Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 62 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

impertinencia

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

implicitný

implicitný [lat.] — zahrnutý, obsiahnutý v niečom, priamo nevyjadrený; opak: explicitný.

implikácia

implikácia [lat.] — log. zložený výrok (alebo výroková forma, v informatike nazývaná aj logická funkcia) utvorený z antecedentu a konzekventu pomocou výrokovej spojky – implikátora, ktorá zodpovedá korelovanej dvojici ak – tak z prirodzeného jazyka; príkladom implikácie v prirodzenom jazyku je súvetie s vedľajšou vetou podmienkovou: ak A, tak B. Pre výroky A a B platí pravdivostná tabuľka. Implikátor sa obvykle zapisuje znakom znak ⇒ alebo →. V logike sa okrem štandardnej, tzv. materiálnej implikácie (názov pochádza zo stredovekej terminológie supossitio materialis a nemá žiadnu obsahovú konotáciu) rozlišujú aj iné druhy implikácie (striktná, Diodorova).

Pravdivostná tabuľka implikácie
A B A → B
0 0 1
0 1 1
1 0 0
1 1 1

implózia

implózia [lat.] — náhle vyrovnanie vonkajšieho pretlaku s tlakom v pôvodne uzavretej nádobe; opak explózia. Napr. pri vákuovej obrazovke, z ktorej je vyčerpaný vzduch, prudké vyrovnanie tlaku smerom dovnútra spôsobí jej deštrukciu, t. j. implóziu obrazovky.

imponovať

imponovať [lat.] — vzbudzovať úctu, obdiv, uznanie, rešpekt, pôsobiť silným, dobrým dojmom, páčiť sa.

impozantný

impozantný [fr.] — pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý.

impressit

impressit [lat.], skratka imp. — slovo stojace na grafických listoch pred alebo za menom tlačiara (impressit = vytlačil).

imunopatológia

imunopatológia [lat. + gr.] — hraničný vedný odbor imunológie a patológie. Študuje chorobné zmeny vznikajúce ako následok abnormálnych, zle koordinovaných (hypersenzitívnych, autoimunitných, autozápalových) alebo nedostatočných imunitných odpovedí (→ imunodeficiencie), ako aj príčiny týchto zmien a možnosti ich diagnostiky.

imunoprecipitácia

imunoprecipitácia [lat.] — tvorba precipitátu (jemnej zrazeniny) pri reakcii rozpustného antigénu s protilátkou. Uskutočňuje sa v roztoku (→ sérologické reakcie) alebo v polotuhom gélovom prostredí (→ imunodifúzia).

imunosupresia

imunosupresia [lat.] — utlmenie imunitných odpovedí organizmu vonkajšími zásahmi; potlačenie imunity. Môže byť zámerné pri imunosupresívnej liečbe (→ imunofarmaká) alebo náhodné a nežiaduce, napr. pôsobením rádioaktívneho žiarenia, niektorých liečiv (najmä cytostatík) a bakteriálnych toxínov.

in-

in- [lat.] —

1. predpona s významom v, do;

2. predpona vyjadrujúca zápor.

in abstracto

in abstracto [-straktó; lat.] — v abstraktnej rovine, abstraktne, vo všeobecnosti; opak: in concreto.

in a jo

in a jo [jap.] — v japonskej mytológii ženský a mužský princíp. Podľa mýtov na počiatku in a jo spočívali spolu vo vajíčku chaosu, potom sa vajce rozdvojilo, a tak vznikli nebo a zem plávajúca na vode.

inaptus

inaptus [lat.] — neschopný, nevhodný, neoverený, nespoľahlivý, opak: aptus; inaptus labori (aj inaptus ad laborem; labore inaptus) – práceneschopný.

Inc.

Inc. — skratka Incorporated Company; → incorporated.

incertae sedis

incertae sedis [-té; lat.] — biol. označenie akejkoľvek taxonomickej skupiny (žijúcej i fosílnej), ktorej príbuzenské vzťahy s inými organizmami nie sú jasné alebo zatiaľ neboli (napríklad pri novo opísaných druhoch) upresnené.

incidencia

incidencia [lat.] —

1. lek. všeobecný ukazovateľ chorobnosti udávajúci počet nových prípadov ochorení za určitý čas v sledovanej populácii (absolútna incidencia) alebo počet nových prípadov v pomere k priemernému počtu exponovaných osôb (relatívna incidencia). Incidencia charakterizuje dynamiku vývoja epidemického procesu;

2. mat. zjednotenie symetrických binárnych relácií \(I_1\subset B\times B,\ I_2\subset B\times P,\ I_3\subset B\times R,\ I_4\subset P\times P,\ I_5\subset P\times R,\ I_6\subset R\times R\) definovaných medzi množinou bodov \(B\), množinou priamok \(P\) a množinou rovín \(R\) priestoru. Relácie \(I_1, I_4\) a \(I_6\) tvoria základné rovnosti na množinách \(B, P\) a \(R\). Zápis \((A, p)\in I_2\) (t. j. bod \(A\) inciduje s priamkou \(p\) a symetricky priamka \(p\) inciduje s bodom \(A\)) znamená reláciu vyjadrujúcu, že bod leží na priamke a priamka prechádza bodom. Analogické slovné spojenia vyjadrujú relácie \(I_3\) a \(I_5\). V syntetickej geometrii (teoretická podoba školskej geometrie) incidenciu nemožno definovať, len opísať jej vlastnosti axiómami incidencie.

incízia

incízia [lat.] — rez kožou alebo inými tkanivami, narezanie, chirurgické otvorenie.

incoming

incoming [-ka-; angl.] — forma prenikania na zahraničné trhy najmä v oblasti cestovného ruchu. Cestovná kancelária z jednej krajiny podniká v druhej krajine tak, že ponúka a predáva služby do tretej krajiny, napríklad Spojené kráľovstvo sprostredkúva klientom z USA, Kanady, Japonska i z Austrálie služby v ďalších krajinách.

in concreto

in concreto [konkrétó; lat.] — konkrétne; v prípade súvisiacom s určitou vecou; opak: in abstracto.

in contrario

in contrario [kontrárió; lat.] — v opačnom prípade, naopak.

in corpore

in corpore [kor-; lat.] — v plnom počte, hromadne.

incredibile dictu

incredibile dictu [-kré- diktú; lat.] — také neuveriteľné, že sa to nedá vypovedať (málo uveriteľné, aby to bolo povedané).

incus

incus [-kus; lat.] — nákovka; → sluchové kostičky.

indemnity

indemnity, angl. letter of indemnity — záručný list využívaný v medzinárodnej preprave. Vystavuje ho naloďovateľ, ktorého zaväzuje odškodniť lodiara za nesprávne údaje v predloženom prepravnom dokumente (konosamente).

indeterminácia

indeterminácia [lat.] —

1. nejasnosť, neurčitosť;

2. nepodmienenosť.

index

index [lat.] —

1. zoznam, register;
a) abecedne alebo systematicky usporiadané vyjadrenie predmetu (témy) dokumentu, ktoré odkazuje na lokáciu (umiestnenie) každého predmetu v dokumente alebo vo fonde dokumentov;
b) zoznam, súpis niečoho, napr. citačný index, indexový súbor, Index Catalogue, index zakázaných kníh;

