Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 974 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

interpreter

interpreter [lat. > angl.], interpret — inform. špeciálny počítačový program, druh prekladača, ktorý program zapísaný v zdrojovom jazyku nielen preloží do strojového kódu cieľového procesora, ale súčasne ho interpretuje, t. j. zabezpečí jeho okamžité vykonanie. Interpreter môže pracovať aj tak, že zdrojový program preloží do medzijazyka, ktorý je bližší strojovému jazyku, ale ešte stále strojovo nezávislý (t. j. prenesiteľný medzi rôznymi počítačovými systémami s rôznym hardvérom a operačným systémom). Na rozdiel od kompilátora, ktorý naraz preloží celý program zo zdrojového do strojového kódu a následne sa program vykoná, interpreter prekladá postupne jednotlivé príkazy programu a tie sa hneď vykonajú. Nevýhodou interpretera je malá rýchlosť vykonávania programu, ktorá je však vyvážená jednoduchosťou procesu interpretácie, nezávislosťou na operačnom systéme a hardvéri počítača a možnosťou okamžitej syntaktickej kontroly zdrojového textu.

invisibles

invisibles [-zibls; angl.] — vývoz (invisible export) a dovoz (invisible import) finančných alebo osobných služieb poskytovaných v danej krajine cudzincom alebo občanom danej krajiny cudzincami, tzv. neviditeľný obchod, ktorý predstavujú napr. rôzne druhy poistenia, dopravných a cestovných poplatkov, bankových služieb, úrokov z domácich obligácií alebo dividend.

involučné formy

involučné formy — morfologicky alebo inak odlišné bunky baktérií. Sú často viditeľné v starých kultúrach alebo v kultúrach vyskytujúcich sa v nepriaznivých podmienkach, napr. v prítomnosti subletálnych koncentrácií antibiotík. Väčšinou sa považujú za degenerované bunky, ich degeneráciu môže zapríčiniť napr. prítomnosť autolyzínov alebo neschopnosť syntetizovať bunkovú stenu.

inzulárny

inzulárny [lat.] — ostrovný;

1. týkajúci sa ostrova, ostrovčeka (→ inzula);

2. týkajúci sa stredovekého umenia (inzulárne výtvarné umenie → anglo-írske výtvarné umenie) alebo písma (inzulárne písmo → írsko-anglosaské písmo), ktoré sa od 5. stor. rozvíjali na Britských ostrovoch.

inžinierska hydrológia

inžinierska hydrológia — technická vedecká disciplína, ktorá sa vyvinula z hydrológie pre potreby plánovania, projektovania a výstavby vodohospodárskych stavieb (vodné nádrže, regulácie tokov, melioračné stavby, vodovody, kanalizácie ap.). Na rozdiel od všeobecnej hydrológie nie je orientovaná na genézu procesov pohybu vody v prírode, ale na získavanie a spracovanie hydrologických údajov potrebných na projektovanie technických diel. Jej súčasťou sú postupy a metódy výpočtu parametrov technických (inžinierskych) diel na základe hydrologických charakteristík prostredia (zrážky, prietoky, odtoky, výšky hladín vody v tokoch s rozdielnou pravdepodobnosťou prekročenia ap.).

inžinierska psychológia

inžinierska psychológia — aplikované odvetvie psychológie zameriavajúce sa na výskum procesov a produktov priemyselnej revolúcie, ako aj moderných technológií z hľadiska efektívnosti využívania psychických kapacít človeka. Nadväzujúc na pracovnú a organizačnú psychológiu, ergonómiu, humánne inžinierstvo ap., akcentuje skúmanie psychických aspektov systému človek – stroj, resp. človek – počítač, procesy spracúvania informácií a z toho vyplývajúce riadiace činnosti operátorov. Do popredia sa dostávajú nielen otázky technického zdokonaľovania zariadení, ale aj komfort ľudí.

inžinierskogeologická rajonizácia

inžinierskogeologická rajonizácia — vyčleňovanie územných celkov, ktoré sa odlišujú charakterom a stupňom rovnorodosti inžinierskogeologických pomerov alebo stupňom ich vhodnosti na určité technické využitie. Stupeň rovnorodosti, resp. vhodnosti závisí od taxonomickej úrovne príslušnej vyčleňovanej jednotky (inžinierskogeologický región, inžinierskogeologická oblasť, inžinierskogeologický rajón, inžinierskogeologický podrajón, inžinierskogeologický okrsok) a od spôsobu rajonizácie (regionálna, typologická, čiastková, komplexná inžinierskogeologická rajonizácia ap.).

