Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 86 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Ingenhousz, Jan

Ingenhousz [-hous], Jan, 8. 12. 1730 Breda, Holandsko – 7. 9. 1799 Bowood, grófstvo Wiltshire, Veľká Británia — holandský botanik a lekár. Pôsobil ako lekár v Brede, od 1765 v Londýne, od 1768 vo Viedni (lekár cisárovnej Márie Terézie a jej rodiny). R. 1779 sa vrátil do Londýna. Zaoberal sa štúdiom elektriny, magnetizmu a atmosférických plynov, ale najmä dýchaním rastlín, ako prvý (1779) opísal asimiláciu oxidu uhličitého. Zistil, že rastliny na svetle vylučujú kyslík a v tme oxid uhličitý, čo pomohlo pri objave fotosyntézy.

inokarp jedlý

inokarp jedlý, Inocarpus fagifer, Inocarpus edulis — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Vždyzelený, okolo 20 m vysoký strom s jednoduchými celistvookrajovými listami s približne 1,5 cm dlhými stopkami a s krátkostopkatými kvetmi vyrastajúcimi po troch v strapcoch, plod jednosemenný obličkovitý struk s drevnatou škrupinou. Najmä v Indonézii a Oceánii sa inokarp jedlý pestuje pre jedlé horkasté semená s vysokým obsahom tukov a škrobov nazývané aj tahitské gaštany, ktoré sú tradičnou základnou potravou Polynézanov; využíva sa aj v ľudovom liečiteľstve, ako krmovina alebo na výrobu nábytku.

inkarvilea

inkarvilea [lat.], Incarvillea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bignóniovité. Trvalky pochádzajúce zo Strednej Ázie, ktoré sa pestujú vo viacerých odrodách ako okrasné rastliny. Patria sem napr. okolo 60 cm vysoký druh inkarvilea Delavayova (Incarvillea delavayi) so súkvetiami rúrkovitých svetloružových kvetov a do 30 cm vysoký druh inkarvilea veľkokvetá (Incarvillea mairei) s purpurovoružovými kvetmi so žltým stredom.

inklúzne telieska

inklúzne telieska — špecifické farbiteľné útvary, ktoré sa vyskytujú v bunkách infikovaných niektorými vírusmi. Štruktúrou predstavujú nahromadenie stavebných jednotiek viriónov tvoriacich sa v bunke (nie sú to však ešte kompletné vírusové častice). Podľa toho, či sa vírus množí v jadre alebo v cytoplazme, sa delia na intranukleárne (vnútrojadrové) a cytoplazmatické. Možno ich pozorovať optickým mikroskopom. Majú význam v diagnostike vírusov.

infekčný agens

infekčný agens — pôvodca infekcie alebo infekčnej choroby. Medzi infekčné agensy patria napr. baktérie, jednobunkové eukaryontné organizmy, vírusy, viroidy a prióny. Ich základnými vlastnosťami sú virulencia a patogenita. Pri kontakte infekčného agensa s hostiteľom (makroorganizmom) zohráva dôležitú úlohu imunita hostiteľa, od ktorej závisí, či infekcia vypukne do infekčného ochorenia. Primárnou odpoveďou na vstup infekčného agensa do hostiteľa je tvorba interferónu a špecifických protilátok, ktorých prítomnosť chráni proti opakovanej infekcii. Na prevenciu niektorých infekcií sa používa očkovanie pomocou vakcín pripravených z inaktivovaných (usmrtených) alebo z oslabených infekčných agensov.

inkubus

inkubus, lat. incubus —

1. pôvodne v gréckej a rímskej mytológii démon spôsobujúci ženám aj mužom (neskôr len ženám) zlé, prípadne erotické sny. Bol stotožňovaný s Faunom. V stredovekej kresťanskej démonológii posadnutie démonom mužského pohlavia, ktorý na ženy zostupuje v spánku so sexuálnym zámerom; démon v podobe ženy sa nazýva sukkubus (succubus). Z nedovoleného pohlavného styku s inkubom (s diablom) boli obviňované ženy v období prenasledovania bosoriek (→ inkvizícia);

2. zlý sen, nočná mora, blud, presvedčenie o prítomnosti iného indivídua vo vlastnom tele.

inlej

inlej, angl. inlay — kovová, keramická alebo zo špeciálneho plastu zhotovená koreňová alebo korunková výplň zuba, ktorá nahrádza zničené zubné tkanivo. Zhotovuje sa zvyčajne v laboratóriu podľa odtlačku.