2. bezrozmerné variabilné číslo, vo väčšine prípadov ukazovateľ pomeru dvoch alebo viacerých číselných hodnôt, resp. veličín (vzťah dvoch alebo viacerých číselných hodnôt vyjadruje ich podielom). Napr.:
a) antropol. vzájomný pomer dvoch alebo viacerých rozmerov ľudského tela; vzájomný pomer hodnôt merateľných znakov. Indexy sa získavajú z rozmerov meraných z presne stanovených antropometrických bodov. Môžu sa zisťovať z rozmerov nameraných u živých jedincov, ale aj z rozmerov získaných meraním na kostrách (v historickej antropológii). Poskytujú lepšiu charakteristiku tvarových odlišností jedincov ako absolútne rozmery. Mnohé indexy vypovedajú o proporcionálnej stavbe tela, niektoré sú dôležité z hľadiska určenia pohlavia alebo rasovej príslušnosti, pomocou ďalších sa opisujú niektoré patologické stavy, napríklad na lebke. Indexy sa zvyčajne určujú z dvoch rozmerov, pričom menší rozmer sa násobí stom a delí väčším rozmerom (vyjadrenie jedného znaku v percentách druhého znaku). Z rozmerov na lebke sa vypočítavajú lebkové indexy, napríklad dĺžkovo-šírkový index, t. j. pomer šírky a dĺžky mozgovej časti (mozgovne), a z rozmerov ostatnej kostry indexy postkraniálneho skeletu, napríklad kruro-femorálny index (t. j. pomer dĺžky píšťaly a stehnovej kosti v prirodzenom postavení);
b) astron. → farebný index, → index krivosti, → index slnečnej aktivity;
c) demogr. index čistej emigrácie (→ emigrácia), index čistej imigrácie (→ imigrácia), index vitality (→ vitalita);
d) ekon. metodický štatistický nástroj hodnotenia vývoja ukazovateľov; kvantitatívna veličina, ktorá je výsledkom porovnávania javov v čase, priestore alebo druhovo (vecne). Porovnávané veličiny sú extenzitné (objemové) alebo intenzitné (úrovňové). Typickým predstaviteľom extenzitných veličín je množstvo \(q\) a intenzitných veličín najčastejšie cena \(p\). V praxi sa využívajú najmä časové indexy, pri konštrukcii ktorých sa rozlišuje základné obdobie 0 a bežné obdobie 1. Z hľadiska homogenity súboru, ktorý sa porovnáva, sa rozlišujú individuálne indexy (porovnávajú homogénne javy) a súhrnné indexy (porovnávajú heterogénne javy). Individuálne indexy sa ďalej členia na jednoduché indexy, ktoré vznikajú ako pomer extenzitnej alebo intenzitnej veličiny v bežnom a základnom období, a zložené indexy, ktoré vznikajú ako pomer súčtov extenzitných veličín alebo ako priemer agregovaných (zoskupených, celková hodnota sa stanovuje na základe čiastkových hodnôt) intenzitných veličín v bežnom a základnom období. Medzi individuálne zložené indexy patria index premenlivého zloženia vyjadrujúci relatívnu zmenu priemernej intenzitnej veličiny, index stáleho zloženia charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú iba zmenou p a index štruktúry charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú zmenou \(q\). Medzi týmito indexmi platí multiplikatívny vzťah, t. j. index premenlivého zloženia je súčinom indexu stáleho zloženia a indexu štruktúry.

Súhrnné indexy v agregátnom tvare porovnávajú dva tzv. agregáty, ktoré vznikli ako súčet súčinov veličín \(p\) a \(q\) \((\sum p\cdot q)\). Existujú tri typy súhrnných indexov: hodnotový index porovnávajúci agregát z bežného obdobia s agregátom zo základného obdobia, cenový index porovnávajúci uvedené agregáty za predpokladu, že extenzitná veličina \(q\) sa nemení, teda je zo základného alebo z bežného obdobia, a objemový index porovnávajúci agregáty za predpokladu stálosti intenzitnej veličiny p. Súhrnný cenový a súhrnný objemový index možno okrem agregátneho tvaru vyjadriť aj v tvare váženého aritmetického priemeru (tzv. Laspeyresovho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát zo základného obdobia) alebo váženého harmonického priemeru individuálnych indexov veličín \(p\), resp. \(q\) (tzv. Paascheho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát z bežného obdobia). Tieto relatívne zmeny (po vynásobení stom vyjadrené v percentách) možno vyčísliť aj absolútne ako rozdiel čitateľa a menovateľa príslušného indexu. Tak ako pri individuálnych indexoch aj pri súhrnných indexoch platí vzťah, podľa ktorého hodnotový index je súčinom cenového a objemového indexu. V oblasti ekonómie sa vypočítava viacero indexov, napr. akciový index, Dowov-Jonesov index, index ekonomickej slobody, index ľudského rozvoja, index ľudskej chudoby, index spotrebiteľských cien, Financial Times Index a i.;
e) fyz. → index lomu; → Millerove indexy; f) geofyz. → indexy geomagnetickej aktivity; g) chem. napr. → elučný index, → cetánový index, → viskozitný index; h) lek. napr. index telesnej hmotnosti (→ telesná hmotnosť); ch) lit., jaz. → index opakovania; i) sociol. → index centrality;

3. mat.
a) číselný, písmenový alebo iný znak (resp. skupina znakov) pripájaný pred alebo za objekt určitej triedy nad alebo pod úroveň riadka (horný, resp. dolný index), napríklad \(m^{k},\ ^{n}\!l,\ h_{1},\ b^{\rm II}\) označujúci poradie objektu v určitom usporiadaní (napr. index člena postupnosti), priebeh objektu určitou množinou (index sumácie, multiplikácie, integrácie ap.) alebo druh operácie (kovariantný index, kontravariantný index ap., → tenzor). Množina všetkých indexov v určitom vzťahu sa nazýva indexová množina;
b) číselná charakteristika objektu v nejakej relácii (napr. index bodu vzhľadom na krivku, index krivky, index rozvetvenia).

4. inform. údajová štruktúra slúžiaca na rýchle vyhľadávanie údajov v databázach (→ index v databáze).

5. v technickej praxi technická značka (ryska) udávajúca nameranú alebo vypočítanú hodnotu;

6. ped. doklad vysokoškoláka obsahujúci záznamy o štúdiu (zápis kurzov alebo predmetov, rozsah prednášok, seminárov a cvičení jednotlivých kurzov, výsledky skúšok).

indexový register

indexový registerinform. časť internej pamäte mikroprocesora (tzv. ukazovateľ) obsahujúci adresu pamäťového miesta, kde sa nachádzajú údaje, s ktorými bude mikroprocesor pracovať. Indexový register má spravidla rovnaký počet bitov ako spracúvaný údaj (t. j. pri 8-bitovom procesore má indexový register 8 bitov, pri 32-bitovom 32 bitov). Moderné mikroprocesory používajú špeciálne inštrukcie, ktoré indexovému registru umožňujú pracovať v režime autoinkrementácie alebo autodekrementácie, t. j. po spracovaní údajov, na ktoré indexový register ukazuje, sa v ňom uložená adresa automaticky zvýši alebo zníži o jeden a indexový register ukazuje na ďalší alebo na predchádzajúci údaj.

index transnacionality

index transnacionality — špecifický indikátor na meranie ekonomickej sily transnacionálnych korporácií. Tvorí ho porovnávanie pomeru zahraničných aktív k celkovým aktívam, ako aj objemu predaja v zahraničí k celkovému predaju a počtu zamestnancov v zahraničí a v mieste ich rezidencie.

India

India, Indická republika, hindsky Bhárat, Bhárat ganarádžja, oficiálny prepis Bhárat, Bhárat Ganarájya — štát v juž. Ázii, ktorého dve tretiny ležia na polostrove Predná India. Na západe je obmývaný Arabským morom, na východe Bengálskym zálivom (Indický oceán), od ostrova Cejlón oddelený Manárskym zálivom a Palckým prielivom. Na severozápade hraničí s Pakistanom a na malom úseku s Afganistanom (sporné územie Kašmíru), na severe až severovýchode s Čínou, na severovýchode s Nepálom a Bhutánom, na východe s Mjanmarskom a Bangladéšom (jeho územie obklopuje z východu, zo severu a západu). Indii patria ostrovy Lakadivy (Arabské more) a Andamany a Nikobary (Bengálsky záliv). Administratívne členenie: 29 členských štátov, 7 zväzových území.

