Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 67 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

IET

IET, angl. The Institution of Engineering and Technology — medzinárodná organizácia so sídlom v Londýne združujúca odborníkov z rôznych oblastí inžinierstva a techniky. Vznikla 2006 združením medzinárodnej profesionálnej organizácie IEE (The Institution of Electrical Engineers) s inštitúciou IIE (The Institution of Incorporated Engineers. R. 2018 mala vyše 160 tis. členov aktívne pôsobiacich v 150 krajinách sveta. Udeľuje viaceré ocenenia, z ktorých najvýznamnejšia je Faradayova medaila, ročne organizuje vyše 1500 konferencií, seminárov a iných odborných akcií a vydáva vyše 100 titulov odbornej literatúry vrátane monografií a vedeckých časopisov. Produkuje najvýznamnejšiu bibliografickú databázu po anglicky písanej vedeckej a technickej literatúry INSPEC, vlastní licenciu na udeľovanie profesijných kvalifikácií a akredituje univerzitné študijné programy v študijných odboroch inžinierstva a techniky.

Ibsen, Henrik

Ibsen, Henrik, 20. 3. 1828 Skien – 23. 5. 1906 Christiania, dnes Oslo — nórsky dramatik. R. 1851 – 57 dramaturg Národného divadla v Bergene, 1857 – 62 umelecký vedúci Nórskeho divadla v Christianii. R. 1864 – 91 žil v zahraničí (v Taliansku a Nemecku), 1891 sa natrvalo vrátil do Nórska.

Ibsen zavŕšil vývin analytickej drámy, ktorá má korene v klasickom Grécku, a inicioval vznik sociálne angažovanej dramatiky. Jeho raná tvorba bola poznačená snahou o vytvorenie prijateľnej koncepcie národnej drámy ovplyvnenej cudzorodými vplyvmi, napr. severskými eposmi, francúzskou, tzv. salónnou drámou a dánskymi divadelnými tradíciami. Na pozadí realisticky načrtnutej charakterizácie úspornými prostriedkami rozvíjal dej postavený na dynamických dialógoch a vyhranených charakteroch postáv.

V prvej hre Catilina (1850) dominuje téma rebelujúceho hrdinu a deštruktívnej partnerky vyskytujúca sa v Ibsenových dielach v mnohých obmenách. Hry Komédia lásky (Kjærlighedens komedie, 1862) a Nápadníci trónu (Kongs-Emnerne, 1863; slov. 1965) naznačujú nové ideové smerovanie a úsilie riešiť aktuálne spoločenské témy. V Nemecku dokončil medzinárodne úspešnú dramatickú poému Brand (1866), tragický príbeh kňaza, ktorý nekompromisnosťou ohrozuje svojich najbližších. Veršovaná, romanticky ladená dráma Peer Gynt (1867; slov. 1966, prebásnil M. Rúfus), alegorická kritika ľudskej nedokonalosti a malosti, je pokladaná za nórsku národnú hru. K jej popularite prispela aj scénická hudba, ktorú k nej skomponoval E. H. Grieg. Filozofickou divadelnou hrou Opory spoločnosti (Samfundets Støtter, 1877; slov. 1947 ako Piliere spoločnosti), ktorá je kritikou malomeštiactva, Ibsen prispel k rozvoju spoločenskej drámy. Témami divadelných hier Bábkový dom (Et dukkehjem, 1879; slov. 1921; známa aj pod názvom Nora, ďalšie slovenské názvy Dom bábok, Domov bábok), Strašidlá (Gengangere, 1881; slov. 1943) a Nepriateľ ľudu (En folkefiende, 1882; slov. 1960) je emancipácia žien a ich závislosť v meštianskom manželstve, finančné machinácie a deštrukčné vplyvy patriarchálnej rodiny na život jej členov.

