Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 401 – 440 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

archar

archar [turkické jazyky > rus.] — hovorový názov druhu Ovis ammon z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď turovité, v niektorej odbornej literatúre aj ovca argali, argali altajský (→ argali) alebo ovca veľkorohá; najväčšie plemeno divej ovce na svete. Predok väčšiny kultúrnych plemien oviec chovaných v súčasnosti, napr. Marco Polo v cestovných zápisoch spomína poddruh ovca argali pamírska (Ovis ammon polii).

Má svetlé ostré trojboké pravidelné kruhovito zahnuté rohy (samec až 1,5 m dlhé) a prevažne svetlohnedú srsť (nohy a fľak na zadnej časti tela sú biele), dĺžka tela 200 cm, výška asi 125 cm, hmotnosť baranov 170 – 200 kg. Žije vo veľhorách Strednej Ázie vých. a juhových. od Kaspického mora, lesnatým krajom sa vyhýba. Je vytrvalý a rýchly v behu.

arché

arché [gr.] — počiatok; princíp gréckej antickej filozofie, ktorý všetko uvádza do pohybu a vládne v procese diania. Podľa Aristotela hľadali prví filozofi odpoveď na otázku, čo je arché všetkých vecí, a v zmysle tejto otázky vykladal a hodnotil všetkých predsokratikov. Od Platóna sa už síce arché nešpecifikuje, ale vytvárajú sa nové, jemnejšie termíny na označenie prvotných, nemenných princípov: podstata, príčina, bytie ap. V tomto zmysle Aristoteles definuje prvú filozofiu ako vedenie o prvých počiatkoch a príčinách. Pokračovatelia metafyzickej tradície si dodnes kladú otázky o základoch (bytia, poznania ap.), príčinách (pohybu, konania ap.) a i.

archegoniofor

archegoniofor [gr.] — pri niektorých lupeňovitých pečeňovkách stopkatý nosič zárodočníkov.

archegónium

archegónium [gr.] — zárodočník; samičí pohlavný orgán najdokonalejších výtrusných rastlín.

Archelaos z Atén

Archelaos z Atén, okolo 480 – 410 pred n. l. — grécky predsokratovský filozof. Do Atén priniesol myšlienky iónskych prírodných mysliteľov a oboznámil s nimi Sokrata; blízky priateľ Sofokla. Okrem tradičnej kozmogónie (Zem je podľa neho akousi misou, ktorú obmýva oceán, Ókeanos) sa zaoberal aj problémom hanebnosti a spravodlivosti, ktorá nemá svoj pôvod v prirodzenosti, ale v ustanovení ľudí. Zákon, krása a spravodlivosť sa stali veľkou témou sofistov i Sokrata. Z jeho diela sa zachovali iba zlomky.

Archelaos z Prieny

Archelaos z Prieny — grécky antický sochár z konca 2. stor. pred n. l. Autor mramorového reliéfu Homérova apoteóza (Britské múzeum v Londýne).

archeo-

archeo- [gr.] — prvá časť zložených slov poukazujúca na vzťah k dávnym vekom.

archeobotanika

archeobotanika [gr.] — časť paleoetnobotaniky orientovaná na analýzu a vyhodnocovanie rastlinných zvyškov z archeologických nálezov. Rôznorodosť nálezov spôsobuje špecializáciu na viaceré odbory: analýzou semien sa zaoberá karpobiológia, analýzou driev antrakotómia, fosílnymi peľovými zrnami palynológia. Na Slovensku sa archeobotanikou zaoberá Archeologický ústav SAV v Nitre.

archeocyáty

archeocyáty [gr.], Archaeocyatha — vyhynutá skupina morských mnohobunkových živočíchov. Ich schránka mala tvar prevráteného kužeľa alebo pohára s jednoduchou alebo s dvojitou pórovitou stenou a bola koreňovitými výbežkami pripevnená ku dnu. Archeocyáty žili iba v kambriu a boli rozšírené takmer na celej Zemi. Na dne teplých plytkých morí vytvárali kobercové kolónie. Boli aj horninotvornými organizmami, vytvorili archeocyátové vápence.

