Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 830 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

indispozícia

indispozícia [lat.] — chvíľkový (prechodný) nepriaznivý telesný alebo duševný stav; prechodná nespôsobilosť podať zvyčajný výkon.

individualista

individualista [lat.] —

1. človek uplatňujúci svoje osobné názory, svoj spôsob života, nepodriaďujúci sa celku;

2. stúpenec individualizmu.

individuálny protichemický balíček

individuálny protichemický balíček, IPB — súprava obsahujúca prostriedky na okamžitú dekontamináciu povrchu tela (pokožky) po zasiahnutí toxickými chemickými látkami, súčasť osobnej zdravotníckej výbavy vojakov. Obsahuje roztoky na detoxikáciu súčasných typov toxických chemických látok. Môže sa použiť i na detoxikáciu zbrane, výstroja a ďalších predmetov.

indoeurópsky jazyk

indoeurópsky jazyk

1. → indoeurópsky prajazyk;

2. jazyk patriaci do rodiny indoeurópskych jazykov.

indolencia

indolencia [lat.] — bezstarostnosť, nevšímavosť, ľahostajnosť, nedbalosť.

indonézske divadlo

indonézske divadlo — ostrovy Indonézie, na ktorých v súčasnosti žije viac než 300 národností, kmeňov a etnických skupín s vlastnou kultúrou a jazykom, boli už v bronzovej dobe ovplyvňované inými kultúrami, čo podmieňovalo aj charakter dramatických umení ako jednej z mnohých foriem kultúrneho vyjadrenia. Vo všetkých oblastiach Indonézie mali dramatické umenia pôvodne sakrálno-spoločenskú funkciu. Pod vplyvom indickej a čínskej kultúry i náboženstva na indonézsku civilizáciu sa vytvorili jedinečné umelecko-estetické formy. Spolu s hinduizmom a buddhizmom sa na ostrovoch Jáva, Bali a Sumatra udomácnila klasická indická divadelná tradícia. Výtvarno-historickým dokladom o podobe dramatických umení sú chrámové reliéfy (Borobudur, Lara Jonggrang v komplexe Prambanan, Candi Sewu a i.) z obdobia kráľovstiev Mataram (8. – 11. stor.) a Majapahit (13. – 16. stor.), prvá literárna zmienka o divadle (wayang) je v starojávskom epose Arjunov sobáš (Arjunawiwaha) z 1. pol. 11. stor.