Hra Divá kačka (Vildanden, 1884; slov. 1957) odhaľujúca problematiku tzv. životnej lži ako nevyhnutnej súčasti existencie protagonistov je aj svojou symbolickosťou považovaná za Ibsenov najzávažnejší vklad do rozvoja drámy. Odklonom od realizmu k symbolizmu sa vyznačuje i hra Rosmersholm (1886; slov. 1940). Drámy Pani z prímoria (Fruen fra Havet, 1888; slov. 1958), Hedda Gablerová (Hedda Gabler, 1890; slov. 1929), Staviteľ Solness (Bygmester Solness, 1892; slov. 1947), Malý Eyolf (Lille Eyolf, 1894), John Gabriel Borkman (1896; slov. 1958) a Keď sa my mŕtvi preberieme (Når vi døde vågner, 1899; slov. 1958) sú charakteristické symbolickou sebaanalýzou, ich protagonisti si na prahu staroby s trpkosťou uvedomujú ubúdanie tvorivých síl. Autor zbierky Básne (Digte, 1872; slov. 1970).

Na Slovensku vyšiel dvojzväzkový knižný výber z jeho hier (Nápadníci trónu, Spolok mladých, Opory spoločnosti, Nepriateľ ľudu, 1965; Domov bábok, Strašidlá, Divá kačka, Rosmersholm, Pani z prímoria, Hedda Gablerová, Staviteľ Solness, John Gabriel Borkman, Keď sa my mŕtvi preberieme, 1968), ktorú pripravil L. Obuch.

Idra

Idra, starogr. Hydra — ostrov v súostroví Sarónskych ostrovov v záp. časti Aiginského zálivu Egejského mora patriaci Grécku, administratívne predstavuje súčasť kraja Atika, od pevniny Peloponézu oddelený úzkym prielivom; rozloha 65 km2, 2-tis. obyvateľov (2011). Je pretiahnutého tvaru v smere východ – západ. Budovaný vápencami; hornaté vnútrozemie, najmä juž. časť, maximálna výška 1 936 m n. m. Nedostatok vody sa rieši jej dovážaním z pevniny, neúrodné územie je takmer bez vegetácie. Pravidelné lodné spojenie s Pireom. Na ostrove je zakázaná motorová doprava (s výnimkou sanitného vozidla a vozidiel na zber odpadkov). Turistické stredisko, vďaka úzkostlivému dodržiavaniu charakteru zástavby majú sídla ostrova zachovanú pôvodnú atmosféru. Cestovný ruch a umelecké remeslá (výroba šperkov, keramiky, výrobkov z kože a ručne tkaných textílií, čipkárstvo) sú hlavným zdrojmi obživy miestneho obyvateľstva sústredeného na severnom, k pevnine privrátenom pobreží, kde leží i stredisko ostrova, prístavné mesto Idra (1,9 tis. obyvateľov, 2011).

Idesia polycarpa

Idesia polycarpa [-kar-] — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vŕbovité. Opadavý dvojdomý, 8 – 20 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Má sivozelenú kôru, listy s priemerom 5 – 20 cm a malé žltozelené kvety zoskupené v previsnutých strapcoch, plod oranžová až tmavočervená guľovitá jedlá bobuľa s priemerom 5 – 10 cm, ktorá sa vytvára iba na samičích jedincoch; v Európe sa pestuje ako dekoratívna alebo parková drevina.

iberka

iberka [gr.], Iberis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Patrí sem napr. jednoročný, 15 – 30 cm vysoký druh iberka okolíkatá (Iberis umbellata) s jednoduchými alebo riedko rozkonárenými stonkami, s kopijovitými listami a s drobnými ružovými, fialovými, bielymi alebo purpurovými kvetmi v hustých pologuľovitých vrcholových strapcoch, plod šešuľka, ktorá pochádza z oblastí okolo Stredozemného mora; zvyčajne sa pestuje ako okrasná letnička.

