Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 51 – 95 z celkového počtu 95 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

hustota záznamu

hustota záznamuinform. vlastnosť magnetického, optického alebo polovodičového pamäťového média vyjadrujúca počet jednotiek informácie (bitov) zaznamenaných na jednotke dĺžky (mm), plochy (mm2) alebo objemu (mm3) pamäťového média.

Húščava, Alexander

Húščava, Alexander, 4. 1. 1906 Lamač, dnes mestská časť Bratislavy – 9. 8. 1969 tamže — slovenský historik a archivár, otec D. Húščavu. R. 1929 – 31 pôsobil v Československom štátnom historickom ústave v Prahe a ako sekretár tohto ústavu 1931 – 33 v Ríme. Ako jednému z prvých slovenských historikov mu bolo umožnené študovať pramene k slovenským dejinám vo Vatikánskom archíve. R. 1933 – 36 archivár Krajinského archívu v Bratislave, 1936 vykonal štátnu skúšku na Štátnej archívnej škole v Prahe. R. 1937 – 69 prednášal pomocné historické vedy na Katedre československých dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave, 1948 – 49 dekan fakulty; 1939 mimoriadny profesor, 1940 profesor, 1956 DrSc. Priekopník štúdia pomocných historických vied a zakladateľ vysokoškolského štúdia archívnictva na Slovensku (1950 sa Húščavovým pričinením otvorilo jeho štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave). Významne sa podieľal na organizovaní slovenského archívnictva. Autor početných publikácií a štúdií z diplomatiky, paleografie, genealógie, heraldiky, historickej metrológie a stredovekých slovenských dejín. Hlavné diela: Kolonizácia Liptova do konca 14. stor. (1930), Ján Literát a liptovské falzá (1936), Dejiny Lamača (1948), Dejiny a vývoj nášho písma (1951), Poľnohospodárske miery na Slovensku (1972).

Hutchinson, Thomas

Hutchinson [hačin-], Thomas, 9. 9. 1711 Boston, Massachusetts – 3. 6. 1780 Londýn — americký politik. R. 1737 – 49 člen massachusettského zhromaždenia, 1746 – 48 jeho predseda. R. 1749 – 66 poradca massachusettského guvernéra, 1758 – 71 jeho zástupca, 1760 – 70 predseda najvyššieho súdu, 1771 – 74 guvernér. R. 1754 predložil spolu s B. Franklinom na kongrese v Albany návrh na zjednotenie trinástich amerických kolónií, ktorý bol síce schválený, ale všetky kolónie ho zamietli alebo ignorovali. Hutchinson podporoval autoritu britského parlamentu, počas krízy okolo zákona o kolkovnom (1765) mu bol vypálený majetok. Svojou podporou a naliehaním na dodržiavanie colných predpisov fakticky vyprovokoval bostonský čajový večierok. Z postu guvernéra štátu Massachusetts bol odvolaný po odhalení obsahu jeho korešpondencie, v ktorej napr. obhajoval nevyhnutnosť zúžiť tradičné práva kolonistov v záujme zachovania britskej vlády.

Hutka

Hutka — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v severnej časti Nízkych Beskýd pri hranici s Poľskom, 372 m n. m.; 95 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1588 ako Nova villa Zuttka, 1600 Vollia Hutta, 1618 Hutka, 1863 – 1902 Hutka, 1907 – 13 Hutás, 1920 Hutky, 1927 Hutka.

Patrila panstvu Makovica. R. 1711 bola vyľudnená útekom poddaných. V 1. polovici 19. stor. sa obyvatelia zaoberali tkaním plátna a súkna. Na začiatku 1. svetovej vojny bola obec obsadená ruským vojskom a vypálená, v období prvej ČSR veľké vysťahovalectvo, po 2. svetovej vojne takmer nanovo vybudovaná. Ojedinelé archeologické nálezy z eneolitu a stredoveku.

Stavebné pamiatky: pôvodne gréckokatolícky, od 2000 pravoslávny drevený Chrám narodenia presv. Bohorodičky (1923, na mieste staršieho dreveného kostola z poslednej tretiny 18. stor. zničeného 1915 požiarom).

Hutníky

Hutníky — bývalá obec na Slovensku, ktorá vznikla 1961 zlúčením obcí Bočiar a Sokoľany; zanikla 1990 opätovným osamostatnením pôvodných obcí.

Hutten, Ulrich von

Hutten, Ulrich von, 21. 4. 1488 hrad Steckelberg, Schlüchtern, Hesensko – 29. 8. 1523 ostrov Ufenau v Zürišskom jazere, Švajčiarsko — nemecký humanistický spisovateľ. Pochádzal z hesenského rytierskeho rodu. R. 1505 navštevoval benediktínsku kláštornú školu vo Fulde, odkiaľ ušiel, putoval po Nemecku (Kolín nad Rýnom, Lipsko, Wittenberg) a Taliansku (právnické štúdiá v Pavii a Bologni). R. 1515 vstúpil do služieb arcibiskupa v Mohuči (Mainz), 1517 mu cisár Maximilián I. udelil titul poeta laureatus caesareus. Prívrženec reformácie (1519 sa pripojil k M. Lutherovi), propagoval ideu nemeckého národného povedomia a vernosti cisárovi (v rámci Svätej rímskej ríše nemeckého národa). R. 1521 sa s F. Sickingenom zúčastnil proticirkevného povstania, po jeho porážke musel ujsť do dnešného Švajčiarska, kde mu U. Zwingli zabezpečil azyl. Zomrel opustený a v biede. V briskných dialógoch a politických básňach požadoval silné nemecké cisárstvo, obmedzenie vplyvu kniežat a vyradenie cirkvi z politického života. Je pravdepodobne autorom druhej časti humanistickej proticirkevnej satiry Listy tmárov (Epistolae obscurorum virorum, 1517), do nemčiny preložil pôvodné latinské dialógy podľa vzoru Lukiana zo Samosaty pod názvom Knižka rozhovorov (Gespräch buchlin herr Ulrichs von Hutten, 1521).