Prírodné pomery — Pobrežie Prednej Indie je málo členité, na severozápade polostrov Káthijávár obmývaný na východe Khambátskym zálivom a na severozápade Kačským zálivom. Na území Indie sa dajú vyčleniť tri veľké fyzickogeografické regióny: na severe hornaté územie Himalájí a Karakoramu, v centrálnej a juž. časti Dekanská plošina a medzi nimi ležiace územie Indogangskej nížiny. Himaláje zasahujúce na územie Indie svojou vých. a záp. časťou tvoria tri výrazné stupne klesajúce na juh: Vysoké Himaláje (najvyšší vrch na území Indie na hranici s Nepálom je Kančendžonga, 8 586 m n. m., najvyšší vrch ležiaci iba na území Indie je Nanda Déví, 7 816 m n. m.), Nízke Himaláje a Siválik. Indická časť rozľahlej Indogangskej nížiny zahŕňa východnú časť nížiny Indusu s Thárskou púšťou prechádzajúcou na juhu do Kačských močiarov, veľkú časť nížiny Gangy, ako aj záp. časť delty Gangy, Brahmaputry a Meghny. Väčšiu časť Prednej Indie zaberá stará kryhová Dekanská plošina ohraničená na severozápade pohorím Arávalí, na západe Západným Ghátom a na východe Východným Ghátom, členiaca sa na niekoľko pozdĺžnych plošín rozdelených hlbokými riečnymi dolinami zvažujúcimi sa k úzkym nížinným pobrežiam Kónkan a Malabárske pobrežie na západe a Koromandelské pobrežie na východe. Prevažná časť územia má tropické monzúnové, severozáp. časť na území Thárskej púšte extrémne suché, Himaláje a Karakoram vysokohorské podnebie. Priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci januári od približne 15 °C na úpätí Himalájí do približne 29 °C na juhu krajiny, v najteplejšom mesiaci máji od približne 25 – 30 °C do 36 °C na Thárskej púšti. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od menej ako 100 až 150 mm v Thárskej púšti a Karakorame cez 300 – 500 mm v strednej časti Dekanskej plošiny, 2 000 – 6 000 mm na západných svahoch Západného Ghátu až po viac ako 11 000 mm na severovýchode v Khasijských vrchoch (Mausinram a Čerápundží sú po ostrove Kauai na Havajských ostrovoch považované za miesta s najvyšším ročným úhrnom zrážok na svete), na zvyšku územia 700 – 1 500 mm. V období dažďov trvajúcom od mája až júna do septembra až októbra sú na nížine Gangy a v deltách väčších riek časté záplavy. Všetky rieky Indie patria do úmoria Indického oceána. Hustá riečna sieť, na severe Ganga s prítokmi (Jamuna, Són, Ghágra a iné), Brahmaputra a horný tok Indusu s prítokom Satladž, na polostrove Predná India rieky Mahánadí, Gódávarí, Krišna, Kávérí, Táptí (Tápí) a Narmada. Rieky sa hojne využívajú na zavlažovanie, menej na výrobu elektrickej energie a na plavbu. V horských oblastiach jazerá. V Karakorame a Himalájach viacero ľadovcov (zaberajú plochu takmer 40 000 km2). Na väčšine územia úrodné pôdy, na nížinách riek čiernice, na bazaltoch v severnej časti Dekanskej plošiny regury (zodpovedajú pôdnemu typu smonica), na ostatnej časti černozeme a menej úrodné laterity. Pôvodná prirodzená vegetácia sa zachovala iba na malej časti územia v ťažko dostupných oblastiach. Na južných svahoch Himalájí subtropické tvrdolisté lesy, zmiešané lesy s podielom duba a ihličnaté lesy (o. i. cédrové), vo vyšších polohách alpínske lúky, na severných svahoch vysokohorské stepi. V horských oblastiach na východe, v Západnom Gháte a na Malabárskom pobreží vždyzelené rovníkové lesy nadväzujúce na monzúnové opadavé lesy (zhadzujú lístie v období sucha). Na severe Východného Ghátu a v doline strednej Gangy vlhké monzúnové lesy, vo vnútornej časti Dekanskej plošiny suché monzúnové lesy, tŕnité lesy a savany, vo východnom Pandžábe tŕnité savany, na nížine Indusu najmä polopúšťová a púšťová vegetácia, pozdĺž pobrežia a riečnych delt mangrovy. Bohatá živočíšna ríša je reprezentovaná najmä živočíchmi tropických lesov a saván. Ubúdaním lesov, a tým aj zmenšovaním sa prirodzeného prostredia zvierat však dochádza k ich úbytku. Medzi chránené živočíchy patria slon ázijský, nosorožec indický, gaur (druh tura), lev ázijský, tiger pásavý bengálsky, irbis (leopard snežný), gazela indická, indický drop veľký, gaviál indický (druh krokodíla) a iné. Väčšina zo 104 národných parkov (40 501 km2, 2018), z ktorých viaceré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO (Národný park Kázíranga, Národný park Kéoladéo, Národný park Nanda Déví, Národný park Sundarbans, Národný park Manas a 4 ďalšie), je zameraná práve na ochranu živočíchov; 18 biosférických rezervácií (2013).

