Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 251 – 300 z celkového počtu 886 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

inkontinencia

inkontinencia [lat.] — neschopnosť udržať moč (inkontinencia moču) alebo stolicu (inkontinencia stolice). Inkontinencia moču vzniká najčastejšie následkom poruchy funkcie dolných močových ciest. Postihuje najmä ženy nad 50 rokov. Môže byť prechodná (vyskytuje sa pri infekciách močového ústrojenstva) alebo trvalá (zapríčiňujú ju poruchy centrálnej nervovej sústavy, pokles maternice a i.). U mužov inkontinenciu zapríčiňuje najčastejšie benígna hyperplázia prostaty.

inkonvertibilita meny

inkonvertibilita meny, nevymeniteľnosť meny — obmedzená možnosť použiť určitú menu vo vnútornom alebo vo vonkajšom peňažnom obehu v dôsledku devízových alebo iných reštrikcií; opak konvertibilita (meny).

inkonzekvencia

inkonzekvencia [lat.] — nedôslednosť; opak: konzekvencia.

inkriminovaný

inkriminovaný [lat.] —

1. taký, pre ktorého (pre čo) je niekto obvinený, stíhaný, obžalovaný; tvoriaci predmet žaloby, sporu;

2. taký, o ktorého ide, ktorý je predmetom debát; dotyčný.

inkubácia

inkubácia [lat.] —

1. v antike posvätný obrad spánku. Vykonával sa vo svätyniach spojených s kultom boha Asklépia (chrámy v Epidaure, Aténach, Pergame, na ostrove Kos), prípadne aj iných bohov (v Orope, v Ríme), pričom chorý prichádzal do svätyne, aby sa podrobil očiste a potom v určenej miestnosti odetý do bieleho rúcha a ovenčený olivovými vetvičkami zaspal. Verilo sa, že počas spánku nadviaže kontakt s nadzemským svetom a boh (prípadne bohovia) mu zošle sen s inštrukciami, ako sa má vyliečiť. Pri odchode zaplatil chrámu určený poplatok. Zvyk spánku v chráme spojeného s vykladaním snov, ktoré sa pokladajú za Božie znamenia, sa čiastočne zachoval v kresťanstve v ľudovej viere (vykonáva sa napr. v pútnických chrámoch cirkví východného obradu);

2. proces zabezpečenia a udržiavania kontrolovaných podmienok umožňujúcich optimálny rast mikroorganizmov po ich inokulácii na (do) kultivačné médium. Zvyčajne sa realizuje v inkubátoroch, prípadne v nádobách ponorených vo vodnom kúpeli. Špecializovaná inkubácia umožňuje popri kontrole teploty aj kontrolu vlhkosti, svetla, žiarenia ap.;

3. lek. → inkubačná doba;

4. zoot. → liahnutie.

inkubus

inkubus, lat. incubus —

1. pôvodne v gréckej a rímskej mytológii démon spôsobujúci ženám aj mužom (neskôr len ženám) zlé, prípadne erotické sny. Bol stotožňovaný s Faunom. V stredovekej kresťanskej démonológii posadnutie démonom mužského pohlavia, ktorý na ženy zostupuje v spánku so sexuálnym zámerom; démon v podobe ženy sa nazýva sukkubus (succubus). Z nedovoleného pohlavného styku s inkubom (s diablom) boli obviňované ženy v období prenasledovania bosoriek (→ inkvizícia);

2. zlý sen, nočná mora, blud, presvedčenie o prítomnosti iného indivídua vo vlastnom tele.

inkvilín

inkvilín [lat.] — živočích žijúci napr. v hniezde či v nore iných živočíchov, ktorým ani neškodí, ani neprospieva (napr. rôzne druhy hmyzu žijúce v norách hlodavcov).

inlej

inlej, angl. inlay — kovová, keramická alebo zo špeciálneho plastu zhotovená koreňová alebo korunková výplň zuba, ktorá nahrádza zničené zubné tkanivo. Zhotovuje sa zvyčajne v laboratóriu podľa odtlačku.

in limine litis

in limine litis [lí- lí-; lat.] — na hranici (prahu) sporu.

in loco

in loco [-kó; lat.] — na mieste; tu.

in margine

in margine [lat.] — na okraj(i). Poznámky na okraji knihy, prenesene aj pripomienky v rozhovore na okraj určitého problému, mimochodom urobená poznámka.

in medias res

in medias res [-dijás rés; lat.] — priamo doprostred deja, k jadru veci, bez úvodu; doslova doprostred vecí (Horácius: List Pisonovcom, resp. List Pisónovcom, t. j. O umení básnickom, 148. verš).

in memoriam

in memoriam [-rijam; lat.] — na pamäť, posmrtne na uctenie pamiatky, ako posmrtná pocta, napr. udelenie vyznamenania alebo povýšenie vo vojenstve in memoriam.