Io

Io, Io Matua Kore — najvyšší boh Maoriov na Novom Zélande. Jeho meno bolo tabu a ako jedinému z bohov mu neprinášali žiadne obety. Jeho kult bol známy len úzkej skupine žrecov. Na Tahiti bol jeho obdobou Iho, resp. Ihoiho, na súostroví Tuamotu sa nazýval Kiho (Kiho-tumu).

Ióannés Mauropus

Ióannés Mauropus [jó-], Ján Mauropus, okolo 1000 Paflagónia – okolo 1075/81 Konštantínopol — byzantský učenec a spisovateľ. Patril k úzkemu konštantínopolskému okruhu vzdelancov a rétorov, medzi ktorých patrili napr. aj Michael Psellos a Ján Xifilinos. Neskôr sa stal obľúbencom cisára Konštantína IX. Monomacha, 1050 sa však musel za dosiaľ nevyjasnených okolností utiahnuť do ústrania. Bol vymenovaný za metropolitu mesta Euchaita (okolo 1050 – 75) a až na sklonku života sa mohol vrátiť do Konštantínopola, kde vstúpil do jedného z početných kláštorov. Vo svojej literárnej činnosti sa venoval poézii a rétorike. Zachovala sa aj jeho rozsiahla korešpondencia a liturgické hymny (kánony).

ionosférická subbúrka

ionosférická subbúrka [jo-] — náhla zmena vlastností ionosféry spôsobená najmä silnými geomagnetickými búrkami, v polárnych oblastiach v dôsledku polárnych žiar spojených s geomagnetickými subbúrkami.

Ipheion

Ipheion [-fe-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Cibuľoviny, ich listy po rozdrobení voňajú ako cibuľa. Patrí sem napr. do 15 cm vysoký druh Ipheion uniflorum s úzkymi prízemnými listami a s hviezdovitými, zvyčajne bielymi alebo fialovomodrými kvetmi, plod tobolka, pochádzajúci z Argentíny.

Ipomopsis

Ipomopsis [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď vojnovkovité. Jednoročné alebo trváce byliny. Patrí sem napr. do 1 m vysoký druh Ipomopsis aggregata s jednoduchou priamou chlpatou stonkou, s perovito strihanými prízemnými listami s bielymi chlpmi a so zvyčajne žiarivými červenými rúrkovitými kvetmi, plod tobolka, pochádzajúci zo západu Severnej Ameriky.

Ippen

Ippen, 15. 2. 1239 ostrov Šikoku, prefektúra Ehime – 23. 8. 1289 Wadasaki, Honšu, prefektúra Hjógo — japonský buddhistický mních, zakladateľ sekty Nepretržitosti (dži-šú), odnože buddhistickej sekty Čistej krajiny (→ džódo-šú; → amidizmus). Svoje duchovné zážitky a vierouku šíril po celej krajine medzi jednoduchými ľudmi, a to najmä prostredníctvom spoločného kolektívneho tanca a zdôrazňovaním, že človek môže dosiahnuť prebudenie už v tomto svete prostredníctvom opakovania formúl vzývajúcich Buddhu Amidu.

ipso iure

ipso iure [-só jú-; lat.] — zo samotného práva; silou samotného práva; bez ďalšieho, mocou práva, zo zákona. V rímskom práve situácia, keď vzniknú právne účinky ipso iure (podľa práva) bez toho, aby bol potrebný ešte ďalší akt. Napr. len čo dlžník splní (solutio) svoju povinnosť voči veriteľovi, záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom vo vymedzených prípadoch ipso iure zaniká a sudca musí takýto záväzkový vzťah považovať za zrušený. V opačnom prípade zaniká na základe procesnej námietky, teda nie ipso iure, ale ope exceptionis.