Najrozšírenejšou divadelnou formou v Indonézii je tieňové divadlo wayang kulit, v ktorom sa používajú plošné bábky (veľkosť od niekoľkých centimetrov až do jedného metra) vyrezávané z kože (kulit) a perforované tak, aby po presvietení lampou vytvárali v priemete na projekčné plátno (kelir) obrazce svetla a tieňa. Bábky sa podľa typu líšia veľkosťou, tvarom, farbou a kostýmom, odlišné sú aj hlavné a vedľajšie postavy; jedna kolekcia obsahuje aj 300 – 400 rôznych bábok. Pripevnené sú na vodiacich tyčiach, všetky ich animuje jeden vodič, ktorý je zároveň aj rozprávačom (dalang); prednáša dialógy, spieva, vytvára zvukové efekty a dáva pokyny tradičnému sprievodnému orchestru (→ gamelan, → indonézska hudba). Repertoár predstavení tvoria prevažne príbehy (lakon) zo staroindických eposov Rámájana a Mahábhárata (tzv. wayang purwa) transponované do miestnych pomerov, príbehy o hrdinstvách legendárneho princa Panjiho (jávsky wayang gedog, balijský wayang gambuh) i historické legendy z čias kráľovstva Majapahit. Predstavenie trvá viac hodín – od zotmenia do rána (v súčasnosti sa predstavenia pre turistov hrajú aj cez deň). Z tieňového divadla wayang kulit sú odvodené ďalšie typy – tieňové divadlo wayang kerucil (aj wayang kelitik), v ktorom sa používajú plošné bábky z dreva (v súčasnosti sa s nimi hrá aj priamo pred divákmi bez použitia projekčného plátna) a bábkové divadlo wayang golék, v ktorom sa používajú trojrozmerné drevené bábky s pohyblivými končatinami. Osobitnou (dnes už zaniknutou) formou divadla bol wayang bébér, kde boli jednotlivé epizódy, ktoré rozprával dalang, znázornené figúrkami rozkreslenými na asi 2 m dlhých a 50 cm širokých pásoch látky, ktoré sa v priebehu deja postupne vymieňali. Príbehy z Rámájany a Mahábháraty (wayang purwa) tvoria aj repertoár divadla wayang orang (aj wayang wong), v ktorom vystupujú živí herci. Na rozdiel od divadla wayang kulit však dalang iba uvedie hru a opíše prostredie, v ktorom sa odohráva dej, dialógy interpretujú herci (predstavitelia opíc a démonov majú masky). Tradičnou dramatickou formou, v ktorej vystupujú živí herci, je aj wayang topeng, tanečno-pantomimické predstavenie s hudobným sprievodom (tradičný orchester gamelan), ktoré v sebe rovnocenne zahŕňa divadelnú, tanečnú, hudobnú a vizuálnu zložku, pričom dôležitou súčasťou predstavenia sú masky (topeng) vyrobené z dreva, papiera a iných materiálov a bohaté kostýmy určujúce typológiu charakterov postáv (odlišnosti sú aj podľa divadelných štýlov jednotlivých oblastí). Maskami sa zobrazujú tri typy postáv – mytologické bytosti, králi (štylizované tváre) a obyčajní ľudia, sluhovia (realistické tváre). Herci (tanečníci) pôvodne predvádzali dej, ktorý rozprával dalang, neskôr prevzali popri pohybovej zložke aj textovú. Na Jáve boli obľúbené príbehy princa Panjiho, na Bali legendy o miestnych vládcoch. Po islamizácii ostrovov (13. – 15. stor.) sa divadlo wayang stalo prostriedkom na šírenie moslimskej kultúry (zákazy, resp. obmedzenia tradičného zobrazovania postáv hinduistických bohov a hrdinov, k tradičným hinduistickým predlohám pribudli prvky islamských príbehov, charakterov a ponaučení). V 19. stor. sa na Sumatre udomácnil typ tradičnej malajskej opery bangsawan (pôvodom z Indie), ktorú priniesli malajské divadelné skupiny, čím sa podnietil vznik domácich profesionálnych divadelných súborov. Obľúbenými formami boli najmä jávsky ketoprak (činohra so spievanými vložkami a sprievodom gamelanu) a ludruk (realistická činohra so sociálnymi námetmi), ktorých popularita pretrvala až do súčasnosti.

