Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 967 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

i-

i- [lat.] — predpona vyjadrujúca opak (ne-).

Iamblichos zo Sýrie

Iamblichos zo Sýrie [jam-], genitív Iamblicha, pred 115 n. l. – po 165 n. l. — grécky rétor a spisovateľ. Žil v Arménsku za vlády kráľa Soaima, titulárneho rímskeho konzula a senátora. Autor nezachovaného rozsiahleho (16 alebo až 39 kníh, v našom zmysle kapitol) ľúbostno-dobrodružného románu Rozprávanie o babylonských dobrodružstvách Sinóny a Rhodana (Tón peri Sinónin kai Rhodanén Babylóniakón logoi, po roku 165), skrátene Babylóniaka. Niektoré motívy prevzal od svojho predchodcu Charitóna.

ianuis clausis

ianuis clausis [januís klauzís; lat.] —

1. právnická formula označujúca rokovanie za zatvorenými dverami čiže s vylúčením verejnosti;

2. Venit Iesus ianuis clausis... — Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené ... Biblický citát (Jn 20,26), začiatok opisu situácie, keď podľa Jánovho evanjelia Ježiš Kristus prišiel k zhromaždeným učeníkom, aby sa aj Tomáš presvedčil o jeho vzkriesení.

iatro-

iatro- [jat-; gr.] — prvá časť zložených slov s významom zdravotný, zdravotnícky, liečebný.

iatropatogénia

iatropatogénia [jat-; gr.], iatropatogenéza — ujma spôsobená pacientovi vplyvom lekára, zdravotníckeho pracovníka alebo zdravotníckeho prostredia nesprávnym preventívnym, vyšetrovacím, diagnostickým alebo liečebným postupom, porušením lekárskej etiky ap. Rozlišuje sa somatická (spôsobená napr. liekmi – ich nevhodnou indikáciou alebo kombináciou; mechanickými zásahmi – chirurgickými výkonmi, rtg. žiarením) a psychická iatropatogénia (nepriaznivý stav vyvolaný verbálnou alebo neverbálnou komunikáciou).

Ibagué

Ibagué [-ge], San Bonifacio de Ibagué — mesto v strednej Kolumbii na východných svahoch Strednej Kordillery (Andy) pod vrcholom činnej sopky Nevado del Tolima na okraji doliny rieky Magdaléna, 1 250 m n. m., administratívne stredisko departementu Tolima; 538-tis. obyvateľov (2018). Jedno z najväčších priemyselných stredísk krajiny. Priemysel potravinársky (spracovanie kávy, mlyny, pivovary), kožiarsky, strojársky, chemický, stavebných materiálov, obuvnícky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, kakaovníka, cukrovej trstiny, ryže, tabaku a i.). Medzinárodné letisko. V okolí ťažba ropy, síry, rúd zinku a striebra.

Založené 1550 španielskymi conquistadormi ako San Bonifacio de Ibagué na mieste pôvodného indiánskeho osídlenia, neskôr pred útokmi Indiánov presunuté na súčasné miesto. R. 1854 hlavné mesto Kolumbie. Viaceré múzeá, umelecká galéria. Stredisko školstva, viacero vysokých škôl a univerzít, napr. Universidad del Tolima (založené 1945, od 1954 univerzitný štatút), významná hudobná akadémia Conservatorio del Tolima (založená 1863). V júni každoročný festival ľudovej hudby. Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Zoologická záhrada.

Ibarra

Ibarra, San Miguel de Ibarra — mesto v severnej časti Ekvádoru v podhorí Ánd na úpätí sopky Imbabura na ľavom brehu rieky Tahuando asi 70 km severne od hlavného mesta Quito, 2 220 m n. m., administratívne stredisko provincie Imbabura; 140-tis. obyvateľov (2015). Priemysel nábytkársky a textilný; umelecké remeslá (drevorezba, výroba šperkov). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, cukrovej trstiny a bavlníka) s pravidelnými sobotňajšími trhmi.

