Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 83 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

(in) continuo

(in) continuo [kon- -ó; lat.] —

1. nepretržite, súvisle, bez prerušenia;

2. ihneď, okamžite.

impala

impala, Aepyceros [zuluština] — rod dutorohých prežúvavcov patriaci do podčeľade Aepycerotinae z čeľade turovité, hovorovo nazývaná antilopa. Patrí sem jediný druh impala červenkavá (Aepyceros melampus, v niektorých zoologických systémoch gazela impala) z južnej a východnej Afriky, s 2 poddruhmi: Aepyceros melampus melampus a Aepyceros melampus petersi. Má štíhle 70 – 92 cm vysoké telo, hmotnosť 40 – 76 kg, pieskovej až červenohnedej farby, na zadnej časti s tromi čiernymi zvislými pásmi (2 na stehnách a 1 v strede chvosta) a s bielym bruchom; 45 – 92 cm dlhé lýrovité prstencovité rohy majú iba samce. Výborne skáče, jediným skokom prekoná okolo 10 m. Samce sa počas ruje ozývajú hlasným chrapľavým chrochtaním.

imperáta

imperáta [lat.], Imperata, aj krvavá tráva, alang-alang — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Patrí sem napr. 50 – 300 cm vysoká imperáta valcovitá (Imperata cylindrica) s dlhými čiarkovitými, okolo 2 cm širokými listami v strede s výraznou svetlou žilnatinou, ktorá pochádza z juhovýchodnej Ázie, ale vyskytuje sa aj v Austrálii, Južnej Afrike a v Mikronézii. Imperáta sa používa najmä na výrobu rohoží, striech a obydlí, na výrobu papiera a dekoračných predmetov i v tradičnej čínskej medicíne; ozdobné kultivary sa pestujú ako okrasné trávy. Pre schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach sa využíva pri protieróznej výsadbe (napr. na juhovýchode USA na suchých piesočných územiach).

imperátor

imperátor [lat.] —

1. pôvodne v antickom Ríme označenie vojenského postavenia rímskych úradníkov, ktorí velili vojsku (konzul, prétor). Postupne sa zmenilo na čestný titul, ktorým vojaci oceňovali svojho veliteľa za víťazstvo. V období republiky titul potvrdzoval senát, počas cisárstva prijímali cisári titul len za vojenské víťazstvá (opakovane prijatý titul sa neskôr stal dôležitou datovacou pomôckou). Od 3. stor. n. l. vyhlásenie určitej osoby za imperátora znamenalo jeho nárok na cisársky trón, koncom antiky sa už označenie imperátor rovnalo titulu cisár (→ impérium);

2. oficiálny titul vládcu Ruskej ríše (1721 – 1917); → cár.

imperfektum

imperfektum [lat.] — sémantická (významová) kategória, tzv. nezavŕšený dej, ktorý sa vyjadruje slovesami nazývanými imperfektíva (opakom sú perfektívne slovesá, → perfektum), napr. pracovať, čítať, hrať sa. V jazykoch, v ktorých jestvuje lexikálno-gramatická kategória slovesného vidu, vyjadrujú imperfektíva význam nedokonavosti. Širšou, negramatikalizovanou kategóriou je aktionsart, t. j. spôsob priebehu slovesného deja. V rámci neho sa imperfektívam (nazývaným aj duratíva) pripisuje význam neobmedzeného priebehu deja alebo udalosti. Rozdeľujú sa na slovesá s opakovaným významom (napr. hladkať, trepotať sa), s významom intenzity (revať, chľastať) a s významom zdrobnenosti (sadkať si). Tvorenie imperfektívneho slovesa od dokonavého sa označuje ako imperfektivizácia, napr. daťdávať, kúpiťkupovať, prospieťprospievať.

impertinencia

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

impetigo

impetigo [lat.] —

1. lek. sladké chrasty — povrchový zápal kože spôsobený bakteriálnou infekciou (streptokoky, stafylokoky). Vyskytuje sa prevažne u detí predškolského veku najmä v letných mesiacoch, u dospelých je zväčša druhotnou komplikáciou iných kožných ochorení. Chorobné prejavy sú lokalizované na odhalených častiach tela (najmä na tvári, v okolí nosa a úst). Na zapálenej koži vznikajú pľuzgieriky, ktorých obsah je spočiatku číry, neskôr sa skalí a následne mení na medovožlté chrasty. Infekcia sa prenáša priamym kontaktom alebo nepriamo prostredníctvom šatstva alebo uterákov (častá je autoinfekcia, napr. z oblasti nosovej sliznice), zdrojom infekcie je chorý so stafylokokovou alebo streptokokovou infekciou kože alebo slizníc horných dýchacích ciest. Liečba: lokálna aplikácia antibakteriálnych krémov, pri rozsiahlejšom výskyte podávanie antibiotík; dôležitá je osobná hygiena (časté umývanie antibakteriálnymi mydlami, výmena bielizne);