inokulácia

inokulácia [lat.] —

1. agrotech. očkovanie osiva úžitkových rastlín z čeľade bôbovité (bôb, fazuľa, hrach, sója, šošovica ap.) špecifickými hrčkotvornými baktériami (→ bakterizácia);

2. lek., veter. vnesenie inaktivovaných alebo atenuovaných mikroorganizmov do organizmu predovšetkým pri očkovaní, resp. prenos infekčného agensa sliznicou alebo kožou vnímavého jedinca (napr. pri použití nesterilných ihiel a striekačiek);

3. mikrobiol. prenesenie (naočkovanie) inokula do kultivačného média, bunkovej kultúry, laboratórneho zvieraťa ap. s cieľom iniciovať jeho kultiváciu v aseptických (sterilných) podmienkach; naočkovanie mikroorganizmov do prostredia, ktoré podporí ich rast.

infarkt myokardu

infarkt myokardu, zastarano srdcová mŕtvica, srdcová porážka — odumretie (anemická nekróza) rôzne veľkej oblasti srdcového svalu (myokardu) následkom náhleho zastavenia alebo rozsiahleho obmedzenia prietoku krvi v koronárnom riečisku; jedna z foriem ischemickej choroby srdca. Takmer vždy postihuje ľavú srdcovú komoru (pravú len vtedy, ak súčasne vznikne nekróza na svalovine ľavej komory a na medzikomorovej priehradke). Izolovaný infarkt pravej srdcovej komory alebo predsiení je zriedkavý. Infarktové ložisko môže mať rozličnú veľkosť, a to od 1 cm2 až po rozsiahle infarkty, ktoré postihujú niekedy aj viac ako polovicu ľavej srdcovej komory. Najčastejšou príčinou vzniku infarktu myokardu je upchatie vencovitej tepny krvnou zrazeninou (trombus) priliehajúcou na aterosklerotický plát (povrchová tuhá vyvýšenina vznikajúca pri ateroskleróze postupným ukladaním tuku a ďalších látok), veľmi zriedkavou príčinou embólia vencovitej tepny alebo jej spazmus. Náhle (v priebehu niekoľkých hodín) upchatie vencovitej tepny trombom v mieste jej poškodenia aterosklerózou vyvoláva akútny infarkt myokardu. Vytvorenie krvnej zrazeniny sa začína najčastejšie poškodením endotelu na povrchu aterosklerotického plátu, zriedkavejšie sa môže začať aj prasknutím plátu s následným uvoľnením lipidového jadra do cievy. K upchatiu vencovitej tepny môže dôjsť aj pri postupnom narastaní aterosklerotického plátu. Infarkt myokardu sa môže vyvíjať ako ohraničená regionálna nekróza alebo môže ísť o difúznu nekrózu. Podľa toho, do akej hrúbky je postihnutá stena srdcového svalu, sa ohraničená nekróza vyskytuje ako transmurálny (postihnutá je celá hrúbka srdcového svalu) alebo nontransmurálny infarkt (postihnutá je len vnútorná vrstva ľavej komory).

K rizikovým faktorom vzniku akútneho infarktu myokardu patria ateroskleróza, angina pectoris, viaceré koronárne rizikové faktory, hyperkoagulačný stav, koronárna embolizácia, kolagenózy a napr. aj kokainizmus. Asi v polovici prípadov predchádza vzniku akútneho infarktu myokardu fyzická práca, stres alebo iná choroba. Častejšie vzniká ráno v prvých hodinách po zobudení. Asi 15 – 20 % pacientov v priebehu akútneho infarktu myokardu nemá bolesti (najmä diabetici a starší pacienti). Typickým prejavom akútneho infarktu myokardu je intenzívna zvieravá, pálivá alebo tupá bolesť za hrudnou kosťou (stenokardia), ktorá trvá viac ako 30 minút, zvyčajne vyžaruje do ľavej hornej končatiny, krku a sánky a býva sprevádzaná zblednutím, potením, nevoľnosťou, vracaním a pocitom úzkosti. Ťažkosti, najmä stenokardia, môžu vzniknúť aj v pokoji, ak vznikajú pri námahe, nezlepšujú sa ani po jej prerušení. Niekedy môže byť prejavom ochorenia náhla dušnosť či porucha vedomia. Teplota do 38 °C je častá v prvom týždni ochorenia. Diagnóza akútneho infarktu myokardu sa opiera o klinické prejavy, elektrokardiografické zmeny (EKG, → elektrokardiografia, → elektrokardiogram) a biochemické ukazovatele (zisťuje sa zvýšená aktivita myokardových enzýmov v sére). Pri EKG vyšetrení sa rozlišuje akútny infarkt myokardu s eleváciou (zvýšením) úseku ST (objavuje sa vysoká Pardeeho vlna, niekedy sa podarí zachytiť aj vysoké ostré vlny T, ktoré jej predchádzajú) s častým vývojom kmitu Q alebo akútny infarkt myokardu s depresiou (znížením) úseku ST alebo s inverziou vlny T bez vývoja kmitu Q. Na základe EKG možno odhadnúť rozsah a trvanie infarktu.