ibis

ibis [egypt. > gr. > lat.] — slovenský názov viacerých rodov vtákov z čeľade ibisovité.

ibiš

ibiš [keltské jazyky > lat. > nem.], Althaea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Zvyčajne mohutné, do 2 m vysoké byliny s laločnatými listami a výraznými bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi v strapcovitých súkvetiach, diskovitý plod zložený z plôdikov. Patrí sem okolo 10 druhov, ktoré sa vyskytujú v Európe a v západnej časti Ázie, napr. liečivý druh ibiš lekársky (Althaea officinalis), z ktorého sa používa najmä koreň (napr. vo forme studeného macerátu proti nespavosti, hnačke a do mastí proti spáleninám), ďalej ibiš ružový a ibiš bledý (→ topoľovka).

ibištek

ibištek [keltské jazyky > lat. > nem.], Hibiscus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Trváce alebo opadavé byliny alebo dreviny. Patria sem napr. do 3 m vysoký ker ibištek čínsky (Hibiscus rosa-chinensis) s vajcovitými, na okraji pílkovitými listami a s nápadnými kvetmi s priemerom do 10 – 15 cm pochádzajúci z tropickej Ázie, ktorý sa pestuje v početných rôznofarebných kultivaroch ako okrasná parková či izbová rastlina (tzv. čínska ruža), 2,5 – 3 m vysoká, pravdepodobne z tropickej Afriky pochádzajúca bylina ibištek jedlý (Hibiscus esculentus, Abelmoschus esculentus), ktorý má chlpaté striedavé laločnaté listy s pílkovitým okrajom, so širokými, do 50 cm dlhými čepeľami a s 15 – 50 cm dlhými listovými stopkami, jasnožlté kvety s fialovým okrajom a jedlý mladý plod (→ okra), a jednoročná alebo dvojročná 1,5 – 4 m vysoká, z Indie pochádzajúca bylina ibištek konopný (Hibiscus cannabinus), ktorý má stonku so zvyčajne krátkymi tŕňmi, striedavé listy s dlhými stopkami a biele alebo žltkasté päťčlenné kvety, plod päťpuzdrová tobolka; nazýva sa napr. aj ambar, bombajské konope a kenaf. Pre lykové vlákna, ktoré poznali už starovekí Egypťania a ktoré sa používajú napr. na výrobu papiera, lán a rohoží, sa ibištek konopný pestuje najmä v Číne, Indii, Bangladéši, Thajsku, Vietname, Malajzii, Indonézii, Južnej Afrike a na juhu USA; zo semien sa získava jedlý olej, ktorý sa používa v potravinárstve a kozmetike.

Okolo 2 m vysoká drevina ibištek krvavý (Hibiscus sabdariffa, ibištek sudánsky, rama) so srdcovitými alebo s delenými listami a s veľkými červenkastými až tmavočervenými kalichmi kvetov, ktoré po odkvitnutí dužnatejú, sa pestuje najmä v trópoch Afriky, Ázie a Ameriky. Kalichy, ktoré obsahujú rôzne kyseliny, antokyány, flavonoidy, pektíny, vitamín C a iné látky, sa používajú na liečebné (napr. proti skleróze, na znižovanie horúčky i ako močopudná droga) a potravinárske účely (napr. na prípravu džemov a želé), ako aj na prípravu tradičného egyptského nápoja kyslej chuti, ktorý sa nazýva karkadeh, sorrel alebo rozelle.

ibizský chrt

ibizský chrt — plemeno psa zo skupiny chrty. Mohutný poľovný pes s dlhým krkom, dlhými rovnými nohami, so silnou zadnou časťou tela s tenkým, nízko nasadeným chvostom a so vzpriamenými výrazne pohyblivými ušami vyrastajúcimi v úrovni očí; výška v kohútiku 56 – 75 cm. Ibizský chrt, ktorého vyobrazenia sa nachádzajú napr. na egyptských hrobkách a keramike, sa v súčasnosti nazýva podľa ostrova Ibiza, kde v 6. stor. pred n. l. prenikli Kartáginci.

idiogram

idiogram [gr.] — schematické zobrazenie karyotypu určitého jedinca, príp. určitého druhu organizmu, znázorňujúce dôležité znaky chromozómov (napr. uloženie centroméry a satelitu, dĺžkové parametre ramien chromozómu), v prípade chromozómových aberácií aj štruktúrne a numerické zmeny chromozómov.

