Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 73 z celkového počtu 73 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

indiferentný

indiferentný [lat.] —

1. ľahostajný, nevšímavý;

2. nedôležitý, nezáväzný;

3. nejednoznačný.

indigenofyt

indigenofyt [lat.] — človekom nezámerne introdukovaný rastlinný druh, ktorý však úplne zdomácnel a rastie aj na pôvodných stanovištiach, napr. vŕbovka (Epilobium).

indignita

indignita [lat.] — nedôstojné správanie; práv. dedičská nehodnosť.

indigovník

indigovník, Indigofera — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Byliny, polokry alebo kry. Patrí sem okolo 700 druhov rastúcich najmä v tropických oblastiach Afriky, Indie a Číny a na ostrove Cejlón. K najvýznamnejším patrí okolo 1 metra vysoký druh indigovník farbiarsky (Indigofera tinctoria) s nepárnoperovito zloženými listami a ružovými kvetmi s motýľovitou korunou obsahujúci v listoch glykozid indikán, ktorý sa kvasením štiepi na D-glukózu a bezfarebný indoxyl prechádzajúci na vzduchu na farbivo indigo. Okrem Afriky a Ázie sa na juhu USA, na Novom Zélande a v Austrálii pestujú krmovinársky významné druhy, napr. 1 – 1,5 m vysoký Indigofera hirsuta s červenými kvetmi, Indigofera spicata s ružovými alebo s červenými kvetmi, Indigofera arenaria a Indigofera cordifolia, ako okrasné kríky sa napr. pestujú 1 – 1,8 m vysoký druh indigovník himalájsky (Indigofera heterantha, Indigofera gerardiana) s purpurastoružovými kvetmi a opadavý, do 50 cm vysoký druh Indigofera decora s bielymi alebo s ružovými kvetmi.

indikatív

indikatív [lat.] — oznamovací spôsob.

indiskrétny

indiskrétny [lat. + fr.] —

1. neohľaduplný, netaktný, prostoreký, vtieravý;

2. nezachovávajúci dôverné informácie v tajnosti; opak: diskrétny.

indisponibilný

indisponibilný [lat.] — taký, ktorým nie je možné disponovať (voľne zaobchádzať).

indispozícia

indispozícia [lat.] — chvíľkový (prechodný) nepriaznivý telesný alebo duševný stav; prechodná nespôsobilosť podať zvyčajný výkon.

individualista

individualista [lat.] —

1. človek uplatňujúci svoje osobné názory, svoj spôsob života, nepodriaďujúci sa celku;

2. stúpenec individualizmu.

individuálny protichemický balíček

individuálny protichemický balíček, IPB — súprava obsahujúca prostriedky na okamžitú dekontamináciu povrchu tela (pokožky) po zasiahnutí toxickými chemickými látkami, súčasť osobnej zdravotníckej výbavy vojakov. Obsahuje roztoky na detoxikáciu súčasných typov toxických chemických látok. Môže sa použiť i na detoxikáciu zbrane, výstroja a ďalších predmetov.

indoeurópsky jazyk

indoeurópsky jazyk

1. → indoeurópsky prajazyk;

2. jazyk patriaci do rodiny indoeurópskych jazykov.

indolencia

indolencia [lat.] — bezstarostnosť, nevšímavosť, ľahostajnosť, nedbalosť.

indonézske divadlo

indonézske divadlo — ostrovy Indonézie, na ktorých v súčasnosti žije viac než 300 národností, kmeňov a etnických skupín s vlastnou kultúrou a jazykom, boli už v bronzovej dobe ovplyvňované inými kultúrami, čo podmieňovalo aj charakter dramatických umení ako jednej z mnohých foriem kultúrneho vyjadrenia. Vo všetkých oblastiach Indonézie mali dramatické umenia pôvodne sakrálno-spoločenskú funkciu. Pod vplyvom indickej a čínskej kultúry i náboženstva na indonézsku civilizáciu sa vytvorili jedinečné umelecko-estetické formy. Spolu s hinduizmom a buddhizmom sa na ostrovoch Jáva, Bali a Sumatra udomácnila klasická indická divadelná tradícia. Výtvarno-historickým dokladom o podobe dramatických umení sú chrámové reliéfy (Borobudur, Lara Jonggrang v komplexe Prambanan, Candi Sewu a i.) z obdobia kráľovstiev Mataram (8. – 11. stor.) a Majapahit (13. – 16. stor.), prvá literárna zmienka o divadle (wayang) je v starojávskom epose Arjunov sobáš (Arjunawiwaha) z 1. pol. 11. stor.

