiny sveta od stvorenia cez biblickú históriu a orientálne ríše až po Rímsku a Byzantskú ríšu do konca vlády Justiniána I. Veľkého (565), má však väčšiu literárnu ako historickú hodnotu. Ióannés Malalas často cituje, nie však z prvej ruky, je lojálny k cirkvi a dvoru, má rád kuriozity, paradoxy a mýty, dáva prednosť prvkom hovorovej reči. Jeho dielo však inšpirovalo byzantskú spisbu až do 10. stor., stredovekých latinských letopiscov a cez preklady aj slovanskú kronikársku tvorbu.

Ióannés Mauropus

Ióannés Mauropus [jó-], Ján Mauropus, okolo 1000 Paflagónia – okolo 1075/81 Konštantínopol — byzantský učenec a spisovateľ. Patril k úzkemu konštantínopolskému okruhu vzdelancov a rétorov, medzi ktorých patrili napr. aj Michael Psellos a Ján Xifilinos. Neskôr sa stal obľúbencom cisára Konštantína IX. Monomacha, 1050 sa však musel za dosiaľ nevyjasnených okolností utiahnuť do ústrania. Bol vymenovaný za metropolitu mesta Euchaita (okolo 1050 – 75) a až na sklonku života sa mohol vrátiť do Konštantínopola, kde vstúpil do jedného z početných kláštorov. Vo svojej literárnej činnosti sa venoval poézii a rétorike. Zachovala sa aj jeho rozsiahla korešpondencia a liturgické hymny (kánony).

Ioannina

Ioannina [jo-], slovenský vžitý názov Janina — mesto v západnej časti Grécka na západnom brehu jazera Ioannina (aj Pamvotida), administratívne stredisko kraja Epirus a okresu (nómu) Ioannina; 66-tis. obyvateľov (2011). Najväčšie obchodné a priemyselné stredisko regiónu. Priemysel kožiarsky, obuvnícky, tabakový, výroba kobercov; umelecké remeslá. Cestný uzol, letisko. Turistické stredisko.

Oblasť bola osídlená už v období paleolitu, Ioannina bola založená v 6. stor. byzantským cisárom Justiniánom I. Veľkým, prvýkrát písomne doložená až koncom 9. stor. (879). R. 1082 – 1108 bola obsadená Normanmi. Po vzniku Epirského despotátu (1204) sa stala jeho druhým najvýznamnejším mestom (po hlavnom meste Arta). Medzi 1284 – 1307 tam vzniklo arcibiskupstvo. Po rozpade Epirského despotátu (1337) sa opäť stala súčasťou Byzantskej ríše, od 1430 bola pod tureckou nadvládou, v 15. – 17. stor. významným zlatníckym strediskom (slávne napr. výrobou zlatých a strieborných výšiviek). Najväčší rozkvet dosiahla koncom 18. stor., keď z nej Ali paša z Janiny vytvoril (1788 – 1822) takmer samostatný štátny útvar. R. 1869 bola časť mesta zničená požiarom. Od 1913 je Ioannina súčasťou Grécka. Stavebné pamiatky: citadela (11. – 18. stor., tzv. Bohemondova veža kruhového pôdorysu, ktorú v 11. stor. vybudovali Normani) s mešitou (1618 – 19, dnes historické múzeum) a mauzóleom Aslana pašu (17. stor.), mešita Fethiye Camii (reštaurovaná 1795), synagóga (17. stor.), chrámy Ajios Nikolaos Stratigopulos (16. stor., fresky v interiéri 1543) a Ajios Nikolaos Filanthropinos (1531 – 32, fresky 1542 – 60), viaceré chrámy (19. stor.), radnica s hodinovou vežou (1. polovica 20. stor.) a i. Na ostrove na jazere Ioannina zvyšky viacerých byzantských kláštorov a kostolov (napr. kláštory Prodromos, fresky z 18. – 19. stor.; Eleusa, 16. stor., fresky zo 16. – 18. stor.; Panteleimonos z 15. stor., v časti kláštora je dnes múzeum). Archeologické múzeum, univerzita (založená 1970). V blízkosti Ioanniny významná antická archeologická lokalita Dodóna.