Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 886 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

in statu quo

in statu quo [-tú kvó; lat.] — v terajšom stave.

inštitút

inštitút [lat.] —

1. ústav;

2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený normami; → inštitúcia (význam 2), → právny inštitút.

inštrukcia

inštrukcia [lat.] — slovný alebo názorný pokyn (predpis, smernica, návod, poučenie) na správne riešenie úlohy alebo problému, prípadne na vykonávanie určitej činnosti;

inform. angl. instruction — postupnosť symbolov, ktorá predpisuje procesoru počítača vykonať elementárnu činnosť (jeden krok). Inštrukcia má obyčajne dve časti: adresovú časť obsahujúcu adresy operandov a adresu na uloženie výsledku operácie a operačnú časť určujúcu typ elementárnej operácie. Strojovými inštrukciami, ktoré sú zapísané v tzv. strojovom jazyku, sa riadi procesor a musia byť zrozumiteľné dekodéru jeho inštrukcií. Typickými sú napr. inštrukcie prenosu údajov medzi procesorom a operačnou pamäťou, inštrukcie pre aritmetické a logické operácie a inštrukcie riadenia toku programu (napr. inštrukcia skoku). Postupnosť za sebou idúcich inštrukcií vytvára program (uložený v operačnej pamäti počítača) vykonávaný procesorom.

inštrukčný cyklus

inštrukčný cyklusinform. postupnosť činností riadiacej jednotky počítača, ktorá sa pri spracovaní inštrukcií neustále opakuje. Inštrukčný cyklus pozostáva z prenosu inštrukcie z operačnej pamäte počítača (→ hlavná pamäť) do procesora, z dekódovania inštrukcie a z jej následného spracovania. Čas trvania jedného inštrukčného cyklu sa nazýva doba cyklu, ktorá je jedným z kritérií pri hodnotení pracovnej rýchlosti procesora.

inštruktor

inštruktor [lat.] — odborník, ktorý sprostredkúva inštrukcie (pokyny), riadi a organizuje teoretickú a praktickú prípravu v určitej oblasti, napr. vedúci výcviku, cvičiteľ, poradca alebo úradný dozorca.

inštrumentárium

inštrumentárium [lat.] — súbor všetkých prostriedkov potrebných na určitú činnosť alebo na dosiahnutie nejakého cieľa, napr. súbor nástrojov potrebných na určitý lekársky výkon (operácia, zubné ošetrenie a i.).

Inšušinak

Inšušinak

1. v elamskej mytológii (→ Elamci) jeden z najvýznamnejších bohov, patrón hlavného mesta Súzy, vládca ríše mŕtvych. Zvyšky jeho zikkuratu sa nachádzajú v archeologickej lokalite Džoga Zanbíl (dnes Irán);

2. meno niektorých elamských vládcov.

intaktný

intaktný [lat.] — nedotknutý, neporušený, zachovaný v pôvodnom stave, celistvý; fungujúci bez porúch (napr. stroj); existujúci bez znevýhodnenia, hendikepu (intaktný jedinec).

integer

integer [lat. > angl.] — inform. údajový typ v programovacích jazykoch označujúci podmnožinu celých čísel, ktoré sa dajú reprezentovať v počítači. Rozsah reprezentovateľných čísel je obvykle určený dĺžkou slova procesora. V prípade 32-bitových procesorov integer umožňuje reprezentáciu 32-bitových čísel v rozsahu 0 až 4 294 967 295 (232 − 1) pre čísla bez znamienka a v rozsahu −2 147 483 648 (−231) až 2 147 483 647 (231 − 1) pre čísla so znamienkom. Programovacie jazyky na reprezentáciu celých čísel obvykle podporujú viac údajových typov, a to v rozsahu 8 až 128 bitov. V prípade softvérových nástrojov, ktoré umožňujú spracovanie celých čísel s ľubovoľnou presnosťou, je rozsah reprezentovateľných celých čísel obmedzený len pamäťovou kapacitou počítača.

integrálna nádrž

integrálna nádrž — nádrž vytvorená priamo nosnou konštrukciou trupu alebo krídla lietadla (pri stavbe lodí sa bežne používa termín tank).

integrant

integrant [lat.] — prostriedok, prvok integrácie.