in natura

in natura [nátúrá; lat.] —

1. v prirodzenej (skutočnej) podobe, osobne;

2. v naturáliách.

in nomine Domini

in nomine Domini [nó- -ní; lat.], skratka I. N. D. — v mene Pána.

inó

inó [jap.] — v zenovom buddhizme (→ zen-buddhizmus) mních poverený správou a vedením obradov (jedna z hlavných kláštorných funkcií) v kláštornej sieni zendó.

in obscuro

in obscuro [-kúró; lat.] — v tajnosti, tajne, za nejasných okolností; pokiaľ je záležitosť nejasná.

inokarp jedlý

inokarp jedlý, Inocarpus fagifer, Inocarpus edulis — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Vždyzelený, okolo 20 m vysoký strom s jednoduchými celistvookrajovými listami s približne 1,5 cm dlhými stopkami a s krátkostopkatými kvetmi vyrastajúcimi po troch v strapcoch, plod jednosemenný obličkovitý struk s drevnatou škrupinou. Najmä v Indonézii a Oceánii sa inokarp jedlý pestuje pre jedlé horkasté semená s vysokým obsahom tukov a škrobov nazývané aj tahitské gaštany, ktoré sú tradičnou základnou potravou Polynézanov; využíva sa aj v ľudovom liečiteľstve, ako krmovina alebo na výrobu nábytku.

inokulácia

inokulácia [lat.] —

1. agrotech. očkovanie osiva úžitkových rastlín z čeľade bôbovité (bôb, fazuľa, hrach, sója, šošovica ap.) špecifickými hrčkotvornými baktériami (→ bakterizácia);

2. lek., veter. vnesenie inaktivovaných alebo atenuovaných mikroorganizmov do organizmu predovšetkým pri očkovaní, resp. prenos infekčného agensa sliznicou alebo kožou vnímavého jedinca (napr. pri použití nesterilných ihiel a striekačiek);

3. mikrobiol. prenesenie (naočkovanie) inokula do kultivačného média, bunkovej kultúry, laboratórneho zvieraťa ap. s cieľom iniciovať jeho kultiváciu v aseptických (sterilných) podmienkach; naočkovanie mikroorganizmov do prostredia, ktoré podporí ich rast.

inokulum

inokulum [lat.] — malé množstvo mikroorganizmov (napr. baktérií) alebo iných látok použitých na inokuláciu.

inovácia

inovácia [lat.] — obnovovanie, zavádzanie nového, modernizácia;

1. ekon. komplexný súbor aktivít od invencie (nových ideí) až po jej realizáciu v praxi, t. j. vytvorenie alebo zavedenie nových výrobkov, služieb, technológií alebo organizácie výroby, ktoré vedú k zvýšeniu efektívnosti podnikania. Súčasťami procesu inovácie sú výskum, vývoj, komerčné využitie a difúzia nových technológií. Technologická inovácia zdokonaľuje výrobný proces, jeho organizáciu a riadenie, výrobková (tovarová) inovácia zdokonaľuje alebo vytvára úplne nový produkt. Inovácie zvyšujú produkčné možnosti ekonomiky a prispievajú k hospodárskemu rastu i k rastu spoločenského blahobytu (→ inovačná teória, → znalostná ekonomika);

2. inform. inovácia softvérového systému, → upgrade;

3. vo folkloristike obnovovanie alebo obmieňanie prejavov tradície, ich štruktúry, funkcie a interpretácie alebo nové uvedenie už zabudnutých tradičných javov. Chápe sa ako protipól tradície a je výsledkom nových estetických požiadaviek a spoločenských podnetov, ktoré sa odrážajú v obsahovej stránke. Je sledovanou zložkou vývinového procesu folklóru a úzko súvisí s aktualizáciou a improvizáciou.

in pace Domini

in pace Domini [pá- -ní; lat.], skratka I. P. D. — v pokoji Pánovom.

in puncto

in puncto [púnktó; lat.] — v tomto bode, vzhľadom na.

in re

in re [ré; lat.] — vo veci, v záležitosti.

in rebus

in rebus [ré-; lat.] — vo veciach, v záležitostiach.

in regula

in regula [régulá; lat.] — vzhľadom na pravidlo, v súlade s pravidlom.

in rerum natura

in rerum natura [ré- nátúrá; lat.] — v (prirodzenej) povahe vecí.

in residuo

in residuo [-ziduó; lat.] — v zásobe.

inšá’alláh

inšá’alláh [arab.] — formula (inšá’alláh = ak dá Boh) používaná v islame v súvislosti s pozitívnym (želaným) očakávaním, resp. výsledkom. Moslimom pripomína, že sa vždy stane iba to, čo Boh chce.