Hospodárstvo — poľnohospodársko-priemyselný štát s rozsiahlymi zásobami nerastných surovín zaraďovaný medzi tzv. novoindustrializované krajiny. Od začiatku 90. rokov 20. storočia prebieha v hospodárstve transformácia ekonomiky rešpektujúca indické špecifiká, postupne sa zavádzajú hospodárske reformy. V dôsledku vládnych opatrení na podporu prílevu investícií a vďaka nízkym nákladom na pracovnú silu je India od 2015 krajinou s najväčším prílevom priamych zahraničných investícií (39,9 miliárd amerických dolárov, 2017). Najdôležitejšími investorskými krajinami sú Maurícius, Singapur, Holandsko, USA, Japonsko, Nemecko a Hong Kong (obdobie 2015 - 17). Rast hrubého domáceho produktu má klesajúcu tendenciu (8,2 %, 2015; 6,7 % 2017) a na jeho tvorbe sa najväčšou mierou podieľa sektor služieb s 61,5 %, ďalej priemysel s 23,1 % a poľnohospodárstvo s 15,4 % (2016). Napriek pokračujúcej industrializácii a vysokým tempám medziročného rastu priemyselnej produkcie zostáva základom ekonomiky poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva 47 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, priemysel zamestnáva 22 %, služby 31 % (2014). Miera nezamestnanosti 8,8 %, miera inflácie 3,6 % (2017). Pomalšie tempo rastu poľnohospodárskej produkcie je zapríčinené najmä nízkymi investíciami do sektora, nerovnomerným používaním hnojív, nízkou kvalitou osiva, nejasnými pravidlami štátnej podpory, nepriaznivými klimatickými podmienkami, finančnou nedostupnosťou priemyselných hnojív a strojového vybavenia pre drobných roľníkov. I napriek tzv. zelenej revolúcii v 70. a 80. rokoch 20. storočia, ktorá pomohla zlepšiť systém zavlažovania, čím sa dosiahla vyššia úroda a väčšia sebestačnosť v produkcii potravín, poľnohospodársku výrobu stále ohrozujú povodne a obdobia sucha. Asi 53 % rozlohy krajiny predstavuje orná pôda, z ktorej takmer štvrtina je zavlažovaná. India je najväčším svetovým producentom čaju a cukrovej trstiny, druhým najväčším producentom ovocia, zeleniny, ryže (hlavná plodina krajiny, viac ako 400 odrôd, 165 miliónov t ročne, 2017), pšenice (pestovaná v suchších oblastiach, 132 miliónov t ročne, 2017) a podzemnice olejnej a patrí k piatim najväčším producentom kávy, korenín, obilnín a olejnatých semien; na vývoz sa pestuje i juta, bavlník, tabak a kaučuk. India má najvyššie stavy dobytka na svete, pre nedostatok krmív je však dojivosť kráv veľmi nízka, významný je chov hydiny, rozvinutý morský rybolov v pobrežných vodách. Poľnohospodárske produkty sa podieľajú 11 % na hodnote celkového vývozu, ich význam pre celkový export krajiny neustále klesá v prospech exportu priemyselných výrobkov a služieb. V priemysle zohráva kľúčovú úlohu ťažobný priemysel s ťažbou čierneho uhlia (390 miliónov t ročne, 4. najväčšie zásoby na svete, 2017), lignitu (330 miliónov t ročne, 2017, celkový objem ťažby uhlia druhý najvyšší na svete po Číne) a rúd železa (129 miliónov t ročne, 2014 – 15); ťažba ropy (739-tis. barelov denne, 2017, za posledných 5 rokov stály pokles) a zemného plynu pokrýva domácu spotrebu približne iba na 50 %; ťažba rúd mangánu, chrómu, medi, titánu a uránu, bauxitu, sľudy, soli, vápencov a diamantov. India je významným producentom elektrickej energie, na vzrastajúcej výrobe ktorej sa najväčšou mierou podieľajú tepelné elektrárne (76 %), menej hydroelektrárne (14 %), jadrové elektrárne (3 %), veľká pozornosť sa venuje obnoviteľným zdrojom (slnečná a veterná energia, spaľovanie biomasy, ich podiel spolu 7 %, 2017). Významný strojársky (výroba zariadení, dopravných prostriedkov a iných), automobilový, chemický (výroba priemyselných hnojív a iných), petrochemický, elektrotechnický (výroba superpočítačov), farmaceutický, textilný (najmä bavlnársky), potravinársky (cukrovarnícky a iný), hutnícky (spracovanie železa) a cementársky priemysel. India zaznamenáva prudký nárast biotechnológií (samostatná politika v oblasti biotechnológií v jednotlivých štátoch, viac ako 50 výskumno-vývojových laboratórií vo verejnom sektore, zriaďovanie biotechnologických parkov) a informačných technológií (nárast vývozu softvérových služieb a elektronického hardvéru). Je na poprednom mieste medzi krajinami, ktoré sa podieľajú na rozvoji vesmírnej technológie, disponuje vybavením na vypúšťanie družíc, má nezávislý jadrový program. Hlavné priemyselné oblasti: Bhíláí, údolie Dámódaru, aglomerácie Kalkaty, Bombaja (Mumbaí), Ahmadábádu a Madrasu (Čennaia). Zvýšený dôraz sa kladie na podporu činnosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Sféra služieb je málo liberalizovaná a množstvo jej sektorov je pre zahraničných investorov fakticky nedostupných. Najväčší rozvoj zaznamenávajú telekomunikácie a finančný sektor. Export ropných produktov, chemikálií, textilu, šperkov, drahokamov, strojárskych výrobkov, prepravných zariadení, poľnohospodárskych produktov, rúd, minerálov, ocele, polotovarov a neželezných kovov. India je významným exportérom komerčných služieb (informačné technológie, call centrá, inžiniering, cestovný ruch a iné), zaraďuje sa medzi prvých 10 svetových exportérov, ich objem vzrastal o viac ako 30 % v rokoch 2006 až 08, dnes je ich pozícia stabilná s hodnotou asi 20 % celkového exportu krajiny (2015). Import ropy a ropných produktov, strojárskych výrobkov, elektroniky, perál, drahokamov, polodrahokamov, zlata, striebra a výrobkov organickej a anorganickej chémie. Hlavní obchodní partneri: Čína, USA, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Singapur, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Japonsko, Švajčiarsko, Austrália, Belgicko. V nákladnej a osobnej preprave dominuje železničná doprava s celkovou dĺžkou tratí 67 368 kilometrov (4. miesto na svete po USA, Rusku a Číne, 2017). I napriek postupnej modernizácii vozového parku je v prevádzke ešte veľa parných lokomotív, elektrifikovaných je vyše tretina tratí (25 367 km). Automobilová doprava je rozvinutá najmä v okolí veľkomiest, celková dĺžka ciest 5 603 293 kilometrov (2. miesto na svete po USA 2016), z toho ciest s upraveným povrchom 1 125 536 kilometrov, nespevnená cestná sieť je v období monzúnových dažďov neprejazdná. Dĺžka vodných ciest 14 500 kilometrov (z toho 5 200 kilometrov veľkých riek a 485 kilometrov prieplavov, 2012); najväčšie námorné prístavy: Kalkata, Madras (Čennai), Bombaj (Mumbaí), Kóčín. India má 346 letísk (2013), z toho 250 so spevnenou pristávacou dráhou, veľké medzinárodné letiská sú v Dillí, Kalkate a Bombaji (Mumbaí). Potrubná doprava disponuje ropovodmi a plynovodmi v celkovej dĺžke 35 581 kilometrov (2018).

Obyvateľstvo — India je štát s druhým najväčším počtom obyvateľov na svete (po Číne, 2018). Najhustejšie osídlenými oblasťami sú južný cíp Prednej Indie, t. j. štáty Kérala (869 obyvateľov/km2, 2012) a Tamilnádu (550 obyvateľov/km2, 2011), a Indogangská nížina. India má 46 miest s viac ako 1 milión obyvateľov (2018), väčšina obyvateľstva však žije na vidieku. Etnické a náboženské zloženie (→ Indovia). Podiel mestského obyvateľstva je 34 % (2018). Najväčšie mestá: Bombaj (Mumbaí), Dillí, Kalkata, Bangalúr (Bengalúr), Madras (Čennai), Ahmadábád, Hajdarábad.

