Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 351 – 400 z celkového počtu 886 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

interpreter

interpreter [lat. > angl.], interpret — inform. špeciálny počítačový program, druh prekladača, ktorý program zapísaný v zdrojovom jazyku nielen preloží do strojového kódu cieľového procesora, ale súčasne ho interpretuje, t. j. zabezpečí jeho okamžité vykonanie. Interpreter môže pracovať aj tak, že zdrojový program preloží do medzijazyka, ktorý je bližší strojovému jazyku, ale ešte stále strojovo nezávislý (t. j. prenesiteľný medzi rôznymi počítačovými systémami s rôznym hardvérom a operačným systémom). Na rozdiel od kompilátora, ktorý naraz preloží celý program zo zdrojového do strojového kódu a následne sa program vykoná, interpreter prekladá postupne jednotlivé príkazy programu a tie sa hneď vykonajú. Nevýhodou interpretera je malá rýchlosť vykonávania programu, ktorá je však vyvážená jednoduchosťou procesu interpretácie, nezávislosťou na operačnom systéme a hardvéri počítača a možnosťou okamžitej syntaktickej kontroly zdrojového textu.

interregnum

interregnum [lat.] — medzivládie; obdobie bez organizovanej politickej moci. V európskych monarchiách sa termínom interregnum označuje obdobie medzi smrťou, resp. zosadením alebo odstúpením panovníka po intronizáciu jeho následníka. V cirkevnom prostredí sa používa termín sedisvakancia.

intersex

intersex [lat.] — prechodný pohlavný typ, pohlavne nevyhranený jedinec, ktorého vonkajšie a (alebo) vnútorné pohlavné orgány majú znaky obidvoch pohlaví. Na určenie pohlavia sú potrebné komplexné makro- a mikroskopické anatomické vyšetrenia, ako aj cytogenetické, endokrinologické a psychologické vyšetrenia.

intersticiálna voda

intersticiálna voda — voda vypĺňajúca priestor medzi časťami horniny. Jej množstvo závisí od veľkosti prítomných minerálov, od ich tvaru, celkového objemu prázdnych pórov a i. Odstraňuje sa centrifugáciou, kompresiou alebo tlakovou (vákuovou) filtráciou.

intersticiálny

intersticiálny [lat.] — vyskytujúci sa v medzipriestore; vklinený, vsunutý.

inter vivos

inter vivos [vívós; lat.] — doslovne medzi živými, t. j. vzťah medzi živými osobami, napr. pri darovaní, pri ktorom platné právo pripúšťa len darovanie medzi živými. Opak, t. j. darovanie v prospech mŕtveho (donatio mortis causa), je neprípustný.

intestát

intestát [lat.] — osoba, ktorá zomrela bez závetu.

intestátny

intestátny [lat.] — ustanovený zákonom, nie závetom, napr. intestátne dedenie → dedenie (zo zákona).

intima

intima [lat.] —

1. vnútorná vrstva vzdušníc, predného čreva a zadného čreva hmyzu zložená z troch vrstiev (z tzv. endo-, epi- a exokutikuly);

2. vnútorný obal, vnútorná vrstva cievnej steny (tumica intima).

intímna hygiena

intímna hygiena — hygiena intímnych častí tela, súčasť osobnej hygieny. Základom intímnej hygieny je každodenné umývanie intímnych častí tela (oblasť pohlavných orgánov, hrádze a konečníka) najlepšie čistou vodou alebo prípravkami na intímnu hygienu, ktoré obsahujú syntetické detergenty a výťažky z bylín a majú protizápalové, upokojujúce a protiinfekčné účinky (nevhodné sú parfumované mydlá). Intímna hygiena je dôležitá pre ženy i pre mužov. U mužov sa sústreďuje najmä na oblasť žaluďa, kde sa pod predkožkou hromadí predkožkový maz (smegma), ktorý treba po dôkladnom odhrnutí predkožky vymyť, pretože jeho hromadenie môže spôsobovať nepríjemný zápach a kvasinkové infekcie, u žien na oblasť vulvy, veľkých a malých pyskov, klitorisu a pošvového vchodu (výplachy pošvy sa neodporúčajú), ktoré treba dôkladne umyť, pretože nedostatočná hygiena môže spôsobovať nepríjemné gynekologické problémy (napr. svrbenie, pálenie, výtok či zápal). Dodržiavanie intímnej hygieny je veľmi dôležité v tehotenstve a počas menštruácie.