integrita

integrita [lat.] — spojenie jednotlivých častí do celku, celistvosť, ktorá sa nedá narušiť;

1. inform. integrita databázy — celistvosť údajov v databáze. Dosahuje sa vopred definovanými pravidlami, tzv. integritnými obmedzeniami, ktoré sú súčasťou definície databázy. Za ich dodržanie zodpovedá systém riadenia bázy údajov. Integritné obmedzenia zabránia vloženiu nesprávnych údajov, strate údajov alebo ich poškodeniu počas práce s databázou a zabezpečia správnosť údajov pri akýchkoľvek jej zmenách. Rozlišujú sa tieto základné druhy integritných obmedzení: doménová integrita (napr. určenie typu údajov), stĺpcová integrita (napr. určenie, či je stĺpec povinný alebo či záznamy v ňom musia byť jedinečné), integrita entít (zabezpečuje úplnosť primárneho kľúča v tabuľke databázy) a referenčná integrita (definuje činnosti, ktoré sa vykonajú, ak sú porušené niektoré pravidlá). Kontroly integritných obmedzení sa spravidla vykonávajú po každej operácii v databáze;

2. psychol. integrita osobnosti — celistvé ustrojenie človeka základnými psychickými potenciálmi, jednota medzi motívmi, črtami osobnosti a vzorcami správania, ktorá zabezpečuje efektívne fungovanie jednotlivcov s minimálnym úsilím a bez konfliktov. V psychológii zdravia súlad biokomponentov a psychokomponentov jednotlivca.

integument

integument [lat.] —

1. bot. → vajíčkový obal;

2. zool. vonkajší pokryv živočíšneho tela, napr. hmyzu, ktorého hlavnú časť tvorí pokožka.

intelektuál

intelektuál [lat.] — jedinec s vyšším vzdelaním, duševne pracujúci človek, príslušník inteligencie v zmysle sociálnej vrstvy; psychol. osobnosť vyznačujúca sa hlbším poznávaním vecí a javov a vyvodzujúca z nich teoretické závery, prípadne aj hypotézy.

intelektuálna intuícia

intelektuálna intuíciafiloz. proces bezprostredného videnia pravdivosti; aj nadzmyslová skúsenosť, najvyššia forma ľudského poznania, u M. Kuzánskeho nevedomosť, ktorá vystupuje ako výsledok procesu poznania, u R. Descarta prirodzené svetlo rozumu.

intelligenti pauca

intelligenti pauca [-tí -ka; lat.] — bystrému málo, t. j. stačí mu zopár slov, aby všetko pochopil; → sapienti sat dictum.

intencionálne akty

intencionálne akty [lat.] — termín Husserlovej fenomenológie, ktorý vyjadruje väzbu vzťahu medzi reálnym predmetom poznania a intencionálnym predmetom poznania, t. j. akty, ktoré prezentujú intenciu smerujúcu k tomuto predmetu.

intencionálny

intencionálny [lat.] — zámerný, úmyselný, vzťahujúci sa na nejaký cieľ alebo predmet.

intenzia

intenzia [lat.] —

1. lek. napätie, sila;

2. log. a) intenzia výrazu — zmysel, význam výrazu; opak → extenzia (→ denotát) výrazu; intenzia a extenzia výrazu sú modernizované paralely k obsahu a rozsahu (mena) pojmu (napr. intenzia výroku je propozícia, extenzia výroku je pravdivostná hodnota, intenzia indivíduovej deskripcie je indivíduový pojem či rola a jej extenziou je indivíduum); b) pojem (v intenzionálnych logikách ako metóda vyčlenenia objektov), ktorého hodnota vo všeobecnosti závisí od stavu vecí (od možného sveta a časového okamihu); typickými intenziami sú veličiny (rýchlosť, výška, hmotnosť objektu ap.) alebo indivíduové roly (prezident SR). Od intenzií sa odlišujú extenzie ako pojmy, ktorých hodnota nezávisí od stavu vecí. Môžu byť vyjadrené napr. jednoduchými alebo zloženými vlastnými menami (Juro Jánošík, sedem hlavných hriechov ap.), konštantami (rýchlosť svetla vo vákuu ap.), názvami fyzikálnych jednotiek (meter ap.).