Dejiny — začiatky osídlenia indického subkontinentu hominidmi bližšie neurčeného druhu siahajú do obdobia vyše 2 milióny rokov pred n. l. Najstaršími dokladmi sú nálezy kamenných nástrojov z lokality Uttarbainí (asi pred 2,8 miliónmi rokov) v dnešnom členskom štáte Džammú a Kašmír a z juhoindickej lokality Isampur (pred 1,27 miliónmi rokov) v členskom štáte Karnátaka. V usadeninách rieky Sóán (na území dnešného Pakistanu) boli objavené hrubé sekáče (→ sóánska kultúra, asi 600 000 pred n. l.) a na juhu Indického polostrova acheuléenske pästné kliny tzv. madraskej kultúry (498 tisíc pred n. l.). Najstaršími telesnými pozostatkami sú temenná časť lebky, dve kľúčne kosti a ľavé rebro (podľa rôznych odhadov z 300 – 200 tisíc pred n. l., resp. 500 – 200 tisíc pred n. l.) nájdené v usadeninách rieky Narmada. Kým druhová príslušnosť ostatných fosílií nie je dosiaľ známa, lebka sa nejednotne priraďuje druhom Homo erectus narmadensis, Homo sapiens narmadensis a archaickému (predneandertálskemu) Homo sapiens a najnovšie aj druhu Homo heidelbergensis. Od 8. tisícročia pred n. l. vznikali na území od indoiránskeho pomedzia po rieku Indus početné neolitické sídliská, v ktorých je doložené pestovanie plodín a chov dobytka. Tento vývoj vyvrcholil v 4. – 3. tisícročí pred n. l. v povodí rieky Indus, kde je doložených množstvo poľnohospodárskych osád tvoriacich predstupeň vyspelej harappskej kultúry (3. tisícročie pred n. l.-koniec 1. pol. 2. tisícročia pred n. l.), ktorého nositeľmi boli podľa niektorých bádateľov neindoeurópski Drávidi a najvýznamnejšími centrami Harappa a Mohendžo-daro v dnešnom Pakistane. Úpadok harappskej mestskej civilizácie (asi 1900 – 1200 pred n. l.) spojený s migráciou obyvateľstva na juh a východ (do medziriečia Gangy a Jamuny) zavŕšil príliv indoeurópskych nomádskych kmeňov Árijcov (Árjov) prenikajúcich od 15. storočia pred n. l. (podľa starších, dnes už prekonaných prameňov od konca 2. tisícročia pred n. l.) cez Strednú Áziu do severozápadných oblastí indického subkontinentu a ďalej na východ. Ich príchod do Indie znamenal začiatok formovania indickej kultúry a náboženstva (→ védy, → indická filozofia, → indická literatúra) i členenia spoločnosti na štyri varny, z ktorých sa vyvinul kastový systém. V mladšom védskom období (6. – 5. storočie pred n. l.) vzniklo v oblasti rieky Gangy a v strednej Indii viacero kmeňových oligarchií s prvkami republikánskej formy vlády (ganasangha) a monarchií (v literárnych prameňoch sa spomína 16 štátnych útvarov: Káší, Kóšala, Anga, Magadha, Vrdždži, Malla, Čédi, Vansa, resp. Vatsa, Kuru, Paňčála, Matsja, Šúraséna, Ašmaka, Avanti, Gandhára, Kambódža); pôsobili tam zakladatelia heterodoxných nábožensko-filozofických systémov buddhizmu (Siddhártha Gautama úctivo prezývaný Buddha) a džinizmu (Vardhámana prezývaný Mahávíra, Veľký hrdina), odmietajúci násilie a kastovú nerovnosť. V 5. storočí pred n. l. obsadil severozápadnú časť Indie perzský kráľ Dareios I. Veľký a v 4. storočí pred n. l. tam vpadol macedónsky kráľ Alexander III. Veľký. Postavenie regionálnej mocnosti si medzi ranými historickými štátmi postupne vydobyla Magadhská ríša (Magadha), ktorá do polovice 4. storočia pred n. l. ovládla značnú časť severnej a strednej Indie. K politickému zjednoteniu takmer celého indického subkontinentu prispela dynastia Maurjovcov (Maurjov) a jej panovníci Čandragupta (Maurja), ktorý 321 pred n. l. Maurjskú ríšu založil, ale najmä jeho vnuk Ašóka, veľký propagátor buddhizmu, ktorý prvýkrát v dejinách zjednotil takmer celú Indiu (260 pred n. l. si podmanil Kalingu). Po rozpade Maurjskej ríše ovládlo v 3. – 2. storočí pred n. l. územie od Afganistanu po Indus (časť územia dnešného Pakistanu) grécko-baktrijské kráľovstvo (→ Baktria). V povodí Indusu a v severozápadnej Indii založili v 1. polovici 1. storočia pred n. l. Severní Sakovia (príslušníci skýtskeho kmeňového zväzu) Indo-sacké kráľovstvo, začiatkom n. l. v západnej Indii na juh od rieky Indus vytvorili ríšu Západní Sakovia. Na prelome letopočtov obsadili oblasť od Amudarje po oblasť stredného toku Gangy kočovné kmene v čínskych prameňoch nazývané Jüe-č’ (Yuezhi), v gréckych prameňoch Tocharoi, Tochari, ktorí sa zjednotili pod hegemóniou etnika Kušáncov a vytvorili Kušánsku ríšu, ktorá zaznamenala vzostup najmä za panovníka Kanišku, priaznivca buddhizmu a patróna literatúry. Znovu zjednotiť roztrieštenú severnú Indiu sa podarilo na začiatku 4. storočia dynastii Guptovcov, ktorých vláda predstavovala v Indii zlatý vek kultúry a vzdelanosti (najvýznamnejší panovníci Čandragupta I. a Čandragupta II. Vikramáditja). V polovici 6. storočia sa guptovská ríša v dôsledku vpádu nomádskych Heftalitov (nazývaní aj Bieli Huni) rozpadla na drobnejšie štátne útvary. O obnovenie severoindického impéria sa poslednýkrát pokúsil začiatkom 7. storočia panovník Harša (plným menom Haršavardhana, *590, †647, vládol od 606) z dynastie Pušjabhútiovcov (580 – 647), ktorého vplyv siahal od Pandžábu po Ásam a na juh takmer k rieke Narmada. Po jeho smrti ríša zanikla a v severnej a vo východnej časti Indie vládli regionálne dynastie Rádžpútov (v severnej Indii, Pakistane a sčasti aj v Afganistane gurdžarskí Pratihárovci, 6. – 11. storočie), v Bengálsku Pálovci, o nadvládu v južnej Indii striedavo súperili panovnícke rody Čálukjovcov, Ráštrakútovcov, Pallavovcov, Pándjovcov, Čolovcov, Hojšálovcov (asi 1040 – 1346) a Kákatíjovcov (asi 950 – 1323). Začiatkom 8. storočia sa severozápadná India stala cieľom moslimskej expanzie arabských Umajjovcov, na prelome 10. a 11. storočia afganských Ghaznovcov (Mahmúd z Ghazní) a v 11. a 12. storočí perzskej ghórovskej ríše. Po smrti Muhammada z Ghóru (*1162, †1206, od 1173 guvernér Ghazní, 1202 – 06 sultán) sa jeho vojvodca Kutbuddín Ajbak (aj Kutbuddin Aibak, *1150, †1210, vládol od 1206) vyhlásil za vládcu indickej časti dŕžav Ghórovcov a založil nezávislý Dillíjsky sultanát, ktorý za vlády dynastie Chaldžíovcov (1290 – 1320, tureckého pôvodu) zahŕňal takmer celú Indiu od Pandžábu a Sindhu (dnes územie Pakistanu) cez oblasť stredného toku Gangy až po Bengálsko, západnú časť historického územia Dekanu (Dakšin, približne medzi riekami Narmada a Krišna, jeho súčasťou je i Dekanská plošina) a juh polostrova až k Thandžavuru (Taňčávúr) a za dynastie Tughlakovcov (1320 – 1413) kontroloval územie na východ pozdĺž toku Gangy. V dôsledku vnútorných sporov a turkomongolských vpádov (1398 Timúr dobyl a vyplienil Dillí) sa Dillíjsky sultanát rozpadol; v jeho severnej časti krátko vládli afganskí Sajjidovci (1414 – 51) a Lódíovci (1451 – 1526), oblasť severného Dekanu ovládal moslimský Bahmanský sultanát (1347 – 1527), ktorý sa koncom 15. storočia rozdelil na 5 štátov (Ahmadnagar, Bérár, Bídar, Bídžápur, Gólkonda), v južnej Indii vzniklo v 1. polovici 14. storočia Vidžajanagarské kráľovstvo. Hospodársky a kultúrny rozkvet i politickú stabilitu priniesol Indii v 1. polovici 16. storočia nástup dynastie Veľkých Mogulov (Veľkých Mughalov), ktorých ríša sa najmä za vlády Akbara Veľkého, Šáhdžahána (budovateľ Tádž Mahalu) a Aurangzéba stala jednou z najmocnejších. Na prelome 15. a 16. storočia začali k indickým brehom prenikať Portugalčania, ktorí si na západnom pobreží budovali opevnené osady (Daman, Goa, Kóčín) a položili tam základy svojho koloniálneho impéria. Od 17. storočia súperili s Portugalčanmi Holanďania, Francúzi a Angličania. Aurangzébovou smrťou (1707) sa začal rozklad mogulskej (mughalskej) ríše, od ktorej sa odtrhli južné a východné provincie (napríklad Dekan, Avadh, Bengálsko, Urísa) a 1752 bola donútená prijať protektorát Maráthov (→ Maráthska ríša). Politickú dezintegráciu urýchlili vpády perzského šáha Nádira a afganského kráľa Ahmada Šáha Durráního (Ahmed Šach Durání), ktorých víťazstvo nad cisárskym (mogulským) vojskom a jeho maráthskymi spojencami v bitke pri Pánípate (14. 