K najčastejšie sa vyskytujúcim komplikáciám akútneho infarktu myokardu patria arytmie a srdcové zlyhanie (zlyhanie jeho čerpacej funkcie), menej častými komplikáciami sú hemodynamicky málo významná mitrálna regurgitácia (spätný tok krvi z ľavej komory do ľavej predsiene), náhla smrteľná ruptúra ľavej komory alebo medzikomorovej priehradky, vydutie ľavej komory (aneuryzma), pseudoaneuryzma, infarkt pravej komory, postinfarktová ischémia (rekurentná angina pectoris), trombo-embolické komplikácie a perikarditída (→ Dresslerov syndróm). Prognóza pri akútnom infarkte myokardu závisí najmä od výskytu porúch srdcového rytmu (fibrilácia komôr je najčastejšou príčinou úmrtia v prvých 24 hodinách od vzniku ochorenia) a zlyhania srdca, ktoré koreluje s rozsahom nekrózy. Mortalita je okolo 30 %, asi 5 – 10 % pacientov zomiera v priebehu prvého roka.

Liečba: okamžitý transport do nemocnice, najlepšie na koronárnu jednotku alebo na špecializované pracovisko, ktoré sú personálne aj prístrojovo vybavené na urgentnú a špecializovanú odbornú starostlivosť o pacienta. Reperfúziu (spriechodnenie upchatej vencovitej tepny) možno dosiahnuť medikamentóznou (trombolytickou) liečbou, ktorá sa v súčasnosti nahrádza účinnejšou, mechanickou liečbou (PTCA – perkutánna translúmenová koronárna angioplastika alebo by-pass), a to v závislosti od pribúdajúceho počtu špecializovaných kardiologických pracovísk. K rutinnej liečbe patrí podávanie analgetík, oxygenoterapia, pokojový režim a postupná rehabilitácia, podľa stavu pacienta podávanie antikoagulancií, β-blokátorov, ACE inhibítorov, magnézia, nitrátov a blokátorov vápnikového kanála.

infekčný kútik

infekčný kútik — akútny alebo chronicky prebiehajúci zápal v oblasti ústnych kútikov. Vyskytuje sa najčastejšie u malých detí najmä pri nedostatočnej hygiene, u starších detí býva skôr jedným zo sprievodných príznakov celkového ochorenia vyvolaného streptokokovou alebo kvasinkovou infekciou. U dospelých sa vyskytuje zriedkavejšie ako sprievodná infekcia pri poruchách tráviaceho traktu alebo krvotvorby, pri hypovitaminózach, poruche glukózovej tolerancie, ale aj pri dlhodobom užívaní antibiotík, pri poranení kútika napr. pri stomatologickom vyšetrení, pri nevhodných zubných protézach ap. Ochorenie sa začína zápalom ústneho kútika a vznikom ragád (trhlín) v ňom, v pokročilom štádiu sa šíri na pery a líca. Otvorenie úst je bolestivé a pri prasknutí kože vyteká tkanivový mok, ktorý zasychá a vytvárajú sa medovožlté chrasty. Liečba: antimykotická, resp. antibiotická.