intenzita dopravného prúdu

intenzita dopravného prúdu — počet dopravných prostriedkov alebo chodcov, ktorí prejdú daným rezom (alebo jeho časťou) dopravného prúdu za jednotku času v jednom smere.

intenzita dopravy

intenzita dopravy — množstvo dopravných prostriedkov alebo chodcov prechádzajúcich za jednotku času daným rezom dopravnej cesty. Intenzita dopravy môže byť jednosmerná alebo obojsmerná.

intenzívny

intenzívny [lat.] — majúci veľkú intenzitu, silný, veľký, mohutný, účinný; usilovný, mimoriadne aktívny, horlivý.

inter-

inter- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom existujúci medzi dvoma alebo viacerými vecami, javmi; vnútri, medzi, počas.

interceluláry

interceluláry [lat.], medzibunkové priestory — bot. priestory medzi jednotlivými bunkami v rastlinných pletivách, ktoré sú zvyčajne vyplnené vzduchom, čím vytvárajú prevzdušňovací systém pletiva; niekedy môžu vytvárať kanáliky vyplnené napr. živicou alebo latexom.

Inter City

Inter City [si-], InterCity, IC — druh expresných vlakov vyššej kvality najmä na diaľkovú vnútroštátnu prepravu cestujúcich a na zabezpečenie spojenia medzi významnými hospodárskymi, kultúrnymi a turistickými centrami. Poskytujú podobne kvalitatívne podmienky ako vlaky Euro City.

interdialekt

interdialekt [lat. + gr.] — útvar (varieta) národného jazyka predstavujúci neskoršie vývojové štádium tradičných teritoriálnych dialektov, ktoré vplyvom vzrastajúcich kontaktov obyvateľov a prestížnosti spisovného jazyka strácajú svoje špecifiká a zachovávajú si zväčša znaky spoločné väčším oblastiam. Nadnárečová nivelizácia neprebieha rovnakou intenzitou. V dejinách spisovnej slovenčiny sú dôležité štádiá, v ktorých sa formovali západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské interdialekty paralelne používané od 16. až do začiatku 19. stor. Na základe stredoslovenského interdialektu vznikla aj súčasná spisovná slovenčina.

interdisciplinárny

interdisciplinárny [lat. > fr.] — medziodborový, medziodvetvový, napr. interdisciplinárna spolupráca medzi odborníkmi, ktorá predpokladá vzájomné využívanie a koordinovanie informácií z jednotlivých vedných odborov a plnenie úloh podľa profesijných schopností jednotlivých členov tímu.

interesantný

interesantný [lat. > fr.] — vzbudzujúci záujem, zaujímavý, pozoruhodný, príťažlivý.

interfáza

interfáza [lat. + gr.] — obdobie rastu bunky medzi koncom jednej a začiatkom druhej mitózy; → bunkový cyklus.

interkultúrna výchova

interkultúrna výchova, interkultúrne vzdelávanie — výchova zameraná na poznávanie, rozvoj chápania inosti a tolerancie k etnickým, národnostným alebo náboženským menšinám, subkultúram a špecifickým skupinám. Súčasť multikultúrnej výchovy (→ multikulturalizmus).

interlingua

interlingua [-gva; lat.] — umelý medzinárodný jazyk založený na latinčine, vytvorený 1937 – 51 Medzinárodnou asociáciou pre pomocný jazyk (International Auxiliary Language Association, IALA). Nemá gramatický rod, zhodu ani skloňovanie, časovanie je pravidelné. V súčasnosti sa používa zriedka.

interlingvistika

interlingvistika [lat.] — interdisciplinárny odbor jazykovedy zaoberajúci sa medzinárodnou komunikáciou z politických, ekonomických, sociálnych, informačnotechnologických, lingvistických a iných aspektov a skúmajúci všetky stránky a prostriedky medzinárodnej komunikácie, t. j. podmienky fungovania jazykov v medzinárodných kontaktoch, najmä umelé jazyky (napr. esperanto), ich tvorbu, fungovanie a históriu.

intermediárne horniny

intermediárne horniny, neutrálne horniny — vyvreté (magmatické) horniny s obsahom oxidu kremičitého od 52 do 65 %. Patria k nim napr. diorit a na Slovensku veľmi rozšírené rôzne variety andezitov.