Hüttl, Svatopluk

Hüttl, Svatopluk, 30. 6. 1924 Bratislava – 15. 5. 2007 Piešťany — slovenský lekár, reumatológ. R. 1951 – 53 pôsobil v Štátnych kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach, 1953 – 88 vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch; 1978 DrSc. Zaoberal sa patofyziológiou synoviálneho kĺbu, osobitne skúmaním chorobných odchýlok synoviálnej tekutiny pri najzávažnejších chorobách pohybového ústrojenstva z hľadiska nozografie, včasnej diagnostiky, aktivity, dynamiky a patogenézy kĺbového syndrómu. Autor monografie Synoviálny výpotok. Nozografická a diagnostická štúdia I, II (Synovial Effusion. A Nosographic and Diagnostic Study I, II, 1970), ako aj vyše 90 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch, spoluautor monografie Reumatológia v teórii a praxi II (1978).

Hutton, James

Hutton [hatn], James, 3. 6. 1726 Edinburgh, Škótsko – 26. 3. 1797 tamže — škótsky geológ a prírodovedec. Zaoberal sa najmä horninami sopečného pôvodu. Domnieval sa, že ich vznik, ako i zmeny v zemskej kôre sú podmienené žeravými hmotami vnútri Zeme (tzv. plutonistická hypotéza). Na základe nálezov z ostrova Arran a rokliny Glen Tilt v horskej skupine Cairngorm Mountains v severových. časti Grampián správne tvrdil, že granit vyvrel pod zemským povrchom a bazalt považoval za zvyšok lávových prúdov. Dokázal vplyv vyvretých (magmatických) hornín na okolité horniny a ako prvý spoznal účinky kontaktnej metamorfózy. Pri štúdiu sedimentárnych hornín skalnatého výbežku Siccar Point (región Scottish Borders) dospel k záveru, že povrch Zeme nie je statický, ale sa neprestajne vyvíja (tzv. Huttonova diskordancia). R. 1785 tieto poznatky zhrnul v diele Teória Zeme (Theory of the Earth), ktoré sa spolu s prácou Ch. Lyella Princípy geológie (Principles of Geology, 1830 – 33) stalo neskôr základom modernej geológie. R. 1788 sformuloval princíp aktualizmu.

Hutwaret

Hutwaret — staroegyptský názov hlavného mesta Hyksósov, gr. Avaris.

Huty

Huty — obec v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji v Podtatranskej brázde na styku s Chočskými vrchmi, 807 m n. m.; 163 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1545 ako Huty, 1773 Hutty, 1786 Hutti, 1808 Huti, Huty, 1863 – 1913 Hutti, 1920 Huty.

Vznikla začiatkom 16. stor. pri sklárskej hute, keď sa tam usadili goralskí osadníci z Hornej Oravy. Patrila viacerým zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým prácou v hute a po jej zániku v 18. stor. poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, podomovým sklenárstvom a tkáčstvom, v období prvej ČSR remeslami (výroba riečic, sitárstvo, tkáčstvo, košikárstvo, podomové sklenárstvo). Obec si dodnes udržala kopaničiarsky charakter.

Stavebné pamiatky: neogotický rímskokatolícky Kostol premenenia Pána (1894 na mieste staršieho dreveného z 19. stor.).

Huygens, Constantijn st.

Huygens [höjchens], Constantijn st., van Zuylichem (pán zo Zuylichemu), 4. 9. 1596 Haag – 28. 3. 1687 tamže — holandský humanistický básnik, právnik a hudobný skladateľ, otec Christiaana Huygensa a Constantijna Huygensa ml. Syn diplomata, dostal kvalitné vzdelanie, bol vychovávaný v prísnom kalvínskom duchu, pôsobil ako tajomník a radca dvoch oranžských princov, miestodržiteľov Spojených nizozemských provincií (Fridricha Henricha a Viliama II. Oranžského). Predstaviteľ tzv. zlatého veku holandskej literatúry, člen skupiny významných spisovateľov, vedcov a umelcov, tzv. muiderského krúžku (Muiderkring).

Autor holandských, latinských, francúzskych a talianskych básní autobiografického (Chvála mesta Haag, Batavia Tempe, 1621; Denné práce, Dagh-werck, 1638; Z pustovne, Cluys-werck, 1641), didaktického a satirického charakteru (Pekná hlúposť, ’t Costelick Mal, 1622; Útecha očí, Ooghentroost, 1647) a básne o svojej usadlosti Hofwijck (1653), ktorá sa stala vzorom pre žáner tzv. hofdichten – holandských básní o záhradách a usadlostiach. K hodnotným patria zbierky básní pre mládež Voľný čas (Otia, 1625) a básnická zbierka s prísloviami a epigramami Nevädze (Korenbloemen, 1658; druhé, rozšírené vydanie 1672, publikoval v nej okrem iných aj rozsiahlu báseň Dagh-werck). Huygens napísal aj viacero hudobných kompozícií. Od 1947 je na jeho počesť udeľovaná literárna Cena Constantijna Huygensa.