Najrozšírenejšou divadelnou formou v Indonézii je tieňové divadlo wayang kulit, v ktorom sa používajú plošné bábky (veľkosť od niekoľkých centimetrov až do jedného metra) vyrezávané z kože (kulit) a perforované tak, aby po presvietení lampou vytvárali v priemete na projekčné plátno (kelir) obrazce svetla a tieňa. Bábky sa podľa typu líšia veľkosťou, tvarom, farbou a kostýmom, odlišné sú aj hlavné a vedľajšie postavy; jedna kolekcia obsahuje aj 300 – 400 rôznych bábok. Pripevnené sú na vodiacich tyčiach, všetky ich animuje jeden vodič, ktorý je zároveň aj rozprávačom (dalang); prednáša dialógy, spieva, vytvára zvukové efekty a dáva pokyny tradičnému sprievodnému orchestru (→ gamelan, → indonézska hudba). Repertoár predstavení tvoria prevažne príbehy (lakon) zo staroindických eposov Rámájana a Mahábhárata (tzv. wayang purwa) transponované do miestnych pomerov, príbehy o hrdinstvách legendárneho princa Panjiho (jávsky wayang gedog, balijský wayang gambuh) i historické legendy z čias kráľovstva Majapahit. Predstavenie trvá viac hodín – od zotmenia do rána (v súčasnosti sa predstavenia pre turistov hrajú aj cez deň). Z tieňového divadla wayang kulit sú odvodené ďalšie typy – tieňové divadlo wayang kerucil (aj wayang kelitik), v ktorom sa používajú plošné bábky z dreva (v súčasnosti sa s nimi hrá aj priamo pred divákmi bez použitia projekčného plátna) a bábkové divadlo wayang golék, v ktorom sa používajú trojrozmerné drevené bábky s pohyblivými končatinami. Osobitnou (dnes už zaniknutou) formou divadla bol wayang bébér, kde boli jednotlivé epizódy, ktoré rozprával dalang, znázornené figúrkami rozkreslenými na asi 2 m dlhých a 50 cm širokých pásoch látky, ktoré sa v priebehu deja postupne vymieňali. Príbehy z Rámájany a Mahábháraty (wayang purwa) tvoria aj repertoár divadla wayang orang (aj wayang wong), v ktorom vystupujú živí herci. Na rozdiel od divadla wayang kulit však dalang iba uvedie hru a opíše prostredie, v ktorom sa odohráva dej, dialógy interpretujú herci (predstavitelia opíc a démonov majú masky). Tradičnou dramatickou formou, v ktorej vystupujú živí herci, je aj wayang topeng, tanečno-pantomimické predstavenie s hudobným sprievodom (tradičný orchester gamelan), ktoré v sebe rovnocenne zahŕňa divadelnú, tanečnú, hudobnú a vizuálnu zložku, pričom dôležitou súčasťou predstavenia sú masky (topeng) vyrobené z dreva, papiera a iných materiálov a bohaté kostýmy určujúce typológiu charakterov postáv (odlišnosti sú aj podľa divadelných štýlov jednotlivých oblastí). Maskami sa zobrazujú tri typy postáv – mytologické bytosti, králi (štylizované tváre) a obyčajní ľudia, sluhovia (realistické tváre). Herci (tanečníci) pôvodne predvádzali dej, ktorý rozprával dalang, neskôr prevzali popri pohybovej zložke aj textovú. Na Jáve boli obľúbené príbehy princa Panjiho, na Bali legendy o miestnych vládcoch. Po islamizácii ostrovov (13. – 15. stor.) sa divadlo wayang stalo prostriedkom na šírenie moslimskej kultúry (zákazy, resp. obmedzenia tradičného zobrazovania postáv hinduistických bohov a hrdinov, k tradičným hinduistickým predlohám pribudli prvky islamských príbehov, charakterov a ponaučení). V 19. stor. sa na Sumatre udomácnil typ tradičnej malajskej opery bangsawan (pôvodom z Indie), ktorú priniesli malajské divadelné skupiny, čím sa podnietil vznik domácich profesionálnych divadelných súborov. Obľúbenými formami boli najmä jávsky ketoprak (činohra so spievanými vložkami a sprievodom gamelanu) a ludruk (realistická činohra so sociálnymi námetmi), ktorých popularita pretrvala až do súčasnosti.