archeoergasiofyt

archeoergasiofyt [gr.] — rastlina cudzieho pôvodu, ktorá sa dostala na naše územie v rovnakom období ako archeofyt, bola však prinesená zámerne, na pestovanie.

archeomagnetizmus

archeomagnetizmus [gr.] — geomagnetická metóda zaoberajúca sa výskumom geomagnetického poľa počas historického vývoja. Predmetom skúmania sú archeologické objekty tvorené vypaľovaním, napr. tehly, hlinené vypaľované nádoby, zvyšky pecí ap. V nich sa v procese vypaľovania a chladnutia fixuje magnetická polarizácia závislá od recentného magnetického poľa.

archeosféroidy

archeosféroidy [gr.] — jedny z najstarších známych mikrofosílií; bunkové formy gulôčkovitého tvaru veľké 4 – 60 nm a staršie ako 3 200 mil. rokov, pochádzajúce zo súboru hornín Fig Tree z juž. Afriky.

archeozoológia

archeozoológia [gr.] — špeciálne odvetvie zoológie skúmajúce zvieracie zvyšky (najčastejšie kosti) nachádzané v archeologickom kontexte. Starším pravekým materiálom sa zaoberá paleontológia. Okrem skúmania vlastných zvieracích zvyškov (ekofakty) sú predmetom analýz aj artefakty vyhotovené z kostí a z parohoviny, vyobrazenia zvierat (rytiny, reliéfy, plastiky, maľby ap.), ako aj historické pramene poskytujúce informácie o zvieratách. Vyhodnocované poznatky sa týkajú zoologických, ekologických, ekonomických (potravinové a surovinové zdroje, formy lovu a chovu) a zootechnických okruhov i histórie chovu (domestikácia).

archespór

archespór [gr.] — základ samčieho alebo samičieho generatívneho pletiva v kvetoch semenných rastlín, z ktorého vznikajú sporogénne bunky alebo priamo mikrosporocyty (zo samčieho archespóru) a megasporocyty (zo samičieho archespóru). Môže byť jedno-, viac- alebo mnohobunkový.

archetyp

archetyp [gr. > lat.] — prvotný typ, pôvodný model, pratyp, pôvodina; praobraz;

1. filoz. v antickej filozofii pravzor existujúci v duchovnom svete, idea, ktorá je základom určitých napodobnení (Filón Alexandrijský, Plótinos). R. Descartes a J. Locke považovali archetyp za základ predstáv, I. Kant pojmom natura archetypa označoval prvotnú tvorivú prirodzenosť, ktorú poznávame iba rozumom a ktorej protiobraz je napodobnený v zmyslovom svete;

2. hist. predpokladaný najstarší nezachovaný text; pôvodne text, ktorý nemusí byť autorským textom, ale ani náhodne zachovaným prepisom;

3. lit. symbolický model spájajúci určité umelecké dielo s ostatnými umeleckými dielami tým, že sa v nezmenenej podobe ustavične vracia k spoločnému pratypu, a to bez ohľadu na historické ovplyvňovanie. Ako prvotný primárny obraz nestráca svoju emocionálnosť, pretože sa zameriava na vyhranené situácie v ľudskom živote, napr. narodenie, smrť, lásku, nenávisť, vinu, trest ap. Archetypová kritika je jedným zo smerov západnej literárnej vedy, ktoré, vychádzajúc zo psychológie a literárnej školy C. G. Junga a jeho žiakov, sa na základe antropologického a etnografického výskumu usiluje dokázať, že symboly, motívy, modely a štruktúry, ktoré sa objavujú v literatúre, majú prazáklad v rituáloch, mýtoch a rozprávkach. Typickými archetypmi sú napr. oheň ako symbol vášne, pôda ako symbol plodenia a matka ako zdroj života a plodnosti;

4. psychol. v teórii psychoanalytika C. G. Junga komponent kolektívneho podvedomia. U človeka má rovnaký pôvod ako inštinkt, ktorý má predurčujúci smer činnosti, pričom archetyp tvorí jeho psychickú náplň. Existenciu archetypov preukázal C. G. Jung vo svojej lekárskej praxi; jeho psychotickí pacienti vypovedali o univerzálnych náboženských a mytologických zážitkoch, hoci o nich predtým nezískali príslušné informácie vo formálnej výchove. Vyvinul metodiku aktívnej imaginácie, ktorá umožňovala analýzu obsahu snov v bdelom stave. Sny môžu byť pozitívne alebo negatívne, pričom vyjadrujú najmä fenomény ako sexualita, krása, múdrosť, spiritualita, cnosť, deštrukcia a i.;

