Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 105 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Hyenia

Hyenia [gr.] — rod najstarších a najjednoduchších prasličiek pochádzajúcich z konca prvohôr. Drobné rastliny s jednoduchými malými listami a s vidlicovito rozkonárenou stonkou, na ktorej vrchole boli strapcovito usporiadané hrubostenné výtrusnice. Fosílne pozostatky druhu Hyenia elegans boli objavené na území súčasnej západnej Európy.

hyenovité

hyenovité [gr.], Hyenidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad mäsožravce (Carnivora). Živočíchy s kratšími zadnými končatinami a s mohutnou lebkou so silnými čeľusťami živiace sa zdochlinami alebo lovom. Patria sem druhy z afrických saván hyena škvrnitá (Crocuta crocuta) s tmavými škvrnami na tele a nohách a hyena hnedá (Hyaenna brunnaea) s dlhou hnedou srsťou a s pruhovanými končatinami, ktoré majú do 160 cm dlhé telo, hyena pásavá (Hyaenna hyaenna) s telom dlhým 90 – 120 cm, s čiernym krkom a s pásmi na tele aj na končatinách, ktorá sa vyskytuje v Afrike, Strednej Ázii, Indii a na Blízkom a Strednom východe, a africký druh hyenka cibetkovitá (Proteus cristatus) s telom dlhým do 80 cm, s dlhou hrivou, s chvostom dlhým do 30 cm a s veľkými špicatými ušami, ktorá sa živí zvyčajne termitmi lovenými v noci.

hýfa

hýfa [gr.], hubové vlákno — základná stavebná mikroskopická jednotka tvorená navzájom retiazkovito spletenými bunkami (vegetačný orgán), z ktorého je zložené telo húb. Hýfa môže existovať samostatne alebo vytvára hubové (nepravé) pletivá, napr. prozenchymatické pletivo (→ prozenchým), pseudoparenchymatické pletivo (→ pseudoparenchým). Spleť hýf vytvára podhubie (mycélium). Podľa vnútorného usporiadania sa hýfy rozdeľujú na cenocytické (bez vnútorných priehradiek), mnohobunkové, heterokaryontné (s viacerými geneticky rozdielnymi jadrami), homokaryontné (s viacerými geneticky zhodnými jadrami), dikaryontné (s dvoma geneticky rozdielnymi, neskôr konjugáciou sa deliacimi jadrami) a monokaryontné (s jedným jadrom).

hygienické zariadenia

hygienické zariadenia — zariadenia slúžiace na osobnú hygienu a na kompenzovanie niektorých nepriaznivých vplyvov pracovného prostredia (napr. šatne, umyvárne, sprchy, záchody, miestnosti na uskladňovanie a odkladanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, priestory na odkladanie upratovacích pomôcok).

hylocereus

hylocereus [gr.], Hylocereus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité. Sukulenty pochádzajúce zo Strednej a Južnej Ameriky. Majú vzpriamenú alebo epifyticky plazivú ovíjavú bohato rozvetvenú stonku dlhú do 12 m, s trojhrannými krídlatými výhonkami, z ktorej vyrastajú vzdušné korene. Patrí sem napr. komerčne pestovaný druh hylocereus zvlnený (Hylocereus undulatus) s veľkými bielymi, na noc sa otvárajúcimi kvetmi a s beztŕňovými dužinatými, do 20 cm dlhými fialovočervenými plodmi (bobuľami) pokrytými do strán ohnutými šupinami, ktoré sa nazývajú aj pitahaja alebo dračie ovocie. Dužina plodu, ktorá obsahuje vitamíny C, B1, B2, železo a vápnik, sa používa do dezertov a ako sirup na korenenie a farbenie pečiva a sladkostí, sladkokyslá dreň s čiernymi semenami napr. na výrobu osviežujúcich nápojov.