Založené 1606 španielskymi conquistadormi na pôvodnom indiánskom osídlení. Napriek tomu, že väčšina historickej architektúry bola pri zemetrasení 1868 zničená, zachovalo si koloniálnu atmosféru. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva, katedrála (2. polovica 19. stor.). Turistické stredisko.

Ibbenbüren

Ibbenbüren — mesto v severozápadnom Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na úpätí Teutoburského lesa na Dortmundsko-emžskom kanáli; 52-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, energetický (tepelná elektráreň, výkon 848 MW). V blízkosti ťažba čierneho uhlia.

Vzniklo pravdepodobne koncom 8. alebo začiatkom 9. stor., písomne doložené 1146. R. 1724 mesto.

Stavebné pamiatky: evanjelický farský kostol (od 1523, trojloďová hala s neskorogotickou kazateľnicou), rímskokatolícky Kostol sv. Maurícia (1829 – 33, klasicistická hala s expresionistickými nástennými maľbami z 1927).

Viaceré múzeá, napr. múzeum motocyklov. Botanická záhrada.

IBC

IBC, angl. Intermediate Bulk Container — v medzinárodnej kontajnerovej doprave označenie stredne veľkého prepravného kontajnera používaného najmä na prepravu hromadného tovaru.

iberka

iberka [gr.], Iberis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Patrí sem napr. jednoročný, 15 – 30 cm vysoký druh iberka okolíkatá (Iberis umbellata) s jednoduchými alebo riedko rozkonárenými stonkami, s kopijovitými listami a s drobnými ružovými, fialovými, bielymi alebo purpurovými kvetmi v hustých pologuľovitých vrcholových strapcoch, plod šešuľka, ktorá pochádza z oblastí okolo Stredozemného mora; zvyčajne sa pestuje ako okrasná letnička.

iberoromanistika

iberoromanistika [vl. m.] — časť romanistiky týkajúca sa štúdia jazykov Pyrenejského (Iberského) polostrova patriacich k románskej vetve, t. j. španielčiny, portugalčiny, katalánčiny a galícijčiny vrátane ich literatúry a kultúry. Názov iberoromanistika sa používa v nemecky hovoriacich krajinách, v českom akademickom prostredí a sporadicky aj na Slovensku. Na označenie tzv. veľkých jazykov – španielčiny (lat. lingua Hispaniensis) a portugalčiny (lat. lingua Lusitana), sa používajú bežnejšie názvy hispanistika a lusitanistika.

iberskoamerický

iberskoamerický [vl. m.] — týkajúci sa územia Strednej a Južnej Ameriky, latinskoamerický.

ibis

ibis [egypt. > gr. > lat.] — slovenský názov viacerých rodov vtákov z čeľade ibisovité.

ibiš

ibiš [keltské jazyky > lat. > nem.], Althaea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Zvyčajne mohutné, do 2 m vysoké byliny s laločnatými listami a výraznými bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi v strapcovitých súkvetiach, diskovitý plod zložený z plôdikov. Patrí sem okolo 10 druhov, ktoré sa vyskytujú v Európe a v západnej časti Ázie, napr. liečivý druh ibiš lekársky (Althaea officinalis), z ktorého sa používa najmä koreň (napr. vo forme studeného macerátu proti nespavosti, hnačke a do mastí proti spáleninám), ďalej ibiš ružový a ibiš bledý (→ topoľovka).