Správne návyky intímnej hygieny sa začínajú pestovať už v detskom veku (oboznámenie detí so spôsobom a častosťou umývania intímnych častí). K základným hygienickým pravidlám patria aj každodenná výmena spodnej bielizne, vyhýbanie sa noseniu príliš tesného oblečenia, počas menštruácie výmena vložiek a tampónov aspoň trikrát denne, správny spôsob umývania a čistenia konečníka po stolici (smerom spredu dozadu). Intímna hygiena zabezpečuje zachovanie zdravia a zabraňuje vzniku choroby.

intina

intina [lat.] — bezfarebná tenká vnútorná vrstva bunkovej steny peľového zrna vyšších rastlín alebo výtrusu (spóry) nižších rastlín, ktorá je uložená pod vonkajšou exinou.

intonéma

intonéma [lat.] — ustálené usporiadanie (konfigurácia) intonačných prvkov (predovšetkým s fonologickou, gramatizujúcou funkciou pauzy, dôrazu a melódie), zvukový (fonologicko-intonačný) vzorec, schéma, ktorá je ako celok schopná vyjadriť nejaký obsah (napr. antikadencia má stúpavý alebo stúpavo-klesavý priebeh v závislosti od slabičnosti dôrazového slova). Intonémy sú statické (konvenčné, systémové, s prevahou invariantnosti, s gramatizujúcou funkciou) a dynamické (nekonvenčné, kontextové, s prevahou variantnosti, so štylizujúcou funkciou).

in toto

in toto [tótó; lat.] — vcelku, úplne, dohromady.

intradermálny

intradermálny [lat. + gr.] — vnútrokožný, uložený alebo umiestnený medzi vrstvami kože.

intraformačná brekcia

intraformačná brekcia — spevnená usadená hornina tvorená ostrohrannými úlomkami prevažne okolitých hornín. Vzniká v uzavretej sedimentačnej panve podvodnými sklzmi a zosuvmi najmä v kaňonovitých dolinách, príbrežných častiach panví, okolo koralových útesov, ako aj pri silnom vlnení, resp. pri otrasoch dna oceánskych panví.

intraformačný zlepenec

intraformačný zlepenec — zlepenec vznikajúci rozrušením a následným spevnením už existujúcich sedimentov priamo v mieste sedimentačného bazénu podobne ako intraformačná brekcia. Jednotlivé jeho úlomky sú následkom transportu opracované (zaoblené).

intra legem

intra legem [-trá lé-; lat.] — v rámci zákona.

intra muros

intra muros [-trá múrós; lat.] — medzi stenami, doma.

intrinsic factor

intrinsic factor [-sik fak-; angl.] — lek. glykoproteín vylučovaný sliznicou žalúdka, nevyhnutný na absorpciu vitamínu B12.

intro-

intro- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom dovnútra, vnútorný, vstup, vstupný.

introdukcia

introdukcia [lat.] — úvod, vstup;

1. aj inštalácia — v rímskokatolíckej cirkvi slávnostné uvedenie do úradu opáta alebo farára; v evanjelickej cirkvi augsburského vyznania slávnostné uvedenie do funkcií laických cirkevných funkcionárov;