hymenofor

hymenofor [gr.] — časť plodnice bazídiových húb, ktorá nesie výtrusorodú vrstvu (hyménium). Najznámejšie typy hymenoforu sú lupeňovitý (tvorený lupeňmi, napr. pri plávkach a pečiarkach), ostnitý (tvorený jednotlivými drobnými ostňami, napr. pri jelenkách) a rúrkovitý (tvorený dlhšími tenkými rúrkami, napr. pri hríboch).

hymenolepidóza

hymenolepidóza [gr.], hymenolepióza — črevná parazitóza vyvolaná pásomnicou detskou (Hymenolepis nana, → pásomnice); → cestodózy. Vyskytuje sa na celom svete, najmä u detí žijúcich v hygienicky zaostalom prostredí. Nákaza sa prenáša fekálno-orálnou cestou (vodou, potravinami, priamym stykom). Prameňom nákazy môže byť človek alebo myš domová. Vajíčka pásomnice sa uvoľňujú z gravidných článkov v hrubom čreve hostiteľa (človeka alebo myši) a vylučujú sa stolicou. Ak sa dostanú do lariev rôznych múch, menia sa na cysticerkoidy (larvy). Vajíčka sa môžu vyvíjať aj v tráviacom trakte toho istého jedinca (tzv. superinfekcia), onkosféry prenikajú do steny tenkého čreva, kde sa menia na cysticerkoid, z ktorého dozreje dospelá pásomnica vylučujúca vajíčka. Pri ľahkej nákaze chýbajú akékoľvek príznaky alebo sa objavia len ľahké bolesti brucha, masívna nákaza sa prejavuje bolesťami brucha, nechutenstvom, vracaním, málokrvnosťou a hnačkami. Diagnostika sa opiera o dôkaz vajíčok v stolici. Liečba: podávanie antihelmintík, dôležitá je prevencia (osvojenie si návykov osobnej hygieny).

Hymenosporum

Hymenosporum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Pittosporaceae. Patrí sem jediný druh, vždyzelený ker alebo do 10 m vysoký strom Hymenosporum flavum pochádzajúci z Queenslandu a Nového Južného Walesu v Austrálii. Má oválne až podlhovasté lesklé listy a voňavé rúrkovité svetložlté päťpočetné kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, plod tobolka.

hypacidita

hypacidita [gr. + lat.], hypoacidita — znížená kyslosť žalúdočnej šťavy napr. pri nedostatočnej tvorbe kyseliny chlorovodíkovej. Je sprievodným javom niektorých ochorení žalúdka (napr. chronického zápalu žalúdka). Opak hyperacidita.

hypaithros

hypaithros [gr.] —

1. aj hypaithrálny alebo hypetrálny chrám — typ gréckeho antického chrámu, ktorý má strednú časť cely (naosu) otvorenú, bez strechy a na jeho prednom i zadnom priečelí sa nachádza 10 stĺpov; po celom obvode má dvojitú ochodzu, vnútornú ochodzu tvoria stĺpy postavené dvojmo na výšku na sebe;

2. otvor v plochom strope alebo v streche cely (naosu) gréckeho antického chrámu.

hypalbuminémia

hypalbuminémia [gr. + lat.] — abnormálne znížená koncentrácia albumínu v krvnej plazme (menej než 35 g/l). Príčinou vzniku hypalbuminémie môže byť znížená syntéza albumínu (napr. závažné ochorenia pečene, nedostatočný prívod proteínov v potrave), zvýšený katabolizmus (u pacientov s akútnymi zápalmi a nádorovými ochoreniami), zvýšené straty albumínu (najmä močom, ale aj tráviacim traktom a kožou) a hyperhydratácia. Fyziologicky sa vyskytuje u tehotných žien. Pokles koncentrácie albumínu pod 2 g/l sa nazýva analbuminémia. Hypalbuminémia sa klinicky prejavuje vznikom opuchov.

