Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 100 z celkového počtu 830 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

ihlohubka

ihlohubka, Mycoacia — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), čeľaď drevomorkovité. Majú hladké úzke bezfarebné výtrusy a plodnice s 1 – 3 mm dlhými ostňami; rastú na dreve. Na Slovensku sa vyskytujú tri druhy, napr. na odumretom dreve listnatých stromov ihlohubka zlatožltá (Mycoacia aurea).

ihlovkovité

ihlovkovité, Xyelidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera), nadčeľaď zubačky. Do 5 mm dlhý hnedastý hmyz s nápadnými tykadlami (na prvé tri články nadväzuje časť zložená z tenkých článkov); samičky majú dlhé kladielko. Patrí sem okolo 50 druhov, ktoré sa vyskytujú prevažne na ihličnatých stromoch, napr. ihlovka borovicová (Xyela julii) na borovici lesnej (jej larvy sa vyvíjajú v šiškách).

ichno-

ichno- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom stopa.

ichtyo-

ichtyo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom ryba, rybací, rybo-.

ichtyocenóza

ichtyocenóza [gr.] — spoločenstvo rýb; súhrn všetkých jedincov všetkých druhov rýb vyskytujúcich sa v danom biotope alebo ekosystéme.

ichtyológia

ichtyológia [gr.] — veda o rybách, súčasť zoológie. Zaoberá sa najmä stavbou tela a orgánov (anatómiou), ich funkciou (fyziológiou), spôsobom života vo vzťahu k prostrediu (ekológiou), správaním (etológiou), príbuzenskými vzťahmi (fylogenézou) a systematikou rýb.

ichtyomasa

ichtyomasa [gr. + lat.] — súhrnná hmota všetkých jedincov ichtyocenózy; → biomasa.

ichtyotoxíny

ichtyotoxíny [gr.] — jedy prítomné v krvi a vo vnútornych orgánoch niektorých rýb (napr. pri rodoch úhor a mrena), ktoré môžu pri preniknutí do tráviaceho systému alebo do krvi človeka vážne ohroziť jeho zdravie. Ichtyotoxíny sa vytvárajú v telách rýb alebo pochádzajú z rastlinnej potravy (najčastejšie z toxických mikroskopických rias). Obsah toxínov sa často v priebehu roka mení. Väčšina ichtyotoxínov je termostabilná, nemožno ich odstrániť tepelnou úpravou mäsa.

Známy je tetrodotoxín nachádzajúci sa v rybách čeľade štvorzubcovité (napr. fugu), ktorý je jedným z najúčinnejších toxínov rýb (až 60 % otráv sa končí smrťou); nie je obsiahnutý v mäse rýb, ale v ich vnútornostiach a koži. Ciguatoxíny vyskytujúce sa napr. v muréne Gymnothorax javanicus často spôsobujú otravy rybami žijúcimi v moriach tropických a subtropických oblastí (Karibské more, tropické a subtropické oblasti Indického a Tichého oceána). K vlastným toxínom rýb patrí fosfolipid dinogunelín nachádzajúci sa v ikrách viacerých druhov morských rýb, napr. Stichaeus (Dinogunellus) grigorjewi. V krvi úhorov (čeľaď Anguillidae a Congridae) sa nachádza ichtyohematoxín proteínovej povahy, ktorý sa okrem iného rozkladá teplom (nad 70 °C) a ultrafialovým žiarením. Jedovatosť ustríc a i. morských mäkkýšov spôsobujú ichtyotoxíny saxitoxín a kyselina okadajová a jej deriváty a i.