iracionalita

iracionalita [lat.] — neschopnosť rozumového poznania, nepochopiteľnosť prostredníctvom rozumu, vlastnosť nepodriaďovať sa logickým postupom a princípom konania alebo myslenia; forma poznania alebo konania bez zahrnutia racionality, resp. to, čo je mimo univerzálnej rozumnosti a odporuje racionálnemu usporiadaniu. Iracionalita sa často spája s prejavom slobodnej vôle človeka, s jeho zmyslovosťou, vierou alebo s prírodou, ktoré sa často vymykajú intenciám racionality.

iredenta

iredenta [tal.] —

1. skrátené označenie → iredentizmu;

2. označenie kompaktne žijúcej národnostnej menšiny, ktorej existencia a aktivity v tom-ktorom štáte, kde dominuje iné etnikum, sa vnímajú ako legitimizácia iredentistických požiadaviek (napr. Maďari v Sedmohradsku). Líši sa od diaspóry, v ktorej menšina žije rozptýlene.

Irene

Ireneasteroid č. 14 objavený 19. mája 1851 Johnom Russellom Hindom (*1823, †1895) v Londýne. Patrí k veľkým asteroidom hlavného pásu, priemer 182 km, obežná doba 4,16 roka, veľká polos dráhy 2,58 AU, sklon roviny dráhy k rovine ekliptiky 9,1°. Nazvaný podľa jednej z Hór, gréckej bohyne Eiréné.

Iris

Iris [gr.], genitív Iridy alebo nesklonné, lat. Iris — v gréckej mytológii bohyňa dúhy, dcéra morského boha Thaumanta (Thaumas) a Ókeanidy Elektry, krásna sestra ohavných Harpyí. Posolkyňa boha Dia (Zeus) a Héry, zobrazovaná s krídlami, s hlásateľskou berlou (podobnou Merkúrovmu caduceu, → Hermés) i s džbánom (mračnám prinášala vodu), odetá do trblietavého (irisového) závoja. Námet výtvarných (A. Rodin: socha Iris prebúdzajúca nymfy, 19. stor.) i hudobných diel (P. Mascagni, opera Iris, 1898). Podľa genitívu (gr. Iridos, lat. Iridis) bolo vytvorené prídavné meno iridový (novšie irisový).

Iris

Irisasteroid č. 7 objavený 13. augusta 1847 Johnom Russellom Hindom (*1823, †1895) v Londýne. Patrí k veľkým asteroidom hlavného pásu, má priemer približne 200 km, obežnú dobu 3,68 roka, veľkú polos dráhy 2,38 AU, sklon roviny dráhy k rovine ekliptiky 5,5°. Nazvaný podľa postavy gréckej mytológie, bohyne dúhy Iris.

Irmler, Ján

Irmler, Ján, pseudonym J. I. Straka, J. Straka, 24. 6. 1913 Banky, dnes mestská časť Banskej Štiavnice – 30. 7. 1974 Martin — slovenský knihovník, pedagóg, redaktor a prekladateľ. Od 1936 učiteľ na gymnáziu vo Zvolene, 1947 – 52 a 1954 – 73 pracovník Matice slovenskej. R. 1953 – 54 redaktor vydavateľstva Osveta Martin. Organizátor siete ľudových knižníc na Slovensku, zakladateľ časopisu Čitateľ. Publikoval práce z knihovníctva a metodológie pre knihovníkov. Prekladal beletriu a divadelné hry z ruského, poľského, slovinského, nemeckého a francúzskeho jazyka, vydal výber slovenských rozprávok.

