Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 37 z celkového počtu 37 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

i-

i- [lat.] — predpona vyjadrujúca opak (ne-).

iatro-

iatro- [jat-; gr.] — prvá časť zložených slov s významom zdravotný, zdravotnícky, liečebný.

iatropatogénia

iatropatogénia [jat-; gr.], iatropatogenéza — ujma spôsobená pacientovi vplyvom lekára, zdravotníckeho pracovníka alebo zdravotníckeho prostredia nesprávnym preventívnym, vyšetrovacím, diagnostickým alebo liečebným postupom, porušením lekárskej etiky ap. Rozlišuje sa somatická (spôsobená napr. liekmi – ich nevhodnou indikáciou alebo kombináciou; mechanickými zásahmi – chirurgickými výkonmi, rtg. žiarením) a psychická iatropatogénia (nepriaznivý stav vyvolaný verbálnou alebo neverbálnou komunikáciou).

IBC

IBC, angl. Intermediate Bulk Container — v medzinárodnej kontajnerovej doprave označenie stredne veľkého prepravného kontajnera používaného najmä na prepravu hromadného tovaru.

iberskoamerický

iberskoamerický [vl. m.] — týkajúci sa územia Strednej a Južnej Ameriky, latinskoamerický.

ibn

ibn [arab.] — syn; v moslimských a arabských krajinách často súčasť mena, v regionálnom variante aj bin. Jeho ženským variantom je výraz bint (dcéra).

Ibrahim Paša Damat

Ibrahim Paša Damat

1. → Ibrahim Paša Nevšehirli;

2. → Ibrahim Paša Pargali.

Ibsen, Henrik

Ibsen, Henrik, 20. 3. 1828 Skien – 23. 5. 1906 Christiania, dnes Oslo — nórsky dramatik. R. 1851 – 57 dramaturg Národného divadla v Bergene, 1857 – 62 umelecký vedúci Nórskeho divadla v Christianii. R. 1864 – 91 žil v zahraničí (v Taliansku a Nemecku), 1891 sa natrvalo vrátil do Nórska.

Ibsen zavŕšil vývin analytickej drámy, ktorá má korene v klasickom Grécku, a inicioval vznik sociálne angažovanej dramatiky. Jeho raná tvorba bola poznačená snahou o vytvorenie prijateľnej koncepcie národnej drámy ovplyvnenej cudzorodými vplyvmi, napr. severskými eposmi, francúzskou, tzv. salónnou drámou a dánskymi divadelnými tradíciami. Na pozadí realisticky načrtnutej charakterizácie úspornými prostriedkami rozvíjal dej postavený na dynamických dialógoch a vyhranených charakteroch postáv.

V prvej hre Catilina (1850) dominuje téma rebelujúceho hrdinu a deštruktívnej partnerky vyskytujúca sa v Ibsenových dielach v mnohých obmenách. Hry Komédia lásky (Kjærlighedens komedie, 1862) a Nápadníci trónu (Kongs-Emnerne, 1863; slov. 1965) naznačujú nové ideové smerovanie a úsilie riešiť aktuálne spoločenské témy. V Nemecku dokončil medzinárodne úspešnú dramatickú poému Brand (1866), tragický príbeh kňaza, ktorý nekompromisnosťou ohrozuje svojich najbližších. Veršovaná, romanticky ladená dráma Peer Gynt (1867; slov. 1966, prebásnil M. Rúfus), alegorická kritika ľudskej nedokonalosti a malosti, je pokladaná za nórsku národnú hru. K jej popularite prispela aj scénická hudba, ktorú k nej skomponoval E. H. Grieg. Filozofickou divadelnou hrou Opory spoločnosti (Samfundets Støtter, 1877; slov. 1947 ako Piliere spoločnosti), ktorá je kritikou malomeštiactva, Ibsen prispel k rozvoju spoločenskej drámy. Témami divadelných hier Bábkový dom (Et dukkehjem, 1879; slov. 1921; známa aj pod názvom Nora, ďalšie slovenské názvy Dom bábok, Domov bábok), Strašidlá (Gengangere, 1881; slov. 1943) a Nepriateľ ľudu (En folkefiende, 1882; slov. 1960) je emancipácia žien a ich závislosť v meštianskom manželstve, finančné machinácie a deštrukčné vplyvy patriarchálnej rodiny na život jej členov.