2. ekol. zámerné premiestnenie (vysadenie) jedincov do novej oblasti, kde premiestnený (vysadený) druh (živočích, rastlina) môže (nemusí) nájsť vhodné prostredie na svoju adaptáciu. Ak je introdukcia úspešná, introdukovaný druh prospieva sebe aj svojmu okoliu (napr. duglaska tisolistá, Pseudotsuga menziesii) alebo dobre prospieva sebe, ale svojmu okoliu škodí, napr. ťava jednohrbá (Camelus dromedarius) bola koncom 19. a začiatkom 20. stor. introdukovaná do Austrálie, kde sa pôvodne využívala ako úžitkové zviera, v súčasnosti však (najmä v Severnom teritóriu) voľne žije skoro 1 milión jedincov, ktoré síce predstavujú jedinú a zároveň najväčšiu populáciu voľne žijúcich tiav, pri hľadaní vody však spôsobujú obrovské škody (ničia dediny austrálskych domorodcov, zamorujú pramene ap.). V agrotechnike sa ako introdukcia označuje zámerné zavádzanie cudzích odrôd do novej oblasti (priame premiestnenie bez aklimatizácie), pričom základom introdukcie sú svetové sortimenty odrôd udržiavané v jednotlivých krajinách. Pre lesníctvo je významná introdukcia drevín. Zavádzanie pestovania cudzokrajných drevín v Európe sa začalo v 17. stor., najväčší rozmach zaznamenalo v 18. a 19. stor. Jeho cieľom bolo zvýšiť produkciu dreva so zameraním na exotické a rýchlorastúce severoamerické dreviny, napr. z ihličnatých drevín na borovicu hladkú (Pinus strobus), duglasku tisolistú (Pseudotsuga menziesii) a jedľu obrovskú (Abies grandis), z listnatých drevín na agát biely (Robinia pseudoacacia) a dub červený (Quercus rubra), rozšíriť sortiment dreva, zalesňovať extrémne stanovištia drevinami odolnejšími proti biotickým a abiotickým škodcom v porovnaní s domácimi druhmi, zvýšiť estetický účinok lesa a využiť tieto dreviny na vedecké účely. Predpokladané pozitíva introdukovaných druhov oproti domácim druhom neboli však vždy následne dosiahnuté;

3. hud. a) úvod (obyčajne v pomalom tempe) k prvej časti inštrumentálnej skladby (sonáty, symfónie). Pochádza z barokovej francúzskej ouvertúry (→ predohra); b) samostatná úvodná (prvá) časť barokovej suity spravidla v pomalom tempe; c) v opere kratší inštrumentálny úvod nahrádzajúci predohru.

intubácia

intubácia [lat.] — zavedenie pružnej rúrky do priedušnice (cez nos alebo cez ústa). Umožňuje mechanickú ventiláciu pľúc a odsávanie sekrétov a zabraňuje vdýchnutiu obsahu žalúdka. Intubácia je indikovaná najčastejšie pri akútnych alebo chronických obštrukciách dýchacích ciest alebo pri kardiopulmonálnej resuscitácii, často je súčasťou celkovej anestézie.

intususcepcia

intususcepcia [lat.] —

1. biol. rast bunkových stien rastlín do hrúbky, pri ktorom sa nové vrstvy vsúvajú (vmedzerujú) medzi vrstvy v už prítomnej živej hmote; → apozícia;

2. lek. → invaginácia.

Inuiti

Inuiti — v Kanade a Grónsku úradné pomenovanie Eskimákov.

inundity

inundity [lat.] — súbory sedimentov (najmä povodňové hliny) vznikajúce v inundačnej (často zaplavovanej) časti riečnych dolín. Charakteristickými znakmi inunditov sú najmä malá hrúbka, časté prechody do usadenín normálneho režimu rieky a pochované časti koreňového systému vegetácie inundačného územia.

in vacuo

in vacuo [-kuó; lat.] — v prázdnote.

invar

invar [lat. > angl.] — zliatina železa s niklom obsahujúca 36 % niklu a malé množstvo mangánu, kremíka a uhlíka (spolu menej ako 1 %), ktorá má takmer nulový koeficient lineárnej teplotnej rozťažnosti. Používa sa na výrobu presných meradiel a súčastí zariadení, ktorých činnosť a presnosť nesmie byť ovplyvnená teplotou.

invariabilita

invariabilita [lat.] — nemennosť, nepremennosť; opak: premenlivosť, variabilita.

inventárna jednotka

inventárna jednotka — súbor archívnych dokumentov rovnakého alebo príbuzného charakteru, prípadne jednotlivý dokument, ktorý má samostatný význam (na Slovensku všetky písomnosti vydané do 1526).

invertný

invertný [lat.] — obrátený, prevrátený.

invertný motor

invertný motor, aj visutý motor — radový motor s valcami obrátenými hlavami smerom nadol; valce sú pod kľukovým hriadeľom. Výhodou invertného motora v prípade leteckého motora je, že os jeho vrtule je bližšie k hornému obrysu trupu lietadla, vďaka čomu možno zmenšiť výšku podvozka.

inverzný spánok

inverzný spánok — porucha spánku, pri ktorej človek počas dňa spí a v noci bdie; porucha biologického rytmu (→ biologické rytmy). Vyskytuje sa u detí, starších ľudí a u ľudí s niektorými duševnými chorobami.