I Sang-hwa

I Sang-hwa, 9. 5. 1901 Tägu, Kórejská rep. – 1943 tamže — kórejský básnik, predstaviteľ modernej kórejskej literatúry. Krátko študoval vo Francúzsku a v Japonsku, neskôr pracoval ako učiteľ a redaktor novín Čoson ilbo (Kórejský denník). Jeho rané verše boli plné obrazov smrti, ktorú preňho symbolizovala Madona. Postupne sa oslobodil od dekadentných vplyvov a jeho tvorba sa stala bližšou revolučnému romantizmu. Autor viacerých ľúbostných básní a v Kórei obľúbenej básne Príde ešte jar na ukradnuté pole? (Päatkin turedo pomun onunga?, 1926; čes. 1998), ktorá je vytesaná na obelisku v parku Talsong v jeho rodnom meste.

Ishak, Abú

Ishak, Abú, 1. 11. 1926 Širangal, región Dháka, Bangladéš – 2003 Dháka — bengálsky prozaik považovaný za jedného z najlepších spisovateľov Bangladéša. Pôsobil v diplomatickej službe. Vo svojom najúspešnejšom románe Začarovaný dom (Súrdža-dighal bári, 1955) vykreslil obraz márneho zápasu ženy s predsudkami islamskej spoločnosti. Autor diel Naplavený ostrov v rieke Padme (Padmar palidvíp, 1986) a Falzifikát (Džál, 1988). Nositeľ niekoľkých literárnych ocenení.

islamský letopočet

islamský letopočet — počítanie rokov v moslimských krajinách a komunitách podľa moslimského, t. j. arabského kalendára. Začína sa pre moslimov významnou udalosťou — pamätným Mohamedovým odchodom z Mekky do Mediny (→ hedžra) v septembri 622 n. l. Moslimský nový rok sa začína 1. dňom mesiaca muharram (v prvom roku pripadol začiatok islamského letopočtu na 16. júl 622 n. l.).

islandský vápenec

islandský vápenec, islandský kalcit, dvojlomný vápenec, dvojlomný kalcit — číry kryštál kalcitu so schopnosťou polarizovať svetelný lúč (dvojlom). V dutinách bazaltov na Islande (pôvodné miesto ťažby — odtiaľ názov) sa vyskytuje vo forme obrovských kryštálov s hmotnosťou niekoľko ton. V súčasnosti sa ťaží najmä v USA, Mexiku a i. V minulosti sa používal najmä na výrobu optických súčastí (hranolov) polarizačných mikroskopov (postupne nahrádzaný priemyselne vyrábanými polaroidmi).

Isména

Isména, starogr. Isméné — v gréckej mytológii dcéra kráľa Oidipa a jeho manželky (a matky) Iokasty, sestra Antigony, Eteokla a Polyneika. Po vyhnaní Oidipa z Téb Isména s Antigonou nedokázali zabrániť bratovražednému sporu o moc medzi Eteoklom a Polyneikom. Isména bola tragikmi vnímaná ako opak hrdinskej Antigony, odvážne však chcela prijať trest smrti od vtedajšieho tébskeho vládcu, strýka Kreonta (Kreón), ktorý Antigonu odsúdil za pochovanie Polyneika; napokon biedne žila v Kreontovom paláci. Postava Sofoklových tragédií Antigona a Oidipus na Kolóne.

I Song-gje

I Song-gje, aj Ri Song-gje, posmrtný titul Tchädžo, Veľký predok, 11. 10. 1335 Hamhung, dnes Kórejská ľudovodemokratická republika — 24. 5. 1408 Hanjang, dnes Soul, Kórejská republika — kórejský kráľ (1392 – 98). Pôvodne vplyvný a úspešný vojvodca v kráľovstve Korjo. R. 1388 zvrhol dynastiu Wang (918 – 1392) a založil vlastnú dynastiu I (Ri) a ríšu Čoson. R. 1394 preniesol hlavné mesto ríše z Käsongu do Hanjangu (dnes Soul). R. 1398 sa vzdal trónu a politického vplyvu, ktorý prešiel na jeho rodinu.

