Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 830 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

intersex

intersex [lat.] — prechodný pohlavný typ, pohlavne nevyhranený jedinec, ktorého vonkajšie a (alebo) vnútorné pohlavné orgány majú znaky obidvoch pohlaví. Na určenie pohlavia sú potrebné komplexné makro- a mikroskopické anatomické vyšetrenia, ako aj cytogenetické, endokrinologické a psychologické vyšetrenia.

intersticiálna voda

intersticiálna voda — voda vypĺňajúca priestor medzi časťami horniny. Jej množstvo závisí od veľkosti prítomných minerálov, od ich tvaru, celkového objemu prázdnych pórov a i. Odstraňuje sa centrifugáciou, kompresiou alebo tlakovou (vákuovou) filtráciou.

intersticiálny

intersticiálny [lat.] — vyskytujúci sa v medzipriestore; vklinený, vsunutý.

inter vivos

inter vivos [vívós; lat.] — doslovne medzi živými, t. j. vzťah medzi živými osobami, napr. pri darovaní, pri ktorom platné právo pripúšťa len darovanie medzi živými. Opak, t. j. darovanie v prospech mŕtveho (donatio mortis causa), je neprípustný.

intestát

intestát [lat.] — osoba, ktorá zomrela bez závetu.

intestátny

intestátny [lat.] — ustanovený zákonom, nie závetom, napr. intestátne dedenie → dedenie (zo zákona).

intima

intima [lat.] —

1. vnútorná vrstva vzdušníc, predného čreva a zadného čreva hmyzu zložená z troch vrstiev (z tzv. endo-, epi- a exokutikuly);

2. vnútorný obal, vnútorná vrstva cievnej steny (tumica intima).

intina

intina [lat.] — bezfarebná tenká vnútorná vrstva bunkovej steny peľového zrna vyšších rastlín alebo výtrusu (spóry) nižších rastlín, ktorá je uložená pod vonkajšou exinou.

in toto

in toto [tótó; lat.] — vcelku, úplne, dohromady.

intraformačná brekcia

intraformačná brekcia — spevnená usadená hornina tvorená ostrohrannými úlomkami prevažne okolitých hornín. Vzniká v uzavretej sedimentačnej panve podvodnými sklzmi a zosuvmi najmä v kaňonovitých dolinách, príbrežných častiach panví, okolo koralových útesov, ako aj pri silnom vlnení, resp. pri otrasoch dna oceánskych panví.

intraformačný zlepenec

intraformačný zlepenec — zlepenec vznikajúci rozrušením a následným spevnením už existujúcich sedimentov priamo v mieste sedimentačného bazénu podobne ako intraformačná brekcia. Jednotlivé jeho úlomky sú následkom transportu opracované (zaoblené).

intra legem

intra legem [-trá lé-; lat.] — v rámci zákona.

intra muros

intra muros [-trá múrós; lat.] — medzi stenami, doma.

intrinsic factor

intrinsic factor [-sik fak-; angl.] — lek. glykoproteín vylučovaný sliznicou žalúdka, nevyhnutný na absorpciu vitamínu B12.

intro-

intro- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom dovnútra, vnútorný, vstup, vstupný.

intubácia

intubácia [lat.] — zavedenie pružnej rúrky do priedušnice (cez nos alebo cez ústa). Umožňuje mechanickú ventiláciu pľúc a odsávanie sekrétov a zabraňuje vdýchnutiu obsahu žalúdka. Intubácia je indikovaná najčastejšie pri akútnych alebo chronických obštrukciách dýchacích ciest alebo pri kardiopulmonálnej resuscitácii, často je súčasťou celkovej anestézie.

intususcepcia

intususcepcia [lat.] —

1. biol. rast bunkových stien rastlín do hrúbky, pri ktorom sa nové vrstvy vsúvajú (vmedzerujú) medzi vrstvy v už prítomnej živej hmote; → apozícia;

2. lek. → invaginácia.