Hra Divá kačka (Vildanden, 1884; slov. 1957) odhaľujúca problematiku tzv. životnej lži ako nevyhnutnej súčasti existencie protagonistov je aj svojou symbolickosťou považovaná za Ibsenov najzávažnejší vklad do rozvoja drámy. Odklonom od realizmu k symbolizmu sa vyznačuje i hra Rosmersholm (1886; slov. 1940). Drámy Pani z prímoria (Fruen fra Havet, 1888; slov. 1958), Hedda Gablerová (Hedda Gabler, 1890; slov. 1929), Staviteľ Solness (Bygmester Solness, 1892; slov. 1947), Malý Eyolf (Lille Eyolf, 1894), John Gabriel Borkman (1896; slov. 1958) a Keď sa my mŕtvi preberieme (Når vi døde vågner, 1899; slov. 1958) sú charakteristické symbolickou sebaanalýzou, ich protagonisti si na prahu staroby s trpkosťou uvedomujú ubúdanie tvorivých síl. Autor zbierky Básne (Digte, 1872; slov. 1970).

Na Slovensku vyšiel dvojzväzkový knižný výber z jeho hier (Nápadníci trónu, Spolok mladých, Opory spoločnosti, Nepriateľ ľudu, 1965; Domov bábok, Strašidlá, Divá kačka, Rosmersholm, Pani z prímoria, Hedda Gablerová, Staviteľ Solness, John Gabriel Borkman, Keď sa my mŕtvi preberieme, 1968), ktorú pripravil L. Obuch.

ideácia

ideácia [gr.] — podloženie činnosti ideou; tvorenie ideí; filoz. nem. Wesensschau – vo fenomenológii E. Husserla poznávací intuitívny akt nazerania podstaty, t. j. nemenného významu skúmaného predmetu (fenoménu).

ideae innatae

ideae innatae [ideé innáté; lat.] — vrodená idea.

idem

idem [lat.], skratka id. — to isté.

identický

identický [lat.] — úplne (dokonale) zhodný.

identifikátor

identifikátor [lat.] — vo všeobecnom význame súbor znakov slúžiacich na jednoznačné rozpoznanie (identifikáciu) objektu;

inform. angl. identifier — gramatická kategória programovacieho jazyka definovaná ako postupnosť písmen, číslic a znaku _ (podčiarkovník), nezačínajúca sa číslicou. Slúži na jednoznačnú identifikáciu objektov (napr. premenných, konštánt, dátových typov alebo procedúr). Ak príslušný programovací jazyk obsahuje tzv. kľúčové slová, identifikátor sa musí od nich líšiť. Význam identifikátora nie je daný sémantikou programovacieho jazyka (ako pri kľúčových slovách, napr. begin a while), ale jeho deklaráciou. Ak programovací jazyk umožňuje štruktúrovanie programu do menších celkov (podprogramov, modulov, blokov ap.), platnosť deklarácie, a tým aj identifikátora môže byť obmedzená len na časť programu.

ideo-

ideo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom idea, ideový, myšlienka, predstava, myšlienkový.

ideograf

ideograf [gr.] — znak ideografického písma.

ideografia

ideografia [gr.] — písanie pomocou ideografov; → ideografické písmo.

idio-

idio- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom vlastný, zvláštny, osobitý.

idiognózia

idiognózia [gr.] — subjektívne vedomie, uvedomovanie si seba samého.

idiograf

idiograf [gr.] — vlastnoručný podpis; rukopis.

idiografický

idiografický [gr.] —

1. rukopisný;

2. opisujúci zvláštnu, neopakovateľnú skutočnosť (→ idiografická metóda).

idiopatia

idiopatia [gr.] — choroba, ktorej príčina nie je známa.

idiopatický

idiopatický [gr.] — vzniknutý bez známej príčiny.

idiot

idiot [gr.] —

1. v minulosti označenie jednotlivca s najťažším stupňom duševnej zaostalosti (s idiociou); v súčasnosti sa termín v profesionálnej komunikácii nepoužíva, pretože nadobudol znevažujúci význam;

2. prenesene hlupák.

idiot savant

idiot savant [idjo -van; fr.] — učený idiot; jednotlivec s podpriemernou inteligenciou, ktorý však vyniká nejakou jednostrannou schopnosťou (napr. fenomenálnou pamäťou na čísla, dátumy alebo údaje); niekedy môže prejaviť obdivuhodný umelecký talent.

ido

ido, esperantido — umelý jazyk, ktorý vznikol 1907 s cieľom zjednodušiť esperanto. Väčšina esperantistov ho však odmietla, v súčasnosti sa používa zriedka.