5. výtv. pratvar, ikonografický pravzor či model, podľa ktorého sa vytvára umelecké dielo alebo originál, ktorý toto dielo reprodukuje. V teórii výtvarného umenia slúži na psychologický alebo symbolický výklad tvorby.

archi-

archi-, arch- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom: 1. prvý, vedúci, vyjadrujúci vyšší stupeň hodnosti označenej druhou časťou slova (archijerej, archipresbyter, archanjel); 2. starý, starobylý, dávny, príp. pôvodný.

archicerebrum

archicerebrum [gr. + lat.] — uzlová nervová hmota v začiatočnej časti tela hmyzu – akróne.

Archidamos II.

Archidamos II., genitív Archidama, ? – 427 pred n. l. — spartský kráľ (od 469 pred n. l.) z rodu Eurypontovcov. Za jeho vlády postihlo Spartu zemetrasenie a následné povstanie otrokov (3. messénska vojna 464 pred n. l.). Po vypuknutí peloponézskej vojny pravidelne každý rok prenikol so spartským vojskom na územie Atiky a spustošil ho. Preto sa prvé obdobie (431 – 421 pred n. l.) peloponézskej vojny nazýva aj Archidamova vojna.

Archidiskon

Archidiskon [gr.] — vyhynutý rod zo skupiny najstarších zástupcov slonov; východisková skupina, z ktorej sa vyvinuli mamuty. Žil v najstarších štvrtohorách na území Afriky a Eurázie; bol prispôsobený životu v miernom až v teplom podnebnom pásme. Mal pretiahnutú lebku, malé nosné otvory, kratší chobot, rovnobežné alebo rozbiehavé kly. Najviac kostrových zvyškov sa našlo v juž. Európe, trpasličia forma s rudimentárnymi klami na ostrove Sulawesi (Celebes).

archigónia

archigónia [gr.] — nevedecká hypotéza, podľa ktorej organizmy vznikajú priamo z neživej hmoty.

archijerej

archijerej [gr. > rus.] — veľkňaz; v cirkvách byzantského obradu (pravoslávne cirkvi, gréckokatolícke cirkvi) titul vyšších duchovných hodnostárov, ktorí majú biskupské svätenie (biskupov, arcibiskupov, metropolitov, patriarchov).

archikarp

archikarp [gr.], archikarpium — začiatočné štádium plodnice húb.

archimandrita

archimandrita [gr.] — v cirkvách byzantského obradu (pravoslávne cirkvi, gréckokatolícke cirkvi) titul predstaveného jedného (často významnejšieho) kláštora alebo viacerých kláštorov; aj čestný titul udeľovaný kňazom, ktorí sú príslušníkmi celibátneho duchovenstva. V pravoslávnych cirkvách sú zvyčajne z ich radov volení biskupi.

Archimedov zákon

Archimedov zákon — dôležitý zákon hydrostatiky (aerostatiky): Teleso ponorené do tekutiny je nadľahčované vztlakovou silou \({F}_{vztl}\), ktorej veľkosť sa rovná veľkosti tiaže tekutiny vytlačenej objemom ponorenej časti telesa. Pôsobisko tejto sily je v ťažisku ponorenej časti telesa. Ak je objem ponorenej časti telesa \(V\), tiažové zrýchlenie \(g\) a hustota tekutiny \(\rho \), pre vztlakovú silu platí: \({F}_{vztl}=V\rho g\). Nazvaný podľa Archimeda zo Syrakúz, ktorý ho sformuloval.

Archimycetes

Archimycetes [gr.] — neprirodzené zoskupenie endoparazitických húb zahŕňajúce zástupcov z triedy bunkovky (Chytridiomycetes) a cudzopasných slizoviek (→ nádorovky), ich vegetatívnym štádiom je plazmodiálna stielka.

archiplast

archiplast [gr.] — protoplast prokaryontných organizmov (baktérií a siníc), ktorý je obklopený cytoplazmatickou membránou, ale vnútri už nie je ďalej delený membránami a membránovými štruktúrami. Neobsahuje jadro a protoplazmu ako eukaryontné organizmy (→ prokaryonty).