insektárium

insektárium [lat.] — akékoľvek zariadenie na chov hmyzu, napr. budova s účelovým zariadením na hromadný chov rôznych druhov hmyzu s možnosťou regulácie jednotlivých faktorov (napr. teploty a svetla).

insekticídy

insekticídy [lat.] — chemické látky (prípravky) na hubenie škodlivého hmyzu. Používajú sa najmä v poľnohospodárstve, ovocinárstve a lesnom hospodárstve, v zdravotníctve, hygiene a zoohygiene; druh pesticídov. Podľa pôvodu sa delia na prírodné (v ekológii sa označujú ako bioinsekticídy) a syntetické, pričom prevažná väčšina súčasne používaných insekticídov je syntetických. Podľa toho, na ktoré vývinové štádium hmyzu pôsobia, sa rozdeľujú na ovicídy (pôsobia na vajíčka hmyzu), larvicídy (na larvy hmyzu) a imagocídy (na dospelý hmyz), podľa fyziologického účinku na vdychové (blokujú dýchací systém), plazmatické (spôsobujú rozklad buniek), nervové (blokujú centrálny nervový systém) a hormonálne (ovplyvňujú rozmnožovanie), podľa spôsobu vniknutia do tela hmyzu na dotykové (povrchom tela hmyzu), požerové (potravou) a vdychové (nádychom), ako aj na kontaktné (účinná látka ostáva na ošetrenom povrchu, kde prichádza priamo do kontaktu s hmyzom a chráni iba tie miesta, ktoré boli priamo ošetrené insekticídmi) a systémové (účinná látka preniká do rastlinných pletív a živočíšnych tkanív). Používajú sa vo forme postrekov, aerosólov, plynov, fumigantov a popraškov.

Z chemického hľadiska sa insekticídy delia na anorganické (v súčasnosti sa nepoužívajú) a organické, ktoré sa podľa chemického zloženia rozdeľujú na organochlórové a organofosforové insekticídy, insekticídne karbamáty, neonikotinoidy, pyretroidy ap. (známe sú aj vírusové a bakteriálne insekticídy). Spočiatku sa na ochranu rastlín pred škodcami využívali prírodné látky s insekticídnym účinkom (napr. nikotín a pyretrum) a niektoré anorganické zlúčeniny, v 30. – 40. rokoch 20. stor. sa začal rozvoj výroby syntetických organických insekticídov: 1939 boli objavené insekticídne vlastnosti DDT, 1942 hexachlórcyklohexánu, ktoré patria do skupiny organochlórových insekticídov (k nim sa zaraďujú aj aldrín, dieldrín ap.), ktoré sú veľmi toxické nielen pre hmyz, ale i pre človeka (chronická toxicita) a majú schopnosť hromadiť sa a pretrvávať v tukovom tkanive. V prírode sú veľmi stále, preto je v súčasnosti ich použitie vo väčšine krajín zakázané. Organochlórové insekticídy boli postupne nahradené organofosforovými insekticídmi, ktorých vývoj sa začal počas 2. svetovej vojny v Nemecku. Sú to estery kyseliny trihydrogenfosforečnej (dichlórvos, mevinfos, fosfamidon), tiofosforečnej (→ Actellic, → fenitrotion, bromofos, chlórpyrifos, paration-metyl ap.) a ditiofosforečnej (dimetoat ap.), fosforamidy a fosfonáty. Organofosforové insekticídy sa v prírode rozkladajú za vzniku menej toxických zlúčenín, nekumulujú sa v ľudskom organizme, a preto sú menej nebezpečné než organochlórové. Mechanizmus ich účinku spočíva v blokovaní enzýmu cholínesterázy, ktorý reguluje rozklad acetylcholínu v živom organizme. Podobne pôsobia aj neonikotinoidy (deriváty pyridínu, imidazolu, tiazolu a iných heterocyklických zlúčenín) a insekticídne karbamáty (estery kyseliny N-metyl- a N,N-dimetylkarbamovej a aromatických alebo heterocyklických hydroxyzlúčenín a aldoxímov; karbaryl, aldikarb, dioxakarb, karbofurán ap.). Aktívnou zložkou prírodných pyretroidov je kontaktný insekticíd pyretrum (získaval sa ako zmes účinných látok z kvetov druhu rimbaba starčekolistá (Tanacetum cinerariifolium, v starších botanických systémoch Chrysanthemum cinerariifolium alebo Pyrethrum cinerariifolium), ktorý má na hmyz rýchly omračujúci účinok (súčasť pôvodných prípravkov Biolit); bolo však vyvinutých viacero syntetických pyretroidov, ktoré sa v súčasnosti používajú (cypermetrín, dekametrín a i.).