2. veter. difúzna alebo ložisková infekcia kože najčastejšie malých, spravidla ešte cicajúcich prasiatok (výnimočne dospelých zvierat) zapríčinená prienikom baktérií Staphylococcus aureus cez poranenú kožu. V povrchových vrstvách kože vznikajú drobné pľuzgieriky, ktoré praskajú a pokrývajú sa tenkými hnedosivými lístkovitými chrastami, ktoré sa postupne odlupujú. Difúznu formu spravidla sprevádza horúčka. Liečba: antibiotická; v prevencii je potrebné dôsledne sledovať zoohygienické podmienky.

implantát

implantát [lat.] —

1. farmakol. lieková forma umožňujúca podanie liečiva v mieste účinku. Aplikuje sa pod kožu, vnútrosvalovo alebo vnútrožilovo (priamo na miesto pôsobenia alebo do krvného obehu). Použitím implantátu sa dosahuje jeho plynulé, predĺžené alebo riadené uvoľňovanie a znížený výskyt nežiaducich účinkov. Vo forme implantátu možno dodať liečivo aj na miesta, ktoré sú inými spôsobmi aplikácie ťažko dostupné. Implantáty sa delia na vstrebateľné, obsahujúce okrem liečiva aj biologicky odbúrateľné pomocné látky (nosiče), a nevstrebateľné, ktoré slúžia výhradne na transport liečiva a po jeho vyčerpaní sa musia z organizmu odstrániť;

2. lek. cudzorodé teleso, ktorého cieľom je nahradiť stratenú, nefungujúcu alebo nedostatočnú biologickú štruktúru (orgán, časť tela, tkanivo). Implantáty sa zhotovujú zo špeciálnych biomateriálov, ktoré sa vyrábajú z kovov, keramiky (→ biokompatibilná keramika) alebo z polymérnych organických látok, pričom je veľmi dôležitá biokompatibilita používaných materiálov. Niektoré implantáty obsahujú elektroniku a mikroprocesory, napr. kochleárny implantát a kardiostimulátor. V súčasnosti sa implantáty využívajú najmä v zubnom lekárstve (zubný implantát), v ortopédii (kĺbové implantáty), v plastickej a estetickej chirurgii (prsné implantáty, bradové implantáty, kožné výplňové implantáty), v kardiochirurgii (implantáty srdcových chlopní), ale aj v gynekológii (podkožný antikoncepčný implantát) a urológii (penilný implantát, testikulárny implantát).

implicitný

implicitný [lat.] — zahrnutý, obsiahnutý v niečom, priamo nevyjadrený; opak: explicitný.

implikácia

implikácia [lat.] — log. zložený výrok (alebo výroková forma, v informatike nazývaná aj logická funkcia) utvorený z antecedentu a konzekventu pomocou výrokovej spojky – implikátora, ktorá zodpovedá korelovanej dvojici ak – tak z prirodzeného jazyka; príkladom implikácie v prirodzenom jazyku je súvetie s vedľajšou vetou podmienkovou: ak A, tak B. Pre výroky A a B platí pravdivostná tabuľka. Implikátor sa obvykle zapisuje znakom znak ⇒ alebo →. V logike sa okrem štandardnej, tzv. materiálnej implikácie (názov pochádza zo stredovekej terminológie supossitio materialis a nemá žiadnu obsahovú konotáciu) rozlišujú aj iné druhy implikácie (striktná, Diodorova).