Huysmans, Camille

Huysmans [uis-], Camille, aj Kamiel, 26. 5. 1871 Bilzen – 25. 2. 1968 Antverpy — belgický politik. Člen Belgickej socialistickej strany, 1905 – 22 tajomník II. internacionály. R. 1910 – 65 poslanec druhej komory parlamentu, kde zastupoval práva Flámov. Počas 1. svetovej vojny zohral významnú úlohu na konferencii socialistických strán v Štokholme (1917). R. 1925 – 27 minister umení a vied, 1933 – 46 starosta mesta Antverpy (s prerušením počas 2. svetovej vojny, keď žil v exile v Londýne). R. 1936 – 39 a 1954 – 58 predseda druhej komory parlamentu. R. 1946 – 47 predseda ľavicovej vlády, bol odporcom návratu kráľa Leopolda III. na trón a presadil v parlamente prijatie jeho abdikácie (1950).

Huysum, Jan van

Huysum [höjsem], Jan van, 15. 4. 1682 Amsterdam – 8. 2. 1749 tamže — holandský maliar a kresliar.

Pocházal z maliarskej rodiny, školil sa pravdepodobne v rodinnej dielni. Špecializoval sa na kvetinové zátišia, posledný významný reprezentant tohto žánru v holandskom maliarstve s množstvom významných klientov. Maľoval komplikovane komponované prepychové kvetinové alebo ovocné zátišia v jasných farbách s majstrovsky stvárnenými realistickými detailmi (Zátišie s kvetinami a ovocím, okolo 1715), pre ktoré sú charakteristické rokokové kompozičné vzorce a slnečné osvetlenie. Maľoval aj klasické krajiny v štýle, ktorý reprezentuje posledné štádium holandskej italizujúcej krajinomaľby (Arkadická krajina, 1728). Zachovali sa aj jeho kresby - botanicky presné štúdie kvetín.

Hviezdoslavov

Hviezdoslavov — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v západnej časti Žitného ostrova v Podunajskej rovine, 126 m n. m.; 1 829 obyvateľov (2019; významný nárast počtu obyvateľstva v dôsledku rýchlej urbanizácie, 392 obyvateľov, 2006; 803 obyvateľov, 2013).

Vznikla 1936 zlúčením osád Vörösmajor, Jozefmajor a Nemčok (odčlenených od obcí Štvrtok na Ostrove a Mierovo), v ktorých sa počas pozemkovej reformy 1921 usadili slovenskí kolonisti; nazvaná podľa slovenského básnika P. O. Hviezdoslava. R. 1922 tam bola zriadená prvá slovenská škola na Žitnom ostrove. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku ako súčasť obce Štvrtok na Ostrove a slovenské obyvateľstvo bolo vysťahované.

Stavebné pamiatky: pomník P. O. Hviezdoslava (1971).

hviezdovkovité

hviezdovkovité, Geastraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes. V mladosti majú guľovité plodnice a do viacvrstvovej zákrovky (perídia) uzavretú glébu; v dospelosti vonkajšie vrstvy zákrovky zvyčajne praskajú do hviezdicovitých cípov. Guľovité bradavičnaté výtrusy sa uvoľňujú z otvoru v hornej časti vnútornej zákrovky, kapilícium je nerozkonárené. Patrí sem osem rodov, napr. hviezdovka (Geastrum).

hviezdovky

hviezdovky, Asteroidea — trieda z kmeňa ostnatokožce (Echinodermata), podkmeň bezstopkavce (Eleutherozoa). Dravé morské živočíchy s hviezdovitým telom s priemerom 2 cm až 1 m, zo stredu ktorého vyrastá zvyčajne 5 (zriedkavo až 40) hrubších ramien s prísavnými panôžkami, pomocou ktorých sa pohybujú. Živia sa prevažne mäkkýšmi; menšiu potravu prehĺtajú vcelku, pri väčšej vysunú cez ústny otvor na spodnej strane tela vyduteľný žalúdok a strávia ju mimo tela; análny otvor sa nachádza na hornej strane tela. Ramená hviezdoviek sú regenerovateľné. Patrí sem okolo 1 500 zvyčajne pri pobreží žijúcich druhov, napr. hviezdovka červená (Asterias rubens). Hviezdovky sa formovali v spodnom ordoviku (500 – 480 miliónov rokov), výnimočne dobré podmienky na život mali v devóne. Veľmi dobre sa zachovali fosílne zvyšky hviezdoviek druhu Pentasteria longispina z vrchnej jury pri Solothurne (Švajčiarsko), kde ich pri búrke zaživa prekryli jemné morské sedimenty.

HVL

HVL — skratka hromadne vyrábaného lieku.

HVLP

HVLP — skratka hromadne vyrábaného liečivého prípravku, všeobecne vžitá skratka liekov z produkcie farmaceutického priemyslu. V začiatkoch poloprevádzkovej a priemyselnej farmaceutickej výroby sa lieky tohto typu nazývali špeciality. V súčasnosti sa používa skratka HVL.