inhalačná terapia

inhalačná terapia — liečebná metóda využívajúca na liečbu ochorení dýchacích ciest vdychovanie prírodných alebo chemicky pripravených liečivých látok vo forme pary, plynu alebo aerosólu. Na ich aplikáciu sa používajú inhalátory (prístroje rozptyľujúce liečivo; môžu byť napr. ultrazvukové, tlakové, príručné dávkovacie). Inhalačná terapia môže byť: plynová – vdychovanie vzduchu alebo iných dýchateľných zmesí pod zmeneným tlakom, napr. oxygenoterapia, dýchanie vzduchu v pneumatických komorách, dýchanie vzduchu pomocou pneumatických prístrojov; aerodisperzná – vdychovanie kvapalných alebo tuhých látok rozptýlených vo vzduchu alebo v inom dýchateľnom plyne. Podľa veľkosti rozptýlených častíc sa delí na aerosóly, ktoré ľahko prenikajú do dolných dýchacích ciest, a na spreje, ktoré sa usádzajú v horných dýchacích cestách; elektroinhalačná – vdychovanie inhalátu obsahujúceho viac elektricky nabitých častíc; používa sa prírodný alebo umelo vytvorený ionizovaný vzduch. Na inhalačnú terapiu sú vhodné rozličné minerálne vody, expektoranciá, mukolytiká, antiastmatiká a iné látky. Dĺžka aplikácie je rozdielna, napr. pri individuálnej inhalácii vysokoúčinných látok proti spazmu priedušiek sa aplikujú z príručných dávkovačov 1 – 2 vdychy (dávkovací systém pri stlačení uvoľní potrebné množstvo účinnej látky), prístrojová inhalácia trvá 0,5 – 2 minúty alebo 3 x 30 minút s trojminútovými prestávkami, pri priestorovej inhalácii prístroj rozptýli liek do okolitého vzduchu v ľubovoľnej dávke a na správnu liečbu stačí pokojné dýchanie (v minulosti sa tieto prístroje pre svoju veľkosť používali len v nemocniciach, v súčasnosti sú menšie, prenosné a voľne dostupné a využívajú sa na zvládnutie záchvatov astmy v domácich i v nemocničných podmienkach, sú jedinou možnou formou inhalačnej terapie pre nespolupracujúcich pacientov). Skupinová inhalácia trvá 30 minút až 3 hodiny. Frekvencia prístrojovej inhalácie je 1- až 6-krát denne, priestorovej inhalácie 1-krát denne.

inhibítory enzýmov

inhibítory enzýmov — látky (alebo faktory) negatívne ovplyvňujúce aktivitu enzýmov (→ inhibícia enzýmov). Je známych viacero druhov inhibítorov enzýmov, napr. ireverzibilné, reverzibilné, kompetitívne a nekompetitívne. Mnohé prirodzené inhibítory enzýmov sú zapojené do regulácie metabolizmu. Medzi inhibítory enzýmov patria napr. prírodné jedy rastlín a živočíchov, niektoré neurotoxíny, insekticídy, herbicídy a liečivá. K liečivám, ktoré inhibujú reakcie katalyzované enzýmami, patria napr. ACE inhibítory a MAO inhibítory.

ACE inhibítory (angl. Inhibitors of Angiotensin-Converting Enzyme, inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín) sú liečivá, ktoré zasahujú do renínovo-angiotenzínovo-aldosterónového systému. Patria medzi antihypertenzíva. Svojou štruktúrou sú podobné angiotenzínu I, ktorý je substrátom enzýmu. ACE inhibítory sa viažu na aktívne miesto enzýmu (kompetitívna inhibícia) a inhibujú premenu neúčinného angiotenzínu I na silno vazokonstrikčne pôsobiaci angiotenzín II; následne nastáva periférna vazodilatácia, zníženie sekrécie aldosterónu a pokles krvného tlaku. Patria sem napr. kaptopril a enalapril (prekurzor enalaprilátu). ACE inhibítory však môžu vyvolať aj nežiaduce účinky (napr. závraty, suchý kašeľ a zníženú funkciu obličiek), v tom prípade sa musí liečba prerušiť. V súčasnosti existuje veľké množstvo ACE inhibítorov s podobnými účinkami.

MAO inhibítory (angl. Monoamine Oxidase Inhibitors, inhibítory monoaminooxidázy) zahŕňajú liečivá blokujúce obidva subtypy monoaminooxidázy. Patria medzi antidepresíva, tymoeretiká. Inhibíciou monoaminooxidázy zvyšujú množstvo noradrenalínu, dopamínu a sérotonínu v centrálnom nervovom systéme. Pôsobia rýchlejšie ako tricyklické antidepresíva, majú však viac nežiaducich účinkov, napr. interagujú s inými liekmi alebo so zložkami potravy, ktoré obsahujú biogénny amín tyramín (napr. syry a fazuľa), preto pri ich užívaní je potrebné upraviť diétu, v opačnom prípade môže nastať závažná hypertenzia. Zvyčajne sa predpisujú len v prípade, ak u pacienta nedôjde k zlepšeniu stavu po podávaní tricyklických antidepresív a selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (angl. Selective Serotonin Reuptake Inhibitors, SSRIs). Vo výnimočných prípadoch sa ako antidepresívum používa tranylcypromín, ktorý kovalentnou väzbou blokuje obidva subtypy monoaminooxidázy: MAOA a MAOB. Reverzibilným inhibítorom MAOA je napr. antidepresívum moklobemid, ireverzibilným a selektívnym inhibítorom MAOB receptorov napr. selegilín, ktorý zvyšuje koncentráciu dopamínu a využíva sa pri liečbe Parkinsonovej choroby.