1. 1761) znamenalo koniec autority mogulskej ríše. V 18. storočí sa o indické územie usilovala britská Východoindická spoločnosť, ktorá si počas karnátackých vojen s Francúzmi (1744 – 63) zabezpečila nadvládu v južnej Indii, 1757 – 64 ovládla Bengálsko a 1799 Maisúr (→ Maisúrsky sultanát; 1767 – 99 štyri anglicko-maisúrske vojny), 1818 si víťazstvom nad konfederáciou Maráthov a 1849 nad štátom sikhov (aj sikhská ríša, pandžábske alebo láhaurské kráľovstvo; založené 1801) podrobila celý indický subkontinent; spravovala tamojšie britské dŕžavy a na územiach kniežacích štátov spravovaných miestnymi vládcami presadzovala suverenitu britskej koruny. Po porážke protibritského Veľkého indického povstania (aj sipáhijské povstanie, 1857 – 59) a rozpustení britskej Východoindickej spoločnosti sa krajina stala korunnou kolóniou Spojeného kráľovstva; bola vytvorená funkcia miestokráľa a kráľovná Viktória bola 1877 vyhlásená za indickú cisárovnú (→ Britská India). R. 1885 bola založená strana Indický národný kongres (INC), ktorá sa stala platformou moderného indického nacionalizmu a spočiatku si kládla za cieľ zabezpečiť obyvateľstvu domáceho pôvodu účasť na riadení krajiny. R. 1892 boli vytvorené zákonodarná rada pri úrade miestokráľa a lokálne zákonodarné rady v provinciách. Hoci ich členovia neboli volení, ale vymenúvaní, predstavovali jednu z prvých možností zapojenia sa indickej elity do politického života. Začiatkom 20. storočia národné hnutie zintenzívnilo (najmä pod vplyvom administratívneho rozdelenia Bengálska 1905), INC sa rozštiepil na umiernených a na radikálov, ktorí presadzovali kampaň za svarádž (vlastná vláda, resp. autonómia, samospráva) a svadéší (vlastná výroba). R. 1906 bola založená Moslimská liga, čo postupne znamenalo začiatok rozkolu medzi hiduistami a moslimami. Po 1. svetovej vojne národné hnutie za nezávislosť Indie ožilo a odpor proti britskej nadvláde sa šíril najmä v súvislosti s amritsarskou masakrou v apríli 1919, keď Briti zabili 379 ľudí a 1 200 zranili. Od 1920 stál na čele INC M. Gándhí, ktorý bol prívržencom nenásilného odporu (→ satjágraha) a pod jeho vedením INC vyhlásil v decembri 1920 masové hnutie nespolupráce s koloniálnymi úradmi, → hnutie občianskej neposlušnosti. Hnutie vyvrcholilo 1921 – 22, po násilnom incidente neďaleko Górakhpuru (v dedine Čaurí Čaura vo februári 1922 bola vypálená strážnica, v ktorej zhorelo 22 policajtov) však Gándhí celú kampaň ukončil, čo de facto viedlo k úpadku hnutia. Nový rozmach boja za nezávislosť nastal koncom 20. rokov 20. storočia o. i. v súvislosti s prípravou ústavnej reformy (do komisie nebol prizvaný žiaden Ind). R. 1930 začal Gándhí tzv. soľný pochod z Ahmadábádu k moru (dedina Dándí) a vyhlásil celoindické hnutie občianskej neposlušnosti. Kampaň však na niektorých miestach prerástla do násilia, čo odporovalo Gándhího princípom, preto 5. 3. 1931 podpísal s miestokráľom (Edward Frederick Lindley Wood Irwin, vikomt Halifax, *1881, †1959) prímerie s podmienkou svojej účasti ako reprezentanta INC na konferencii okrúhleho stola v Londýne (k dohode sa nedospelo). R. 1935 podpísal britský kráľ Juraj V. nový Zákon o spravovaní Indie (Government of India Act), ktorý predpokladal vznik federácie (nebol naplnený) a rozširoval volebné právo. Vo voľbách 1937 dosiahol INC víťazstvo v 8 provinciách z 11 a provinčné vlády mali už pomerne vysokú mieru autonómie, v tom čase sa však okolo Dž. Néhrúa a S. Boseho sformovalo radikálne krídlo, ktoré požadovalo úplnú nezávislosť (púrna svarádž). Gándhí sa v tomto období usiloval predovšetkým o obnovu jednoty medzi hinduistami a moslimami, ktorých politická reprezentácia začala od 1930 vystupovať s požiadavkou sebaurčenia a v marci 1940 Moslimská liga vedená Muhammadom Alím Džinnáhom (*1876, †1948) vyhlásila za svoj hlavný cieľ rozdelenie Indie a vytvorenie separátneho štátu. Počas 2. svetovej vojny odmietli Indovia bojovať po boku západných mocností a INC vyhlásil ďalšiu kampaň občianskej neposlušnosti. R. 1942 INC schválil rezolúciu Opustite Indiu, ktorá v Indii vyvolala revolučný ohlas. V povojnovom období sa prelínal boj za nezávislosť s rozpormi medzi hinduistami a moslimami, ktorých reprezentantka Moslimská liga trvala na požiadavke samostatného štátu podľa náboženského kľúča. R. 1946 zvíťazil vo voľbách INC a Dž. Néhrú bol poverený zostavením dočasnej vlády. Moslimská liga na nej odmietla účasť a vyzvala k priamej akcii za vytvorenie samostatného štátu, čo v polovici augusta 1946 vyvolalo v Kalkate tzv. hindsko-moslimské masakry, ktoré sa rozšírili na celú Indiu. Vzhľadom na túto situáciu schválil britský parlament kvôli zabráneniu náboženským konfliktom Zákon o nezávislosti Indie, 15. 8. 1947 zanikla Britská India a na jej mieste vznikli dve nezávislé domíniá – prevažne hinduistická India a prevažne moslimský Pakistan (vrátane územia dnešného Bangladéša). Rozdelenie krajiny malo negatívne dôsledky – vypuknutie bojov medzi hinduistami a moslimami s veľkými obeťami na životoch a začiatok masového úteku hinduistov z Pakistanu a moslimov z Indie (15 miliónov ľudí). Prvým premiérom nezávislej Indie sa stal Dž. Néhrú, 26. 1. 1950 (v Deň nezávislosti, v súčasnosti slávený ako Deň republiky) vstúpila do platnosti ústava (schválená Ústavodarným zhromaždením v novembri 1949), ktorá definovala usporiadanie členských štátov, a bola vyhlásená Indická republika. Spor o Kašmír (o jeho územie sa viedli tri vojny: 1947 – 49, 1965, 1971) zhoršil vzťahy Indie s Pakistanom, ktorého pripojenie Kašmíru k Indii nikdy neuznal a do krátkeho vojenského konfliktu vyústil (1962) i pohraničný spor s Čínou. R. 1966 sa predsedníčkou vlády stala I. Gándhíová, v decembri 1971 indická armáda podporila hnutie za osamostatnenie Východného Pakistanu (partizánske oddiely bangladéšskej Oslobodeneckej armády, Mukti báhiní) a vznik nezávislého Bangladéša. V dôsledku prechmatov v priebehu výnimočného stavu (1975 – 77) stratila Kongresová strana vo voľbách 1977 prvýkrát svoj mocenský monopol a zvíťazila opozičná Ľudová strana (Džanatá pártí); postavenie vládnej strany získala Kongresová strana opäť 1980. Po návrate I. Gándhíovej k moci musela vláda 1980 – 84 čeliť hrozbe separatizmu na severovýchode krajiny a v Pandžábe, kde sikhskí extrémisti rozpútali boj za vlastný štát (Chálistan). Po zavraždení I. Gándhíovej (1984) sa premiérom stal jej syn R. Gándhí (do 1989), ktorého vláda prispela k zlepšeniu bezpečnostnej situácie Pandžábu, dosiahla politické vyrovnanie v Ásame a uskutočnila rad rozvojových projektov v záujme modernizácie krajiny. V zahraničnopolitickej oblasti sa neúspešne pokúsil o riešenie národnostného konfliktu na Srí Lanke, kde 1987 vyslal mierový zbor s cieľom odzbrojiť povstalcov usilujúcich sa o samostatný štát. Po krátkom období 1989 – 90, keď menšinovú vládu vytvorila Ľudová strana (Džanatá dal), sa 1991 – 96 opäť vrátila k moci Kongresová strana, predsedom vlády sa stal P. V. N. Ráo. R. 1991 začala strana uskutočňovať program hospodárskych reforiem zahŕňajúci liberalizáciu zahraničného obchodu, čiastočnú privatizáciu a otvorenie krajiny zahraničným investorom. Po uskutočnení série podzemných testov nukleárnych náloží (1998) vypukla 1999 medzi Indiou a Pakistanom v Kašmíre nevyhlásená vojna s rizikom použitia jadrových zbraní. Napätie medzi štátmi sa skončilo až uzatvorením indicko-pakistanskej dohody o prímerí (november 2003). R. 1998 – 2004 sa k moci dostala Indická ľudová strana (Bháratíja džanatá pártí), vo voľbách 2004 zvíťazila koalícia centristicko-ľavicových strán Jednotná pokroková aliancia (UPA) na čele s Indickým národným kongresom, predsedom vlády sa stal M. Singh. Táto koalícia potvrdila svoje postavenie aj vo voľbách 2009. Prezidentský úrad vykonávala od 2007 – 2012 Pratibha Dévísinh Pátilová (*1934), 2012 – 2017 Pranab Mukhardží (*1935), od 2017 Rám Náth Kóvind (*1945).