Hvozdík, Ján

Hvozdík, Ján, 6. 10. 1918 Parchovany, okr. Trebišov – 21. 2. 1997 Košice — slovenský psychológ. Pôvodne stredoškolský profesor, 1953 – 59 pôsobil na Pedagogickej fakulte v Prešove, 1959 – 64 (a od 1968) v Krajskej psychologickej výchovnej klinike v Košiciach (jej prvý riaditeľ, 1964 – 83 externý riaditeľ), 1965 – 67 vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, od 1968 vedúci Katedry odbornej psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove; 1976 DrSc., 1981 profesor. Iniciátor rozvoja psychológie na východnom Slovensku v 50. – 70. rokoch 20. stor., 1959 zakladateľ Krajskej psychologickej výchovnej kliniky v Košiciach (od 1978 názov krajská pedagogicko-psychologická poradňa), 1968 Katedry odbornej psychológie na Filozofickej fakulte UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), čím vzniklo na Slovensku druhé (po Bratislave) vysokoškolské psychologické pracovisko. Výskumnou činnosťou a jej organizovaním sa pokladá za zakladateľa medzivednej školskej psychológie na Slovensku. Najdôležitejšie diela: Analýza postojov žiakov k učeniu (1965), Psychologický rozbor školských neúspechov žiakov (1973), Základy školskej psychológie (1986).

Hvozdnica

Hvozdnica — obec v okrese Bytča v Žilinskom kraji na rozhraní Považského podolia a Javorníkov, 328 m n. m.; 1 195 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1250 ako Hoznucha, 1414 Hossnycz, 1458 Hwoznicze, Hwoznycze, 1471 Howoznycze, 1598 Hwoznicza, 1773 Hvoznicza, Huoznicza, Huoznica, 1786 Huosznicza, 1808 Husznicza, Husnica, Hwozdnica, 1863 – 1902 Hvoznic, 1907 – 13 Fürészfalu, 1920 Hvozdnica.

Od polovice 14. stor. patrila panstvu Považská Bystrica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a roľníctvom.

Stavebné pamiatky: zvonica (2. polovica 19. stor.) so zvonom z 1747, Kaplnka Panny Márie Lurdskej (1925), rímskokatolícky Kostol sv. Svorada a Benedikta (1994).

Hwasong

Hwasong — pevnosť v Kórejskej republike na okraji mesta Suwon asi 30 km od Soulu. Na obranu proti nepriateľským vpádom ju 1794 – 96 dal vybudovať panovník Čongdžo (*1752, †1800, vládol 1776 – 1800) z dynastie I (Ri), syn korunného princa Sada (*1735, †1762; ktorý je tam pochovaný), navrhol ju neokonfuciánsky učenec Čong Ta-san (*1762, †1836). V pevnosti Hwasong bolo asi 30 hlavných objektov vrátane kráľovskej rezidencie, má štyri brány, opevnenie bolo 5,74 km dlhé a miestami až 6 m vysoké. Pri výstavbe sa popri kórejskej tradícii uplatnili aj princípy európskeho staviteľstva. Okrem dreva a kameňa boli ako nový stavebný materiál použité aj tehly. Od 19. stor. začala pevnosť postupne upadať a v kórejskej vojne 1950 – 53 bola značne poškodená. V 70. rokoch 20. stor. zrekonštruovaná. R. 1997 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

hyacint

hyacint [gr.] —

1. bot. Hyacinthus — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Cibuľoviny pochádzajúce z východných oblastí okolo Stredozemného mora až po Irán a Turkménsko. V Európe sa od 16. storočia pre okrasné kvety pestuje v početných odrodách druh hyacint východný (Hyacinthus orientalis) s dlhými úzkokopijovitými listami, zo stredu ktorých vyrastá tuhá stonka s hustým súkvetím (klasom) rúrkovitých až zvončekovitých voňavých bielych, žltých, ružových, červených, purpurových až modrých kvetov, ktoré sa používajú na výrobu parfumov. Nazvaný podľa Hyakintha z gréckej mytológie;

2. geol. priehľadná odroda zirkónu kvality drahého kameňa červenohnedej alebo žltočervenej farby. Ako hyacinty sa v minulosti nesprávne označovali červené odrody korundu a kryštály červeného železitého kremeňa vrasteného v sadrovci. Vyskytuje sa na Srí Lanke (provincia Sabaragamuwa) a v USA (štát Michigan).

hyaloplazma

hyaloplazma [gr.] — časť základnej cytoplazmy pod povrchom cytoplazmatickej membrány (→ biologická membrána), sklovitá číra hmota bez viditeľnej štruktúry, hustejšia ako granuloplazma; pri opise pohybu améboidných buniek (→ meňavka) v odbornej literatúre sa označuje synonymom ektoplazma.

hyaluronidáza

hyaluronidáza [gr.] — enzým štiepiaci kyselinu hyalurónovú v medzibunkových priestoroch. Patrí medzi faktory virulencie niektorých baktérií (stafylokoky, streptokoky), pretože umožňuje prenikanie baktérií a ich produktov do tkanív. Podporuje šírenie bakteriálnych infekcií a inváziu nádorov a umožňuje prestup spermií cez stenu vajíčka. V medicíne sa používa na zvýšenie priepustnosti tkanív. Bol izolovaný zo semenníkov, zhubných nádorov i z jedu zmijí a včiel.

Hybe

Hybe — obec v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji vo východnej časti Liptovskej kotliny, 688 m n. m.; 1 467 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1239 ako Hyba, 1265 Hybe, 1342 Gyba, 1405 Gyba, 1773 Hibbe, Hibe, 1786 Hibbe, Geip, 1808 Hibbe, Geib, Hyby, 1863 – 88 Hibbe, 1892 – 1913 Hybbe, 1920 Hyby, 1927 – 46 Hybe, 1946 – 54 Hyby, 1954 Hybe.