Iamblichos zo Sýrie

Iamblichos zo Sýrie [jam-], genitív Iamblicha, pred 115 n. l. – po 165 n. l. — grécky rétor a spisovateľ. Žil v Arménsku za vlády kráľa Soaima, titulárneho rímskeho konzula a senátora. Autor nezachovaného rozsiahleho (16 alebo až 39 kníh, v našom zmysle kapitol) ľúbostno-dobrodružného románu Rozprávanie o babylonských dobrodružstvách Sinóny a Rhodana (Tón peri Sinónin kai Rhodanén Babylóniakón logoi, po roku 165), skrátene Babylóniaka. Niektoré motívy prevzal od svojho predchodcu Charitóna.

ianuis clausis

ianuis clausis [januís klauzís; lat.] —

1. právnická formula označujúca rokovanie za zatvorenými dverami čiže s vylúčením verejnosti;

2. Venit Iesus ianuis clausis... — Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené ... Biblický citát (Jn 20,26), začiatok opisu situácie, keď podľa Jánovho evanjelia Ježiš Kristus prišiel k zhromaždeným učeníkom, aby sa aj Tomáš presvedčil o jeho vzkriesení.

iberoromanistika

iberoromanistika [vl. m.] — časť romanistiky týkajúca sa štúdia jazykov Pyrenejského (Iberského) polostrova patriacich k románskej vetve, t. j. španielčiny, portugalčiny, katalánčiny a galícijčiny vrátane ich literatúry a kultúry. Názov iberoromanistika sa používa v nemecky hovoriacich krajinách, v českom akademickom prostredí a sporadicky aj na Slovensku. Na označenie tzv. veľkých jazykov – španielčiny (lat. lingua Hispaniensis) a portugalčiny (lat. lingua Lusitana), sa používajú bežnejšie názvy hispanistika a lusitanistika.

id est

id est [lat.], skr. i. e. — to je (jest).

idioglosia

idioglosia [gr.], kryptofázia, idiolália — špecifická forma vzájomného dorozumievania, spoločný jazyk vytváraný súrodencami, najmä dvojičkami, ktorý je najbližšiemu okoliu nezrozumiteľný; aj vlastná osobitá reč dieťaťa, skomolenina príslušného jazyka, ktorej okrem najbližších osôb v rodine iní nerozumejú.

Ifikratés

Ifikratés, genitív Ifikrata, ? – 354/352 pred n. l. — aténsky politik a vojvodca. Presadil budovanie stálych opevnených táborov počas vojenských výprav a vojsko ľahkoodencov (gr. peltastai, jednotné č. peltastés) namiesto vojska ťažkoodencov (→ hopliti). Zúčastnil sa viacerých vojnových konfliktov. R. 392 pred n. l. prenikol ku Korintu, kde porazil spartský oddiel, 388/387 pred n. l. bojoval pri Dardanelách, 373 pred n. l. na čele aténskych žoldnierov v perzských službách proti Egyptu, 372 pred n. l. velil námornej výprave Atén v Iónskom mori. R. 360 pred n. l. bojoval s tráckym kráľom Kotyom (Kotys), ktorého dcéru mal za manželku, proti rodným Aténam. R. 357 – 355 pred n. l. sa stal opäť aténskym stratégom počas tzv. spojeneckej vojny, ktorá sa skončila porážkou Atén a rozpustením druhého Aténskeho námorného spolku (definitívne zanikol 338 pred n. l.). Ifikratés bol obvinený zo zrady, bol však oslobodený a krátko nato zomrel.