Issos

Issos [gr.], genitív Issa, lat. Issus — staroveké mesto v Kilikii, dnes archeologická lokalita Kinet Höyük pri meste Dörtyol v južnom Turecku v provincii (ilu) Hatay pri pobreží Iskenderunského zálivu asi 37 km severne od dnešného mesta İskenderun (pôv. Alexandria ad Issue). R. 333 pred n. l. sa neďaleko Issa na úzkej pláni (na jednej strane ohraničenej brehom mora a na druhej ťažko schodným horským terénom) predelenej malou horskou riečkou Pinaros (lat. Pinarus) odohrala bitka, v ktorej macedónsky kráľ Alexander III. Veľký pri svojom ťažení do Ázie porazil niekoľkonásobne väčšie vojsko perzského kráľa Dareia III.

istebňanské súvrstvie

istebňanské súvrstvie — súbor usadených hornín kriedovo-paleogénneho veku s obsahom početných fosílií. Prevládajúcimi horninovými typmi sú ílovce a pieskovce, miestami sa vyskytujú zlepence. Celková hrúbka súvrstvia je 200 – 400 m. Tvorí súčasť godulského príkrovu (tektonickej jednotky flyšového pásma Záp. Karpát). Nazvané podľa obce Istebna v Poľsku (Sliezske vojvodstvo).

isua

isua — formácia archaika v záp. časti Grónska, ktoré nebolo pokryté pevninským ľadovcom. Rádiometricky stanovený vek isuy je 3,8 mld. rokov. Základnú horninovú náplň tvoria metamorfované horniny granulitovej fácie – ruly, amfibolity, metaultrabazity a páskované železné rudy (kremeň, hematit, magnetit). Nazvaná podľa lokality Isua v záp. Grónsku.

Iša, Jan

Iša, Jan, 24. 5. 1929 Babice u Rosic, okres Brno-venkov – 27. 9. 2009 Bratislava — slovenský ekonóm českého pôvodu. R. 1952 – 70 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (dnes Slovenská technická univerzita), 1964 – 2009 externý pracovník Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (dnes Ekonomická univerzita), 1971 – 90 a 1995 – 2009 Ekonomického ústavu SAV; 1986 DrSc. Zaoberal sa vývojom ekonomických teórií, makroekonómiou, ekonómiou menovej integrácie a problémami transformácie slovenskej ekonomiky. Publikoval vo viacerých odborných časopisoch, spoluautor monografie Keynes alebo Friedman? (nem. Keynes oder Friedman?, 1978), autor monografie Koniec keynesovskej revolúcie? (1985). Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Íšvara

Íšvara [sanskrit] — v indickom myslení predstava najvyššieho vládcu a stvoriteľa vesmíru (Íšvara = vládca, pán);

1. vo védach personifikácia božskej sily, kozmickej prapodstaty (Puruša), z ktorej povstal všetok prejavený svet;

2. vo védánte zosobnenie absolútna, božského princípu (→ brahma), ktorý sa vo vzťahu k fenomenálnemu svetu javí ako najvyšší boh;

3. v hinduizme, najmä v niektorých jeho hnutiach, označenie osobného boha, ktorého veriaci považujú za svojho zvrchovaného pána a sú mu bezvýhradne oddaní (→ bhakti); najčastejšie prívlastok Šivu.

itabirit

itabirit [vl. m.], aj taconit, hematitový svor, železný svor — kovovolesklá jemne šupinkatá odroda hematitu modročiernej farby. Je tvorená kremeňom (prevláda) a oxidmi železa, v menších množstvách niekedy obsahuje aj sľudy, granáty, živce a i. Nazvaný podľa miesta prvého nálezu, mesta Itabira v Brazílii (štát Minas Gerais). Ďalší výskyt: Rusko, Ukrajina, Česko, USA (Minnesota).