inion

inion, skr. i — antropometrický bod nachádzajúci sa na záhlavnej kosti, najvyššie čnejúci bod na vonkajšej záhlavnej hrčke.

inkoherencia

inkoherencia [lat.] — nesúvislosť, roztrieštenosť, rozklad, rozpad; opak: koherencia; psychol. porucha štruktúry myslenia, ktorá sa prejavuje v hovorenom prejave; reč je nesúvislá, slovné spojenia sú nelogické, celkový prejav je nezrozumiteľný. Inkoherencia sa vyskytuje pri rôznych duševných poruchách (napr. pri schizofrénii), pri psychózach spôsobených užitím psychotropných látok, ako aj pri ťažších organických poruchách. Extrémny stupeň inkoherentného myslenia sa označuje termínom slovný šalát.

inkubácia

inkubácia [lat.] —

1. v antike posvätný obrad spánku. Vykonával sa vo svätyniach spojených s kultom boha Asklépia (chrámy v Epidaure, Aténach, Pergame, na ostrove Kos), prípadne aj iných bohov (v Orope, v Ríme), pričom chorý prichádzal do svätyne, aby sa podrobil očiste a potom v určenej miestnosti odetý do bieleho rúcha a ovenčený olivovými vetvičkami zaspal. Verilo sa, že počas spánku nadviaže kontakt s nadzemským svetom a boh (prípadne bohovia) mu zošle sen s inštrukciami, ako sa má vyliečiť. Pri odchode zaplatil chrámu určený poplatok. Zvyk spánku v chráme spojeného s vykladaním snov, ktoré sa pokladajú za Božie znamenia, sa čiastočne zachoval v kresťanstve v ľudovej viere (vykonáva sa napr. v pútnických chrámoch cirkví východného obradu);

2. proces zabezpečenia a udržiavania kontrolovaných podmienok umožňujúcich optimálny rast mikroorganizmov po ich inokulácii na (do) kultivačné médium. Zvyčajne sa realizuje v inkubátoroch, prípadne v nádobách ponorených vo vodnom kúpeli. Špecializovaná inkubácia umožňuje popri kontrole teploty aj kontrolu vlhkosti, svetla, žiarenia ap.;

3. lek. → inkubačná doba;

4. zoot. → liahnutie.

inferencia

inferencia [lat.] — jaz. usudzovanie presahujúce rámec klasického logického usudzovania, napr. z výpovedí Človek je smrteľný a Sokrates je človek vyplýva, že Sokrates je smrteľný. Pojem inferencia sa dostal do jazykovedy z teórie umelej inteligencie a jeho obsahom je vyvodzovanie implicitných informácií v komunikátoch, napr. presuponovanej informácie (→ presupozícia; Každé ráno otváral oknáOkná boli zatvorené) alebo informácie z nepriameho spôsobu vyjadrovania sa (Vstali by ste, prosím?), kde nejde o otázku, ale o výzvu (Vstaňte, prosím!).

informačný slohový postup

informačný slohový postup — slohový postup vyznačujúci sa jednoduchou syntaktickou a kompozičnou stavbou a vysokou frekventovanosťou v komunikácii. Jeho základom je objektívne konštatovanie zvyčajne aktuálne chápaných faktov vyjadrených enumeratívne, často bez explicitnej textovej súvislosti. Nesleduje sa kontinuita a nadväznosť faktov, pretože každý z nich má hodnotu sám osebe, údaje sa hromadia vedľa seba bez ohľadu na ich vzájomné vzťahy. Informačný slohový postup sa uplatňuje v administratívnom (napr. v úradných listoch, oznámeniach, dotazníkoch, pozvánkach, plagátoch, inzerátoch) a publicistickom štýle (napr. v správach, interview, notickách), tvorí základ právnych predpisov, zákonov a direktív, využíva sa aj v slovníkoch, encyklopédiách a kompendiách.

in medias res

in medias res [-dijás rés; lat.] — priamo doprostred deja, k jadru veci, bez úvodu; doslova doprostred vecí (Horácius: List Pisonovcom, resp. List Pisónovcom, t. j. O umení básnickom, 148. verš).