Obec vznikla v 12. stor. v okolí potoka Hybica, v 1. polovici 13. stor. nemecká kolonizácia. R. 1265 získala mestské privilégiá podľa krupinského práva. R. 1390 prešla do majetku liptovského župana a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Liptovský Hrádok. R. 1396 získala právo trhu, 1423 jarmočné právo. Na prelome 14. a 15. stor. bola poslovenčená.

Rozvoj Hýb nastal v 2. polovici 16. stor., keď sa stali jedným z centier reformácie (1563 tam bola založená evanjelická škola), a najmä od 2. polovice 17. stor. (po postavení artikulárneho kostola), keď sa stali centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života horného Liptova; v 18. stor. tam napr. pôsobil osvietenský spisovateľ A. Doležal, autor duchovných piesní M. Šulek a i., v 19. stor. lekár J. B. Guoth, básnik a dramatik J. Grajchman a i. R. 1863 boli v Hybiach 4 knižnice a čitateľský spolok, od 1866 ochotnícke divadlo. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom (v 2. polovici 13. stor. sa na úpätí Kriváňa a do polovice 15. stor. v Bocianskej doline pokúšali dolovať zlato, 1771 boli otvorené bane na Kriváni a postavené stupy; ťažba zlata však nenadobudla väčší význam), kováčstvom a hrnčiarstvom, od 18. stor. pálením drevného uhlia, tesárstvom, debnárstvom, čižmárstvom, garbiarstvom a farbiarstvom, koncom 18. a začiatkom 19. stor. výrobou borovičky, v 2. polovici 19. stor. najmä murárstvom (sezónne práce v Pešti). Rodisko J. Grajchmana (pamätný dom s tabuľou, 1922), D. Chrobáka (2007 bol v Hybiach otvorený pamätný Dom D. Chrobáka), P. Jaroša (jeho román Tisícročná včela je umelecky spracovanou históriou Hýb a jeho obyvateľstva na prelome 19. a 20. stor.) a i.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol všetkých svätých (okolo 1300, pôvodne ranogotický s barokovo-klasicistickou úpravou a s opevňovacím múrom zo 17. stor.), klasicistický evanjelický a. v. kostol (1822 – 26, na mieste dreveného artikulárneho z 1681), škola (1902, dnes materská škola, podľa návrhu M. M. Harminca).

hybrid

hybrid [lat.] —

1. genet. → kríženec;

2. výsledok spojenia rôznych (rôznorodých) zložiek, napr. hybridné slová.

hybridné slová

hybridné slová, hybridy — zložené slová utvorené kompozíciou zo základov (častí) pochádzajúcich z rôznych jazykov; jedna časť je domáceho, druhá cudzieho pôvodu (napr. videozáznam, euromena, supercena a i.).

hybridný počítač

hybridný počítač — zariadenie spájajúce v sebe analógový a číslicový počítač, medzi ktorými existuje prepojovacia elektronika transformujúca číslicové signály na analógové a opačne. Hybridné počítače sa používali na simuláciu alebo riešenie diferenciálnych rovníc. V súčasnosti sa prakticky nepoužívajú.

hydina

hydina — spoločný názov hospodársky významných vtákov z radov kurotvaré (→ kura, → morka) a husotvaré (→ hus, → kačica) chovaných na produkciu mäsa, vajec a pečene, vedľajšími produktmi sú perie a trus. Hydina sa tradične rozdeľuje na hrabavú (kurotvaré) a vodnú (husotvaré). K perspektívnym druhom hrabavej hydiny chovaným na produkciu kvalitného mäsa a konzumných vajec patria holuby, perličky, japonské prepelice, pštrosy a bažanty. Samec niektorých druhov hrabavej hydiny sa nazýva kohút, samica sliepka, mláďa alebo mladý jedinec kurča. Na Slovensku sa jednotlivé druhy hydiny chovajú vo forme plemien a úžitkových hybridných kombinácií v šľachtiteľských, rozmnožovacích a úžitkových chovoch. Úlohou šľachtiteľských chovov je udržiavať a šľachtiť plemená a línie, úlohou rozmnožovacích chovov odchovávať a rozmnožovať trojlíniové a štvorlíniové hybridy, úžitkové chovy realizujú výkrm kurčiat a chov nosníc. Vyšľachtené znáškové a výkrmové typy hydiny dosahujú vysokú úžitkovosť, rastovú schopnosť a využiteľnosť krmív (používajú sa kompletné kŕmne zmesi, ktoré sa vyrábajú podľa úžitkového zamerania a vekovej kategórie jednotlivých druhov hydiny). Využitie moderných technologických systémov (mechanizácia kŕmenia, napájania, zberu vajec a odstraňovania trusu) umožňuje vysokú koncentráciu chovu hydiny v objektoch a na farmách. Racionálna výživa vyžaduje, aby sa hydinové mäso podieľalo viac ako 25 % na celkovej spotrebe mäsa, preto sa podiel hydinového mäsa na celkovej spotrebe mäsa celosvetovo zvyšuje.

hydinárstvo

hydinárstvo, hydinársky priemysel —

1. odvetvie živočíšnej výroby zaoberajúce sa chovom hydiny;