italické písma

italické písma — súhrnné označenie písem na zápis italických jazykov, ktorými sa kedysi hovorilo na Apeninskom polostrove. V širšom význame ide o zápis latinčiny, falištiny, oskičtiny, umbrijčiny, juž. pikénčiny, venetčiny a etruštiny, v užšom význame o zápis týchto jazykov okrem latinčiny. Na zápis sa používala grécka alfabeta (Lukánia, Bruttium), latinská a etruská abeceda (→ etruské písmo) a rozličné odvodeniny z nej. Rozlišuje sa pritom päť „domácich“ abecied: oskická, umbrijská, juhopikénska, faliská a venetská.

interpret

interpret [lat.] —

1. ten, kto niečo odborne vysvetľuje, vykladá;

2. interpretačný umelec, realizátor (spevák, herec, tanečník, hudobník ap.) predlohy umeleckého diela. Interpret dielo dotvára, prispôsobuje svojim možnostiam a predstavám, a dielo tak dostáva novú formu. V oblasti autorského práva sa interpret označuje termínom výkonný umelec;

3. inform. → interpreter.

in vivo

in vivo [vívó; lat.] — zaživa; v živom organizme; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci počas života organizmu. Mnohé experimenty sa robia in vivo napr. na laboratórnych zvieratách, ktoré slúžia ako živý model na skúmanie účinkov rôznych látok alebo mikroorganizmov. Opak: in vitro.

in vitro

in vitro [-ró; lat.] — v skúmavke; v umelých podmienkach; biol. proces (alebo štúdium biologických systémov) prebiehajúci mimo živého organizmu alebo mimo prostredia, v ktorom sa organizmy prirodzene vyskytujú; kultivovanie mikroorganizmov alebo buniek (tkanív) odobraných z organizmu v špeciálnych laboratórnych podmienkach mimo živého organizmu. Mnohé experimenty vykonávané in vitro umožňujú testovať účinky toxických látok, vírusov a i. na bunku. Opak: in vivo.

italizmus

italizmus [vl. m.] — jazykový prvok prevzatý z taliančiny (napr. bandita, fraška, torta, tulipán). V slovenčine sú početné najmä staršie italizmy z hudobnej terminológie (napr. andante, moderato, piano, forte), ale aj z iných oblastí (napr. cinzano, pizza, lodžia, mafia).

itea

itea [gr.], Itea — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Iteaceae. Vždyzelené alebo opadavé stromy a kry pochádzajúce z východnej Ázie a z východu Severnej Ameriky. Patrí sem napr. do 2 m vysoký druh itea virgínska (Itea virginica) so striedavými podlhovastými na okraji zúbkatými listami a s drobnými bielymi voňavými kvetmi usporiadanými v súkvetiach strapec, plod tobolka; nazývaná aj virgínska vŕba.

iteratíva

iteratíva [lat.] — slovesá vyjadrujúce opakovanie deja, napr. sedávať, spávať ap., ktoré sú chápané aj ako tzv. tretí vid (popri dokonavosti a nedokonavosti), pretože na rozdiel od imperfektív (nedokonavých slovies) nevyjadrujú aktuálny prézent (prítomný čas), ale nie sú ani perfektívne (dokonavé). Niekedy sa rozlišuje medzi iteratívami v užšom (napr. chodiť na kurz) a širšom význame (napr. chodievať na prechádzku).

itihásy

itihásy [sanskrit] — hinduistická epická poézia vytvorená na indickom subkontinente, zahŕňajúca legendy, hrdinské báje a mýtické príbehy o ľudských hrdinoch – vteleniach bohov na zemi. Súčasťou itihás sú často filozofické a etické úvahy, preto sú považované za zdroj hinduistickej etiky. Najznámejšími itihásami sú eposy Mahábhárata a Rámájana.

Iulia Mladšia

Iulia Mladšia [júlija], asi 19 pred n. l. – 28 n. l. Trimerus, dnes súostrovie Isole Tremiti — rímska aristokratka, vnučka rímskeho cisára Augusta, dcéra Iulie St. a Agrippu. Augustus ju v roku 6 alebo 5 pred n. l. vydal za Lucia Aemilia Paulla (*okolo 37 pred n. l., †asi 14 n. l.), ktorý bol 8 n. l. obvinený zo sprisahania proti cisárovi a popravený. Iulia bola v tom istom roku poslaná pre nemravný život do vyhnanstva na pustý ostrov Trimerus v Jadranskom mori, kde aj zomrela.