idiolekt

idiolekt [gr.] — individuálny jazyk jednotlivca; súbor výrazových kompetencií (prostriedkov) jednotlivých jazykových rovín používaný komunikantom najmä v rečovej praxi. Súčasťou idiolektu každého človeka bývajú napr. výber slov od nocionálnych (neutrálnych) až po emocionálne (expresívne), psychofyzické a mentálne danosti, vzdelanie, fónické (zvukové), kinetické (gestikulácia, mimika), morfologické a syntaktické prostriedky. Zvlášť výrazné sú idiosynkratické prostriedky (→ idiosynkrázia), napr. návykové opakovanie istého výrazu, gesta alebo mimiky. Rozlišujú sa aj rozdiely vo vyjadrovaní jednotlivých skupín (muži, ženy, pracovné, záujmové alebo vekovo príbuzné kolektívy), ktoré uprednostňujú určitý súbor výrazových prostriedkov (profesionalizmy, slang). Skupinové jazykové kompetencie sa nazývajú sociolekt.

ídy

ídy, lat. nominatív jednotného aj množného č. Idus — pevný deň v rímskom kalendári, ktorý pripadal na 13. alebo 15. deň v mesiaci a označoval jeho polovicu. V marci, máji, júli a v októbri boli ídy 15., v ostatných mesiacoch 13. dňom. Od pevných dní sa odpočítavali a určovali ďalšie dni. Počas marcových íd (lat. Idibus Martiis) bol 44 pred n. l. zavraždený Caesar. Ďalšími pevne určenými dňami v rímskom kalendári boli kalendy a nóny.

Ibagué

Ibagué [-ge], San Bonifacio de Ibagué — mesto v strednej Kolumbii na východných svahoch Strednej Kordillery (Andy) pod vrcholom činnej sopky Nevado del Tolima na okraji doliny rieky Magdaléna, 1 250 m n. m., administratívne stredisko departementu Tolima; 538-tis. obyvateľov (2018). Jedno z najväčších priemyselných stredísk krajiny. Priemysel potravinársky (spracovanie kávy, mlyny, pivovary), kožiarsky, strojársky, chemický, stavebných materiálov, obuvnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, ryže, tabaku a i.). Medzinárodné letisko. V okolí ťažba ropy, síry, rúd zinku a striebra.

Založené 1550 španielskymi conquistadormi ako San Bonifacio de Ibagué na mieste pôvodného indiánskeho osídlenia, neskôr pred útokmi Indiánov presunuté na súčasné miesto. R. 1854 hlavné mesto Kolumbie. Viaceré múzeá, umelecká galéria. Stredisko školstva, viacero vysokých škôl a univerzít, napr. Universidad del Tolima (založené 1945, od 1954 univerzitný štatút), významná hudobná akadémia Conservatorio del Tolima (založená 1863). V júni každoročný festival ľudovej hudby. Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Zoologická záhrada.

Ibarra

Ibarra, San Miguel de Ibarra — mesto v severnej časti Ekvádoru v podhorí Ánd na úpätí sopky Imbabura na ľavom brehu rieky Tahuando asi 70 km severne od hlavného mesta Quito, 2 220 m n. m., administratívne stredisko provincie Imbabura; 140-tis. obyvateľov (2015). Priemysel nábytkársky a textilný; umelecké remeslá (drevorezba, výroba šperkov). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny a bavlníka) s pravidelnými sobotňajšími trhmi.

Založené 1606 španielskymi conquistadormi na pôvodnom indiánskom osídlení. Napriek tomu, že väčšina historickej architektúry bola pri zemetrasení 1868 zničená, zachovalo si koloniálnu atmosféru. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva, katedrála (2. polovica 19. stor.). Turistické stredisko.

