Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 59 z celkového počtu 59 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

hydrocyklón

hydrocyklón [gr.] — zariadenie na mokré triedenie, rozdružovanie a zahusťovanie drobnozrnných materiálov alebo kalov. Využíva pôsobenie odstredivej, dostredivej, vztlakovej a tiažovej sily, pričom pohyb častíc materiálu závisí od ich výslednice. Zmes materiálu a kvapaliny (najčastejšie vody) je pod tlakom tangenciálne privádzaná do valcovitej časti hydrocyklónu, kde pri jej rotácii dochádza k vytláčaniu väčších alebo ťažších zŕn materiálu na stenu hydrocyklónu, po ktorej skrutkovito kĺžu do spodného výpustného otvoru a tvoria ťažký, hrubý alebo zahustený produkt. Rotáciou zmesi sa v strede hydrocyklónu vytvára podtlak, ktorý vynáša menšie alebo ľahšie zrná materiálu a kvapalinu do výpustného otvoru v jeho hornej časti, odkiaľ vychádza ľahký, jemný alebo vyčerený produkt. Na zvýšenie efektívnosti rozdružovania sa voda často nahrádza kvapalinou s väčšou hustotou alebo suspenziou (napr. ferosilícia). Prednosťou hydrocyklónu je vysoký výkon, ktorý rastie s priemerom jeho valcovitej časti. Efektívnosť činnosti hydrocyklónu možno ovplyvniť najmä voľbou vhodného pomeru veľkosti výpustných otvorov alebo sklonu jeho kužeľovej plochy. Zvýšenie výkonu umožňuje aj zostava viacerých, paralelne pracujúcich hydrocyklónov, tzv. multicyklón. Hydrocyklóny sa využívajú najmä pri úprave nerastných surovín, recyklácii odpadov, ako aj v keramickom a chemickom priemysle.

hydrofóbia

hydrofóbia [gr.] — lek. chorobný strach z vody. Je typickým príznakom niektorých ochorení, napr. pri besnote vyvoláva u chorého pohľad na tečúcu vodu alebo zvuk tečúcej vody záchvaty kŕčov hltanového a hrtanového svalstva s následným dusením. Hydrofóbiu nemožno zamieňať s úzkosťou napr. z utopenia alebo z plávania v hlbočine, ktorá sa prejavuje aj u zdravých úzkostlivých ľudí.

hydrologický cyklus

hydrologický cyklus, kolobeh vody — nepretržitá cirkulácia vody na Zemi, ku ktorej dochádza účinkom slnečnej energie a gravitácie. Energia dodávaná na povrch Zeme slnečným žiarením umožňuje vyparovanie vody z morí, z vodných plôch a i. povrchov Zeme, ako aj vyparovanie vody porastmi (rastliny odoberajú vodu a odparujú ju; → transpirácia). Vyparená voda sa transportuje v atmosfére ako para alebo po kondenzácii vo forme oblakov, z ktorých môže vypadávať v podobe atmosférických zrážok (kvapalných a tuhých) na povrch Zeme. Po dopade zrážok na rozdielne povrchy sa časť z nich vyparí, časť vsiakne do pôdy a môže dopĺňať podzemné vody. Voda, ktorá nemôže vsiaknuť (infiltrovať) do pôdy, odtečie po povrchu do tokov. Voda, ktorá vsiakla do pôdy, sa vracia do atmosféry vyparovaním (→ evapotranspirácia) alebo napája vodné toky, a tak sa vracia do morí a oceánov, čím sa hydrologický cyklus uzavrie. V hydrosfére Zeme sa v hydrologickom cykle pohybuje stále rovnaké množstvo vody, zložky hydrologického cyklu sú však rozdelené veľmi nerovnomerne. V púšťových oblastiach sú úhrny zrážok aj výparu spravidla malé, v horských oblastiach v porovnaní s vypareným množstvom veľké. Na hladinu morí Zeme spadne za rok priemerne 900 mm vody, vyparí sa až 970 mm, rozdiel (70 mm) sa premiestni nad súš a spadne vo forme zrážok. Na súš spadne vo forme zrážok za rok priemerne 670 mm vody, vyparí sa priemerne 420 mm, rozdiel (250 mm) odtečie vodnými tokmi do morí. Na územie Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 768 mm vody, vyparí sa priemerne 497 mm (65 % zo zrážok) a odtečie 271 mm. Zrážky aj odtok sú na území Slovenska rozdelené nerovnomerne. V juž. oblastiach Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 450 mm vody, ale odtečie len 50 mm, v horských oblastiach je ročný úhrn zrážok 1 500 mm vody, ale vyparí sa len 200 mm a zvyšok odtečie. Hydrologický cyklus je súčasťou kolobehu látok a energie, ktoré sú vzájomne prepojené a poháňané energiou slnečného žiarenia.

hydrománia

hydrománia [gr.] — lek. chorobná túžba utopiť sa.

hydrometeorológia

hydrometeorológia [gr.] —

1. hraničný vedný odbor medzi hydrológiou a meteorológiou zaoberajúci sa kolobehom vody v prírode z meteorologického hľadiska;

2. nepresné označenie činnosti inštitúcií meteorologickej a hydrologickej služby.

hydromonitor

hydromonitor [gr. + lat.] — ban. zariadenie usmerňujúce prúd tlakovej vody na stenu horniny, ktorú treba rozpojiť. Jeho konštrukcia umožňuje usmerňovanie prúdu vody v horizontálnej i vo vertikálnej rovine, môže byť stabilný alebo na pohyblivom podvozku.

hydronefróza

hydronefróza [gr.] — rozšírenie obličkovej panvičky a obličkových kalichov spôsobené nahromadeným močom, keď neúplná prekážka bráni jeho odtoku. Hydronefróza môže byť vrodená alebo získaná, môže postihovať jednu alebo obidve obličky. Príčinou vrodenej hydronefrózy sú vývinové chyby panvičky a odvodných močových ciest, príčinou získanej hydronefrózy prekážky v odvodných močových cestách (močové kamene, nádory, zrasty a i.). Vrodené hydronefrózy prebiehajú väčšinou bez príznakov, často sa zistia náhodne pri infekcii alebo pri úraze. Diagnóza sa stanovuje ultrasonograficky, röntgenologicky a rádioizotopovým vyšetrením. Liečba: chirurgická.

hydrops

hydrops [gr.] — nahromadenie tkanivovej tekutiny v telových dutinách a v tkanivách; vodnatieľka.

hydrostatický orgán

hydrostatický orgánzool. plynový mechúr (vesica natatoria) pri rybách vznikajúci vydutím hornej časti tráviacej rúry, s ktorou je naďalej spojený vzduchovým kanálikom (ductus pneumaticus). Niektorým rybám po krátkom čase zaniká, niektoré, najmä pelagické ryby, ho majú celý život naplnený plynom. Výmenou plynov medzi mechúrom a krvou ryby aktívne menia svoju špecifickú hmotnosť a touto reguláciou udržiavajú potrebnú polohu vo vodnom stĺpci. Hydrostatický orgán je veľmi citlivý na zmeny tlaku, ktoré sa zvyčajne prenášajú do vnútorného ucha. Niektoré druhy rýb žijúce vo vodách s nízkym obsahom kyslíka majú epitel mechúra zriasnený, čím ho využívajú na absorpciu kyslíka prehĺtaného nad hladinou.