Iuliovci

Iuliovci [júlijovci], lat. gens Iulia — rímsky patricijský rod, ktorý odvodzoval svoj pôvod od Iula (→ Iulus), Aeneovho syna, a cez neho až od bohyne Venuše. Ženy v rodine Iuliovcov mali obyčajne meno Iulia. Najvýznamnejším predstaviteľom rodu bol Gaius Iulius Caesar, ktorým rod aj vymrel. Caesar testamentom adoptoval do svojej rodiny synovca Gaia Octavia (budúci prvý rímsky cisár Augustus), ktorý je tak zakladateľom iuliovsko-claudiovskej dynastie.

ius ducale

ius ducale [jús -ká-; lat.] — kniežacie právo, ktoré sa uplatňovalo v 9. – 10./11. stor. v raných stredovekých slovanských štátoch. Podľa neho kniežaťu patrila najvyššia moc nad ním spravovaným územím a nad miestnym obyvateľstvom spojená s právom požadovať od neho služby a dávky.

ius est ars boni et aequi

ius est ars boni et aequi [jús -ní ékví; lat.] — právo je umenie dobra a umenie slušnosti (spravodlivosti); definícia pojmu právo od starovekého rímskeho právnika Celsa (2. stor.), ktorá sa zachovala na začiatku 1. knihy justiniánskych Digest (→ Digesta Iustiniani). Podľa Celsa má byť právo slušné, teda mravné, z čoho vyplýva, že sa nemá aplikovať mechanicky, ale zaobchádzanie s ním má zodpovedať tomu, čo je podľa všeobecného nazerania dobré, správne a slušné (mravné). Takéto chápanie práva bolo v Ríme blízke chápaniu spravodlivosti (iustitia). Celsova definícia ovplyvnila právne a teologické myslenie aj v stredoveku (napr. Tomáš Akvinský).

ius primae noctis

ius primae noctis [jús prímé nok-; lat.] — právo prvej noci. Historicky nedoložené stredoveké právo nadväzujúce na staršie pohanské rituály, podľa ktorých mal zemepán údajne právo na prvý pohlavný styk so ženou svojho poddaného počas svadobnej noci. Historicky doložená je povinnosť poddanej žiadať pred vydajom zemepána o povolenie na sobáš a povinnosť peňažnej platby zemepánovi. Motív uplatnenia práva prvej noci sa odrazil v západoeurópskych (najmä románskych) ľudových svadobných zvykoch a zmienky o ňom sa vyskytujú aj v literatúre (napr. P.-A. C. de Beaumarchais v hre Figarova svadba, 1784; J. Nižnánsky v historickom románe Právo prvej noci, 1937).

ius reservatum

ius reservatum [jús -zervá-; lat.], množné číslo iura reservata — vyhradené právo. Vo vrcholnom stredoveku vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa práva vyhradené výlučne cisárovi, príp. vykonávané v súčinnosti s ríšskym snemom alebo s kurfirstmi. Zahŕňali výhradné (udeľovanie titulov a erbov, povyšovanie do šľachtického stavu, zakladanie univerzít, priznávanie plnoletosti, legitimovanie nemanželských detí, vymenúvanie notárov ap.) a spoločné práva (mincové a mýtne právo, dispozičné právo s lénami a i.).

iva

iva, Iva — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročné alebo trváce byliny alebo polokry pochádzajúce zo Sev. a Str. Ameriky. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. jednoročná bylina iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) s priamou do 3,5 m vysokou byľou, so sivozelenými stopkatými protistojnými širokovajcovitými až srdcovitými listami a s kvetmi usporiadanými v malých úboroch, plod nažka, ktorá sa introdukovala do mnohých oblastí sveta vrátane str. a vých. Európy; rastlinný (najmä peľový) alergén spôsobujúci zdravotné problémy.