ibištek

ibištek [keltské jazyky > lat. > nem.], Hibiscus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď slezovité. Trváce alebo opadavé byliny alebo dreviny. Patria sem napr. do 3 m vysoký ker ibištek čínsky (Hibiscus rosa-chinensis) s vajcovitými, na okraji pílkovitými listami a s nápadnými kvetmi s priemerom do 10 – 15 cm pochádzajúci z tropickej Ázie, ktorý sa pestuje v početných rôznofarebných kultivaroch ako okrasná parková či izbová rastlina (tzv. čínska ruža), 2,5 – 3 m vysoká, pravdepodobne z tropickej Afriky pochádzajúca bylina ibištek jedlý (Hibiscus esculentus, Abelmoschus esculentus), ktorý má chlpaté striedavé laločnaté listy s pílkovitým okrajom, so širokými, do 50 cm dlhými čepeľami a s 15 – 50 cm dlhými listovými stopkami, jasnožlté kvety s fialovým okrajom a jedlý mladý plod (→ okra), a jednoročná alebo dvojročná 1,5 – 4 m vysoká, z Indie pochádzajúca bylina ibištek konopný (Hibiscus cannabinus), ktorý má stonku so zvyčajne krátkymi tŕňmi, striedavé listy s dlhými stopkami a biele alebo žltkasté päťčlenné kvety, plod päťpuzdrová tobolka; nazýva sa napr. aj ambar, bombajské konope a kenaf. Pre lykové vlákna, ktoré poznali už starovekí Egypťania a ktoré sa používajú napr. na výrobu papiera, lán a rohoží, sa ibištek konopný pestuje najmä v Číne, Indii, Bangladéši, Thajsku, Vietname, Malajzii, Indonézii, Južnej Afrike a na juhu USA; zo semien sa získava jedlý olej, ktorý sa používa v potravinárstve a kozmetike.

Okolo 2 m vysoká drevina ibištek krvavý (Hibiscus sabdariffa, ibištek sudánsky, rama) so srdcovitými alebo s delenými listami a s veľkými červenkastými až tmavočervenými kalichmi kvetov, ktoré po odkvitnutí dužnatejú, sa pestuje najmä v trópoch Afriky, Ázie a Ameriky. Kalichy, ktoré obsahujú rôzne kyseliny, antokyány, flavonoidy, pektíny, vitamín C a iné látky, sa používajú na liečebné (napr. proti skleróze, na znižovanie horúčky i ako močopudná droga) a potravinárske účely (napr. na prípravu džemov a želé), ako aj na prípravu tradičného egyptského nápoja kyslej chuti, ktorý sa nazýva karkadeh, sorrel alebo rozelle.

ibizský chrt

ibizský chrt — plemeno psa zo skupiny chrty. Mohutný poľovný pes s dlhým krkom, dlhými rovnými nohami, so silnou zadnou časťou tela s tenkým, nízko nasadeným chvostom a so vzpriamenými výrazne pohyblivými ušami vyrastajúcimi v úrovni očí; výška v kohútiku 56 – 75 cm. Ibizský chrt, ktorého vyobrazenia sa nachádzajú napr. na egyptských hrobkách a keramike, sa v súčasnosti nazýva podľa ostrova Ibiza, kde v 6. stor. pred n. l. prenikli Kartáginci.

ibn

ibn [arab.] — syn; v moslimských a arabských krajinách často súčasť mena, v regionálnom variante aj bin. Jeho ženským variantom je výraz bint (dcéra).

Ibn Rusta

Ibn Rusta, Abú Alí Ahmad bin Umar al-Isfahání, 9. – 10. stor. — perzský cestovateľ a geograf. O jeho živote sa zachovalo iba málo dokladov. Narodil sa v Isfaháne, okolo 903 cestoval po Arábii a navštívil Jemen. Z jeho historicko-geografického spisu Kniha cenných drahokamov (Kitáb al-a’lák an-nafísa, 10. stor.) sa zachovala len malá časť. Na základe svojich skúseností v ňom podrobne opísal mestá Isfahán, Mekku, Medinu a územie Jemenu. Správy iných cestovateľov využil pri opise geografie neislamských krajín. Cenný je najmä jeho opis Novgorodu, Strednej Ázie, Chazarskej ríše, Turkov, Maďarov a Povolžských Bulharov. Dielo je dôležitým prameňom poznania dejín raných Slovanov, predovšetkým Rusov a Chorvátov.