Pravdivostná tabuľka implikácie
A B A → B
0 0 1
0 1 1
1 0 0
1 1 1

implózia

implózia [lat.] — náhle vyrovnanie vonkajšieho pretlaku s tlakom v pôvodne uzavretej nádobe; opak explózia. Napr. pri vákuovej obrazovke, z ktorej je vyčerpaný vzduch, prudké vyrovnanie tlaku smerom dovnútra spôsobí jej deštrukciu, t. j. implóziu obrazovky.

imponovať

imponovať [lat.] — vzbudzovať úctu, obdiv, uznanie, rešpekt, pôsobiť silným, dobrým dojmom, páčiť sa.

impotencia

impotencia [lat.] — neschopnosť, nemohúcnosť; lek. v užšom význame u muža neschopnosť súlože (impotencia coeundi), v širšom význame aj neplodnosť (u muža – impotencia generandi, u ženy – impotencia concipiendi), ako aj neschopnosť ženy donosiť plod (impotencia gestandi). Zo sexuologického hľadiska ide o širší termín, ktorý zahŕňa aj problémy s libidom (impotencia concupiscentia), ejakuláciou (impotencia ejaculandi) a s dosiahnutím orgazmu (impotencia satisfactionis). Termín impotencia je preto nepresný, v súčasnosti sa používa menej pejoratívny termín erektilná dysfunkcia.

Erektilná dysfunkcia je porucha sexuálnej funkcie charakteristická neschopnosťou muža dosiahnuť a primerane dlho udržať erekciu potrebnú na uspokojivý pohlavný styk. Môže byť primárna (prejavuje od začiatku pohlavného života) alebo sekundárna (vzniká v dôsledku iného ochorenia). Ak sa objavuje iba v určitých situáciách a s určitou partnerkou, ide o selektívnu erektilnú dysunkciu, ak muž nemá dostatočnú erekciu za žiadnych okolností a so žiadnou partnerkou, o generalizovanú erektilnú dysfunkciu. Najčastejšou príčinou vzniku primárnej erektilnej dysfunkcie je arteriálna dysplázia tepien penisu (ide o poruchy vývinu tepien penisu), najčastejšími príčinami vzniku sekundárnej erektilnej dysfunkcie sú vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia prostaty, cukrovka, nervové a hormonálne poruchy, zo psychických príčin sú to depresie, stres, strach z neúspešného pokusu o súlož, nedostatok sexuálnych podnetov, partnerské problémy, dlhodobá sexuálna abstinencia alebo aj nerozpoznaná menšinová sexuálna orientácia. Známe sú aj nežiaduce účinky niektorých liekov, ktoré sa užívajú pri rôznych ochoreniach (napr. na liečbu vysokého krvného tlaku alebo psychiatrických liekov).

impozantný

impozantný [fr.] — pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý.

impregnácia bunkových blán

impregnácia bunkových blánbiol. nahromadenie organických látok, napr. lignínu a suberínu, v celulózových stenách buniek.

impressit

impressit [lat.], skratka imp. — slovo stojace na grafických listoch pred alebo za menom tlačiara (impressit = vytlačil).

impulzívnosť

impulzívnosť [lat.] — prudkosť, výbušnosť, neuváženosť; spôsob konania, pri ktorom jednotlivec bez zvažovania reaguje na určité, najmä neočakávané situácie alebo na situácie so značným emočným nábojom. Impulzívnosť môže patriť k prejavom povahy či temperamentu, ale aj k prejavom duševných porúch. Impulzívne reakcie ako nemotivované, bezprostredné reakcie na podnety sú podobné reflexnému (mimovoľnému) konaniu, pri ktorom chýba fáza rozhodovania a voľba primeraných prostriedkov na dosiahnutie cieľa; sú prejavom poruchy procesu rozhodovania, ktorý zabezpečuje prispôsobivosť, primeranosť a účelnosť správania. Cieľ konania nemusí byť zrejmý. Impulzívnym konaním môže byť napr. sebapoškodenie, ktoré má charakter samovražedného pokusu, alebo agresívne konanie voči okoliu. Impulzívne reakcie môžu byť krátkodobé, vyskytujú sa však impulzívne stavy, pri ktorých ide o pretrvávajúce poruchy (napr. dipsománia, dromománia, pyrománia, kleptománia a gamblerstvo; patologické impulzívne reakcie sa často vyskytujú pri psychózach).