IIE

IIE, The Institution of Incorporated Engineers — britská spoločnosť združujúca inžinierov z rôznych vedných disciplín. Vznikla 1884 v Londýne na základoch spoločnosti The Vulcanic Society zaoberajúcej sa sopečnou činnosťou. Prešla viacerými organizačnými zmenami a fúziami s inými spoločnosťami. R. 2006 sa zlúčila s IEE (The Institution of Electrical Engineers) do IET (The Institution of Engineering and Technology). Pred zlúčením mala okolo 40 tis. členov.

ikacínovité

ikacínovité, Icacinaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín, do ktorej v starších systémoch patrí okolo 50 rodov s vyše 400 druhmi tropických drevín a lián. Podľa najnovších výsledkov molekulárnej biológie však ide o viaceré blízko príbuzné skupiny, ktoré patria do samostatných čeľadí, preto v tomto užšom význame sem patrí len okolo 30 – 35 rodov približne so 150 druhmi.

ikavec

ikavec — starší názov druhu pinka severská (Fringilla montifringilla); → pinkovité.

ikernačka

ikernačka — pohlavne dospelá samica rýb (pripravená na znášku ikier).

ikono-

ikono- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom obraz.

ikra

ikra — vajíčko rýb. Pred znáškou môžu ikry tvoriť až štvrtinu celkovej hmotnosti ikernačky, po znáške (opustení tela) ich oplodňujú spermie mliečniakov. Ikry obaľuje pevná blana chrániaca zárodok pred mechanickým poškodením, pod ňou sa nachádzajú žĺtková blana, žĺtok a zárodočný terčík. Po preniknutí spermie cez otvor, tzv. mikropyle, sa otvor uzavrie. V žĺtku sa bičík spermie rozpustí a hlavička sa dostane do zárodočnej bunky, kde nastáva delenie buniek. Vo vode blana napučí a môže vytvoriť lepkavý povlak, ktorým sa ikry zachytávajú o podklad. Z ikier niektorých rodov rýb (napr. jeseter a losos) sa vyrába kaviár.

ikterický

ikterický [gr. > lat.] — vzťahujúci sa na žltačku, žltý, napr. žlté sfarbenie kože, slizníc a očných bielkov, ktoré vyvoláva žlčové farbivo bilirubín ukladajúce sa pri vysokej plazmatickej koncentrácii do tkanív. Opak anikterický.

Ilavský, Ján

Ilavský, Ján, 30. 4. 1922 Važec, okres Liptovský Mikuláš – 8. 7. 1996 Bratislava — slovenský geológ. R. 1946 – 49 pôsobil v Geologicko-paleontologickom ústave Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 1949 – 52 v prospekčnom oddelení Železorudných baní v Spišskej Novej Vsi (jeho vedúci), 1952 – 57 vo Východoslovenskom rudnom prieskume v Spišskej Novej Vsi a od 1957 v Geologickom ústave D. Štúra v Bratislave (1959 – 62 vedúci oddelenia paleozoika, 1962 – 64 hlavný redaktor máp nerastných surovín, 1964 – 65 námestník riaditeľa, 1970 – 81 vedúci oddelenia nerastných surovín); 1974 DrSc. Zaoberal sa najmä geologickým výskumom rudných ložísk (definoval napr. stratiformný pôvod niektorých ložísk medi, železa, horčíka a olova a rozsiahlejšie uplatnil princípy regenerácie a remobilizácie starších ložísk), geológiou neogénnych, paleogénnych a mezozoických útvarov, geologickým prieskumom, mineralógiou, geochémiou, metalometriou a zostavovaním máp nerastných surovín, pri ktorých uplatnil moderné genetické princípy. Autor a spoluautor desiatok vedeckých prác publikovaných doma i v zahraničí. Najvýznamnejšie diela: Geologické štúdiá na západnom svahu Veľkej Fatry (Geologické práce, Zošit 30, 1952), Metalogenetická mapa Československa (mierka 1 : 1 000 000, 1968), Mapa rudných ložísk Tuniska (mierka 1 : 500 000, 1969), Smolník – mesto medenorudných baní (1993). Člen viacerých odborných komisií a združení, 1965 – 70 pôsobil ako expert OSN v rozvojových krajinách Afriky (Togo, Tunisko). Nositeľ viacerých ocenení.