Ibrahim Paša Damat

Ibrahim Paša Damat

1. → Ibrahim Paša Nevšehirli;

2. → Ibrahim Paša Pargali.

Ibsen, Henrik

Ibsen, Henrik, 20. 3. 1828 Skien – 23. 5. 1906 Christiania, dnes Oslo — nórsky dramatik. R. 1851 – 57 dramaturg Národného divadla v Bergene, 1857 – 62 umelecký vedúci Nórskeho divadla v Christianii. R. 1864 – 91 žil v zahraničí (v Taliansku a Nemecku), 1891 sa natrvalo vrátil do Nórska.

Ibsen zavŕšil vývin analytickej drámy, ktorá má korene v klasickom Grécku, a inicioval vznik sociálne angažovanej dramatiky. Jeho raná tvorba bola poznačená snahou o vytvorenie prijateľnej koncepcie národnej drámy ovplyvnenej cudzorodými vplyvmi, napr. severskými eposmi, francúzskou, tzv. salónnou drámou a dánskymi divadelnými tradíciami. Na pozadí realisticky načrtnutej charakterizácie úspornými prostriedkami rozvíjal dej postavený na dynamických dialógoch a vyhranených charakteroch postáv.

V prvej hre Catilina (1850) dominuje téma rebelujúceho hrdinu a deštruktívnej partnerky vyskytujúca sa v Ibsenových dielach v mnohých obmenách. Hry Komédia lásky (Kjærlighedens komedie, 1862) a Nápadníci trónu (Kongs-Emnerne, 1863; slov. 1965) naznačujú nové ideové smerovanie a úsilie riešiť aktuálne spoločenské témy. V Nemecku dokončil medzinárodne úspešnú dramatickú poému Brand (1866), tragický príbeh kňaza, ktorý nekompromisnosťou ohrozuje svojich najbližších. Veršovaná, romanticky ladená dráma Peer Gynt (1867; slov. 1966, prebásnil M. Rúfus), alegorická kritika ľudskej nedokonalosti a malosti, je pokladaná za nórsku národnú hru. K jej popularite prispela aj scénická hudba, ktorú k nej skomponoval E. H. Grieg. Filozofickou divadelnou hrou Opory spoločnosti (Samfundets Støtter, 1877; slov. 1947 ako Piliere spoločnosti), ktorá je kritikou malomeštiactva, Ibsen prispel k rozvoju spoločenskej drámy. Témami divadelných hier Bábkový dom (Et dukkehjem, 1879; slov. 1921; známa aj pod názvom Nora, ďalšie slovenské názvy Dom bábok, Domov bábok), Strašidlá (Gengangere, 1881; slov. 1943) a Nepriateľ ľudu (En folkefiende, 1882; slov. 1960) je emancipácia žien a ich závislosť v meštianskom manželstve, finančné machinácie a deštrukčné vplyvy patriarchálnej rodiny na život jej členov.

Hra Divá kačka (Vildanden, 1884; slov. 1957) odhaľujúca problematiku tzv. životnej lži ako nevyhnutnej súčasti existencie protagonistov je aj svojou symbolickosťou považovaná za Ibsenov najzávažnejší vklad do rozvoja drámy. Odklonom od realizmu k symbolizmu sa vyznačuje i hra Rosmersholm (1886; slov. 1940). Drámy Pani z prímoria (Fruen fra Havet, 1888; slov. 1958), Hedda Gablerová (Hedda Gabler, 1890; slov. 1929), Staviteľ Solness (Bygmester Solness, 1892; slov. 1947), Malý Eyolf (Lille Eyolf, 1894), John Gabriel Borkman (1896; slov. 1958) a Keď sa my mŕtvi preberieme (Når vi døde vågner, 1899; slov. 1958) sú charakteristické symbolickou sebaanalýzou, ich protagonisti si na prahu staroby s trpkosťou uvedomujú ubúdanie tvorivých síl. Autor zbierky Básne (Digte, 1872; slov. 1970).