V 1. polovici 20. stor. zohralo divadlo významnú úlohu v boji za samostatnosť a vznik jednotného indonézskeho národa (súčasť hnutia za jeden národ, jednu vlasť a jednotný indonézsky jazyk); hlavnou témou hier bol boj za slobodu. Nové národné indonézske divadlo vedome nadväzovalo na tradičné divadlo wayang kulit a wayang golék i na etnicky rôznorodé tanečnodramatické formy (randai a makyong zo Sumatry, ketoprak, lenong, ludruk, wayang orang a longser z Jávy, arja – podobná operete, a kecak z Bali, mamanda zo Sulawesi a iné). Prvou drámou európskeho typu bola hra M. Yamina Ken Arok a Ken Dedes (Ken Arok dan Ken Dedes, vydaná 1934). Počas japonskej okupácie Indonézie (1942 – 45) sa indonézske divadlo začalo etablovať (pod japonským dozorom) ako forma kultúrneho a národného vyjadrenia, začali vznikať divadlá s novým repertoárom (fúzia domácej tradície so západným typom divadla), 1944 bola založená významná divadelná skupina Maya (Sandiwara Penggemar Maya, zakladateľ Usmar Ismail, *1921, †1971, neskorší priekopník indonézskeho filmu). K najvýznamnejším autorom divadelných hier z tohto obdobia patria Rustam (Roestam) Effendi (*1905, †1979, alegorická dráma Bebasari, 1926), S. Pane a A. Pane. Po oslobodení a vzniku Indonézskej republiky (1950) sa v divadelných hrách objavovali témy nádeje z novej epochy, ale aj sklamania z boja za ideu veľkého národa a rýchleho industriálneho rozvoja. K predstaviteľom tohto obdobia patria Utuy Tatang Sontani (*1920, †1979), Jim Lim (Jim Adhilimas, *1936), W. S. (Willibrordus Surendra) Rendra (*1935, †2009) a i. V 50. rokoch 20. stor. boli založené prvé divadelné vzdelávacie inštitúcie (Akademi Seni Drama dan Film Indonesia, ASDRAFI v Yogyakarte a Akademi Teater Nasional Indonesia, ATNI v Jakarte). K významným divadelným scénam patria Studiklub Teater Bandung založený 1959 v Bandungu, experimentálny Teater Kecil (Teater Ketjil), ktorý 1968 založil divadelný autor, režisér a filmový scenárista Arifin Chairin Noer (*1941, †1995), a Teater Koma, ktorý 1977 založil spisovateľ, herec a divadelný riaditeľ Nano (Norbertus) Riantiarno (*1949), obidva v Jakarte, ďalej Teater Mandiri, ktorý 1974 založil spisovateľ a divadelný a filmový režisér Putu Wijaya (*1944), a Teater Gandrik založený 1983 (uvádza ketoprak), obidva v Yogyakarte. Až do súčasnosti sú obľúbené aj tradičné bábkové a tieňové predstavenia, ktoré bývajú dôležitou súčasťou rodinných, náboženských aj spoločenských slávností. R. 2003 bolo indonézske bábkové a tieňové divadlo zapísané do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO.

indoor

indoor [-dór; angl.], indoorový — domáci; sálový, halový; izbový; týkajúci sa aktivity vo vnútornom priestore (vnútri budovy); opak: outdoor.

indriovité

indriovité [malgašsky > fr.], Indriidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), podrad Strepsirrhini. Bylinožravé poloopice s nohami dlhšími ako ruky, s vyvinutými nechtami na prstoch a s väčším záhybom kože medzi ramenom a hruďou, ktoré sa vyskytujú na Madagaskare. Patria sem tri vyhynutím ohrozené rody, napr. indri so 60 – 85 cm vysokým, cez deň aktívnym druhom indri volavý (Indri indri), ktorý má holú tmavú tvár, huňatú čiernobielu srsť a krátky chvost a vydáva typické veľmi hlasné zvuky; pre domorodcov, ktorí ho nazývajú babako alebo ambanala, je posvätným zvieraťom, jeho pohyby sú niekedy takmer ľudské. V starších zoologických systémoch sa nazýva aj lemur indri.

inducer

inducer [indjúser; lat. > angl.] — pracovná časť čerpadla, ktorá podáva kvapalinu obežnému kolesu. Inducer v tvare niekoľkých lopatiek skrutkovitého tvaru je zvyčajne uložený tesne pred prvým stupňom odstredivých čerpadiel.

indulgencia

indulgencia [lat.] — zhovievavosť, trpezlivosť, miernosť; povolenie odkladu; odpustenie trestu.

indult

indult [lat.] — povolenie, výsada, výnimka; v katolíckej cirkvi pápežské povolenie konať vo veciach, ktoré sú v rozpore s kánonickým právom alebo s cirkevným predpisom. V mimoriadnych prípadoch oslobodenie od cirkevnej povinnosti.