Politický systém — India je federatívna republika, parlamentná demokracia s pluralitným politickým systémom. Hlavou štátu je prezident. Zákonodarnú moc vykonáva dvojkomorový parlament: dolná komora (Lók sabha, Snemovňa ľudu) sa skladá z 543 poslancov volených na 5 rokov v priamych voľbách, ďalší 2 sú vymenúvaní prezidentom; horná komora (Rádžja sabha, Rada štátov) má najviac 250 členov, z ktorých 12 vymenúva prezident a zvyšok nepriamo volí zákonodarné zhromaždenie členských štátov a teritórií, pričom tretina jej členov sa po 2 rokoch obmieňa.

India, administratívne delenie
Územie Rozloha v km2 Počet obyvateľov (2011) Hlavné mesto/administratívne stredisko
Členský štát
Ándhrapradéš 160 205 49 386 799 Hajdarábad
Arunáčalpradéš 83 743 1 383 727 Itánagar
Ásam 78 438 31 205 576 Dispur
Bihár 94 163 104 099 452 Patna
Čhattísgarh 135191 25 545 198 Rájpur
Džammú a Kašmír 101 387 12 541 302 Šrínagar
Džhárkhand 79 714 32 988 134 Ránčí
Goa 3 702 1 458 545 Panadží
Gudžarát 196 024 60 439 692 Gándhínagar
Harijána 44 212 25 351 462 Čandígarh
Himáčalpradéš 55 673 6 864 602 Simla
Karnátaka 191 791 61 095 297 Bangalúr
Kérala 38 863 33 406 061 Tiruvanantapuram
Madhjapradéš 308 245 72 626 809 Bhópál
Maháraštra 307 713 112 374 333 Bombaj (Mumbaí)
Manípur 22 327 2 855 794 Imphál
Meghálaj 22 429 2 966 889 Šilaung
Mizorám 21 081 1 097 206 Áizal
Nágsko 16 579 1 978 502 Kohíma
Pandžáb 50 362 27 743 338 Čandígarh
Radžastan 342 239 68 548 437 Džajpur
Sikkim 7 096 610 577 Gántók
Tamilnádu 130 058 72 147 030 Madras (Čennai)
Telangána 114 840 35 193 978 Hajdarábad
Tripura 10 486 3 673 917 Agartala
Urísa 155 707 41 974 218 Bhubanéšvar
Uttarákhand 53 483 10 086 292 Déhrádún
Uttarpradéš 240 928 199 812 341 Lakhnaú
Západné Bengálsko 88 752 91 276 115 Kalkata
Zväzové územie
Andamany a Nikobary 8 248 380 581 Port Blair
Čandígarh 114 1 055 450 Čandígarh
Dádra a Nagar Havelí 491 343 709 Silvassa
Daman a Diú 112 243 247 Daman
Dillí 1 485 16 787 941 Dillí
Lakadivy 32 64 473 Kavarattí
Puttučéri 479 1 247 953 Puttučéri

Najvýznamnejšie dynastie historických štátnych útvarov na území dnešnej Indie (vrátane území dnešného Pakistanu a Bangladéša)
Oblasť / štát (resp. sídelné mesto) Dynastia
severná India
Magadha Šaišunágovci 413 – 345 pred n. l.
Nandovci 343 – 321 pred n. l.
Maurjovci (Maurjská ríša) 321 – 184 pred n. l.
Šungovci 184 – 75 pred n. l.
Kánvovci 75 – 26 pred n. l.
Guptovci asi 275 – asi pol. 6. stor.
Sthánvíšvara (dnes Thánésar) Pušjabhútiovci 580 – 647
Kanaudž (Kannaudž) gurdžarskí Pratihárovci 730 – 1027
Ghór Šansabovci (aj Ghórovci) 1173 – 1206
Dillíjsky sultanát Muizzíovci (tzv. otrocká dynastia) 1206 – 1290
Chaldžíovci 1290 – asi 1320
Tughlakovci 1320 – 1414
Sajjidovci 1414 – 1451
Lódíovci 1451 – 1526
Súrovci 1540 – 1555
mogulská ríša Veľkí Moguli (Veľkí Mughali, Mogulovci) 1526 – 1858
Džaunpur Šarkíovci (sultáni) 1394 – 1479
Avadh avadhskí navábovia 1722 – 1856
západná a severozápadná India
Severní Sakovia
Indo-sacké kráľovstvo sacká dynastia 1. stor. pred n. l. – asi 26 n. l.
Záp. Sakovia Záp. satrapovia: asi 35 – 401
Udždžain a Girinagara (dnes Džúnágarh) Kšaharátovci asi 35 – 124
Kárdamakovci 124 – 401
Kušánska ríša (územie dnešného Pakistanu) kušánska dynastia (králi) asi 15 n. l. – 176 alebo (podľa iných prameňov) okolo 226
Ghazníjsky sultanát Ghaznovci 979 – 1187
Multán (dnes v provincii Pandžáb v Pakistane) Langovci (afganská dynastia a klan) 1437 – 1525
Sindh (územie dnešného Pakistanu)
Alór (dnes Rúr) Rájovci koniec 5. stor. – 624
Čačovci 624 – 714
Mansúra, Thatta Súmrovci (aj Sámirovci) 11. stor.-pol. 14. stor.
Thatta Sammovci (džámovia) 1335 – 1521
Bhakkar Arghúnovci 1521 – 1554
Tarchánovci 1554 – 1591
Gudžarát
Valabhí Maitrakovci 456 – 766/767
Anahilaváda Čaulukjovci (aj Sólankíovci) 942 – 1299
gudžarátsky sultanát Muzaffarovci 1407 – 1573
Radžastan
Márvár Ráthórovci 13. stor. – 1581
Šákambharí (dnes Sámbhar) Čáhamánovci zač. 7. stor. – 1192
Kašmír
Šrínagar Kárkótovci 627 – 856
Utpalovci 856 – 939
Jašaskarovci 939 – 949
Parvaguptovci 949 – 1003
prvá lóharská dynastia 1003 – 1101
druhá lóharská dynastia 1101 – 1172
Vuppadévovci 1172 – 1286
Sinhadévovci asi 1286 – 1320
Šrínagar sultáni:
Šáhmírovci 1339 – 1561
Čákovci 1561 – 1589
kniežatstvo Kašmír a Džammú maharadžovia 1846 – 1949 (1952)
stredná India
Khadžuráho (Khardžuraváhaka) Čandéllovci 1. štvrtina 9. stor. – 1315
Tripurí Kalačuríovci asi 845 – 1180, 1211
Mévár Guhilovci, st. rodová vetva (rávalovia) 8. stor. – 1303
Sisódijovci (ránovia) 1314 – 1971
Málva Paramárovci 967 – 1305
sultanát Málva Ghóríovci 1401 – 1436
Chaldžíovci 1436 – 1531
Chándéš Fárúkovci (cháni) 1370 – 1600
východná India
Bengálsko
Pátaliputra Pálovci 750 – 1161
Nadija, Lakhnautí Sénovci 1095 – 1205
Lakhnautí sultáni:
Iljásšáhovci 1345 – 1414
Ganéšovci (rod rádžu Ganéša) 1415 – 1436
Gaur Iljásšáhovci (obnovená dynastia) 1437 – 1487
habešská dynastia (Habaší) 1487 – 1494
Husainšáhovci 1494 – 1539
Súrovci 1539 – 1564
Tánda Karráníovci 1564 – 1576
Muršidábád bengálski navábovia 1715/16 – 1770
Urísa
kráľovstvo Kalinga Vých. Gangovia 1038 – 1435
Gadžapatiovci (Kapiléndrovci) 1435 – 1540
Dekan
Pratišthána (dnes Paithan) Sátaváhanovci asi 30 pred n. l. – 203 n. l.
Bádámi (aj st. názov Vátápi) Čálukjovci okolo 550 – 757
Mánjakhéta (dnes Malkhéd) Ráštrakútovci 756 – 973
Kaljání Čálukjovci (z Kaljání) 973 – 1189
Dévagiri (dnes Daulatábád) a neskôr Séunapura (dnes Sinnar) Séunovci (Jádavovia) (9. stor.) 1185 – 1310
Varangal Kákatíjovci asi 950 – 1323
Dvárasamudra (Dórasamudra, dnes Halébíd) Hojšálovci (aj Hójašálovci) asi 1040 – 1345
Bahmanský sultanát Bahmanovci (sultáni) 1347 – 1527
Ahmadnagar Nizámšáhovci 1490 – 1633
Bérár Imádšáhovci 1484 – 1574
Bídar Barídšáhovci 1528 – 1619
Bídžápur Ádilšáhovci 1490 – 1686
Gólkonda Kutubšáhovci 1518 – 1687
Maráthska ríša Bhónsléovci (čhatrapatiovia) 1674 – 1777
péšvovia (dedičná funkcia) 1713 – 1818
Nágpur Bhónsléovci 1818 – 1853
Hajdarábad nizámovia z Hajdarábadu 1724 – 1948
južná India
Kančípuram (Kančí) Pallavovci asi pol. 3. stor. – 903
Thandžavur (Taňčávúr), Gangaikondačólapuram a i. Čolovci 4. – 5. stor. – 1279
Korkai (Kolchi), Madurai Pándjovci asi 590 – 1310
Vidžajanagarské kráľovstvo Sangamovci 1336 – 1485
Sáluvovci 1485 – 1490
Tuluvovci 1490 – 1570
Araviduovci 1570 – 1649
Karnátak karnátackí navábovia (aj navábovia z Árkádu) 1692 – 1855
Maisúr (1761 – 99 Maisúrsky sultanát) Odejárovci (angl. Wodeyars) 1399 – 1947