intermediárny

intermediárny [lat.] — vyskytujúci sa medzi dvoma javmi, prechodový, sprostredkujúci.

intermisia

intermisia [lat.] — prerušenie, dočasné zastavenie, napr. intermisia choroby.

internácia

internácia [lat.] — nútený pobyt na určenom mieste.

internacionalizácia jazyka

internacionalizácia jazyka — zvyšovanie podielu cudzích slov v súčasnej slovnej zásobe (→ internacionalizmy); využívanie cudzích formantov a tvorenie slov alebo pomenovaní podľa cudzích vzorov. Internacionalizácia jazyka je jeden zo súčasne prebiehajúcich procesov podporovaný rozširujúcimi sa medzinárodnými stykmi a univerzálna tendencia charakteristická pre všetky jazyky.

internacionalizmus

internacionalizmus [lat.] — medzinárodnosť; politol. a) princíp alebo politika medzinárodnej spolupráce v mene spoločného blaha, resp. smer usilujúci sa o medzinárodné riešenie rôznych problémov; b) teória a prax komunistických strán založené na medzinárodnej jednote proletariátu.

internacionalizmy

internacionalizmy [lat.] — cudzie slová prevažne gréckeho alebo latinského pôvodu označujúce javy medzinárodného charakteru z politických, filozofických, kultúrnych, vedeckých, technických, umeleckých, športových a iných oblastí, používané vo viacerých príbuzných aj nepríbuzných jazykoch. Väčšinou majú terminologický charakter a do iných jazykov prenikajú najčastejšie prostredníctvom náučného, populárno-náučného a publicistického štýlu. Do slovenského jazyka sa internacionalizmy preberajú ako pomenovania nových vecí (bioetika, softvér, technohudba, zooterapia a i.), tvoria sa od nich pomenovania príznakov i procesov (artikulovať, decentralizácia, eufória, mobilný a i.) a postupne sa udomácňujú. Počet internacionalizmov stále vzrastá. Slúžia na zrýchlenie informačného toku a uľahčujú medzinárodné dorozumievanie a integráciu vedy i techniky. Vo frazeológii sa ako internacionalizmy označujú frazémy s rovnakým významom, ktoré sa vyskytujú vo viacerých príbuzných i nepríbuzných jazykoch a majú rovnaký pôvod, resp. frazémy prevzaté viacerými jazykmi z jazyka národa, ktorý ich vytvoril alebo uviedol do všeobecného používania, napr. umývať si ruky ako Pilát, neveriaci Tomáš/tomáš, gordický uzol, Achillova päta, sivá eminencia, potemkinovské dediny, hamletovská otázka, posledný mohykán. Ich prameňmi sú kresťanské dejiny (predovšetkým Biblia), staroveké grécke a rímske dejiny a literatúra, grécka a rímska mytológia, celosvetové (staršie i novšie) dejiny spoločnosti a literatúra. V Európe tvoria tzv. základný európsky frazeologický fond (tzv. paneuropeizmy).

International Business Machines Corporation

International Business Machines Corporation [intrnešnl biznis mešíns korporejšn], IBM — medzinárodná spoločnosť so sídlom v Armonku (N. Y.) pôsobiaca v oblasti informačných technológií. Založená 1911 pod menom Computing-Tabulating-Recording Company (C-T-R) ako holding spoločností zameraných na výrobu zaznamenávacích a meracích zariadení. Jedným z členov holdingu bola spoločnosť Tabulating Machine Company, ktorá sa zameriavala na zber a spracovanie dát prostredníctvom diernoštítkových zariadení (→ Hollerith, Herman). Od 1924 súčasný názov (aj prezývka Big Blue, t. j. Veľká modrá).