imunizácia

imunizácia [lat.] — postup, pomocou ktorého sa v organizme určitého jedinca vyvolá stav imunity. Rozlišuje sa aktívna imunizácia, keď si organizmus po stimulácii imunitného systému antigénom sám vytvára špecifické protilátky a výkonné lymfocyty, a pasívna imunizácia, keď sa do organizmu dodávajú hotové špecifické protilátky, prípadne lymfocyty vzniknuté v inom jedincovi. Každá z týchto dvoch typov imunizácie môže byť prirodzená alebo umelá. Prirodzená aktívna imunizácia sa uskutočňuje v organizme počas prekonávania infekčného ochorenia, umelá aktívna imunizácia umelým podávaním príslušných antigénov, najmä usmrtených alebo oslabených mikroorganizmov a ich súčastí (→ očkovanie). Prirodzená pasívna imunizácia sa uskutočňuje prechodom protilátok (u človeka triedy IgG) cez placentu a materské mlieko z matky na plod, umelá pasívna imunizácia aplikovaním hotových protilátok vzniknutých v inom jedincovi. Umelá aktívna imunizácia sa vykonáva s cieľom ochrany pred určitým ochorením (prevencia), cieľom umelej pasívnej imunizácie je zvyčajne liečebný zásah už počas prebiehajúceho ochorenia.

imunopatológia

imunopatológia [lat. + gr.] — hraničný vedný odbor imunológie a patológie. Študuje chorobné zmeny vznikajúce ako následok abnormálnych, zle koordinovaných (hypersenzitívnych, autoimunitných, autozápalových) alebo nedostatočných imunitných odpovedí (→ imunodeficiencie), ako aj príčiny týchto zmien a možnosti ich diagnostiky.

imunoprecipitácia

imunoprecipitácia [lat.] — tvorba precipitátu (jemnej zrazeniny) pri reakcii rozpustného antigénu s protilátkou. Uskutočňuje sa v roztoku (→ sérologické reakcie) alebo v polotuhom gélovom prostredí (→ imunodifúzia).

imunostimulácia

imunostimulácia [lat.] — nešpecifické zvýšenie stupňa nešpecifickej (vrodenej) alebo špecifickej (získanej) imunity jedinca; zvyšovanie imunity. Prejavuje sa zvýšenou rýchlosťou a intenzitou imunitnej odpovede na rôzne antigény, osobitne proti patogénnym baktériám, vírusom a nádorovým bunkám. Môžu ju vyvolať aj niektoré imunostimulanciá podávané pri primárnych alebo sekundárnych imunodeficienciách, keď je nevyhnutné stimulovať imunitu k vyššej výkonnosti jednotlivých zložiek imunitného systému (→ imunofarmaká).

imunosupresia

imunosupresia [lat.] — utlmenie imunitných odpovedí organizmu vonkajšími zásahmi; potlačenie imunity. Môže byť zámerné pri imunosupresívnej liečbe (→ imunofarmaká) alebo náhodné a nežiaduce, napr. pôsobením rádioaktívneho žiarenia, niektorých liečiv (najmä cytostatík) a bakteriálnych toxínov.

in-

in- [lat.] —

1. predpona s významom v, do;

2. predpona vyjadrujúca zápor.

in abstracto

in abstracto [-straktó; lat.] — v abstraktnej rovine, abstraktne, vo všeobecnosti; opak: in concreto.

in a jo

in a jo [jap.] — v japonskej mytológii ženský a mužský princíp. Podľa mýtov na počiatku in a jo spočívali spolu vo vajíčku chaosu, potom sa vajce rozdvojilo, a tak vznikli nebo a zem plávajúca na vode.

inaptus

inaptus [lat.] — neschopný, nevhodný, neoverený, nespoľahlivý, opak: aptus; inaptus labori (aj inaptus ad laborem; labore inaptus) – práceneschopný.

Inc.

Inc. — skratka Incorporated Company; → incorporated.

incertae sedis

incertae sedis [-té; lat.] — biol. označenie akejkoľvek taxonomickej skupiny (žijúcej i fosílnej), ktorej príbuzenské vzťahy s inými organizmami nie sú jasné alebo zatiaľ neboli (napríklad pri novo opísaných druhoch) upresnené.

incidencia

incidencia [lat.] —

1. lek. všeobecný ukazovateľ chorobnosti udávajúci počet nových prípadov ochorení za určitý čas v sledovanej populácii (absolútna incidencia) alebo počet nových prípadov v pomere k priemernému počtu exponovaných osôb (relatívna incidencia). Incidencia charakterizuje dynamiku vývoja epidemického procesu;