Inuiti

Inuiti — v Kanade a Grónsku úradné pomenovanie Eskimákov.

inundity

inundity [lat.] — súbory sedimentov (najmä povodňové hliny) vznikajúce v inundačnej (často zaplavovanej) časti riečnych dolín. Charakteristickými znakmi inunditov sú najmä malá hrúbka, časté prechody do usadenín normálneho režimu rieky a pochované časti koreňového systému vegetácie inundačného územia.

in vacuo

in vacuo [-kuó; lat.] — v prázdnote.

invar

invar [lat. > angl.] — zliatina železa s niklom obsahujúca 36 % niklu a malé množstvo mangánu, kremíka a uhlíka (spolu menej ako 1 %), ktorá má takmer nulový koeficient lineárnej teplotnej rozťažnosti. Používa sa na výrobu presných meradiel a súčastí zariadení, ktorých činnosť a presnosť nesmie byť ovplyvnená teplotou.

invariabilita

invariabilita [lat.] — nemennosť, nepremennosť; opak: premenlivosť, variabilita.

inventárna jednotka

inventárna jednotka — súbor archívnych dokumentov rovnakého alebo príbuzného charakteru, prípadne jednotlivý dokument, ktorý má samostatný význam (na Slovensku všetky písomnosti vydané do 1526).

invertný

invertný [lat.] — obrátený, prevrátený.

invertný motor

invertný motor, aj visutý motor — radový motor s valcami obrátenými hlavami smerom nadol; valce sú pod kľukovým hriadeľom. Výhodou invertného motora v prípade leteckého motora je, že os jeho vrtule je bližšie k hornému obrysu trupu lietadla, vďaka čomu možno zmenšiť výšku podvozka.

inverzný spánok

inverzný spánok — porucha spánku, pri ktorej človek počas dňa spí a v noci bdie; porucha biologického rytmu (→ biologické rytmy). Vyskytuje sa u detí, starších ľudí a u ľudí s niektorými duševnými chorobami.

investor

investor [lat.] — ekonomický subjekt výrobného alebo nevýrobného zamerania, jeden z hlavných účastníkov investičnej výstavby, ktorý predkladá investičný zámer a financuje investičnú výstavbu; každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá svoje peňažné prostriedky použila alebo má v úmysle použiť na nákup cenných papierov vydávaných správcovskou spoločnosťou alebo zahraničnou správcovskou spoločnosťou. Inštitucionálnymi investormi sú banky, poisťovne, penzijné, investičné alebo podielové fondy a nadácie. Investori majú prístup k všetkým dôležitým informáciám o vývoji v spoločnosti a ekonomike, ktorými môže zásadne ovplyvniť ich investičnú stratégiu.

in vino veritas

in vino veritas [vínó véritás; lat.] — vo víne je pravda. Výrok v starogréčtine (en oinó alétheia) použil už v 7./6. stor. pred n. l. básnik Alkaios a neskôr v latinčine mnohí rímski autori (o. i. Plínius St.); obdobný citát je v babylonskom Talmude.

invisibles

invisibles [-zibls; angl.] — vývoz (invisible export) a dovoz (invisible import) finančných alebo osobných služieb poskytovaných v danej krajine cudzincom alebo občanom danej krajiny cudzincami, tzv. neviditeľný obchod, ktorý predstavujú napr. rôzne druhy poistenia, dopravných a cestovných poplatkov, bankových služieb, úrokov z domácich obligácií alebo dividend.

in vitro

in vitro [-ró; lat.] — v skúmavke; v umelých podmienkach; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci mimo živého organizmu alebo mimo prostredia, v ktorom sa organizmy prirodzene vyskytujú; kultivovanie mikroorganizmov alebo buniek (tkanív) odobraných z organizmu v špeciálnych laboratórnych podmienkach mimo živého organizmu. Mnohé experimenty vykonávané in vitro umožňujú testovať účinky toxických látok, vírusov a i. na bunku. Opak: in vivo.

in vivo

in vivo [vívó; lat.] — zaživa; v živom organizme; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci počas života organizmu. Mnohé experimenty sa robia in vivo napr. na laboratórnych zvieratách, ktoré slúžia ako živý model na skúmanie účinkov rôznych látok alebo mikroorganizmov. Opak: in vitro.

invokácia

invokácia [lat.] — vzývanie, uctievanie;