investor

investor [lat.] — ekonomický subjekt výrobného alebo nevýrobného zamerania, jeden z hlavných účastníkov investičnej výstavby, ktorý predkladá investičný zámer a financuje investičnú výstavbu; každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá svoje peňažné prostriedky použila alebo má v úmysle použiť na nákup cenných papierov vydávaných správcovskou spoločnosťou alebo zahraničnou správcovskou spoločnosťou. Inštitucionálnymi investormi sú banky, poisťovne, penzijné, investičné alebo podielové fondy a nadácie. Investori majú prístup k všetkým dôležitým informáciám o vývoji v spoločnosti a ekonomike, ktorými môže zásadne ovplyvniť ich investičnú stratégiu.

in vino veritas

in vino veritas [vínó véritás; lat.] — vo víne je pravda. Výrok v starogréčtine (en oinó alétheia) použil už v 7./6. stor. pred n. l. básnik Alkaios a neskôr v latinčine mnohí rímski autori (o. i. Plínius St.); obdobný citát je v babylonskom Talmude.

invisibles

invisibles [-zibls; angl.] — vývoz (invisible export) a dovoz (invisible import) finančných alebo osobných služieb poskytovaných v danej krajine cudzincom alebo občanom danej krajiny cudzincami, tzv. neviditeľný obchod, ktorý predstavujú napr. rôzne druhy poistenia, dopravných a cestovných poplatkov, bankových služieb, úrokov z domácich obligácií alebo dividend.

in vitro

in vitro [-ró; lat.] — v skúmavke; v umelých podmienkach; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci mimo živého organizmu alebo mimo prostredia, v ktorom sa organizmy prirodzene vyskytujú; kultivovanie mikroorganizmov alebo buniek (tkanív) odobraných z organizmu v špeciálnych laboratórnych podmienkach mimo živého organizmu. Mnohé experimenty vykonávané in vitro umožňujú testovať účinky toxických látok, vírusov a i. na bunku. Opak: in vivo.

in vivo

in vivo [vívó; lat.] — zaživa; v živom organizme; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci počas života organizmu. Mnohé experimenty sa robia in vivo napr. na laboratórnych zvieratách, ktoré slúžia ako živý model na skúmanie účinkov rôznych látok alebo mikroorganizmov. Opak: in vitro.

invokácia

invokácia [lat.] — vzývanie, uctievanie;

1. lat. invocatio — formula úvodného protokolu skladby listiny. Krátka úvodná modlitba (vzývanie Boha, Ježiša Krista či Svätej Trojice), ktorá mala na začiatku právneho pojednávania a jeho zlistinenia zabezpečiť zdar a úspech. Mohla byť slovná (verbálna) alebo monogramatická (symbolická – kríž, grécke písmená Α a Ω), osobitou formou bol chrismon, veľmi zriedkavo bola vyjadrená obidvoma spôsobmi. Invokácia sa vyskytovala len v slávnostne vyhotovených listinách;

2. úvodná časť eposu, v ktorej básnik vzýva Múzu (J. Hollý ju nazýva Umka), aby mu bola nápomocná pri písaní diela.

Umko milá, jestľiž mňe si v mích kedi prispela pesňách

Včil najvác prispej na pomoc; ťebe všecki ťi dobre

Známí sú bojové; poňeváč sama buďto na Bílích

Ňekďe Horách, buď nad Kobilú, v tvém bidľe seďícá,

Aj na Ďevín, aj na hrozné mohla vojska si patriť.

Tehdi ma už ponadíchňi; misel tvím zjasňi mi svetlom,

A všeľikú rozplaš tmu; abich tak hodňe o tíchto,

Od žádného ze všech posaváď až veščca ňereklích,

Prospevoval pótkách; a Svatopluka z mrákot i smutnéj

Vazbi na královskú hodnosť a na prestol uvédol.

(J. Hollý: Svatopluk)

involučné formy

involučné formy — morfologicky alebo inak odlišné bunky baktérií. Sú často viditeľné v starých kultúrach alebo v kultúrach vyskytujúcich sa v nepriaznivých podmienkach, napr. v prítomnosti subletálnych koncentrácií antibiotík. Väčšinou sa považujú za degenerované bunky, ich degeneráciu môže zapríčiniť napr. prítomnosť autolyzínov alebo neschopnosť syntetizovať bunkovú stenu.