2. mat. zjednotenie symetrických binárnych relácií \(I_1\subset B\times B,\ I_2\subset B\times P,\ I_3\subset B\times R,\ I_4\subset P\times P,\ I_5\subset P\times R,\ I_6\subset R\times R\) definovaných medzi množinou bodov \(B\), množinou priamok \(P\) a množinou rovín \(R\) priestoru. Relácie \(I_1, I_4\) a \(I_6\) tvoria základné rovnosti na množinách \(B, P\) a \(R\). Zápis \((A, p)\in I_2\) (t. j. bod \(A\) inciduje s priamkou \(p\) a symetricky priamka \(p\) inciduje s bodom \(A\)) znamená reláciu vyjadrujúcu, že bod leží na priamke a priamka prechádza bodom. Analogické slovné spojenia vyjadrujú relácie \(I_3\) a \(I_5\). V syntetickej geometrii (teoretická podoba školskej geometrie) incidenciu nemožno definovať, len opísať jej vlastnosti axiómami incidencie.

incízia

incízia [lat.] — rez kožou alebo inými tkanivami, narezanie, chirurgické otvorenie.

incoming

incoming [-ka-; angl.] — forma prenikania na zahraničné trhy najmä v oblasti cestovného ruchu. Cestovná kancelária z jednej krajiny podniká v druhej krajine tak, že ponúka a predáva služby do tretej krajiny, napríklad Spojené kráľovstvo sprostredkúva klientom z USA, Kanady, Japonska i z Austrálie služby v ďalších krajinách.

in concreto

in concreto [konkrétó; lat.] — konkrétne; v prípade súvisiacom s určitou vecou; opak: in abstracto.

in contrario

in contrario [kontrárió; lat.] — v opačnom prípade, naopak.

in corpore

in corpore [kor-; lat.] — v plnom počte, hromadne.

incredibile dictu

incredibile dictu [-kré- diktú; lat.] — také neuveriteľné, že sa to nedá vypovedať (málo uveriteľné, aby to bolo povedané).

incus

incus [-kus; lat.] — nákovka; → sluchové kostičky.

indemnity

indemnity, angl. letter of indemnity — záručný list využívaný v medzinárodnej preprave. Vystavuje ho naloďovateľ, ktorého zaväzuje odškodniť lodiara za nesprávne údaje v predloženom prepravnom dokumente (konosamente).

indeterminácia

indeterminácia [lat.] —

1. nejasnosť, neurčitosť;

2. nepodmienenosť.

index

index [lat.] —

1. zoznam, register;
a) abecedne alebo systematicky usporiadané vyjadrenie predmetu (témy) dokumentu, ktoré odkazuje na lokáciu (umiestnenie) každého predmetu v dokumente alebo vo fonde dokumentov;
b) zoznam, súpis niečoho, napr. citačný index, indexový súbor, Index Catalogue, index zakázaných kníh;

2. bezrozmerné variabilné číslo, vo väčšine prípadov ukazovateľ pomeru dvoch alebo viacerých číselných hodnôt, resp. veličín (vzťah dvoch alebo viacerých číselných hodnôt vyjadruje ich podielom). Napr.:
a) antropol. vzájomný pomer dvoch alebo viacerých rozmerov ľudského tela; vzájomný pomer hodnôt merateľných znakov. Indexy sa získavajú z rozmerov meraných z presne stanovených antropometrických bodov. Môžu sa zisťovať z rozmerov nameraných u živých jedincov, ale aj z rozmerov získaných meraním na kostrách (v historickej antropológii). Poskytujú lepšiu charakteristiku tvarových odlišností jedincov ako absolútne rozmery. Mnohé indexy vypovedajú o proporcionálnej stavbe tela, niektoré sú dôležité z hľadiska určenia pohlavia alebo rasovej príslušnosti, pomocou ďalších sa opisujú niektoré patologické stavy, napríklad na lebke. Indexy sa zvyčajne určujú z dvoch rozmerov, pričom menší rozmer sa násobí stom a delí väčším rozmerom (vyjadrenie jedného znaku v percentách druhého znaku). Z rozmerov na lebke sa vypočítavajú lebkové indexy, napríklad dĺžkovo-šírkový index, t. j. pomer šírky a dĺžky mozgovej časti (mozgovne), a z rozmerov ostatnej kostry indexy postkraniálneho skeletu, napríklad kruro-femorálny index (t. j. pomer dĺžky píšťaly a stehnovej kosti v prirodzenom postavení);
b) astron. → farebný index, → index krivosti, → index slnečnej aktivity;
c) demogr. index čistej emigrácie (→ emigrácia), index čistej imigrácie (→ imigrácia), index vitality (→ vitalita);
d) ekon. metodický štatistický nástroj hodnotenia vývoja ukazovateľov; kvantitatívna veličina, ktorá je výsledkom porovnávania javov v čase, priestore alebo druhovo (vecne). Porovnávané veličiny sú extenzitné (objemové) alebo intenzitné (úrovňové). Typickým predstaviteľom extenzitných veličín je množstvo \(q\) a intenzitných veličín najčastejšie cena \(p\). V praxi sa využívajú najmä časové indexy, pri konštrukcii ktorých sa rozlišuje základné obdobie 0 a bežné obdobie 1. Z hľadiska homogenity súboru, ktorý sa porovnáva, sa rozlišujú individuálne indexy (porovnávajú homogénne javy) a súhrnné indexy (porovnávajú heterogénne javy). Individuálne indexy sa ďalej členia na jednoduché indexy, ktoré vznikajú ako pomer extenzitnej alebo intenzitnej veličiny v bežnom a základnom období, a zložené indexy, ktoré vznikajú ako pomer súčtov extenzitných veličín alebo ako priemer agregovaných (zoskupených, celková hodnota sa stanovuje na základe čiastkových hodnôt) intenzitných veličín v bežnom a základnom období. Medzi individuálne zložené indexy patria index premenlivého zloženia vyjadrujúci relatívnu zmenu priemernej intenzitnej veličiny, index stáleho zloženia charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú iba zmenou p a index štruktúry charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú zmenou \(q\). Medzi týmito indexmi platí multiplikatívny vzťah, t. j. index premenlivého zloženia je súčinom indexu stáleho zloženia a indexu štruktúry.