Ibbenbüren

Ibbenbüren — mesto v severozápadnom Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na úpätí Teutoburského lesa na Dortmundsko-emžskom kanáli; 52-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, energetický (tepelná elektráreň, výkon 848 MW). V blízkosti ťažba čierneho uhlia.

Vzniklo pravdepodobne koncom 8. alebo začiatkom 9. stor., písomne doložené 1146. R. 1724 mesto.

Stavebné pamiatky: evanjelický farský kostol (od 1523, trojloďová hala s neskorogotickou kazateľnicou), rímskokatolícky Kostol sv. Maurícia (1829 – 33, klasicistická hala s expresionistickými nástennými maľbami z 1927).

Viaceré múzeá, napr. múzeum motocyklov. Botanická záhrada.

Ica

Ica [ika] — mesto v juhozápadnej časti Peru v Centrálnej Kordillere na rieke Ica (ústi do Tichého oceána), administratívne stredisko departementu Ica a provincie Ica; 290-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný (najmä bavlnársky), kožiarsky, potravinársky (cukrovarnícky), vinársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka a viniča). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici.

Založené okolo 1563 Španielmi a nazvané Villa de Valverde de Ica, osídlené však omnoho skôr kultúrami Nazca a Paracas. Po zemetrasení 1569 presunuté na dnešné miesto, 1640 premenované na San Jerónimo de Ica. R. 2007 poškodené zemetrasením, počas ktorého zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Univerzita (1961), múzeum (kolekcia textilu a keramiky kultúry Nazca).

Idar-Oberstein

Idar-Oberstein [-štajn] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v pohorí Hunsrück na rieke Nahe (prítok Rýna); 28-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1933 zlúčením miest Idar, Tiefenstein a Algenrodt, súčasnú podobu nadobudlo 1969 po zlúčení s ďalšími okolitými obcami. Tradičné stredisko spracovania drahých kameňov a výroby bižutérie (od rímskej doby ťažba drahých kameňov, po vyčerpaní ložísk v polovici 19. stor. brusiarne afrických, austrálskych a juhoamerických drahých kameňov), burza drahých kameňov; ďalej kovoobrábací, kožiarsky a potravinársky priemysel.

Stavebné pamiatky: v časti Oberstein neskorogotický kostol Felsenkirche (1482, čiastočne zabudovaný do úbočia skaly), nad kostolom ruiny stredovekého hradu Burg Bosselstein (koniec 12. stor., od 17. stor. v ruinách), ruiny hradu Oberstein (1. polovica 14. stor.) so zvyškami stredovekého bergfriedu. Múzeum drahokamov (Deutsches Edelsteinmuseum), mestské múzeum, Výskumný ústav drahých kameňov, vysoké školy. Turistické stredisko.

Idrija

Idrija — mesto v západnom Slovinsku v občine Goriška na rieke Idrijca; 5,8 tis. obyvateľov (2018). Priemysel drevársky; remeslá (čipkárstvo). Cestné spojenie s Ľubľanou.

Založené koncom 15. alebo začiatkom 16. stor. v súvislosti s objavom rúd ortuti (ložiská cinabaritu objavené 1497, ťažba od 1508), jedno z najväčších a najstarších stredísk jej ťažby na svete.

Stavebné pamiatky: renesančný zámok Gewerkenegg (16. stor., dnes múzeum so zbierkou baníctva a skanzenom pôvodných banských technických stavieb v prírode), Kostol sv. Antona Paduánskeho (17. – 18. stor.).

R. 2012 boli banské diela a objekty spolu s banskými dielami a objektmi mesta Almadén v Španielsku zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Dedičstvo ortuti – Almadén a Idrija.