2. odvetvie potravinárskeho priemyslu zaoberajúce sa spracúvaním jatočnej hydiny (hydina chovaná na mäso), vajec a vedľajších produktov (perie). V minulosti sa zameriavalo predovšetkým na produkciu vajec, postupne nadobudla význam aj produkcia mäsa. Z hrabavej hydiny sa spracúvajú najmä kurčatá, sliepky a morky (menej perličky), z vodnej hydiny husi a kačice. V hydinárskej veľkovýrobe sa využívajú úžitkové typy sliepok, ktoré sú špecializované na produkciu konzumných vajec (sliepky nosivého typu), a brojlerových kurčiat (sliepky brojlerového typu; → brojler). V niektorých štátoch s vyspelým hydinárstvom sa vyvinulo samostatné výrobné odvetvie, tzv. brojlerový priemysel. Hydina sa chová v špecializovaných farmách a spracúva sa vo veľkokapacitných jatkách. Spracovanie jatočnej hydiny predstavuje kontinuálny a mechanizovaný proces, ktorý zahŕňa omračovanie, usmrcovanie, obáranie, odstraňovanie peria, pitvanie, chladenie, triedenie, balenie a zmrazenie hydiny. Hydina sa triedi podľa akosti (napr. hmotnosti, mäsitosti, úrovne spracovania) a upravuje sa pre trh ako porciované mäso, určité množstvo hydiny je určené na výrobu hydinových výrobkov.

Hydinové mäso sa zaraďuje medzi biologicky plnohodnotné, nízkoenergetické a ľahko stráviteľné živočíšne potraviny, je zdrojom proteínov (obsahom proteínov nad 23 % sa vyznačuje najmä mäso brojlerových kurčiat a moriek), minerálnych látok (napr. železa, fosforu, vápnika a mangánu), vitamínov (najmä vitamínu B1 a B2) a kyseliny listovej. Kvalita hydinového mäsa sa hodnotí na základe vonkajších (hmotnosť, jatočná výťažnosť, podiel prsného a stehnového svalstva, pomer mäsa a kostí), vnútorných (chemické zloženie mäsa, výživová hodnota mäsa, obsah jednotlivých živín, podiel tuku) a senzorických vlastností (vzhľad, farba, vôňa, jemnosť, šťavnatosť a chuť mäsa). Mäso hrabavej hydiny v čerstvom stave má tmavoružovú (biele mäso – prsné a krídlové svalstvo) a tmavočervenú farbu (tmavé mäso – stehnové svalstvo). Biele mäso obsahuje menej tuku a je dieteticky hodnotnejšie. Farba kože súvisí s plemennou príslušnosťou a výživou (s obsahom karoténu v kŕmnej dávke). Hmotnosť jatočnej hydiny poukazuje na mäsitosť (napr. svalstvo pŕs a stehien), ktorá úzko súvisí s ďalšími znakmi kvality;

3. študijný odbor zaoberajúci sa plemenami a úžitkovými typmi jednotlivých druhov hydiny, zákonitosťami a princípmi technických a technologických podmienok na chov a výkrm hydiny, výrobou a hodnotením hydinových produktov, princípmi a možnosťami podnikateľských činností v hydinárskej prvovýrobe (v chove) a druhovýrobe (v spracovaní) ap.

hydrargyrizmus

hydrargyrizmus [gr.], aj hydrargýria, hydrargyróza — otrava ortuťou alebo jej zlúčeninami (→ otrava).

hydraulický lis

hydraulický lis — hydrostatický stroj využívajúci na zväčšenie pôsobiacej sily Pascalov zákon. V hydraulickom lise je pracovná kvapalina (zvyčajne olej) uzavretá dvoma piestmi s rozličnými prierezmi. Keď na piest s menším prierezom \(S_1\) začne pôsobiť sila \(F_1\), v uzavretej nádobe sa zvýši hydrostatický tlak, ktorý (podľa Pascalovho zákona) pôsobí rovnako na všetky steny nádoby, teda aj na väčší piest s prierezom \(F_2\). Väčší piest potom na okolie pôsobí silou \(F_2=\frac{S_2}{S_1}F_1\), teda silou zväčšenou v pomere veľkostí prierezov piestov. Hydraulický lis sa používa na tvarovanie kovov i plastov. Podľa konštrukcie stojana sa hydraulické lisy delia na vodorovné, zvislé a kombinované, podľa účelu na kovacie (bežné kováčske postupy, napr. kovanie dlhých tyčovitých výkovkov, hriadeľov a diskov), ťažné (výroba tenkostenných dutých telies z ocele a z farebných kovov), na spracovanie plastov, montážne a i. Jeden z prvých hydraulických lisov si dal patentovať 1795 J. Bramah.

hydria

hydria [gr.] — grécka antická nádoba na vodu najčastejšie z keramiky alebo z bronzu (→ grécke vázy). Mala nízky podstavec a baňaté telo zakončené nevysokým úzkym hrdlom. Jej charakteristickým znakom sú tri uchá, dve horizontálne, umiestnené oproti sebe na plášti, slúžili na zdvíhanie a pridržiavanie pri nesení, uprostred bolo tretie, zvislé ucho, za ktoré sa nádoba držala pri vylievaní. Nosila sa na hlave (s podložkou) alebo na pleciach. Výjavy z naberania a nosenia vody sú častým námetom výzdoby antických váz. Hydria sa tiež používala ako urna, resp. ako volebné a hlasovacie osudie.