1. lat. invocatio — formula úvodného protokolu skladby listiny. Krátka úvodná modlitba (vzývanie Boha, Ježiša Krista či Svätej Trojice), ktorá mala na začiatku právneho pojednávania a jeho zlistinenia zabezpečiť zdar a úspech. Mohla byť slovná (verbálna) alebo monogramatická (symbolická – kríž, grécke písmená Α a Ω), osobitou formou bol chrismon, veľmi zriedkavo bola vyjadrená obidvoma spôsobmi. Invokácia sa vyskytovala len v slávnostne vyhotovených listinách;

2. úvodná časť eposu, v ktorej básnik vzýva Múzu (J. Hollý ju nazýva Umka), aby mu bola nápomocná pri písaní diela.

Umko milá, jestľiž mňe si v mích kedi prispela pesňách

Včil najvác prispej na pomoc; ťebe všecki ťi dobre

Známí sú bojové; poňeváč sama buďto na Bílích

Ňekďe Horách, buď nad Kobilú, v tvém bidľe seďícá,

Aj na Ďevín, aj na hrozné mohla vojska si patriť.

Tehdi ma už ponadíchňi; misel tvím zjasňi mi svetlom,

A všeľikú rozplaš tmu; abich tak hodňe o tíchto,

Od žádného ze všech posaváď až veščca ňereklích,

Prospevoval pótkách; a Svatopluka z mrákot i smutnéj

Vazbi na královskú hodnosť a na prestol uvédol.

(J. Hollý: Svatopluk)

involučné formy

involučné formy — morfologicky alebo inak odlišné bunky baktérií. Sú často viditeľné v starých kultúrach alebo v kultúrach vyskytujúcich sa v nepriaznivých podmienkach, napr. v prítomnosti subletálnych koncentrácií antibiotík. Väčšinou sa považujú za degenerované bunky, ich degeneráciu môže zapríčiniť napr. prítomnosť autolyzínov alebo neschopnosť syntetizovať bunkovú stenu.

Inyangani

Inyangani [-ňan-], aj Nyangani — najvyšší vrch Zimbabwe vo východnej časti krajiny v blízkosti hranice s Mozambikom na území národného parku Nyanga (vyhlásený 1926, rozloha 472 km2), 2 592 m n. m. Budovaný pieskovcami so žilami diabasov.

inzerát

inzerát [lat.] — platený tlačený oznam komerčného i nekomerčného charakteru zverejnený prostredníctvom tlače a odlíšený od ostatného textu periodika. Inzeráty sa pôvodne delili na úradné, obchodné a súkromné, v súčasnosti sa členia na textové (napr. malý oznamovateľ), textovo-obrazové a obrazové (plagátového typu, v niektorých prípadoch ich možno využiť ako predlohu bilbordov). Špecifickú formu majú experimentálne inzeráty, inzertné seriály, inzeráty v oblasti public relations ap.

inzercia

inzercia [lat.] —

1. genet. vloženie, včlenenie jedného alebo viacerých nukleotidov do nukleotidovej sekvencie; typ génovej mutácie. Včlenenie väčšieho úseku DNA (napr. vírusového genómu, plazmidovej DNA a integrónov) do chromozómu hostiteľskej bunky, ktorý sa stáva súčasťou genetickej výbavy hostiteľskej bunky, sa väčšinou označuje ako integrácia;

2. reklam. a) zverejňovanie platených oznamov (najmä inzerátov) v tlači, niekedy aj v ostatných médiách, preto sa občas zamieňa s reklamou (televízna reklama je istým druhom inzercie v televízii). Od reklamy sa inzercia líši tým, že vždy neprináša ekonomický efekt (napr. v rubrikách zoznámenie, darujem). V tlači existuje tendencia zamieňať označenie reklama s označením plošná inzercia; b) inzertná časť periodika, plocha vyhradená na inzeráty; c) v prenesenom význame aj oznamovanie vo všeobecnosti.