Archipov, Abram Jefimovič

Archipov, Abram Jefimovič, 15. 8. 1862 Jegorovo – 25. 9. 1930 Moskva — ruský maliar, 1877 – 88 študoval na umeleckej akadémii v Petrohrade, 1894 – 1924 pôsobil v Moskve. Autor krajinomalieb, ako aj žánrovej a portrétnej maľby.

archipresbyter

archipresbyter [gr.] — v starovekej a ranostredovekej cirkvi vedúci spoločenstva kňazov pri biskupskom kostole, od 6. stor. stál na čele veľkofarnosti, od 9. stor. dekan.

architektonická dispozícia

architektonická dispozícia — centrálny, pozdĺžny (longitudálny), polygonálny a i. pôdorysný rozvrh stavby.

architektúra databázových systémov

architektúra databázových systémov — špecializovaná disciplína informatiky zaoberajúca sa navrhovaním štruktúry databázového systému a jeho zložiek, ktoré majú stanovené funkcie a vzájomné vzťahy; aj schéma konkrétneho databázového systému vyjadrujúca jeho základnú štrukturálnu organizáciu. Architektúra databázových systémov poskytuje spôsoby abstraktného opisu štruktúry databázových systémov, ako aj princípy a pravidlá, ktorými sa riadi ich návrh a vývoj v čase. K najznámejším patrí trojúrovňová architektúra (známa aj ako ANSI/SPARC architektúra) navrhnutá na dosiahnutie oddelenia programov od údajov, na podporu viacerých používateľských pohľadov a na použitie údajového slovníka (katalógu údajov) na uschovanie opisu databázy (schémy). Schémy môžu byť definované na troch úrovniach:

1. Vnútorná úroveň má vnútornú schému, ktorá opisuje fyzické pamäťové štruktúry databázy. Vnútorná schéma používa fyzický údajový model a opisuje detaily úschovy údajov a prístup k nim pre databázu.

2. Konceptuálna úroveň má konceptuálnu schému, ktorá opisuje štruktúru celej databázy pre komunitu používateľov. Konceptuálna schéma je globálny opis databázy, ktorá skrýva detaily fyzických pamäťových štruktúr a koncentruje sa na opis entít, typu údajov, vzťahov a ohraničení. Na to slúži vysokoúrovňový údajový model alebo implementačný údajový model.

3. Externá (vonkajšia) úroveň (úroveň pohľadov) zahŕňa množstvo externých schém alebo používateľských pohľadov. Každá externá schéma opisuje databázový pohľad jednej skupiny používateľov databázy. Každý pohľad opisuje časť databázy, ktorú zaujíma určitú skupinu používateľov a ukrýva zvyšok databázy.

architektúra počítačových systémov

architektúra počítačových systémov — špecializovaná disciplína informatiky, ktorá študuje správanie počítača navonok (funkciu počítača), prepojenie jednotlivých funkčných jednotiek počítača (štruktúru počítača), dynamické interakcie medzi jednotlivými funkčnými jednotkami a riadenie styku medzi nimi (organizáciu počítača), ako aj návrh a vnútornú štruktúru jednotlivých funkčných jednotiek (realizáciu počítača). Uvedené štyri zložky architektúry počítačových systémov zahŕňajú všetky informácie o počítačových systémoch. Architektúra počítačových systémov rieši predovšetkým prípady, keď sa návrh celého systému vykonáva na všetkých úrovniach súčasne, pričom sa postupuje zhora nadol. Systematický návrh potom vychádza z funkčného opisu, t. j. z požiadaviek na správanie počítačového systému ako celku. Funkčný opis sa postupne rozpracúva do opisu štruktúry na čoraz nižších úrovniach, pokiaľ sa nedosiahne úroveň detailného opisu schém zapojenia všetkých jednotiek. Pojem architektúra počítačových systémov sa v užšom význame používa aj na označenie špecializovaných riešení koncepcie výpočtového systému (napr. von neumannovská architektúra, architektúra s tokom údajov), jeho častí (napr. architektúra procesorov RISC), prípadne na označenie technologickej realizácie počítačového systému (architektúra VLSI).