industrializmus

industrializmus [lat.] — hospodársky a sociálny systém založený na rozvoji hromadnej, vysoko mechanizovanej strojovej veľkovýroby umožňujúcej realizovať veľké množstvo produkcie pri relatívne nízkych nákladoch. Je spojený s koncentráciou výroby a pracovníkov v priemyselných aglomeráciách.

indúzium

indúzium [lat.] —

1. tretí zárodkový obal hmyzu z radu rovnakokrídlovce (Orthoptera);

2. bot. → zásterka.

inercia

inercia [lat.] — zotrvávanie v pôvodnom stave, nečinnosť, nepohyblivosť, nevšímavosť; fyz. → zotrvačnosť.

inervácia

inervácia [lat.] — prestúpenie tkaniva nervovými vláknami; prenos nervových impulzov nervovou sústavou.

INES

INES

1. fyz.jadr. → jadrová udalosť;

2. ped. → indikátory vzdelávania.

infalibilita

infalibilita [lat.] — neomylnosť; náb. → neomylnosť pápeža.

infant

infant, špan., port. infante — titul udeľovaný v Španielsku a Portugalsku (od 13. stor. v stredovekých kráľovstvách na Pyrenejskom polostrove) princom a princeznám z kráľovského rodu. Ženská podoba titulu je infantka (špan. a port. infanta). Názov pochádza z latinského slova infans (malé dieťa).

infekčný agens

infekčný agens — pôvodca infekcie alebo infekčnej choroby. Medzi infekčné agensy patria napr. baktérie, jednobunkové eukaryontné organizmy, vírusy, viroidy a prióny. Ich základnými vlastnosťami sú virulencia a patogenita. Pri kontakte infekčného agensa s hostiteľom (makroorganizmom) zohráva dôležitú úlohu imunita hostiteľa, od ktorej závisí, či infekcia vypukne do infekčného ochorenia. Primárnou odpoveďou na vstup infekčného agensa do hostiteľa je tvorba interferónu a špecifických protilátok, ktorých prítomnosť chráni proti opakovanej infekcii. Na prevenciu niektorých infekcií sa používa očkovanie pomocou vakcín pripravených z inaktivovaných (usmrtených) alebo z oslabených infekčných agensov.

inferior

inferior [ínferijor; lat.] — nižší, nižšie položený (z lat. inferus = spodný, dolný, podzemný), napr. Germania Inferior (Dolná Germánia); opak: superior.

inferno

inferno, lat. infernum — podsvetie; v kresťanstve peklo; termín prvýkrát použil Dante Alighieri ako názov prvej časti svojho diela Božská komédia (Inferno, 1304 – 08).

infertilita

infertilita [lat.] — neschopnosť ženy donosiť a porodiť životaschopný plod pri zachovanej schopnosti otehotnieť. Za infertilnú sa pokladá žena, ktorá mala dva alebo viacero spontánnych potratov v prvom trimestri gravidity, predčasne porodila nedonosený alebo porodila mŕtvy plod.

in fine

in fine [fí-; lat.] — na konci, v závere. Používa sa pri výklade právnych predpisov, ak sa chce vyjadriť väzba na záverečné slová alebo na slovné spojenia príslušného ustanovenia právneho predpisu alebo právneho aktu (zákona, zmluvy ap.).

infix

infix [lat.], infixálna morféma — rozširujúca derivačná alebo gramatická morféma, ktorá nemá vlastný význam, iba spája dve iné významové morfémy v slovnom tvare, napr. let-en-ka, chúď-at-ko, hor-l-ivý, bež-k-ať.