hyperacidita

hyperacidita [gr. + lat.] — zvýšená kyslosť žalúdočnej šťavy (pri nadmernej tvorbe kyseliny chlorovodíkovej); opak hypacidita.

hyperaktivita

hyperaktivita [gr. + lat.] — spontánne, príliš časté neúčelné pohyby alebo motorický nepokoj jednotlivca. Hyperaktivita sa nevyskytuje samostatne, ale je jedným z príznakov viacerých porúch; často je spojená s poruchou pozornosti.

hyperakúzia

hyperakúzia [gr.] — zvýšená citlivosť sluchu na zvuky, bolestivé vnímanie zvuku; opak hypakúzia.

hyperandrogenizmus

hyperandrogenizmus [gr.] — stav charakterizovaný alebo vyvolaný zvýšenou sekréciou mužských pohlavných hormónov (→ androgény). Hyperandrogenizmus sa u žien prejavuje hirzutizmom, akné, mazotokom, plešivosťou, poruchami menštruačného cyklu, neplodnosťou až virilizmom. Najčastejšou príčinou hyperandrogenizmu je syndróm polycystických ovárií.

hyperbúlia

hyperbúlia [gr.] — porucha vôle charakteristická zvýšenou až úpornou rozhodnosťou, patologickou aktivitou, iniciatívou, spontánnosťou, cieľavedomosťou a húževnatosťou v rozhodovaní, ktoré môže byť unáhlené a nadmerne energické. Vyskytuje sa pri niektorých poruchách osobnosti, pri manickom syndróme, často býva spojená s hyperaktivitou. Opak hypobúlia.

hyperdaktýlia

hyperdaktýlia [gr.] — nadmerný počet prstov; polydaktýlia.

hypereméza

hypereméza [gr.], hyperemesis — nadmerné vracanie. Hyperemesis gravidarum – nevoľnosť a nadmerné vracanie v tehotenstve (najčastejšie v 1. – 4. mesiaci). Intenzívne a dlhotrvajúce vracanie vedie k dehydratácii (môže viesť k výrazným poruchám metabolizmu) a strate hmotnosti, preto je niekedy potrebná hospitalizácia. Príčina je neznáma, význam majú hormonálne zmeny. Hyperemesis lactentium – vracanie dojčiat, napr. pri vrodenom zúžení vrátnika (koniec žalúdka).

hyperémia

hyperémia [gr.] — prekrvenie, zvýšený obsah krvi v orgáne alebo v určitej ohraničenej oblasti tkaniva. Môže byť spôsobená miestnou reakciou ciev, pri ktorej vzniká zvýšený prietok krvi rozšírenými vlásočnicami (napr. hyperémia kože pri prehriatí, svalu pri práci, zápalová hyperémia), alebo sťaženým odtokom krvi pri poškodení tkaniva (peristaltické prekrvenie spojené s poškodením tkaniva škodlivinou vyvolávajúcou zápal). Hyperémia môže vzniknúť aj ako reakcia na určitý podnet (napr. po úprave prechodne zastaveného krvného prúdu v určitej oblasti).

hyperergická reakcia

hyperergická reakcia, aj hyperergia — abnormálne zvýšená odpoveď organizmu na podráždenie, najmä zvýšená citlivosť na liečivá.

hypererotizmus

hypererotizmus [gr.] — abnormálne zvýšenie sexuálnej žiadostivosti (u mužov satyriáza, u žien nymfománia). Hypererotizmus sa často spája s vyššou sexuálnou dráždivosťou napr. u ľudí s narušeným sexuálnym životom, s pocitmi menejcennosti alebo s ťažkými frustráciami u ľudí, ktorí nemajú možnosť sexuálne žiť.

hyperestézia

hyperestézia [gr.] — zvýšená citlivosť, zvýšené vnímanie vonkajších podnetov (pocitov), napr. hyperestézia kože pri niektorých poruchách periférnych nervov; opak hypestézia.

hypergamaglobulinémia

hypergamaglobulinémia [gr. + lat.] — zvýšená koncentrácia cirkulujúcich gamaglobulínov.

hypergonadizmus

hypergonadizmus [gr.] — zvýšená endokrinná činnosť mužských alebo ženských pohlavných žliaz najmä následkom nádorov semenníkov alebo vaječníkov produkujúcich pohlavné hormóny.