V 1. polovici 20. stor. zohralo divadlo významnú úlohu v boji za samostatnosť a vznik jednotného indonézskeho národa (súčasť hnutia za jeden národ, jednu vlasť a jednotný indonézsky jazyk); hlavnou témou hier bol boj za slobodu. Nové národné indonézske divadlo vedome nadväzovalo na tradičné divadlo wayang kulit a wayang golék i na etnicky rôznorodé tanečnodramatické formy (randai a makyong zo Sumatry, ketoprak, lenong, ludruk, wayang orang a longser z Jávy, arja – podobná operete, a kecak z Bali, mamanda zo Sulawesi a iné). Prvou drámou európskeho typu bola hra M. Yamina Ken Arok a Ken Dedes (Ken Arok dan Ken Dedes, vydaná 1934). Počas japonskej okupácie Indonézie (1942 – 45) sa indonézske divadlo začalo etablovať (pod japonským dozorom) ako forma kultúrneho a národného vyjadrenia, začali vznikať divadlá s novým repertoárom (fúzia domácej tradície so západným typom divadla), 1944 bola založená významná divadelná skupina Maya (Sandiwara Penggemar Maya, zakladateľ Usmar Ismail, *1921, †1971, neskorší priekopník indonézskeho filmu). K najvýznamnejším autorom divadelných hier z tohto obdobia patria Rustam (Roestam) Effendi (*1905, †1979, alegorická dráma Bebasari, 1926), S. Pane a A. Pane. Po oslobodení a vzniku Indonézskej republiky (1950) sa v divadelných hrách objavovali témy nádeje z novej epochy, ale aj sklamania z boja za ideu veľkého národa a rýchleho industriálneho rozvoja. K predstaviteľom tohto obdobia patria Utuy Tatang Sontani (*1920, †1979), Jim Lim (Jim Adhilimas, *1936), W. S. (Willibrordus Surendra) Rendra (*1935, †2009) a i. V 50. rokoch 20. stor. boli založené prvé divadelné vzdelávacie inštitúcie (Akademi Seni Drama dan Film Indonesia, ASDRAFI v Yogyakarte a Akademi Teater Nasional Indonesia, ATNI v Jakarte). K významným divadelným scénam patria Studiklub Teater Bandung založený 1959 v Bandungu, experimentálny Teater Kecil (Teater Ketjil), ktorý 1968 založil divadelný autor, režisér a filmový scenárista Arifin Chairin Noer (*1941, †1995), a Teater Koma, ktorý 1977 založil spisovateľ, herec a divadelný riaditeľ Nano (Norbertus) Riantiarno (*1949), obidva v Jakarte, ďalej Teater Mandiri, ktorý 1974 založil spisovateľ a divadelný a filmový režisér Putu Wijaya (*1944), a Teater Gandrik založený 1983 (uvádza ketoprak), obidva v Yogyakarte. Až do súčasnosti sú obľúbené aj tradičné bábkové a tieňové predstavenia, ktoré bývajú dôležitou súčasťou rodinných, náboženských aj spoločenských slávností. R. 2003 bolo indonézske bábkové a tieňové divadlo zapísané do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO.

indoor

indoor [-dór; angl.], indoorový — domáci; sálový, halový; izbový; týkajúci sa aktivity vo vnútornom priestore (vnútri budovy); opak: outdoor.

indriovité

indriovité [malgašsky > fr.], Indriidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), podrad Strepsirrhini. Bylinožravé poloopice s nohami dlhšími ako ruky, s vyvinutými nechtami na prstoch a s väčším záhybom kože medzi ramenom a hruďou, ktoré sa vyskytujú na Madagaskare. Patria sem tri vyhynutím ohrozené rody, napr. indri so 60 – 85 cm vysokým, cez deň aktívnym druhom indri volavý (Indri indri), ktorý má holú tmavú tvár, huňatú čiernobielu srsť a krátky chvost a vydáva typické veľmi hlasné zvuky; pre domorodcov, ktorí ho nazývajú babako alebo ambanala, je posvätným zvieraťom, jeho pohyby sú niekedy takmer ľudské. V starších zoologických systémoch sa nazýva aj lemur indri.

inducer

inducer [indjúser; lat. > angl.] — pracovná časť čerpadla, ktorá podáva kvapalinu obežnému kolesu. Inducer v tvare niekoľkých lopatiek skrutkovitého tvaru je zvyčajne uložený tesne pred prvým stupňom odstredivých čerpadiel.

indulgencia

indulgencia [lat.] — zhovievavosť, trpezlivosť, miernosť; povolenie odkladu; odpustenie trestu.

indult

indult [lat.] — povolenie, výsada, výnimka; v katolíckej cirkvi pápežské povolenie konať vo veciach, ktoré sú v rozpore s kánonickým právom alebo s cirkevným predpisom. V mimoriadnych prípadoch oslobodenie od cirkevnej povinnosti.

industrializmus

industrializmus [lat.] — hospodársky a sociálny systém založený na rozvoji hromadnej, vysoko mechanizovanej strojovej veľkovýroby umožňujúcej realizovať veľké množstvo produkcie pri relatívne nízkych nákladoch. Je spojený s koncentráciou výroby a pracovníkov v priemyselných aglomeráciách.

indúzium

indúzium [lat.] —

1. tretí zárodkový obal hmyzu z radu rovnakokrídlovce (Orthoptera);

2. bot. → zásterka.