Ingolstadt

Ingolstadt [-štat] — mesto v južnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko na Dunaji 70 km severne od Mníchova (súčasť jeho aglomerácie); 135-tis. obyvateľov (2017). Rozvinutý petrochemický (viacero rafinérií na významnej križovatke ropovodov) a automobilový (sídlo automobilky Audi) priemysel, ďalej strojársky (výroba textilných strojov a i.), elektrotechnický, chemický, textilný, potravinársky, tabakový, energetický (vodná elektráreň), letecký a zbrojársky (výroba bojových lietadiel) priemysel. Železničný uzol, vojenské letisko s civilnou dopravou. Turistické stredisko.

Písomne doložené 806, od 1180 súčasť vojvodstva Bavorsko-Wittelsbach. Pravdepodobne od 1250 mesto, asi 1300 – 03 sídlo bavorského vojvodstva. V 14. stor. významné obchodné centrum. R. 1392 – 1447 sídlo vojvodstva Bavorsko-Ingolstadt. Veľký význam z hľadiska rozvoja mesta malo založenie univerzity (1472), ktorá sa stala centrom humanizmu (pôsobili tam napr. K. Celtis, Aventinus a i.) a po príchode jezuitov (1549) sa stala jedným z centier protireformácie v Nemecku. R. 1632 počas tridsaťročnej vojny bolo mesto obsadené vojskami švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa, 30. apríla tam zomrel vojenský vodca Katolíckej ligy J. T. von Tilly na poranenie, ktoré utrpel v bitke pri rieke Lech (15. apríla 1632). R. 1800 bola univerzita preložená do Landshutu a 1826 do Mníchova (dnes Ludwig-Maximilians-Universität München), čo zapríčinilo čiastočný úpadok mesta. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto 1945 niekoľkokrát bombardované.

Stavebné pamiatky: mestská brána Kreuztor (1385), neskorogotický Kostol Panny Márie (Liebenfrauenmünster, 1425 – polovica 16. stor., manieristický hlavný oltár, 1572), farský kostol Sankt Moritz (13. – 14. stor.), šľachtické sídlo Herzogkasten (nazývaný aj Starý zámok, 13. stor.), neskorogotický hrad Neues Schloss (15. stor., dnes múzeum), radnica (14. stor., neorenesančne prestavaná koncom 19. stor.), barokový kostol Sankta Maria de Victoria (1732 – 36, s freskovou výzdobou od C. D. Asama), barokový palác Alten Anatomie (1723 – 35, dnes múzeum dejín medicíny) a i. Viaceré vysoké školy, múzeá a galérie.

Inhambane

Inhambane [iňam-] — prístavné mesto v južnom Mozambiku na brehu Mozambického prielivu (Indický oceán) v ústí rieky Rio Matumba, administratívne stredisko provincie Inhambane; 80-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky, stavebných materiálov, kovoobrábací. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže). Mesto má ideálne podmienky na rozvoj cestovného ruchu (podmienky na potápanie, vyhľadávané pláže), ale slabo rozvinutú infraštruktúru. Cestné spojenie s hlavným mestom Maputo, medzinárodné letisko.

Už v 11. stor. mesto bolo obchodnou stanicou arabských a perzských obchodníkov, ktorí sa tam plavili za obchodom s perlami a ambrou, najmä vďaka miestnej bavlne sa postupne stalo významným obchodným centrom. R. 1498 sa tam na ceste do Indie zastavil V. da Gama, aby zásobil lode. Mesto si obľúbil a nazval ho Krajinou dobrých ľudí. R. 1534 tam Portugalčania založili obchodnú stanicu a 1560 jezuitskú misiu pre východnú Afriku; pod stálou portugalskou koloniálnou správou bolo až od 1731. V 17. a 18. stor. Portugalčania profitovali z obchodu so slonovinou a s otrokmi. Inhambane stratilo svoj význam v 20. stor., keď sa 1898 stal hlavným mestom Mozambiku prístav Lourenço Marques (od 1975 Maputo).

inkrustovaný kultúrny komplex

inkrustovaný kultúrny komplex — komplex kultúr staršej až začiatku strednej bronzovej doby, pre ktorý je charakteristická výzdoba keramiky technikou inkrustácie (rytý a vruborezový dekor vyplnený bielou hlinkou; odtiaľ názov).