hydrocefalus

hydrocefalus [gr.] — zväčšenie objemu mozgovomiechového moku (tekutiny) v mozgových komorách (vnútorný hydrocefalus) alebo v priestore pod mozgovou pavúčnicou (vonkajší hydrocefalus) v dôsledku nepomeru jeho sekrécie a vstrebávania. Vzniká na základe vrodených porúch alebo je následkom napr. meningitídy, mozgového nádoru alebo úrazu. U detí môže vzniknúť pred uzavretím mozgových švov a má za následok zväčšenie celej hlavy, v dospelosti výrazné utláčanie mozgovej hmoty. Liečba: podľa vyvolávajúcej príčiny; pri obštrukčnom hydrocefale vzniknutom následkom komorovej blokády sa odstráni prekážka, prípadne sa vytvorí náhradná cesta cirkulácie mozgovomiechového moku, pri komunikujúcom hydrocefale vzniknutom v dôsledku poruchy resorpcie sa mozgovomiechový mok odvádza chirurgicky implantovanou drenážou do telových dutín (najčastejšie do pobrušnicovej, peritoneálnej dutiny).

hydrocyklón

hydrocyklón [gr.] — zariadenie na mokré triedenie, rozdružovanie a zahusťovanie drobnozrnných materiálov alebo kalov. Využíva pôsobenie odstredivej, dostredivej, vztlakovej a tiažovej sily, pričom pohyb častíc materiálu závisí od ich výslednice. Zmes materiálu a kvapaliny (najčastejšie vody) je pod tlakom tangenciálne privádzaná do valcovitej časti hydrocyklónu, kde pri jej rotácii dochádza k vytláčaniu väčších alebo ťažších zŕn materiálu na stenu hydrocyklónu, po ktorej skrutkovito kĺžu do spodného výpustného otvoru a tvoria ťažký, hrubý alebo zahustený produkt. Rotáciou zmesi sa v strede hydrocyklónu vytvára podtlak, ktorý vynáša menšie alebo ľahšie zrná materiálu a kvapalinu do výpustného otvoru v jeho hornej časti, odkiaľ vychádza ľahký, jemný alebo vyčerený produkt. Na zvýšenie efektívnosti rozdružovania sa voda často nahrádza kvapalinou s väčšou hustotou alebo suspenziou (napr. ferosilícia). Prednosťou hydrocyklónu je vysoký výkon, ktorý rastie s priemerom jeho valcovitej časti. Efektívnosť činnosti hydrocyklónu možno ovplyvniť najmä voľbou vhodného pomeru veľkosti výpustných otvorov alebo sklonu jeho kužeľovej plochy. Zvýšenie výkonu umožňuje aj zostava viacerých, paralelne pracujúcich hydrocyklónov, tzv. multicyklón. Hydrocyklóny sa využívajú najmä pri úprave nerastných surovín, recyklácii odpadov, ako aj v keramickom a chemickom priemysle.

hydrofóbia

hydrofóbia [gr.] — lek. chorobný strach z vody. Je typickým príznakom niektorých ochorení, napr. pri besnote vyvoláva u chorého pohľad na tečúcu vodu alebo zvuk tečúcej vody záchvaty kŕčov hltanového a hrtanového svalstva s následným dusením. Hydrofóbiu nemožno zamieňať s úzkosťou napr. z utopenia alebo z plávania v hlbočine, ktorá sa prejavuje aj u zdravých úzkostlivých ľudí.

hydrokéla

hydrokéla [gr.] — ohraničené nahromadenie tekutiny (vodná prietrž). Hydrokéla semenníkov vzniká pri nahromadení seróznej tekutiny medzi obalmi semenníka. Príčinou môžu byť vrodené chyby, úrazy alebo zápaly semenníka, často sa ju nepodarí zistiť. Hydrokéla sa vyskytuje u malých detí (vrodená) aj u dospelých (získaná hydrokéla). Niekedy vzniká akútne (akútna hydrokéla), častejšie však postupne (chronická hydrokéla). Akútna hydrokéla sa prejavuje začervenaním kože, opuchom, bolestivosťou, teplotou a vracaním, často sa vyskytuje u malých detí medzi 2. a 5. rokom života ako následok zápalu nadsemenníka alebo semenníka. Chronická hydrokéla vzniká z akútnej hydrokély alebo následkom úrazu, môže byť aj sprievodným ochorením pri nádore semenníka (sekundárna hydrokéla), najčastejšie postihuje mužov po 40. roku života. Diagnostikuje sa ultrazvukom, liečba je chirurgická.

hydrologický cyklus

hydrologický cyklus, kolobeh vody — nepretržitá cirkulácia vody na Zemi, ku ktorej dochádza účinkom slnečnej energie a gravitácie. Energia dodávaná na povrch Zeme slnečným žiarením umožňuje vyparovanie vody z morí, z vodných plôch a i. povrchov Zeme, ako aj vyparovanie vody porastmi (rastliny odoberajú vodu a odparujú ju; → transpirácia). Vyparená voda sa transportuje v atmosfére ako para alebo po kondenzácii vo forme oblakov, z ktorých môže vypadávať v podobe atmosférických zrážok (kvapalných a tuhých) na povrch Zeme. Po dopade zrážok na rozdielne povrchy sa časť z nich vyparí, časť vsiakne do pôdy a môže dopĺňať podzemné vody. Voda, ktorá nemôže vsiaknuť (infiltrovať) do pôdy, odtečie po povrchu do tokov. Voda, ktorá vsiakla do pôdy, sa vracia do atmosféry vyparovaním (→ evapotranspirácia) alebo napája vodné toky, a tak sa vracia do morí a oceánov, čím sa hydrologický cyklus uzavrie. V hydrosfére Zeme sa v hydrologickom cykle pohybuje stále rovnaké množstvo vody, zložky hydrologického cyklu sú však rozdelené veľmi nerovnomerne. V púšťových oblastiach sú úhrny zrážok aj výparu spravidla malé, v horských oblastiach v porovnaní s vypareným množstvom veľké. Na hladinu morí Zeme spadne za rok priemerne 900 mm vody, vyparí sa až 970 mm, rozdiel (70 mm) sa premiestni nad súš a spadne vo forme zrážok. Na súš spadne vo forme zrážok za rok priemerne 670 mm vody, vyparí sa priemerne 420 mm, rozdiel (250 mm) odtečie vodnými tokmi do morí. Na územie Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 768 mm vody, vyparí sa priemerne 497 mm (65 % zo zrážok) a odtečie 271 mm. Zrážky aj odtok sú na území Slovenska rozdelené nerovnomerne. V juž. oblastiach Slovenska spadne vo forme zrážok za rok priemerne 450 mm vody, ale odtečie len 50 mm, v horských oblastiach je ročný úhrn zrážok 1 500 mm vody, ale vyparí sa len 200 mm a zvyšok odtečie. Hydrologický cyklus je súčasťou kolobehu látok a energie, ktoré sú vzájomne prepojené a poháňané energiou slnečného žiarenia.