ilegalita

ilegalita [lat.] —

1. stav mimo zákona, nezákonnosť; opak: legalita (→ zákonnosť);

2. tajná, existujúcim zákonom nedovolená činnosť osôb, skupín, organizácií.

ilegálny

ilegálny [lat.] —

1. nelegálny, protizákonný, nezákonný; opak: legálny;

2. tajený pred držiteľmi moci, neschválený držiteľmi moci.

ilegitímny

ilegitímny [lat.] — zákonom neuznaný, neplatný, neoprávnený, nelegitímny; opak: legitímny.

ileo-

ileo- [gr. > lat.] — prvá časť zložených slov s významom bedrovník, bedrový.

ileostómia

ileostómia [gr.] — chirurgické vyústenie dolnej časti tenkého čreva (→ bedrovník) brušnou stenou na povrch tela.

Iliev, Ľubomir Georgiev

Iliev, Ľubomir Georgiev, 20. 4. 1913 Veliko Tărnovo – 5. 6. 2000 Sofia — bulharský matematik a informatik. R. 1941 – 60 pôsobil na sofijskej univerzite, 1961 – 63 zástupca riaditeľa, 1963 – 88 riaditeľ Matematického ústavu Bulharskej akadémie vied a zároveň 1971 – 88 riaditeľ Jednotného centra pre matematiku a mechaniku Bulharskej akadémie vied; 1952 prof., 1967 akademik. Priekopník vedeckého a technického výskumu v oblastiach kybernetiky a výpočtovej techniky v Bulharsku, venoval sa riešeniu metodologických problémov modelovania a analýzy systémov. Viedol kolektív, ktorý 1963 vytvoril prvý bulharský počítač Vitoša a 1965 prvú bulharskú kalkulačku Elka. R. 1965 – 82 aktívne pracoval v Medzinárodnej federácii spracovania informácií (IFIP), 1974 – 77 jej podpredseda, 1972 – 77 predseda vedeckej rady Medzinárodného matematického centra vo Varšave, 1974 – 77 predseda Balkánskeho zväzu matematikov. Nositeľ viacerých ocenení, napr. Priekopník počítačov (Computer Pioneer Award) združenia IEEE (1996) a Isaac L. Auerbach Award združenia IFIP (1996).

Illapa

Illapa — v inkskom náboženstve boh búrky; zosobnenie božskej moci (kratofánia) Intiho do búrky, blesku a hromu. Ľudia sa ho obávali, považovali ho za nebezpečného a prinášajúceho nešťastie, v mýtoch ho spájali s Intim, ktorému slúžil.

Illenčík, Viliam

Illenčík, Viliam, 2. 6. 1899 Spišská Teplica, okres Poprad – 2. 7. 1973 Medellín, Kolumbia — slovenský lesnícky odborník. R. 1926 – 40 pracoval na viacerých lesných správach, 1940 – 45 pôsobil na Odbore lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej (v súčasnosti Slovenská technická univerzita) v Bratislave, 1941 – 45 prodekan; 1940 mimoriadny profesor. R. 1945 emigroval do Nemecka, 1948 do Južnej Ameriky, 1955 prednášal na Vysokej škole lesníckej vo Valdivii (Čile), 1959 na Národnej univerzite v Medellíne (Kolumbia). Na Slovensku sa zaoberal zriaďovaním lesov a vypracúval hospodárske programy pre malorozlohové lesné majetky, v Južnej Amerike skúmal dreviny a lesné porasty v tropických a subtropických lesoch a zaslúžil sa o rozvoj tamojšej dendrológie; 1969 emeritný profesor Národnej univerzity v Medellíne.

iluzívny

iluzívny [lat.] —

1. jestvujúci len v predstave, neskutočný, vymyslený;

2. zdanlivo vzbudzujúci dojem skutočnosti.