Inzercia vznikla v Anglicku, za prvý inzerát sa považuje inzerát uverejnený 1. 2. 1625 v novinách The Continuation of Our Weekly News. Spočiatku išlo o inzeráty literárneho a kníhkupeckého charakteru, ku ktorým neskôr pribudli oznamy o utečencoch, zlodejoch ap. Prvý inzerát vo Francúzsku bol uverejnený v tlači 1631 v La Gazette de France (→ Gazette), ktoré založil lekár T. Renaudot neskôr nazývaný otec inzercie.

inzerčné sekvencie

inzerčné sekvencie, IS elementy — krátke sekvencie DNA (dĺžka asi 650 – 1 900 bázových párov, bp) schopné transpozície (→ mobilné elementy). Obsahujú iba gény potrebné pre ich vlastnú transpozíciu (napr. gén tnp kódujúci enzým transpozázu). Na oboch koncoch IS elementov sa zvyčajne vyskytujú obrátené repetície dlhé asi 10 – 40 bp rozpoznávané príslušnými transpozázami. Integrácia IS elementov do oblasti génu zvyčajne vedie k jeho inaktivácii. Ich niekoľkonásobné kópie sú vhodným substrátom na homologické rekombinácie, často vedúce k deléciám, inverziám, duplikáciám ap. Vyskytujú sa na chromozómoch, v plazmidoch či vo fágovej DNA samostatne, príp. sú súčasťou zložených transpozónov, a zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii bakteriálneho genómu. Známe sú viaceré skupiny inzerčných sekvencií, napr. IS-1 až IS-5 a IS-102.

inzert

inzert [lat.] —

1. film. → prestrih;

2. genet. nukleotidová sekvencia vložená do inej nukleotidovej sekvencie; úsek cudzorodej molekuly DNA včlenený metódami génového inžinierstva do vektora, s ktorým sa spoločne replikuje (→ klonovanie);

3. v diplomatike text listiny (resp. jeho časť) uvedený v inej listine, ktorá takto text publikovanej listiny overovala (potvrdzovala hodnovernosť odpisu; → transumpt) alebo konfirmovala (potvrdzovala jeho plnú platnosť a právnu silu; → konfirmácia). Druh overeného odpisu listiny.

inzertná kancelária

inzertná kancelária — propagačná kancelária zaoberajúca sa občianskou a firemnou inzerciou realizovanou formou tlačených propagačných materiálov, napr. inzertných novín a letákov, alebo uverejňovanou na internetových stránkach.

inzulárny

inzulárny [lat.] — ostrovný;

1. týkajúci sa ostrova, ostrovčeka (→ inzula);

2. týkajúci sa stredovekého umenia (inzulárne výtvarné umenie → anglo-írske výtvarné umenie) alebo písma (inzulárne písmo → írsko-anglosaské písmo), ktoré sa od 5. stor. rozvíjali na Britských ostrovoch.

inzultácia

inzultácia [lat.] — napadnutie, zneuctenie, urážka.

inžinier

inžinier [lat. > fr.] —

1. akademický titul. Na Slovensku sa udeľuje absolventom technických, ekonomických a pôdohospodárskych odborov vysokoškolského štúdia. Absolvent inžinierskeho študijného programu získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a akademický titul inžinier (skratka Ing.), v oblasti architektúry a urbanizmu inžinier architekt (skratka Ing. arch.); → akademické tituly.

Až do 18. stor. sa ako inžinier označoval vynálezca a konštruktér vojenských strojov a zbraní i projektant a realizátor fortifikačných stavieb (hradby, opevnenia ap.), vo Francúzsku v minulosti aj ženijný dôstojník. Od začiatku 19. stor. (od prvej priemyselnej revolúcie) sa ako inžinieri označovali technici (v súčasnosti v užšom význame synonymum pojmu inžinier) využívajúci teoretické vedomosti z prírodných vied v praxi, teda projektanti a realizátori strojárskych, dopravných a iných zariadení, ktoré predstavovali hlavných aktérov priemyselného rozvoja (inžinierstvo). Až do 20. rokov 20. stor. sa termínom inžinieri označovali výhradne osoby pracujúce v priemysle a vykonávajúce odborné technické (teda inžinierske) profesie, v súčasnosti sa ním označujú aj absolventi ďalších odborov;