Inyangani

Inyangani [-ňan-], aj Nyangani — najvyšší vrch Zimbabwe vo východnej časti krajiny v blízkosti hranice s Mozambikom na území národného parku Nyanga (vyhlásený 1926, rozloha 472 km2), 2 592 m n. m. Budovaný pieskovcami so žilami diabasov.

inzerát

inzerát [lat.] — platený tlačený oznam komerčného i nekomerčného charakteru zverejnený prostredníctvom tlače a odlíšený od ostatného textu periodika. Inzeráty sa pôvodne delili na úradné, obchodné a súkromné, v súčasnosti sa členia na textové (napr. malý oznamovateľ), textovo-obrazové a obrazové (plagátového typu, v niektorých prípadoch ich možno využiť ako predlohu bilbordov). Špecifickú formu majú experimentálne inzeráty, inzertné seriály, inzeráty v oblasti public relations ap.

inzercia

inzercia [lat.] —

1. genet. vloženie, včlenenie jedného alebo viacerých nukleotidov do nukleotidovej sekvencie; typ génovej mutácie. Včlenenie väčšieho úseku DNA (napr. vírusového genómu, plazmidovej DNA a integrónov) do chromozómu hostiteľskej bunky, ktorý sa stáva súčasťou genetickej výbavy hostiteľskej bunky, sa väčšinou označuje ako integrácia;

2. reklam. a) zverejňovanie platených oznamov (najmä inzerátov) v tlači, niekedy aj v ostatných médiách, preto sa občas zamieňa s reklamou (televízna reklama je istým druhom inzercie v televízii). Od reklamy sa inzercia líši tým, že vždy neprináša ekonomický efekt (napr. v rubrikách zoznámenie, darujem). V tlači existuje tendencia zamieňať označenie reklama s označením plošná inzercia; b) inzertná časť periodika, plocha vyhradená na inzeráty; c) v prenesenom význame aj oznamovanie vo všeobecnosti.

Inzercia vznikla v Anglicku, za prvý inzerát sa považuje inzerát uverejnený 1. 2. 1625 v novinách The Continuation of Our Weekly News. Spočiatku išlo o inzeráty literárneho a kníhkupeckého charakteru, ku ktorým neskôr pribudli oznamy o utečencoch, zlodejoch ap. Prvý inzerát vo Francúzsku bol uverejnený v tlači 1631 v La Gazette de France (→ Gazette), ktoré založil lekár T. Renaudot neskôr nazývaný otec inzercie.

inzerčné sekvencie

inzerčné sekvencie, IS elementy — krátke sekvencie DNA (dĺžka asi 650 – 1 900 bázových párov, bp) schopné transpozície (→ mobilné elementy). Obsahujú iba gény potrebné pre ich vlastnú transpozíciu (napr. gén tnp kódujúci enzým transpozázu). Na oboch koncoch IS elementov sa zvyčajne vyskytujú obrátené repetície dlhé asi 10 – 40 bp rozpoznávané príslušnými transpozázami. Integrácia IS elementov do oblasti génu zvyčajne vedie k jeho inaktivácii. Ich niekoľkonásobné kópie sú vhodným substrátom na homologické rekombinácie, často vedúce k deléciám, inverziám, duplikáciám ap. Vyskytujú sa na chromozómoch, v plazmidoch či vo fágovej DNA samostatne, príp. sú súčasťou zložených transpozónov, a zohrávajú dôležitú úlohu v evolúcii bakteriálneho genómu. Známe sú viaceré skupiny inzerčných sekvencií, napr. IS-1 až IS-5 a IS-102.

inzert

inzert [lat.] —

1. film. → prestrih;

2. genet. nukleotidová sekvencia vložená do inej nukleotidovej sekvencie; úsek cudzorodej molekuly DNA včlenený metódami génového inžinierstva do vektora, s ktorým sa spoločne replikuje (→ klonovanie);

3. v diplomatike text listiny (resp. jeho časť) uvedený v inej listine, ktorá takto text publikovanej listiny overovala (potvrdzovala hodnovernosť odpisu; → transumpt) alebo konfirmovala (potvrdzovala jeho plnú platnosť a právnu silu; → konfirmácia). Druh overeného odpisu listiny.