Rozšírený bol najmä od ľavého brehu Dunaja na Slovensku cez celé Zadunajsko smerom na juh až po rieku Dráva a dolný tok rieky Mura. Chronologicky je zastúpený kultúrou Kisapostag, ktorá bola rozšírená v Zadunajsku (nazvaná podľa lokality v centrálnom Maďarsku), ale najmä severo- a juhopanónskou kultúrou, ktoré nasledovali po nej, a vyvrcholil kultúrou Szeremle (podľa lokality v južnom Maďarsku) na začiatku strednej bronzovej doby. Voľnú hranicu medzi severo- a juhopanónskou kultúrou tvorili Balaton a rieka Sió.

Pre inkrustovaný kultúrny komplex bol typický žiarový pohrebný rítus a veľké množstvo keramiky v hroboch. Charakteristické sú i depoty bronzových šperkov, súčastí odevov a zbraní (typu Tolnanémedi a Koszider).

Inowrocław

Inowrocław [-vroclav] — mesto v severnom Poľsku v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve 40 km juhovýchodne od mesta Bydgoszcz na rieke Noteć (prítok Varty); 73-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický, sklársky, strojársky, kovoobrábací, polygrafický, potravinársky. Liečebné kúpele (založené 1875) pri ložiskách soli a pri minerálnych prameňoch. Železničný uzol.

Prvýkrát písomne doložené 1185 ako obchodná osada na Jantárovej ceste Novo Wladislaw. Jeho význam vzrástol po 1230, keď oblasť získal knieža Kazimír I. a Inowrocław sa stala jeho sídlom. Od 1237 alebo 1238 mesto, do 1327 hlavné mesto samostatného vojvodstva Kujawa. R. 1431 spustošené Rádom nemeckých rytierov. Do torunského mieru (1466) predstavovalo dôležité hraničné miesto Litovského veľkokniežatstva, ktoré chránilo pred nájazdmi nemeckých rytierov. Od polovice 15. stor. úpadok mesta, ktorý vyvrcholil najmä v 17. stor. po nájazdoch Švédov (1655 – 60). Po prvom delení Poľska (1772) pripadlo Prusku, čo bolo potvrdené Viedenským kongresom (1814 – 15). R. 1919 – 39 súčasť Poľska. Počas 2. svetovej vojny obsadené nemeckou armádou. R. 1904 – 19 a počas nemeckej okupácie 1939 – 45 názvy Hohensalza a Jungbreslau. Od 1945 patrí Inowrocław Poľsku, rozvoj od polovice 20. stor.

Stavebné pamiatky: románsky Kostol Panny Márie (koniec 12. – 1. polovica 13. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 19. stor. a v 50. rokoch 20. stor.), gotický Kostol svätého Mikuláša (15. stor., na mieste staršieho z 13. stor., prestavaný v 17. stor.), neorománsky Kostol zvestovania Panne Márii (1898 – 1902) a i. Botanická záhrada, múzeum.

Innemanová, Zuzana

Innemanová, Zuzana, 2. 1. 1950 Praha — česká tanečnica, manželka E. T. Bartka. Žiačka baletnej školy Divadla F. X. Šaldu v Liberci, 1966 – 69 tanečného oddelenia konzervatória v Brne. R. 1969 – 70 členka baletného súboru Štátneho (dnes Národného) divadla v Brne, 1970 – 72 Mestského divadla v Klagenfurte a 1972 – 73 Štátnej opery v Grazi, 1973 – 75 členka, od 1975 sólistka baletu SND v Bratislave. R. 1975 – 79 hosťovala v Štátnej opere v Drážďanoch (balet Stvorenie sveta), 1973 – 79 stála hosťujúca sólistka Pražského komorného baletu P. Šmoka. Orientovala sa aj na moderný tanečný prejav. Stvárnila titulné a hlavné postavy – Žena (Listy dôverné, 1973), Eva (Stvorenie sveta, 1974), Nune (Gajané, 1974), Tánička (Doktor Jajbolí, 1975), Popoluška (Popoluška, 1978), Micaela (Carmen, 1979), Mária Jozefa (Dom Bernardy Alby, 1981), Lienka Marienka (Narodil sa chrobáčik, 1985) a Sestra (Márnotratný syn, 1983), významné sú jej sóla v baletoch Balada o strome (1974), Giselle (svadobné pas de deux, 1975), Baletná symfónia, Výkriky (obidve 1977), Ples kadetov (1981), Svätenie jari (1983), Americké kvarteto A. Dvořáka (1977) a Bubnová pamäť (1977).