Počas 2. svetovej vojny spoločnosť IBM vyvinula elektromechanický počítač, ktorý pod názvom Mark I dala do prevádzky v roku 1944. Počítač ešte nemal vnútornú pamäť, programy sa zapisovali na dierne štítky, jeho dĺžka bola viac ako 10 m a vážil 5 t. R. 1953 uviedla spoločnosť na trh prvý komerčne vyrábaný počítač IBM 650, ktorý vďaka aplikácii elektrónok dokázal vykonať 17-tis. operácií za sekundu a mal vnútornú i vonkajšiu pamäť (magnetickú pásku). R. 1956 vyvinula magnetickú diskovú pamäť a prvýkrát ju použila v počítači IBM RAMAC 350. R. 1957 uviedla na trh programovací jazyk fortran (viac ako 20 rokov najrozšírenejší programovací jazyk používaný na technické a vedecké účely) a 1959 sa podieľala na vývoji programovacieho jazyka cobol. Revolučnú zmenu priniesol rad počítačov IBM System/360 (prvý z nich bol vyrobený 1964), v ktorých boli použité vzájomne kompatibilný softvér a periférne zariadenia. R. 1971 začala vyrábať magnetické záznamové médium na uschovávanie osobných údajov (→ disketa). R. 1981 predstavila prvý osobný počítač (angl. personal computer, skratka PC) IBM 5150 určený na osobné používanie, čo znamenalo začiatok novej éry. Obsahoval procesor Intel 8088 s 8-bitovou zbernicou údajov, pamäť s veľkosťou 640 kB a operačný systém IBM BASIC/MS-DOS 1.0. Jeho úspech na trhu bol taký veľký, že sa stal priemyselným štandardom, s ktorým sa porovnávali ostatné počítače tohto typu. Spoločnosť IBM vyrábala osobné počítače do 2004, keď ju rastúca konkurencia donútila oddelenie IBM PC predať čínskej spoločnosti Lenovo.

IBM bola dlhé obdobie svojej existencie na prvom mieste na svete vo výrobe vysokovýkonných výpočtových zariadení (v období rokov 1999 - 2014 bolo viac ako 25 % počítačov z poradia 500 najvýkonnejších počítačov na svete označených logom spoločnosti IBM, v roku 2005 to bolo dokonca viac ako 50 %). V súčasnosti (2018) vo viac ako 170 krajinách sveta pracuje v pobočkách IBM takmer 380 tis. zamestnancov. Od založenia spoločnosti do 2017 získali jej zamestnanci 5 Nobelových cien, 6 Turingových cien a 15 amerických národných cien v oblasti technológií a inovácií a v oblasti vedy.

internista

internista [lat.] — lekár, špecialista na diagnostiku, sledovanie a liečbu pacientov s chorobami vnútorných orgánov.

internódium

internódium [lat.] — stonkový článok, časť rastlinnej stonky medzi dvoma uzlami (nodmi; niekedy sa nazývajú aj kolienka), na ktorom nikdy nevyrastajú listy a stonka sa nikdy nerozkonáruje. Internódium môže byť plné alebo duté. Vyskytuje sa napr. pri prasličkách a druhoch z čeľade mrkvovité a lipnicovité.

inter nos

inter nos [nós; lat.] — medzi nami, dôverne.

interný

interný [lat.] — vnútorný; riadny, domáci; opak: externý.

interogatív

interogatív [lat.] — slovesný spôsob na tvorbu opytovacích viet. V slovenčine na rozdiel od iných jazykov sa otázka netvorí osobitnými výrazmi, formami slovesa (lexikálnymi prostriedkami) ani osobitnou syntaktickou štruktúrou (povinnou zmenou slovosledu), ale opytovacou formou vety danou najmä intonačným modelom. Zisťovacie otázky sa tvoria pomocou indikatívu alebo kondicionálu slovesa a antikadencie (Ideš? Prišiel by si?), doplňovacie otázky pomocou opytovacieho slova (→ interogatívum), indikatívu alebo kondicionálu slovesa a klesavej konkluzívnej kadencie (Kto príde?, Kadiaľ by mohol ísť?).

interogatívum

interogatívum [lat.] — opytovacie zámeno, zámenný výraz (napr. kto?, čo?, ktorý?, odkiaľ?, Kto z vás nepríde?). Používa sa aj ako relatívum, t. j. vzťažné zámeno vo funkcii spojky (napr. Nepríde len ten, kto naozaj nemôže.).

interpret

interpret [lat.] —

1. ten, kto niečo odborne vysvetľuje, vykladá;

2. interpretačný umelec, realizátor (spevák, herec, tanečník, hudobník ap.) predlohy umeleckého diela. Interpret dielo dotvára, prispôsobuje svojim možnostiam a predstavám, a dielo tak dostáva novú formu. V oblasti autorského práva sa interpret označuje termínom výkonný umelec;

3. inform. → interpreter.