Hyperión

Hyperión — v gréckej mytológii jeden z Titanov, syn boha neba Urana a bohyne Zeme Gaie. Oženil sa so sestrou Theiou a mal s ňou tri deti: boha Slnka Hélia, bohyňu Mesiaca Selénu a bohyňu ranných zôr Éós (→ Aurora).

hyperkapnia

hyperkapnia [gr.] — zvýšené množstvo oxidu uhličitého v krvi. Vzniká pri zvýšenom metabolizme (zvýšenej produkcii oxidu uhličitého bunkami), resp. pri nedostatočnom vylučovaní oxidu uhličitého pľúcami (→ hypoventilácia). Opak hypokapnia.

hyperkeratóza

hyperkeratóza [gr.] — ohraničené alebo veľkoplošné zhrubnutie rohovej vrstvy pokožky v dôsledku zvýšenej tvorby zrohovatených buniek (proliferačná hyperkeratóza) alebo ich zníženého odlučovania (retenčná hyperkeratóza); → keratóza. Zväčša je prejavom vrodených a zápalových dermatóz, resp. prekanceróz a nádorov. Niekedy vzniká ako odpoveď na dlhodobé mechanické (tlakové) pôsobenie v podobe mozoľov a otlakov.

hyperkinéza

hyperkinéza [gr.] — zvýšená pohyblivosť, chorobné mimovôľové pohyby tela (najmä končatín) zvyčajne pri poruchách extrapyramídového systému; opak hypokinéza.

hyperkompenzácia

hyperkompenzácia [gr. + lat.] —

1. prílišné nahrádzanie, vyrovnávanie alebo dopĺňanie napr. opotrebovaných a poškodených tkanív po úrazoch (jazvy) a zápaloch;

2. zvýšené až prehnané úsilie o prekonanie prekážok a ťažkostí v určitej oblasti a snaha vyniknúť. Hyperkompenzácia je podstatou zvyšovania stavu trénovanosti a výkonnosti pri športovom tréningu, pri pracovnej výkonnosti, ale napr. aj pri rehabilitácii (napr. športovanie po úraze).

hyperkorticizmus

hyperkorticizmus [gr. + lat. + gr. > lat.] — zvýšená hormonálna činnosť kôry nadobličiek, Cushingov syndróm; opak hypokorticizmus.

hyperlink

hyperlink [gr. + škandinávske jazyky > angl.], hypertextové prepojenie, hypertextová väzba, hypertextové spojenie, link — spojenie medzi časťami hypertextových (→ hypertext) alebo hypermediálnych dokumentov (→ hypermédiá), automatický odkaz na inú časť toho istého alebo nového dokumentu. Predstavuje základnú zložku všetkých hypertextových systémov (vrátane internetových stránok). Aktivuje sa nastavením kurzora počítača na zvýraznený text hyperlinku a stlačením tlačidla myši, dotykom prsta alebo iným spôsobom. Pojem hyperlink zaviedol 1965 informatik, filozof a sociológ Theodor Holm Nelson (*1937).

hypermenorea

hypermenorea [gr.] — silné menštruačné krvácanie často s odchodom krvných zrazenín. Príčinou bývajú nádory, zápaly alebo polypy maternice, často aj vývinové poruchy maternice a hormonálne poruchy. Opak hypomenorea.

hyperosmia

hyperosmia [gr.] — zvýšená alebo nadmerná citlivosť čuchu, zvýšené vnímanie čuchových podnetov; opak hyposmia.