Insekticídy sú stále dôležitou zložkou boja proti škodlivému hmyzu v záujme ochrany poľnohospodárskych a lesných porastov ap., hoci sa do značnej miery (ak je to možné) uprednostňujú aj iné, z hľadiska ochrany životného prostredia menej škodlivé postupy (→ feromóny, → chemosterilizácia, → chemická ekológia ap.). Veľká účinnosť prípravkov na ničenie škodlivého hmyzu po ich masovom rozšírení (najmä DDT v 50. a 60. rokoch 20. stor.) viedla k presvedčeniu, že problém škodlivého hmyzu je vyriešený. Ukázalo sa však, že v dôsledku nekontrolovaného používania insekticídov hmyz rýchlo nadobudol proti nim odolnosť, pričom nízka selektívnosť prípravkov spôsobila aj ničenie užitočného hmyzu (včiel) a porušila sa prírodná rovnováha (veľký výskyt druhotných škodcov). Stále sa preto hľadajú nové spôsoby boja so škodlivým hmyzom a vyvíjajú sa vysokoúčinné a selektívne pôsobiace látky a metódy, ktoré sú toxické pre škodlivý hmyz, ale málo toxické pre ostatné organizmy a v prírode nezanechávajú toxické rezíduá.

inseminácia

inseminácia [lat.] —

1. lek. → umelé oplodnenie;

2. veter., zootech. — najstaršia biotechnologická metóda používaná pri reprodukcii zvierat, spočívajúca v získavaní, konzervovaní a prenesení samčích pohlavných buniek (spermií) do pohlavných orgánov samíc iným ako prirodzeným spôsobom. Umelé osemeňovanie rastlín a zvierat poznali už 800 rokov pred n. l. Asýrčania, okolo 1300 bola inseminácia použitá pri arabských kobylách. Na Slovensku zohrala významnú úlohu po 1945 pri tlmení žrebčej nákazy a neskôr aj pri ozdravovaní chovov hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných od mnohých prenosných chorôb, napr. od tuberkulózy a brucelózy. Okrem zdravotného významu má inseminácia význam aj v plemenitbe zvierat, kde vďaka konzervovaniu ejakulátu v konzervačných médiách (napr. kvapalný dusík) pri teplote hlboko pod bodom mrazu umožňuje uchovávať semeno i niekoľko rokov, a využiť tak genetický potenciál najkvalitnejších plemenníkov. Pri inseminácii sa využíva menší počet plemenníkov, pretože riedením ejakulátu je možné pripraviť mnoho inseminačných dávok na osemenenie veľkého počtu zvierat, čím sa rýchlejšie a efektívnejšie rozširuje populácia kvalitných výkonných plemien. Inseminácia sa využíva pri všetkých druhoch hospodárskych zvierat, ako aj pri záchrane ohrozených druhov (chovaných často už iba v zajatí) usmernením ich reprodukcie a introdukciou potomstva do príslušného ekotopu vo voľnej prírode.

in silvam ne ligna feras

in silvam ne ligna feras [né -rás; lat.] — nenos drevo do lesa (Horácius: Satiry, 1. kniha, 10. báseň, 34. verš); obdoba Aristofanovho výroku glauk’ Athénadze – nosiť sovy do Atén (→ noctuas Athenas).

insitný

insitný [lat.] —

1. vrodený, prirodzený;

2. tvoriaci alebo tvorený na základe prirodzeného talentu, neškolený, laický, naivný (→ naivné umenie).

in spe

in spe [spé; lat.] — nádejný, perspektívny; v nádeji, v budúcnosti.

inšpekčná izba

inšpekčná izba — izba, v ktorej sa uskutočňuje vyšetrovanie pacienta, vyšetrovňa.

inšpektor

inšpektor [lat.] —

1. oprávnená osoba poverená výkonom úradného dozoru, dohľadu, kontroly, inšpekcie;

2. v niektorých krajinách vyšší policajný alebo aj štátny úradník.

inspirácia

inspirácia [lat.] — vdych, aktívny prívod vzduchu do dýchacích orgánov.

inštalovaný výkon

inštalovaný výkon — súčet menovitých (štítkových) činných výkonov všetkých agregátov (motorov, generátorov) zabudovaných v určitom zariadení alebo v dopravnom prostriedku.

instar

instar [lat.] — obdobie (vzrastový stupeň) larválneho vývinového štádia hmyzu ohraničené zvyčajne dvoma zvliekaniami pokožky (kutikuly; napr. húsenice motýľov). Počet instarov, ktorý môže byť ovplyvnený ekologickými podmienkami prostredia (napr. dostatkom potravy), nie je rovnaký pri rôznych druhoch hmyzu a dokonca ani pri tom istom druhu (napr. samička môže mať viac instarov ako samček); väčšina hmyzích lariev však prejde pri svojom vývine 4 – 5 instarmi.