Von neumannovská architektúra, nazývaná aj princetonská architektúra, bola formulovaná ešte v 40. rokoch 20. storočia J. von Neumannom a jeho spolupracovníkmi. Základné postuláty tejto koncepcie vychádzali z téz:

1. počítač sa skladá z funkčných jednotiek (pamäť počítača, aritmetická jednotka, vstupná jednotka, výstupná jednotka a riadiaca jednotka);

2. štruktúra počítača je nezávislá od typu riešenej úlohy, funkcia počítača je daná programom, ktorý je uložený v pamäti;

3. pamäť je rozdelená do buniek rovnakej veľkosti, ich poradové čísla sa používajú ako adresy;

4. program je tvorený postupnosťou inštrukcií, ktoré sa vykonávajú v poradí, v akom sú zapísané v pamäti;

5. zmena poradia vykonávania inštrukcií sa realizuje inštrukciou podmieneného alebo nepodmieneného skoku;

6. inštrukcie a operandy sú uložené v tej istej pamäti;

7. na reprezentáciu inštrukcií a čísel sa používajú dvojkové signály a dvojková číselná sústava.

Von neumannovská architektúra je univerzálna počítačová architektúra (tézy 1 a 2) fungujúca na princípe toku inštrukcií (téza 4). V technickej realizácii to znamená, že každý von neumannovský počítač má špeciálny register nazývaný programové počítadlo alebo ukazovateľ inštrukcií, ktorý uchováva adresu vykonávanej inštrukcie. V neskorších realizáciách von neumannovskej architektúry dochádza k integrácii riadiacej a aritmetickej jednotky a zavádzajú sa pojmy procesor, jednotka procesora.

Realizácia von neumannovskej architektúry, v ktorej sa oddelila pamäť programu od pamäte údajov, sa nazýva harvardská architektúra. V 70. rokoch bola formulovaná architektúra s tokom údajov (→ tok údajov). V tejto architektúre sa inštrukcie vykonávajú vtedy, keď majú pripravené všetky operandy, t. j. neexistuje koncepcia programového počítadla. Architektúra s tokom údajov obsahuje tieto jednotky: pamäť s inštrukciami, výberovú jednotku (vyberá z pamäte inštrukcie s pripravenými operandmi), viacero spracovateľských jednotiek (v spracovateľských jednotkách sa vykonávajú inštrukcie) a zarovnávaciu jednotku (jednotka eviduje pripravenosť operandov v jednotlivých inštrukciách).

Viacpočítačová architektúra sa sústreďuje na skúmanie otázok zvyšovania výkonnosti počítačov využívaním dvoch a viacerých počítačov. Je to štrukturálna schéma systému zostaveného z viacerých počítačov – uzlov. Každý uzol je samostatný počítač obsahujúci procesor, lokálnu pamäť, prípadne vstupno-výstupné zariadenia. Všetky lokálne pamäte sú privátne a prístupné iba lokálnym procesorom. V súčasnosti (aj keď zriedkavo) existujú aj viacpočítačové systémy s distribuovanou spoločnou pamäťou. Počítače sú navzájom poprepájané prepájacou sieťou a komunikujú prostredníctvom výmeny správ (→ medziprocesorová komunikácia). Uzly počítačov a prepájacia sieť vytvárajú počítačovú sieť.

Viacprocesorová architektúra sa sústreďuje na skúmanie otázok zvyšovania výkonnosti počítačov využívaním dvoch a viacerých procesorov. Je to štrukturálna schéma počítača zostaveného z viacerých procesorov. Procesory sú navzájom poprepájané prepájacou sieťou a komunikujú prostredníctvom spoločnej pamäte (medziprocesorová komunikácia), ktorá môže byť fyzicky riešená ako centrálna alebo distribuovaná k jednotlivým procesorom, pričom vytvára globálny adresový priestor prístupný všetkým procesorom.