hydrománia

hydrománia [gr.] — lek. chorobná túžba utopiť sa.

hydrometeorológia

hydrometeorológia [gr.] —

1. hraničný vedný odbor medzi hydrológiou a meteorológiou zaoberajúci sa kolobehom vody v prírode z meteorologického hľadiska;

2. nepresné označenie činnosti inštitúcií meteorologickej a hydrologickej služby.

hydromonitor

hydromonitor [gr. + lat.] — ban. zariadenie usmerňujúce prúd tlakovej vody na stenu horniny, ktorú treba rozpojiť. Jeho konštrukcia umožňuje usmerňovanie prúdu vody v horizontálnej i vo vertikálnej rovine, môže byť stabilný alebo na pohyblivom podvozku.

hydronefróza

hydronefróza [gr.] — rozšírenie obličkovej panvičky a obličkových kalichov spôsobené nahromadeným močom, keď neúplná prekážka bráni jeho odtoku. Hydronefróza môže byť vrodená alebo získaná, môže postihovať jednu alebo obidve obličky. Príčinou vrodenej hydronefrózy sú vývinové chyby panvičky a odvodných močových ciest, príčinou získanej hydronefrózy prekážky v odvodných močových cestách (močové kamene, nádory, zrasty a i.). Vrodené hydronefrózy prebiehajú väčšinou bez príznakov, často sa zistia náhodne pri infekcii alebo pri úraze. Diagnóza sa stanovuje ultrasonograficky, röntgenologicky a rádioizotopovým vyšetrením. Liečba: chirurgická.

hydrops

hydrops [gr.] — nahromadenie tkanivovej tekutiny v telových dutinách a v tkanivách; vodnatieľka.

hydrostatický orgán

hydrostatický orgánzool. plynový mechúr (vesica natatoria) pri rybách vznikajúci vydutím hornej časti tráviacej rúry, s ktorou je naďalej spojený vzduchovým kanálikom (ductus pneumaticus). Niektorým rybám po krátkom čase zaniká, niektoré, najmä pelagické ryby, ho majú celý život naplnený plynom. Výmenou plynov medzi mechúrom a krvou ryby aktívne menia svoju špecifickú hmotnosť a touto reguláciou udržiavajú potrebnú polohu vo vodnom stĺpci. Hydrostatický orgán je veľmi citlivý na zmeny tlaku, ktoré sa zvyčajne prenášajú do vnútorného ucha. Niektoré druhy rýb žijúce vo vodách s nízkym obsahom kyslíka majú epitel mechúra zriasnený, čím ho využívajú na absorpciu kyslíka prehĺtaného nad hladinou.

hydroxyprolín

hydroxyprolín [gr.], skr. Hyp, 4-hydroxy-L-prolín, C5H9O3N — aminokyselina, hydroxyderivát prolínu. Vzniká posttranslačnou modifikáciou prolínu enzýmom prolylhydroxyláza. Vyskytuje sa v proteínoch spojivového tkaniva, najmä v kolagéne (hydroxyprolín tvorí asi 10 – 13 % molekuly kolagénu, pričom vyše 50 % kolagénu sa nachádza v kostiach). Uvoľňuje sa pri jeho rozpade, takmer 90 % sa metabolizuje, zvyšok sa vylučuje močom. Množstvo hydroxyprolínu vylúčeného v moči odráža intenzitu metabolizmu kolagénu, jeho vyšetrenie sa využíva pri diagnostike metabolických ochorení kostí. Referenčné hodnoty vylučovania hydroxyprolínu močom u dospelých sa pohybujú v rozpätí 9,2 – 22,0 mmol/mol kreatinínu. Zvýšené vylučovanie hydroxyprolínu sa vyskytuje pri stavoch spojených s rozpadom kolagénu pri deštruktívnych procesoch kostí, napr. pri niektorých typoch osteoporózy, pri hyperparatyreóze, osteomalácii, rachitíde a Pagetovej chorobe; často býva prvým príznakom ich metastázového postihnutia. Fyziologicky zvýšené vylučovanie hydroxyprolínu sa zisťuje v tehotenstve a u detí v období rastu. Znížené hodnoty sa môžu vyskytnúť napr. pri svalovej dystrofii, hypoparatyreóze a hypotyreóze, ale aj ako následok nesprávnej výživy.