Igarka

Igarka — mesto v ázijskej časti Ruska v severnej časti Krasnojarského kraja na rieke Jenisej 163 km severne od polárnej kružnice v oblasti permafrostu; 4,8 tis. obyvateľov (2017, za posledné desaťročia výrazný pokles obyvateľov, 19 tis. obyv., 1989). Priemysel drevársky a rybný. Riečny prístav dostupný námorným lodiam z Jenisejského zálivu (export dreva), letisko, konečná železničná stanica na časti transpolárnej magistrály Salechard – Igarka (dĺžka 1 459 km), ktorá bola vybudovaná 1949 – 53 väzňami z gulagu a v súčasnosti je uzavretá.

Založené 1929, od 1931 mesto. Až do 50. rokov 20. stor. tam jestvoval gulag, do ktorého boli posielaní politickí väzni. Múzeum permafrostu (založené 1991), ktorého súčasťou sú zbierky dokumentujúce miestne tradície a históriu, ako aj tamojší gulag. V blízkosti ťažba ropy.

Iglesias

Iglesias [-zi-] — mesto v Taliansku v juhozápadnej časti Sardínie; 27-tis. obyvateľov (2017). Obuvnícky priemysel.

V 13. stor. bolo známe ako Villa di Chiesa, 1327 získalo mestské práva, od 1478 už ako Iglesias pod správou aragónskych kráľov. Jeho rozvoj nastal po zjednotení Talianska (1870), centrum ťažby olova, zinku a striebra (v súčasnosti ťažba zastavená).

Stavebné pamiatky: katedrála (dóm; koniec 13. stor., neskôr viackrát prestavaná), kostol San Francesco (goticko-renesančný zo 16. stor.), kostol Santa Maria delle Grazie (koniec 13. stor., prestavaný v 17. – 18. stor.), kostol Santa Maria Valverde (13. stor.), opevnený zámok Castello Salvaterra (13. – 14. stor.), banské múzeum (Museo dell’Arte Mineraria), historický archív, v blízkosti mesta botanická záhrada Giardino Montano Linasia.

Ibn Rusta

Ibn Rusta, Abú Alí Ahmad bin Umar al-Isfahání, 9. – 10. stor. — perzský cestovateľ a geograf. O jeho živote sa zachovalo iba málo dokladov. Narodil sa v Isfaháne, okolo 903 cestoval po Arábii a navštívil Jemen. Z jeho historicko-geografického spisu Kniha cenných drahokamov (Kitáb al-a’lák an-nafísa, 10. stor.) sa zachovala len malá časť. Na základe svojich skúseností v ňom podrobne opísal mestá Isfahán, Mekku, Medinu a územie Jemenu. Správy iných cestovateľov využil pri opise geografie neislamských krajín. Cenný je najmä jeho opis Novgorodu, Strednej Ázie, Chazarskej ríše, Turkov, Maďarov a Povolžských Bulharov. Dielo je dôležitým prameňom poznania dejín raných Slovanov, predovšetkým Rusov a Chorvátov.

identifikátor

identifikátor [lat.] — vo všeobecnom význame súbor znakov slúžiacich na jednoznačné rozpoznanie (identifikáciu) objektu;

inform. angl. identifier — gramatická kategória programovacieho jazyka definovaná ako postupnosť písmen, číslic a znaku _ (podčiarkovník), nezačínajúca sa číslicou. Slúži na jednoznačnú identifikáciu objektov (napr. premenných, konštánt, dátových typov alebo procedúr). Ak príslušný programovací jazyk obsahuje tzv. kľúčové slová, identifikátor sa musí od nich líšiť. Význam identifikátora nie je daný sémantikou programovacieho jazyka (ako pri kľúčových slovách, napr. begin a while), ale jeho deklaráciou. Ak programovací jazyk umožňuje štruktúrovanie programu do menších celkov (podprogramov, modulov, blokov ap.), platnosť deklarácie, a tým aj identifikátora môže byť obmedzená len na časť programu.