Idra

Idra, starogr. Hydra — ostrov v súostroví Sarónskych ostrovov v záp. časti Aiginského zálivu Egejského mora patriaci Grécku, administratívne predstavuje súčasť kraja Atika, od pevniny Peloponézu oddelený úzkym prielivom; rozloha 65 km2, 2-tis. obyvateľov (2011). Je pretiahnutého tvaru v smere východ – západ. Budovaný vápencami; hornaté vnútrozemie, najmä juž. časť, maximálna výška 1 936 m n. m. Nedostatok vody sa rieši jej dovážaním z pevniny, neúrodné územie je takmer bez vegetácie. Pravidelné lodné spojenie s Pireom. Na ostrove je zakázaná motorová doprava (s výnimkou sanitného vozidla a vozidiel na zber odpadkov). Turistické stredisko, vďaka úzkostlivému dodržiavaniu charakteru zástavby majú sídla ostrova zachovanú pôvodnú atmosféru. Cestovný ruch a umelecké remeslá (výroba šperkov, keramiky, výrobkov z kože a ručne tkaných textílií, čipkárstvo) sú hlavným zdrojmi obživy miestneho obyvateľstva sústredeného na severnom, k pevnine privrátenom pobreží, kde leží i stredisko ostrova, prístavné mesto Idra (1,9 tis. obyvateľov, 2011).

IEE

IEE, The Institution of Electrical Engineers — medzinárodná profesionálna organizácia združujúca elektronikov, elektrotechnikov, výrobcov a odborníkov v oblasti informačných technológií založená 1871 ako Spoločnosť telegrafných inžinierov (Society of Telegraph Engineers) so sídlom v Londýne, najväčšia európska profesionálna spoločnosť inžinierov s viac ako 120 tis. členmi. Zabezpečovala odborné vzdelávanie umožňujúce získať rôzne profesionálne kvalifikácie a vykonávala akreditáciu univerzitných študijných programov v technických odboroch. R. 2006 sa zlúčila s IIE do IET.

IEEE

IEEE, angl. The Institute of Electrical and Electronics Engineers — najväčšia medzinárodná profesionálna nezisková organizácia usilujúca sa o pokrok v oblasti teórie a praxe najmä v elektrotechnike, elektronike, komunikácii, výpočtovej technike a informatike, združujúca elektrotechnických a elektronických inžinierov. Vznikla 1963 v New Yorku zlúčením Inštitútu rádioinžinierov (Institute of Radio Engineers, IRE, zal. 1912 v New Yorku) a Amerického inštitútu elektrotechnických inžinierov (American Institute of Electrical Engineers, AIEE, zal. 1884 v New Yorku). R. 2018 mala viac ako 420 tis. členov vo viac ako 160 krajinách sveta. IEEE tvorí 39 spoločností a viac ako 300 miestnych organizácií (napr. Československá sekcia IEEE založená 1992 v Prahe združujúca členov z Českej republiky a zo Slovenskej republiky). Najväčšou spoločnosťou v IEEE je Počítačová spoločnosť IEEE (IEEE Computer Society) združujúca takmer 60 tis. informatikov vo viac ako 400 miestnych organizáciách. IEEE je svetovým lídrom vo vývoji priemyselných štandardov (viac ako 1200), ktoré vyvíja a udržiava prostredníctvom svojej štandardizačnej asociácie (IEEE Standards Association). Každoročne podporuje a spoluorganizuje viac než 1 800 medzinárodných technických konferencií, vydáva viac ako 170 časopisov a udeľuje množstvo ocenení (napr. medzinárodnú cenu Priekopník počítačov – Computer Pioneer Award, ktorú 1996 získali aj slovenskí vedci J. Gruska, N. Frištacký a I. Plander).

IET

IET, angl. The Institution of Engineering and Technology — medzinárodná organizácia so sídlom v Londýne združujúca odborníkov z rôznych oblastí inžinierstva a techniky. Vznikla 2006 združením medzinárodnej profesionálnej organizácie IEE (The Institution of Electrical Engineers) s inštitúciou IIE (The Institution of Incorporated Engineers. R. 2018 mala vyše 160 tis. členov aktívne pôsobiacich v 150 krajinách sveta. Udeľuje viaceré ocenenia, z ktorých najvýznamnejšia je Faradayova medaila, ročne organizuje vyše 1500 konferencií, seminárov a iných odborných akcií a vydáva vyše 100 titulov odbornej literatúry vrátane monografií a vedeckých časopisov. Produkuje najvýznamnejšiu bibliografickú databázu po anglicky písanej vedeckej a technickej literatúry INSPEC, vlastní licenciu na udeľovanie profesijných kvalifikácií a akredituje univerzitné študijné programy v študijných odboroch inžinierstva a techniky.

igni-

igni- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom láva, žeravý.

ignorant

ignorant [lat.] —

1. ten, kto úmyselne dáva na vedomie nezáujem, nevšímavosť, predstiera neznalosť;

2. nevzdelanec, obmedzený človek.