Na Slovensku vyšiel dvojzväzkový knižný výber z jeho hier (Nápadníci trónu, Spolok mladých, Opory spoločnosti, Nepriateľ ľudu, 1965; Domov bábok, Strašidlá, Divá kačka, Rosmersholm, Pani z prímoria, Hedda Gablerová, Staviteľ Solness, John Gabriel Borkman, Keď sa my mŕtvi preberieme, 1968), ktorú pripravil L. Obuch.

Ica

Ica [ika] — mesto v juhozápadnej časti Peru v Centrálnej Kordillere na rieke Ica (ústi do Tichého oceána), administratívne stredisko departementu Ica a provincie Ica; 290-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný (najmä bavlnársky), kožiarsky, potravinársky (cukrovarnícky), vinársky. Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka a viniča). Cestný uzol na Panamerickej diaľnici.

Založené okolo 1563 Španielmi a nazvané Villa de Valverde de Ica, osídlené však omnoho skôr kultúrami Nazca a Paracas. Po zemetrasení 1569 presunuté na dnešné miesto, 1640 premenované na San Jerónimo de Ica. R. 2007 poškodené zemetrasením, počas ktorého zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Univerzita (1961), múzeum (kolekcia textilu a keramiky kultúry Nazca).

Idar-Oberstein

Idar-Oberstein [-štajn] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v pohorí Hunsrück na rieke Nahe (prítok Rýna); 28-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1933 zlúčením miest Idar, Tiefenstein a Algenrodt, súčasnú podobu nadobudlo 1969 po zlúčení s ďalšími okolitými obcami. Tradičné stredisko spracovania drahých kameňov a výroby bižutérie (od rímskej doby ťažba drahých kameňov, po vyčerpaní ložísk v polovici 19. stor. brusiarne afrických, austrálskych a juhoamerických drahých kameňov), burza drahých kameňov; ďalej kovoobrábací, kožiarsky a potravinársky priemysel.

Stavebné pamiatky: v časti Oberstein neskorogotický kostol Felsenkirche (1482, čiastočne zabudovaný do úbočia skaly), nad kostolom ruiny stredovekého hradu Burg Bosselstein (koniec 12. stor., od 17. stor. v ruinách), ruiny hradu Oberstein (1. polovica 14. stor.) so zvyškami stredovekého bergfriedu. Múzeum drahokamov (Deutsches Edelsteinmuseum), mestské múzeum, Výskumný ústav drahých kameňov, vysoké školy. Turistické stredisko.

ideácia

ideácia [gr.] — podloženie činnosti ideou; tvorenie ideí; filoz. nem. Wesensschau – vo fenomenológii E. Husserla poznávací intuitívny akt nazerania podstaty, t. j. nemenného významu skúmaného predmetu (fenoménu).

ideae innatae

ideae innatae [ideé innáté; lat.] — vrodená idea.

idem

idem [lat.], skratka id. — to isté.

identický

identický [lat.] — úplne (dokonale) zhodný.

identifikátor

identifikátor [lat.] — vo všeobecnom význame súbor znakov slúžiacich na jednoznačné rozpoznanie (identifikáciu) objektu;

inform. angl. identifier — gramatická kategória programovacieho jazyka definovaná ako postupnosť písmen, číslic a znaku _ (podčiarkovník), nezačínajúca sa číslicou. Slúži na jednoznačnú identifikáciu objektov (napr. premenných, konštánt, dátových typov alebo procedúr). Ak príslušný programovací jazyk obsahuje tzv. kľúčové slová, identifikátor sa musí od nich líšiť. Význam identifikátora nie je daný sémantikou programovacieho jazyka (ako pri kľúčových slovách, napr. begin a while), ale jeho deklaráciou. Ak programovací jazyk umožňuje štruktúrovanie programu do menších celkov (podprogramov, modulov, blokov ap.), platnosť deklarácie, a tým aj identifikátora môže byť obmedzená len na časť programu.

ideo-

ideo- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom idea, ideový, myšlienka, predstava, myšlienkový.

ideograf

ideograf [gr.] — znak ideografického písma.

ideografia

ideografia [gr.] — písanie pomocou ideografov; → ideografické písmo.