Prezidenti
1950 – 1962 Rádžéndra Prasád
1962 – 1967 Sarvépalli Rádhákrišnan
1967 – 1969 Zákir Husain
1969 – 1969 Varáhagiri Vénkata Giri (úradujúci)
1969 – 1969 Muhammad Hidájatulláh (úradujúci)
1969 – 1974 Varáhagiri Vénkata Giri
1974 – 1977 Fachruddín Alí Ahmad
1977 – 1977 Basappa Danappa Džátti (úradujúci)
1977 – 1982 Nílam Saňdžíva Reddi
1982 – 1987 Gjání Zail Singh
1987 – 1992 Rámasvámí Vénkataráman
1992 – 1997 Šankar Dajál Šarma
1997 – 2002 Kočeril Ráman Nárájanan
2002 – 2007 Abul Bákir Zainulábidín Abdul Kalám
2007 – 2012 Pratibha Dévísinh Pátilová
2012 – 2017 Pranab Mukhardží
od 2017 Rám Náth Kóvind

Predsedovia vlády
1947 – 1964 Džaváharlál Néhrú
1964 – 1964 Gulzárílál Nanda (úradujúci)
1964 – 1966 Lál Bahádur Šástrí
1966 – 1966 Gulzárílál Nanda (úradujúci)
1966 – 1977 Indira Gándhíová
1977 – 1979 Mórárdží Raňčhóddží Désáí
1979 – 1980 Čaran Sinh
1980 – 1984 Indira Gándhíová
1984 – 1989 Rádžív Gándhí
1989 – 1990 Višvanáth Pratáp Singh
1990 – 1991 Čandra Šékhar
1991 – 1996 Pámulapátti Vénkata Narasinha Ráo
1996 – 1996 Atal Bihárí Vádžpéjí
1996 – 1997 Haradanahalli Doddegauda Déva Gauda
1997 – 1998 Indra Kumár Gudžrál
1998 – 2004 Atal Bihárí Vádžpéjí
2004 – 2014 Manmóhan Singh
od 2014 Naréndra Módí

indián

indián [vl. m.] — okrasné plemeno holubov (→ bradavičnaté holuby) vyšľachtené v Anglicku, pochádzajúce z Orientu. Indiány majú výrazne vyvinuté nadnozdrie, tanierovité bradavičnaté obočnice a krátky zobák (nadnozdrie mladých holubov je hladké a iba mierne zväčšené).

indická otázka

indická otázka — termín, ktorým sa niekedy označuje problém riešenia britsko-indických vzťahov v procese národnoemancipačných snáh v Indii od konca 19. až do polovice 20. stor.; → India, Dejiny.

indický tanec

indický tanec — doklady o najstarších prejavoch indického tanca pochádzajú z obdobia pred n. l.; maľby z kamennej doby v sústave skalných a jaskynných úkrytov Bhímbétka (pri Bhópále v dnešnom členskom štáte Madhjapradéš) zobrazujú o. i. tanečné a hudobné výjavy, ďalšie pochádzajú z harappskej kultúry. Zmienky o tanci pri obradoch prinášajú aj najstaršie literárne pamiatky védy. Významným dokladom z ranobuddhistického obdobia sú početné reliéfy a maľby zobrazujúce tanečné výjavy (Bhárhut, Sánčí, Amarávatí; Adžanta). Staroindické teoretické dielo (okolo 2. stor. n. l.) Nátjašástra kodifikuje dramatické umenia a uzákoňuje princípy vzniku každého dramatického predstavenia i tanca; uvádza tanečné pózy (karaná), spôsoby státia, pohybov (nôh, tela, šije, zreníc očí), pohľadov a symbolických gest (→ mudra). Mladšie je dielo Zrkadlo gest (Abhinaja darpana, 2. stor. n. l.) od Nandikéšvaru. Obidva tieto spisy tvoria základ všetkych škôl indického tanečného umenia. Klasický indický tanec rozlišuje tri druhy tanečného prejavu: nátja (dramatický – slúži na vyjadrenie deja drámy), nritta (nrtta, čistý – pozostáva zo štylizovaných pohybov, póz akrobatických prvkov; delí sa na višama – akrobatický, vikata – používajúci „vykĺbené“ údy, a laghu – ľahký, pôvabný, na pološpičkách s prídupmi) a nritja (nrtja, výrazový, ktorý má bháva – emóciu, náladu, aj rasa – chuť), z hľadiska dynamiky sa rozoznáva tandava (energický, prudký, dynamický, živelný a náruživý tanec mužského charakteru; pôvodný tanec boha Šivu) a lasja (nežný, pôvabný a jemný tanec ženského charakteru; pôvodný tanec bohyne Párvatí). Používa sa veľa druhov póz, chôdze, skokov, otáčaní, gest a i. V Indii sa rozlišujú štyri tanečné štýly (školy): → bharatanátjam, → kathakali, → kathak a → manípurí. K známym interpretom, ktoré sprístupnili indický tanec aj za hranicami Indie, patria napr. tanečníci R. Gopal, U. Šankar a Rukmíní Déví Arundale (*1904, †1986).

indiferenčná mapa

indiferenčná mapa — súbor alebo sieť indiferenčných kriviek, ktoré sa vzďaľujú od bodu 0 a nikdy sa nepretnú. Čím vyššie leží indiferenčná krivka, tým vyššiu užitočnosť prináša spotrebiteľovi kombinácia dvoch statkov.

indiferentný

indiferentný [lat.] —

1. ľahostajný, nevšímavý;

2. nedôležitý, nezáväzný;

3. nejednoznačný.

indigenofyt

indigenofyt [lat.] — človekom nezámerne introdukovaný rastlinný druh, ktorý však úplne zdomácnel a rastie aj na pôvodných stanovištiach, napr. vŕbovka (Epilobium).

indignita

indignita [lat.] — nedôstojné správanie; práv. dedičská nehodnosť.

indikatív

indikatív [lat.] — oznamovací spôsob.

indiskrétny

indiskrétny [lat. + fr.] —

1. neohľaduplný, netaktný, prostoreký, vtieravý;

2. nezachovávajúci dôverné informácie v tajnosti; opak: diskrétny.

indisponibilný

indisponibilný [lat.] — taký, ktorým nie je možné disponovať (voľne zaobchádzať).