IEE

IEE, The Institution of Electrical Engineers — medzinárodná profesionálna organizácia združujúca elektronikov, elektrotechnikov, výrobcov a odborníkov v oblasti informačných technológií založená 1871 ako Spoločnosť telegrafných inžinierov (Society of Telegraph Engineers) so sídlom v Londýne, najväčšia európska profesionálna spoločnosť inžinierov s viac ako 120 tis. členmi. Zabezpečovala odborné vzdelávanie umožňujúce získať rôzne profesionálne kvalifikácie a vykonávala akreditáciu univerzitných študijných programov v technických odboroch. R. 2006 sa zlúčila s IIE do IET.

IEEE

IEEE, angl. The Institute of Electrical and Electronics Engineers — najväčšia medzinárodná profesionálna nezisková organizácia usilujúca sa o pokrok v oblasti teórie a praxe najmä v elektrotechnike, elektronike, komunikácii, výpočtovej technike a informatike, združujúca elektrotechnických a elektronických inžinierov. Vznikla 1963 v New Yorku zlúčením Inštitútu rádioinžinierov (Institute of Radio Engineers, IRE, zal. 1912 v New Yorku) a Amerického inštitútu elektrotechnických inžinierov (American Institute of Electrical Engineers, AIEE, zal. 1884 v New Yorku). R. 2018 mala viac ako 420 tis. členov vo viac ako 160 krajinách sveta. IEEE tvorí 39 spoločností a viac ako 300 miestnych organizácií (napr. Československá sekcia IEEE založená 1992 v Prahe združujúca členov z Českej republiky a zo Slovenskej republiky). Najväčšou spoločnosťou v IEEE je Počítačová spoločnosť IEEE (IEEE Computer Society) združujúca takmer 60 tis. informatikov vo viac ako 400 miestnych organizáciách. IEEE je svetovým lídrom vo vývoji priemyselných štandardov (viac ako 1200), ktoré vyvíja a udržiava prostredníctvom svojej štandardizačnej asociácie (IEEE Standards Association). Každoročne podporuje a spoluorganizuje viac než 1 800 medzinárodných technických konferencií, vydáva viac ako 170 časopisov a udeľuje množstvo ocenení (napr. medzinárodnú cenu Priekopník počítačov – Computer Pioneer Award, ktorú 1996 získali aj slovenskí vedci J. Gruska, N. Frištacký a I. Plander).

i-

i- [lat.] — predpona vyjadrujúca opak (ne-).

iatro-

iatro- [jat-; gr.] — prvá časť zložených slov s významom zdravotný, zdravotnícky, liečebný.

IBC

IBC, angl. Intermediate Bulk Container — v medzinárodnej kontajnerovej doprave označenie stredne veľkého prepravného kontajnera používaného najmä na prepravu hromadného tovaru.

iberskoamerický

iberskoamerický [vl. m.] — týkajúci sa územia Strednej a Južnej Ameriky, latinskoamerický.

ibn

ibn [arab.] — syn; v moslimských a arabských krajinách často súčasť mena, v regionálnom variante aj bin. Jeho ženským variantom je výraz bint (dcéra).

Ibrahim Paša Damat

Ibrahim Paša Damat

1. → Ibrahim Paša Nevšehirli;

2. → Ibrahim Paša Pargali.

ideácia

ideácia [gr.] — podloženie činnosti ideou; tvorenie ideí; filoz. nem. Wesensschau – vo fenomenológii E. Husserla poznávací intuitívny akt nazerania podstaty, t. j. nemenného významu skúmaného predmetu (fenoménu).

ideae innatae

ideae innatae [ideé innáté; lat.] — vrodená idea.

idem

idem [lat.], skratka id. — to isté.

identický

identický [lat.] — úplne (dokonale) zhodný.

ideo-

ideo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom idea, ideový, myšlienka, predstava, myšlienkový.

ideograf

ideograf [gr.] — znak ideografického písma.

ideografia

ideografia [gr.] — písanie pomocou ideografov; → ideografické písmo.