iluzórny

iluzórny [lat.] —

1. pochybný, neistý;

2. neskutočný, vymyslený, neuskutočniteľný, nemožný.

ilýrsky

ilýrsky [vl. m.] —

1. týkajúci sa historickej Ilýrie;

2. pochádzajúci zo záp. Balkánu, resp. z vých. časti pobrežia Jadranského mora.

ilýrsky druh

ilýrsky druhbot. rastlinný druh, ktorý sa vyskytuje v oblastiach okolo východnej časti Jadranského mora, napr. druh Helleborus multifidus.

imaginárny

imaginárny [lat.] — domnelý, pomyselný, neskutočný, vymyslený.

imágo

imágo [lat.], imago — posledné štádium (dospelý jedinec) pri vývine hmyzu, ktoré prebieha cez zvyčajne tvarovo rozmanité a časovo zdĺhavé stupne. Imágo je nositeľom pohlavia a zrelých pohlavných orgánov; reprodukciami zabezpečuje existenciu daného druhu.

imateriálny

imateriálny [lat.] — nehmotný, netelesný; opak: materiálny.

imbecilita

imbecilita [lat.] — v minulosti termín na označenie stredného stupňa duševnej zaostalosti; v súčasnosti sa v profesionálnej komunikácii nepoužíva, pretože nadobudol znevažujúci význam.

imbrikácia

imbrikácia [lat.] — ukladanie plochých okruhliakov v riečnom koryte alebo na pobreží vodnej panvy vplyvom vodného prúdu. Okruhliaky sú sklonené proti smeru vodného toku a na pobreží vodných panví uložené smerom do panvy. Imbrikácia je dôležitý diagnostický znak v prípade fosílnych usadenín (dokumentuje úložné pomery v období sedimentácie).

imelo biele

imelo biele, Viscum album — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď imelovcovité. Vždyzelený dvojdomý ker, ktorý parazituje na nadzemných častiach ihličnatých alebo listnatých drevín, najmä na konároch, kde vytvára guľovité trsy s priemerom do 1 m. Má vidlicovito rozkonárené stonky, neopadavé podlhovasté jednoduché protistojné kožovité listy žltozelenej farby a jednopohlavné kvety vo vrcholíkoch, plod najprv zelená, neskôr žltkastá alebo biela pabobuľa s priemerom do 10 mm s lepkavým oplodím obsahujúca viaceré látky, ktoré ovplyvňujú srdcovú činnosť a znižujú krvný tlak. Imelu bielemu sa pripisujú magické účinky, známe je aj ako súčasť vianočnej symboliky, používa sa na dekoratívne účely.

imelovcovité

imelovcovité, Loranthaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Dvojdomé poloparazitické kry parazitujúce na nadzemných častiach drevín, na ktoré sa upevňujú tzv. kotvovým koreňom, z ktorého vybiehajú početné bočné podkôrové korene. Majú vidlicovito rozkonárené stonky, zvyčajne tuhé kožovité listy a drobné kvety zoskupené v strapcovitých súkvetiach, plody pabobule (nepravé bobule) sa vytvárajú len na samičích jedincoch.

imelovec

imelovec, Loranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď imelovcovité. Patrí sem napr. na Slovensku rastúci druh imelovec európsky (Loranthus europaeus) s tmavohnedými krehkými konárikmi, protistojnými opadavými tmavozelenými listami a s drobnými žltozelenými kvetmi v koncových strapcoch, plod žltá guľovitá pabobuľa s priemerom okolo 10 mm; parazituje na rôznych druhoch dubov.

imelovník

imelovník, Symphoricarpos — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zemolezovité. Opadavé kríky pochádzajúce zo Severnej Ameriky a z Číny. Patrí sem napr. okolo 2 m vysoký druh imelovník biely (Symphoricarpos albus) s protistojnými vajcovitými alebo elipsovitými listami a s drobnými ružovočervenými zvonkovitými kvetmi s priemerom okolo 6 mm, jedovatý plod biela guľovitá bobuľa s priemerom 10 – 15 mm obsahuje najmä saponíny; zvyčajne sa pestuje ako dekoratívna alebo parková drevina napr. v živých plotoch.