2. funkčné zaradenie, napr. hlavný inžinier

inžinierska fotogrametria

inžinierska fotogrametria — aplikačná oblasť fotogrametrie, ktorá sa zaoberá využitím fotografických a digitálnych obrazových záznamov (meračských snímok) pri riešení úloh inžinierskej geodézie a experimentálneho výskumu. Zvyčajne sa pri nej aplikujú metódy pozemnej fotogrametrie.

inžinierska geodézia

inžinierska geodézia — disciplína geodézie zameraná na riešenie úloh spojených s projekciou, zakladaním, ukončením a prípadne aj s prevádzkou stavebných diel a technických objektov, využívajúca geodetické metódy a technológie. K jej hlavným úlohám patria vytvorenie geodetických podkladov na projekt stavebného diela (získanie mapových podkladov, rekognoskácia geodetických bodov), prenos projektu do terénu (vytýčenie a označenie bodov a čiar vymedzujúcich stavebné dielo; → vytyčovanie) a súčinnosť s ostatnými profesiami pri jeho realizácii, ďalej kontrola stability stavby a jej vplyvu na okolie počas realizácie výstavby a po jej ukončení i zhotovenie porealizačnej dokumentácie stavby a jej premietnutie do operátu katastra nehnuteľností. K najnáročnejším úlohám inžinierskej geodézie patrí vytyčovanie tunelov, mostov, líniových stavieb a energetických investičných celkov, pričom využíva progresívne geodetické meračské zariadenia, ktoré spolu s kvalifikovanou aplikáciou matematickoštatistických metód zabezpečujú najvyššiu presnosť a spoľahlivosť pri určovaní horizontálnej polohy a výšky.

inžinierska geografia

inžinierska geografia — časť aplikovanej geografie zameriavajúca sa na štúdium prírodno-technických (geotechnických) diel v krajine (napr. umelé vodné nádrže, kanály, podzemné zásobníky plynu). Zaoberá sa vplyvom týchto diel na krajinné prostredie, ako aj pôsobením vlastností krajiny a prírodných procesov na takéto diela.

inžinierska geológia

inžinierska geológia — odbor aplikovanej geológie zaoberajúci sa vzájomnými interakciami medzi prírodným prostredím a technickými dielami. Uplatňuje poznatky základných geologických odborov pri riešení praktických úloh potrebných pri projektovaní, realizácii a výstavbe inžinierskych diel (sídel, priemyselných stavieb, komunikácií, tunelov, mostov ap.). Delí sa na dynamickú inžiniersku geológiu (inžiniersku geodynamiku), ktorá sa zaoberá prírodnými a umelo vyvolanými (t. j. endogénnymi, exogénnymi a antropogénnymi) geologickými procesmi, regionálnu inžiniersku geológiu, ktorá sa zaoberá zákonitosťami priestorovej a časovej premenlivosti inžinierskogeologických pomerov, t. j. vlastností geologického prostredia dôležitých z hľadiska projektovania, realizácie a výstavby inžinierskych diel, a podmienkami využitia a ochrany geologického a krajinného prostredia, a inžiniersku petrológiu, ktorá sa zaoberá genézou a štúdiom inžinierskogeologických vlastností hornín, t. j. súborom fyzikálnych, chemických, mechanických, technologických a iných vlastností hornín. K základným úlohám inžinierskej geológie patrí inžinierskogeologický prieskum (→ geologický prieskum), inžinierskogeologická rajonizácia a zostavenie inžinierskogeologických máp.

inžinierska hydrológia

inžinierska hydrológia — technická vedecká disciplína, ktorá sa vyvinula z hydrológie pre potreby plánovania, projektovania a výstavby vodohospodárskych stavieb (vodné nádrže, regulácie tokov, melioračné stavby, vodovody, kanalizácie ap.). Na rozdiel od všeobecnej hydrológie nie je orientovaná na genézu procesov pohybu vody v prírode, ale na získavanie a spracovanie hydrologických údajov potrebných na projektovanie technických diel. Jej súčasťou sú postupy a metódy výpočtu parametrov technických (inžinierskych) diel na základe hydrologických charakteristík prostredia (zrážky, prietoky, odtoky, výšky hladín vody v tokoch s rozdielnou pravdepodobnosťou prekročenia ap.).