infixový zápis

infixový zápisinform. spôsob zápisu aritmetických výrazov, v ktorom sa operátory píšu medzi svoje operandy, t. j. tak, ako sa bežne píšu v matematike. Napr. súčet čísel 2 a 3 sa v infixovom zápise zapíše 2 + 3 (2 a 3 sú operandy sčítania, + je operátor). Vo výraze 2 + 3 · 4 však nie je jasné, či sa má na operand 3 aplikovať najprv operand 2 alebo operand 4, pokiaľ nie je medzi nimi zavedená priorita operátora. Pretože v matematike má operácia násobenia vyššiu prioritu ako operácia sčítania, v takto zapísanom výraze sa najprv vykoná násobenie. Ak sa má zapísať výraz, v ktorom sa majú najprv sčítať čísla 2 a 3 a až potom ich súčet vynásobiť číslom 4, musí sa použiť ďalšia súčasť infixového zápisu, a to zátvorky: (2 + 3) · 4. Existujú však aj iné spôsoby zápisu aritmetických výrazov, v ktorých nie sú zátvorky potrebné (→ postfixový zápis, → prefixový zápis).

inflamácia

inflamácia [lat.] — vzplanutie, vznet; lek. → zápal.

inflexia

inflexia [lat.] — ohnutie, ohyb, ohýbanie.

in floribus

in floribus [fló-; lat.] — v kvete, prenesene v rozkvete, na vrchole (napr. činnosti, slávy).

info-

info- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom informačný.

informačné stredisko

informačné stredisko — pracovisko, ktoré zhromažďuje, spracúva, ukladá a sprístupňuje informácie. Môže fungovať ako zložka inštitúcie, organizácie (firmy), rezortu alebo štátu alebo ako samostatná inštitúcia.

informačný stres

informačný stres — nerovnovážny stav medzi nárokmi, požiadavkami a vplyvmi informačného prostredia; stav, ktorý sťažuje a spravidla znemožňuje uspokojenie informačných potrieb subjektu v určitom okamihu.

infúzia

infúzia [lat.] — dodávanie väčšieho množstva tekutín, živín alebo liekov do organizmu z liečebných dôvodov zvyčajne vnútrožilovou (intravenóznou) cestou.

infuzória

infuzória [lat.] — starší neodborný názov nálevníkov (Ciliata, Infusoria).

Ingenhousz, Jan

Ingenhousz [-hous], Jan, 8. 12. 1730 Breda, Holandsko – 7. 9. 1799 Bowood, grófstvo Wiltshire, Veľká Británia — holandský botanik a lekár. Pôsobil ako lekár v Brede, od 1765 v Londýne, od 1768 vo Viedni (lekár cisárovnej Márie Terézie a jej rodiny). R. 1779 sa vrátil do Londýna. Zaoberal sa štúdiom elektriny, magnetizmu a atmosférických plynov, ale najmä dýchaním rastlín, ako prvý (1779) opísal asimiláciu oxidu uhličitého. Zistil, že rastliny na svetle vylučujú kyslík a v tme oxid uhličitý, čo pomohlo pri objave fotosyntézy.

ingrediencia

ingrediencia [lat.] — prísada, primiešanina, súčasť, zložka (lieku, nápoja ap.).

ingresíva

ingresíva [lat.] — dokonavé slovesá vyjadrujúce začiatok deja pomocou predpony, napr. rozplakať sa, vzplanúť, zaradovať sa (→ slovesný vid).

inhalácia

inhalácia [lat.] — vdychovanie; lek. aktívna inhalácia – vdychovanie liečebne pôsobiacich látok (→ inhalačná terapia), pasívna inhalácia – vdychovanie látok rozptýlených v ovzduší (napr. prach, dym).

inherencia

inherencia [lat.] — obsiahnutosť v niečom, vnútorná spätosť vlastností s ich nositeľmi, lipnutie, priľnavosť.

inheritance

inheritance [-tens; angl.] — v informatike pojem používaný na označenie dedičnosti.

in honorem

in honorem [-nó-; lat.], aj in honore — na počesť, → honoris causa.

inchoatíva

inchoatíva [lat.] — nedokonavé slovesá vyjadrujúce začínajúci dej alebo spontánnu pomalú zmenu bez ohľadu na pôvodcu alebo na príčinu, napr. hrdzavieť, modrať, bohatnúť, chladnúť (→ slovesný vid).