hyperostóza

hyperostóza [gr.] — celkové zhrubnutie kosti, hyperplázia kostného tkaniva, ktorá postihuje kosť ako celok. Vzniká najčastejšie po zápale kosti (reparačný proces), niekedy je proces vzniku podobný hypertrofii, napr. pri hormonálnych poruchách (akromegália).

hyperoxia

hyperoxia [gr.] — zvýšenie parciálneho tlaku kyslíka v krvi a telových tkanivách v dôsledku inhalácie zmesi dýchacích plynov so zvýšenou koncentráciou kyslíka, napr. pri hyperbarickej oxygenoterapii.

hyperplázia

hyperplázia [gr.] — nadmerný vývin tkaniva alebo orgánu spôsobený zväčšením počtu buniek. Hyperplázii podliehajú skôr bunky s výrazným rastovým potenciálom, naopak, bunky s obmedzenou schopnosťou delenia skôr hypertrofujú (→ hypertrofia). Hyperpláziu vyvolávajú identifikovateľné stimuly, po zániku stimulu tkanivo alebo orgán regredujú, ale sa spravidla nedostávajú do pôvodného stavu (napr. mliečna žľaza). Niekedy je hyperplázia chorobným znakom a môže vyvolávať rozličné ochorenia (napr. hyperplázia niektorých žliaz s vnútornou sekréciou, nezhubná hyperplázia prostaty, hyperplázia tukového tkaniva pri obezite). Opak hypoplázia.

hyperploidia

hyperploidia [gr.] — stav, pri ktorom sa v bunkovom jadre vyskytuje zvýšený počet chromozómov (o jeden alebo o viac) v porovnaní s charakteristickým diploidným počtom; → aneuploidia.

hyperpnoe

hyperpnoe [gr.] — prehĺbené dýchanie pri normálnej dychovej frekvencii, zvýšenie jednorazového dychového objemu nad 600 ml vzduchu (napr. pri telesnej námahe); → hyperventilácia, → hypoventilácia.

hyperprosexia

hyperprosexia [gr. + lat.] — zvýšenie pozornosti (koncentrácie), prehnané zaujatie pozornosti myslením, resp. jedinou myšlienkou; opak hypoprosexia.

hyperrealizmus

hyperrealizmus [gr. + lat.], aj fotorealizmus, radikálny realizmus, superrealizmus — vo výtvarnom umení umelecký smer usilujúci sa o vytváranie ilúzie reality (→ iluzionizmus). Vznikol v 2. pol. 60. rokov 20. stor. v USA. Uplatnil sa najmä v maliarstve, grafike a sochárstve, vychádzal z pop-artu. Charakterizuje ho realistické zobrazenie skutočnosti bez subjektívnej interpretácie umelcom a zreteľného maliarskeho rukopisu. Zobrazenia nevychádzajú z videnej skutočnosti, ale z jej (zväčša fotografickej) reprodukcie. Témami hyperrealizmu sú všedné, civilistické, niekedy neobvyklé výseky reality a detaily v naddimenzovanom meradle. Hyperrealistickí sochári často pracovali aj s odliatkami ľudských tiel a predmetov. Najvýznamnejšími predstaviteľmi hyperrealizmu sú americký maliari Ch. Close, Robert Cottingham (*1935), Don Eddy (*1944), R. Estes a R. L. Goings, v sochárstve vynikli D. Hanson a John De Andrea (*1941). Na Slovensku pracujú s prostriedkami blízkymi hyperrealizmu najmä J. Filo a V. Rónaiová, ktorých tvorbe však chýbajú neosobné prístupy amerických autorov, a M. Krén, ktorý programovo skúma hranice iluzívnosti.

hyperreflexia

hyperreflexia [gr. + lat.] — kvantitatívne zvýšenie reflexov, zvýšená reflexná pohotovosť (napr. pri poškodení extrapyramídového systému); opak hyporeflexia.

hypersalivácia

hypersalivácia [gr. + lat.] — zvýšené vylučovanie slín, nadmerné slinenie.