Idesia polycarpa

Idesia polycarpa [-kar-] — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vŕbovité. Opadavý dvojdomý, 8 – 20 m vysoký strom pochádzajúci z východnej Ázie. Má sivozelenú kôru, listy s priemerom 5 – 20 cm a malé žltozelené kvety zoskupené v previsnutých strapcoch, plod oranžová až tmavočervená guľovitá jedlá bobuľa s priemerom 5 – 10 cm, ktorá sa vytvára iba na samičích jedincoch; v Európe sa pestuje ako dekoratívna alebo parková drevina.

id est

id est [lat.], skr. i. e. — to je (jest).

idio-

idio- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom vlastný, zvláštny, osobitý.

idioglosia

idioglosia [gr.], kryptofázia, idiolália — špecifická forma vzájomného dorozumievania, spoločný jazyk vytváraný súrodencami, najmä dvojičkami, ktorý je najbližšiemu okoliu nezrozumiteľný; aj vlastná osobitá reč dieťaťa, skomolenina príslušného jazyka, ktorej okrem najbližších osôb v rodine iní nerozumejú.

idiognózia

idiognózia [gr.] — subjektívne vedomie, uvedomovanie si seba samého.

idiograf

idiograf [gr.] — vlastnoručný podpis; rukopis.

idiografický

idiografický [gr.] —

1. rukopisný;

2. opisujúci zvláštnu, neopakovateľnú skutočnosť (→ idiografická metóda).

idiogram

idiogram [gr.] — schematické zobrazenie karyotypu určitého jedinca, príp. určitého druhu organizmu, znázorňujúce dôležité znaky chromozómov (napr. uloženie centroméry a satelitu, dĺžkové parametre ramien chromozómu), v prípade chromozómových aberácií aj štruktúrne a numerické zmeny chromozómov.

idiolekt

idiolekt [gr.] — individuálny jazyk jednotlivca; súbor výrazových kompetencií (prostriedkov) jednotlivých jazykových rovín používaný komunikantom najmä v rečovej praxi. Súčasťou idiolektu každého človeka bývajú napr. výber slov od nocionálnych (neutrálnych) až po emocionálne (expresívne), psychofyzické a mentálne danosti, vzdelanie, fónické (zvukové), kinetické (gestikulácia, mimika), morfologické a syntaktické prostriedky. Zvlášť výrazné sú idiosynkratické prostriedky (→ idiosynkrázia), napr. návykové opakovanie istého výrazu, gesta alebo mimiky. Rozlišujú sa aj rozdiely vo vyjadrovaní jednotlivých skupín (muži, ženy, pracovné, záujmové alebo vekovo príbuzné kolektívy), ktoré uprednostňujú určitý súbor výrazových prostriedkov (profesionalizmy, slang). Skupinové jazykové kompetencie sa nazývajú sociolekt.

idiomatika

idiomatika [gr.] —

1. súhrn všetkých idiomatických prostriedkov (idiómov) istého jazyka;

2. jazykovedná disciplína zaoberajúca sa slovnými spojeniami (idiómami) špecifickými pre daný jazyk;

3. súčasť zdvojeného názvu (frazeológia a idiomatika) – súboru ustálených obrazných slovných spojení sledovaných zo sémantického hľadiska, ktorý používajú niektorí jazykovedci (napr. František Čermák, *1940).

idiopatia

idiopatia [gr.] — choroba, ktorej príčina nie je známa.