Súhrnné indexy v agregátnom tvare porovnávajú dva tzv. agregáty, ktoré vznikli ako súčet súčinov veličín \(p\) a \(q\) \((\sum p\cdot q)\). Existujú tri typy súhrnných indexov: hodnotový index porovnávajúci agregát z bežného obdobia s agregátom zo základného obdobia, cenový index porovnávajúci uvedené agregáty za predpokladu, že extenzitná veličina \(q\) sa nemení, teda je zo základného alebo z bežného obdobia, a objemový index porovnávajúci agregáty za predpokladu stálosti intenzitnej veličiny p. Súhrnný cenový a súhrnný objemový index možno okrem agregátneho tvaru vyjadriť aj v tvare váženého aritmetického priemeru (tzv. Laspeyresovho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát zo základného obdobia) alebo váženého harmonického priemeru individuálnych indexov veličín \(p\), resp. \(q\) (tzv. Paascheho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát z bežného obdobia). Tieto relatívne zmeny (po vynásobení stom vyjadrené v percentách) možno vyčísliť aj absolútne ako rozdiel čitateľa a menovateľa príslušného indexu. Tak ako pri individuálnych indexoch aj pri súhrnných indexoch platí vzťah, podľa ktorého hodnotový index je súčinom cenového a objemového indexu. V oblasti ekonómie sa vypočítava viacero indexov, napr. akciový index, Dowov-Jonesov index, index ekonomickej slobody, index ľudského rozvoja, index ľudskej chudoby, index spotrebiteľských cien, Financial Times Index a i.;
e) fyz. → index lomu; → Millerove indexy; f) geofyz. → indexy geomagnetickej aktivity; g) chem. napr. → elučný index, → cetánový index, → viskozitný index; h) lek. napr. index telesnej hmotnosti (→ telesná hmotnosť); ch) lit., jaz. → index opakovania; i) sociol. → index centrality;

3. mat.
a) číselný, písmenový alebo iný znak (resp. skupina znakov) pripájaný pred alebo za objekt určitej triedy nad alebo pod úroveň riadka (horný, resp. dolný index), napríklad \(m^{k},\ ^{n}\!l,\ h_{1},\ b^{\rm II}\) označujúci poradie objektu v určitom usporiadaní (napr. index člena postupnosti), priebeh objektu určitou množinou (index sumácie, multiplikácie, integrácie ap.) alebo druh operácie (kovariantný index, kontravariantný index ap., → tenzor). Množina všetkých indexov v určitom vzťahu sa nazýva indexová množina;
b) číselná charakteristika objektu v nejakej relácii (napr. index bodu vzhľadom na krivku, index krivky, index rozvetvenia).

4. inform. údajová štruktúra slúžiaca na rýchle vyhľadávanie údajov v databázach (→ index v databáze).

5. v technickej praxi technická značka (ryska) udávajúca nameranú alebo vypočítanú hodnotu;

6. ped. doklad vysokoškoláka obsahujúci záznamy o štúdiu (zápis kurzov alebo predmetov, rozsah prednášok, seminárov a cvičení jednotlivých kurzov, výsledky skúšok).