Architektúra VLSI využíva technológiu VLSI (z angl. Very Large Scale Integration – veľmi veľká integrácia) na implementáciu vysoko výkonných algoritmov špeciálnych funkcií technickými prostriedkami počítačového systému; vyznačuje sa paralelnou organizáciou spracúvania informácií, asynchrónnym decentralizovaným riadením, pričom funkcie spracovania, zapamätávania, riadenia a časovania sú zabudované do elementárnych procesorov vhodne prepojených na čipe integrovaného obvodu. Typickým predstaviteľom sú systolické počítače (→ systolická sieť).

Archív mesta Bratislavy

Archív mesta Bratislavy — najvýznamnejší mestský archív na Slovensku, najstaršia kultúrna a vedecká inštitúcia v Bratislave. Patrí do sústavy verejných archívov Slovenskej republiky v zriaďovateľskej pôsobnosti hlavného mesta SR Bratislavy. Jeho začiatky siahajú ku koncu 13. stor. Zhromažďuje, uschováva a sprístupňuje písomné pramene k dejinám mesta od pol. 13. stor. až do súčasnosti. Má najbohatší stredoveký materiál mestského charakteru v strednej Európe (listiny, listy a kompletné série mestských úradných kníh). Jeho súčasťou je aj odborná (bývalá vedecká či regionálna) knižnica zameraná na odbornú literatúru, staré tlače a posoniensiá (asi 90-tis. zväzkov). Jeho sídlom bola pôvodne historická budova bratislavskej Starej radnice, v súčasnosti sídli v budove bývalej škôlky v mestskej časti Petržalka.

archivovanie údajov

archivovanie údajovinform. proces vytvárania kópie údajov na archivačnom médiu s cieľom chrániť údaje pred stratou alebo zachovať stav údajov. Ako archivačné médiá sa používajú magnetické pásky, pevné disky, diskety, magnetooptické disky, zapisovateľné optické disky (WORM).

archón

archón [gr.] —

1. v gnostickej kozmológii označenie bohov či duchov ovládajúcich kozmos (archonti). Na čele tejto hierarchie je najvyšší vládca sveta, ktorý tróni v siedmom nebi a stotožňuje sa s demiurgom;

2. v starovekých Aténach člen zboru úradníkov (→ archonti).

archonti

archonti, gr. archontes, jednotné číslo archón — zbor deviatich úradníkov (gr. hoi ennea archontes) v antických Aténach, ktorí nahradili kráľovskú vládu. Pôvodne boli volení doživotne, neskôr na 10 rokov a napokon sa volili každoročne z najbohatších aristokratických rodín. Najvyššie stál archón eponymos (gr. archón epónymos, nazývaný tak až v rímskej dobe), podľa ktorého mena bol nazvaný rok jeho vlády. Archón kráľ (gr. archón basileus) mal na starosti náboženské úkony a archón polemarchos bol vrchným veliteľom ozbrojených síl. Šiesti archonti zákonodarcovia (gr. archontes thesmothetai) predsedali trestným súdom a mali na starosti zákonodarnú činnosť. Po skončení úradu podávali správu rade (bulé) a stávali sa doživotnými členmi areopágu.

Archontophoenix

Archontophoenix [-féniks; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Vždyzelené palmy s dekoratívnymi oblúkovito prehnutými nepárnoperovito zloženými listami. Kvitnú žltými, krémovými a svetlofialovými kvetmi v hustých súkvetiach. Pestujú sa Archontophoenix alexandrae a Archontophoenix cunninghamiana, ktorých kvety dozrievajú do veľkých červených plodov.

archypterígium

archypterígium [gr.] — typ usporiadania kostí v končatinách lalokoplutvých a dvojdyšných rýb, ktorý je dôležitým článkom v evolúcii končatín. Rozlišuje sa uniseriálne (jednoradové) a biseriálne (dvojradové) archypterígium.

d’ Argenson, Marc Pierre

d’Argenson [-žan-], Marc Pierre, gróf, 16. 8. 1696 – 22. 8. 1764 Paríž — francúzsky politik, generálporučík polície (1720 – 24), člen Štátnej rady (1724), hlavný správca Paríža (1740), štátny sekretár pre vojnu (1743). Zreformoval armádu a založil vojenskú školu v Paríži (1751). Na podnet markízy de Pompadour bol zo služieb prepustený (1757). Priatelil sa s Voltairom; patrón encyklopedistov.