infixový zápis

infixový zápisinform. spôsob zápisu aritmetických výrazov, v ktorom sa operátory píšu medzi svoje operandy, t. j. tak, ako sa bežne píšu v matematike. Napr. súčet čísel 2 a 3 sa v infixovom zápise zapíše 2 + 3 (2 a 3 sú operandy sčítania, + je operátor). Vo výraze 2 + 3 · 4 však nie je jasné, či sa má na operand 3 aplikovať najprv operand 2 alebo operand 4, pokiaľ nie je medzi nimi zavedená priorita operátora. Pretože v matematike má operácia násobenia vyššiu prioritu ako operácia sčítania, v takto zapísanom výraze sa najprv vykoná násobenie. Ak sa má zapísať výraz, v ktorom sa majú najprv sčítať čísla 2 a 3 a až potom ich súčet vynásobiť číslom 4, musí sa použiť ďalšia súčasť infixového zápisu, a to zátvorky: (2 + 3) · 4. Existujú však aj iné spôsoby zápisu aritmetických výrazov, v ktorých nie sú zátvorky potrebné (→ postfixový zápis, → prefixový zápis).

inercia

inercia [lat.] — zotrvávanie v pôvodnom stave, nečinnosť, nepohyblivosť, nevšímavosť; fyz. → zotrvačnosť.

inervácia

inervácia [lat.] — prestúpenie tkaniva nervovými vláknami; prenos nervových impulzov nervovou sústavou.

INES

INES

1. fyz.jadr. → jadrová udalosť;

2. ped. → indikátory vzdelávania.

infalibilita

infalibilita [lat.] — neomylnosť; náb. → neomylnosť pápeža.

infant

infant, špan., port. infante — titul udeľovaný v Španielsku a Portugalsku (od 13. stor. v stredovekých kráľovstvách na Pyrenejskom polostrove) princom a princeznám z kráľovského rodu. Ženská podoba titulu je infantka (špan. a port. infanta). Názov pochádza z latinského slova infans (malé dieťa).

inferior

inferior [ínferijor; lat.] — nižší, nižšie položený (z lat. inferus = spodný, dolný, podzemný), napr. Germania Inferior (Dolná Germánia); opak: superior.

inferno

inferno, lat. infernum — podsvetie; v kresťanstve peklo; termín prvýkrát použil Dante Alighieri ako názov prvej časti svojho diela Božská komédia (Inferno, 1304 – 08).

infertilita

infertilita [lat.] — neschopnosť ženy donosiť a porodiť životaschopný plod pri zachovanej schopnosti otehotnieť. Za infertilnú sa pokladá žena, ktorá mala dva alebo viacero spontánnych potratov v prvom trimestri gravidity, predčasne porodila nedonosený alebo porodila mŕtvy plod.

in fine

in fine [fí-; lat.] — na konci, v závere. Používa sa pri výklade právnych predpisov, ak sa chce vyjadriť väzba na záverečné slová alebo na slovné spojenia príslušného ustanovenia právneho predpisu alebo právneho aktu (zákona, zmluvy ap.).

infix

infix [lat.], infixálna morféma — rozširujúca derivačná alebo gramatická morféma, ktorá nemá vlastný význam, iba spája dve iné významové morfémy v slovnom tvare, napr. let-en-ka, chúď-at-ko, hor-l-ivý, bež-k-ať.

inflamácia

inflamácia [lat.] — vzplanutie, vznet; lek. → zápal.

inflexia

inflexia [lat.] — ohnutie, ohyb, ohýbanie.

in floribus

in floribus [fló-; lat.] — v kvete, prenesene v rozkvete, na vrchole (napr. činnosti, slávy).

info-

info- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom informačný.

informačné stredisko

informačné stredisko — pracovisko, ktoré zhromažďuje, spracúva, ukladá a sprístupňuje informácie. Môže fungovať ako zložka inštitúcie, organizácie (firmy), rezortu alebo štátu alebo ako samostatná inštitúcia.

informačný stres

informačný stres — nerovnovážny stav medzi nárokmi, požiadavkami a vplyvmi informačného prostredia; stav, ktorý sťažuje a spravidla znemožňuje uspokojenie informačných potrieb subjektu v určitom okamihu.

infúzia

infúzia [lat.] — dodávanie väčšieho množstva tekutín, živín alebo liekov do organizmu z liečebných dôvodov zvyčajne vnútrožilovou (intravenóznou) cestou.