imobílie

imobílie [lat.] — nehnuteľnosti (→ nehnuteľná vec).

imobilita

imobilita [lat.] — nepohyblivosť, nehybnosť.

impala

impala, Aepyceros [zuluština] — rod dutorohých prežúvavcov patriaci do podčeľade Aepycerotinae z čeľade turovité, hovorovo nazývaná antilopa. Patrí sem jediný druh impala červenkavá (Aepyceros melampus, v niektorých zoologických systémoch gazela impala) z južnej a východnej Afriky, s 2 poddruhmi: Aepyceros melampus melampus a Aepyceros melampus petersi. Má štíhle 70 – 92 cm vysoké telo, hmotnosť 40 – 76 kg, pieskovej až červenohnedej farby, na zadnej časti s tromi čiernymi zvislými pásmi (2 na stehnách a 1 v strede chvosta) a s bielym bruchom; 45 – 92 cm dlhé lýrovité prstencovité rohy majú iba samce. Výborne skáče, jediným skokom prekoná okolo 10 m. Samce sa počas ruje ozývajú hlasným chrapľavým chrochtaním.

imperáta

imperáta [lat.], Imperata, aj krvavá tráva, alang-alang — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Patrí sem napr. 50 – 300 cm vysoká imperáta valcovitá (Imperata cylindrica) s dlhými čiarkovitými, okolo 2 cm širokými listami v strede s výraznou svetlou žilnatinou, ktorá pochádza z juhovýchodnej Ázie, ale vyskytuje sa aj v Austrálii, Južnej Afrike a v Mikronézii. Imperáta sa používa najmä na výrobu rohoží, striech a obydlí, na výrobu papiera a dekoračných predmetov i v tradičnej čínskej medicíne; ozdobné kultivary sa pestujú ako okrasné trávy. Pre schopnosť prežiť v extrémnych podmienkach sa využíva pri protieróznej výsadbe (napr. na juhovýchode USA na suchých piesočných územiach).

impertinencia

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

implicitný

implicitný [lat.] — zahrnutý, obsiahnutý v niečom, priamo nevyjadrený; opak: explicitný.

implikácia

implikácia [lat.] — log. zložený výrok (alebo výroková forma, v informatike nazývaná aj logická funkcia) utvorený z antecedentu a konzekventu pomocou výrokovej spojky – implikátora, ktorá zodpovedá korelovanej dvojici ak – tak z prirodzeného jazyka; príkladom implikácie v prirodzenom jazyku je súvetie s vedľajšou vetou podmienkovou: ak A, tak B. Pre výroky A a B platí pravdivostná tabuľka. Implikátor sa obvykle zapisuje znakom znak ⇒ alebo →. V logike sa okrem štandardnej, tzv. materiálnej implikácie (názov pochádza zo stredovekej terminológie supossitio materialis a nemá žiadnu obsahovú konotáciu) rozlišujú aj iné druhy implikácie (striktná, Diodorova).

Pravdivostná tabuľka implikácie
A B A → B
0 0 1
0 1 1
1 0 0
1 1 1

implózia

implózia [lat.] — náhle vyrovnanie vonkajšieho pretlaku s tlakom v pôvodne uzavretej nádobe; opak explózia. Napr. pri vákuovej obrazovke, z ktorej je vyčerpaný vzduch, prudké vyrovnanie tlaku smerom dovnútra spôsobí jej deštrukciu, t. j. implóziu obrazovky.

imponovať

imponovať [lat.] — vzbudzovať úctu, obdiv, uznanie, rešpekt, pôsobiť silným, dobrým dojmom, páčiť sa.

impozantný

impozantný [fr.] — pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý.