Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Arden, John

Arden [ádn], John, 26. 10. 1930 Barnsley – 28. 3. 2012 Galway, Írsko — anglický dramatik. Autor sociálne orientovaných kontroverzných drám Vody Babylonu (Waters of Babylon, 1957), Žiť ako prasce (Live Like Pigs, 1958), Tanec seržanta Musgrava (Serjeant Musgrave’s Dance, 1959) a Vandaleurovo bláznovstvo (Vandaleur’s Folly, 1978) a románu Keď rinčia zbrane, zákony mlčia (Silence Among the Weapons, 1982; slov. 1988).

Ardennes

Ardennes [-den] —

1.Ardeny;

2. departement vo Francúzsku.

Ardenská bitka

Ardenská bitka — boje anglo-amerických a nemeckých vojsk v zime 1944 – 45 v pohorí Ardeny. Spojenecké vojská, ktoré sa pokúsili v decembri 1944 prelomiť obranu protivníka na francúzsko-nemeckých hraniciach, predišli 16. – 24. 12. 1944 Nemci nečakaným protiútokom v Ardenách (operácia Stráž na Rýne, nem. Wacht am Rhein) s cieľom poraziť ich v Holandsku a Belgicku, na dlhší čas stabilizovať frontovú líniu v záp. Európe a donútiť vlády USA a Spojeného kráľovstva uzatvoriť separátny mier, a tým získať možnosť na zastavenie postupu Červenej armády k vých. hraniciam Nemecka.

Začiatočný úspech nemeckého útočného zoskupenia v sile asi 200-tis. mužov bol výsledkom rýchleho prieniku 5. a 6. tankovej armády SS s podporou 2-tis. bombardérov a stíhačiek Luftwaffe, za ktorými postupovala pechota 7. armády z novosformovaných divízií ľudových granátnikov s cieľom postúpiť cez rieku Mása, sev. Luxembursko a Belgicko Ardenami až k Antverpám a znovu dobyť Brusel. Proti nim bojovalo spočiatku asi 80-tis. vojakov 5., 7. a 8. zboru USA. Okolo Vianoc 6. nemecká armáda uviazla pri Stavelote (Belgicko). Tvrdé boje zvádzal v okolí Bastogne a pri St. Vith v Belgicku 8. americký zbor s divíziou SS-Leibstandarte A. Hitler. Piata nemecká armáda postupovala v smere na Vielsalm. Dňa 25. 12. 1944 Spojenci vrhli do boja rezervy, 3. armáda USA pod velením generála G. S. Pattona stiahla tankové kliny z oblasti Metzu na sever, prelomila nemecký front a dosiahla Bastogne. Dňa 30. 12. americké tankové divízie odrazili útok nemeckých tankov, pechoty a obrnených transportérov a 3. – 4. 1. 1945 prešli do protiofenzívy, odraziac posledný nápor Nemcov na Bastogne. V 2. dekáde januára 1945 1. armáda USA (generál Courtney Hicks Hodges, *1887, †1966) krytá 30. britským zborom rozvinula postup na Malmedy, Stavelot a Marche. Ardenskú bitku rozhodli vo svoj prospech Spojenci protiútokom, ktorý zavŕšilo spojenie britských a amerických jednotiek 13. – 16. 1. 1945 pri Houffalize. Nemci stratili v Ardenách vyše 520-tis. mužov, Spojenci necelú polovicu tohto počtu.

ardenský kôň

ardenský kôň — plemeno koňa z ardenskej oblasti Francúzska a Belgicka. Jedno z najstarších európskych plemien ťažkých koní, pozostatky jeho predkov nájdené pri Solutré-Pouilly v Burgundsku (Francúzsko) majú okolo 2-tis. rokov. Vyznačuje sa krátkym robustným telom a krátkymi silnými nohami, ktoré sú pokryté hustou srsťou. Je odolný, vytrvalý, ľahko ovládateľný, chová sa ako ťažné zviera, ale aj na mäso ako jatočné zviera. Výška v kohútiku 150 – 160 cm.

Ardenský prieplav

Ardenský prieplav — prieplav v severových. Francúzsku spájajúci Másu (pod mestom Sedan) s Aisne (povodie Seiny) v blízkosti Vailly-sur-Aisne. Dĺžka 99 km, v prevádzke od 1883; preprava uhlia a železných rúd.

ardente

ardente [tal.] — hud. ohnivo.

Ardeny

Ardeny, fr. Ardennes, nem. Ardennen — vrchovina v juhových. Belgicku, v Luxembursku a v sev. Francúzsku, ktorá je pokračovaním Porýnskej bridličnatej vrchoviny. Tvorí výrazný starý masív s najvyšším vrchom na severe (Botrange, 694 m n. m.). Budovaná prvohornými horninami, najmä bridlicami a vápencami. Vo vyšších častiach Arden budovaných z nepriepustných hornín sú časté vresoviská, nižšie časti sú porastené hustými lesmi. Chudobné poľnohospodárske pôdy sú využívané ako lúky a pasienky. Veľké ložiská uhlia (doliny riek Mása a Sambre), zinkovej, železnej a olovenej rudy. Kontrast medzi slabo osídlenými vrchovinami a husto zaľudnenými dolinami najmä rieky Mása.

Počas 2. svet. vojny v decembri 1944 – januári 1945 neúspešná vojenská ofenzíva nacistického Nemecka proti spojeneckým vojskám (→ Ardenská bitka).

Ardipithecus

Ardipithecus [-tékus; gr.], ardipitek — fosílny rod hominidov, predchodca rodu Australopithecus opísaný 1995. Jediný známy druh (Ardipithecus ramidus) žil približne pred 4,4 mil. rokov vo vých. Afrike (nálezisko Aramis západne od rieky Awaš v Etiópii). Od australopitekov sa odlišuje menšími zadnými a relatívne väčšími očnými zubmi, tenšou zubnou sklovinou, odlišným tvarom čeľustného kĺba, ako aj iným usporiadaním povrchu zubných koruniek. Nájdené pozostatky (1993 a 1994): zuby, sánka, úlomky mozgovne, kosti ramena, predlaktia a predkolenia, časti panvy. Do okruhu rodu Ardipithecus zrejme patria aj taxonomicky bližšie neurčené staršie geologické nálezy z Kene (Lothagam – 5,5 mil. rokov, Lukeino – 6,5 mil. rokov, Baringo – 4 až 5 mil. rokov) a z Etiópie (Belohdelie a Maka – vyše 4 mil. rokov). Evolučné korene Ardipitheca siahajú do skupiny dryopitov.

Arditi, Luigi

Arditi, Luigi, 22. 7. 1822 Crescentino – 1. 5. 1903 Hove (pri Brightone), Spojené kráľovstvo — taliansky huslista a dirigent. Pôsobil v Miláne, Vercelli, Turíne, neskôr v Havane, New Yorku, 1858 – 69 dirigent v Her Majesty's Theatre, 1869 – 70 v Covent Garden v Londýne. Potom pôsobil v Petrohrade ako interpret talianskej opery a pedagóg, dirigent vo Viedni a i. Autor 3 opier a klavírnych a husľových skladieb. Dodnes sa hrá jeho populárny valčík Il Bacio.

arditi del popolo

Arditi del Popolo — ozbrojené antifašistické ľudové organizácie pôsobiace 1921 – 24 v Taliansku. Vznikali ako protiváha fašistických oddielov (čierne košele) B. Mussoliniho. Nespolupracovali ani s komunistami, ani so socialistami, čo bolo podrobované kritike (A. Gramsci). Mnohí príslušníci aktívne bojovali v španielskej občianskej vojne.

ardito

ardito [tal.] — hud. smelo, iskrivo až srdnato.

ardízia vrúbkovaná

ardízia vrúbkovaná, Ardisia crenata — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď prvosienkovité. Pochádza z vých. Ázie. Vždyzelený ker s kožovitými listami, v ktorých sú symbiotické nitrogénne baktérie Bacillus foliicola a Bacterium repens. Z bielych voňavých kvetov dozrievajú jasnočervené plody s častou polyembryoniou (mnohozárodkovosťou) a živorodosťou.

Ardovo

Ardovo, maď. Pelsőcardó — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji na záp. okraji Silickej planiny v Slovenskom krase, 277 m n. m.; 169 obyvateľov, 52,1 % slovenskej, 47,9 % maďarskej národnosti (2015).

Písomne doložená 1243 ako Erdes, 1318 Ordou, Ordov, 1320 Ardo, 1359 Ardow, 1773 Pelsőcz Ardó, 1786 Ardó, 1873 – 1913 Pelsőcardó, 1920 Ardovo, 1927 – 38 Ardovo, Ardó, 1938 – 45 Pelsőcardó, 1945 – 48 Ardovo, Ardó, 1948 Ardovo.

Obyvatelia sa zaoberali hájnictvom, baníctvom, chovom oviec a pálením uhlia. V blízkosti obce sa nachádza Ardovská jaskyňa s vyvieračkou, jaskynné sídlisko s dokladmi osídlenia v praveku (výskumy uskutočnil J. Böhm, J. Lichardus a Vladimir Jaroslav Fewkes , *1901, †1941) je dôležitým náleziskom z hľadiska stratigrafie a chronológie viacerých kultúr kamennej doby: potiskej, bukovohorskej a želiezovskej s bohatým archeologickým materiálom (keramika, štiepaná kamenná industria, kostené predmety). Nálezy z bronzovej doby patria pilinskej kultúre, z obdobia kyjatickej kultúry pochádza okrem keramiky aj poklad bronzových predmetov a ojedinelý nález bronzových nástrojov.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol z 1788, roľnícka usadlosť s ľudovým domom z 1852.

Arduin Ivrejský

Arduin Ivrejský, okolo 955 – 1015 kláštor Fruttuaria — taliansky kráľ (od 1002). Od 990 vládol ako ivrejský markgróf, po smrti cisára Ota III. severotalianskou šľachtou zvolený za kráľa. Bol v trvalom spore s biskupmi a pápežom, stál na čele opozície proti rímsko-nemeckému kráľovi a neskoršiemu cisárovi Henrichovi II. Svätému, počas jeho 2. talianskej výpravy (1013) musel kapitulovať a uchýlil sa do kláštora.

areál

areál [lat.] —

1. ekol., geogr. územie osídlené jedincami určitého druhu alebo spoločenstva; priestor rozšírenia živočíšneho alebo rastlinného druhu či iného taxónu, prípadne spoločenstiev, tvorený množinou bodových nálezísk (lokalít). Hranice areálu sú vymedzené ekologickými podmienkami a historickým vývojom. Územie sa definuje bodmi, z ktorých každý je určený dostatočnou mierou zákonitosti výskytu študovaného materiálu (vylúčenie náhodného výskytu, preferencia údajov potvrdzujúcich úspešné rozmnožovanie), zemepisnými súradnicami (pri morských súradniciach aj vzdialenosťou od hladiny) a dátumom pozorovania.

Vznik areálu súvisí so vznikom príslušného taxónu a so všeobecnou tendenciou každého živého organizmu rozširovať sa na všetky strany z miesta svojho pôvodu. Druhy s rozsiahlym rozšírením, ktoré sa vyskytujú takmer na všetkých kontinentoch, sa nazývajú kozmopolity, druhy s malým úzko ohraničeným areálom, ktoré sa nevyskytujú v iných oblastiach zemského povrchu, sa nazývajú endemity. Základným typom areálu je areál druhov (z neho sa zostavujú areály vyšších taxónov). Veľkosť areálu je daná širokým komplexom faktorov (ekologickou valenciou, okolnosťami vzniku, vagilitou ap.), jeho hranice obmedzujú klimatické, pôdne, topografické a biotické faktory. V priebehu svojej existencie sa areál môže niekoľkokrát striedavo zväčšovať a zmenšovať. Obidva procesy súvisia predovšetkým so zmenami klímy (v súčasnosti k nim prispieva i antropogénny faktor).

Súvislý (kontinuitný alebo konjunktívny) areál predstavuje súvislú plochu rozšírenia, nesúvislý (disjunktívny) pozostáva z viacerých ohraničených plôch s medzerami (disjunkcie) alebo s prímesou menších areálov iných kvalít (exklávy, arely). Menšie časti areálu, oddelené a predsunuté na obvode, sú enklávy. Kozmopolitné areály zaberajú rozsiahle oblasti všetkých kontinentov, eurychórne sú rozšírené na celom kontinente, mezochórne iba na ich časti. Progresívny areál má tendenciu rozširovať sa, regresívny opačnú. Autochtónny areál súvisí s pôvodným rozšírením organizmov, alochtónny je umelý, spravidla podmienený človekom. Typologický areál má opakovanie kvalít a je vnútorne rovnorodý (viac ako 85 %), individuálny areál je neopakovateľný, len s prevahou istých kvalít;

2. etnogr. územie s výskytom určitého javu alebo súboru javov. Na rozdiel od regiónu zaberá väčšie územie, často bez ohľadu na etnické alebo politické hranice. Nemá centrum, jeho hranice sú dané prírodnými, ekonomickými, spoločenskými či kultúrnymi podmienkami, ako aj historickým vývinom. Historicky staré areály sú spravidla rozsiahle;

3. stav. v minulosti súvislá plocha pozemkov, ktorá slúžila na vyčíslenie pozemkovej dane. V súčasnosti rozsiahle územie s komplexom budov s rozličnými komplementárnymi funkciami, ktoré spolu slúžia na jediný, určitý účel. Napr. školský areál, kúpeľný areál (Kúpeľný ostrov v Piešťanoch), športový areál (areál zimných športov na Štrbskom Plese).

areálna lingvistika

areálna lingvistika — geografická lingvistika, ktorá ako zložka dialektológie a sociolingvistiky skúma zemepisné rozšírenie jazykových prvkov a v rámci neolingvistiky pripisuje zemepisným faktorom význam z hľadiska vývinu jazyka. V areálnej lingvistike bola rozpracovaná myšlienka o existencii centra a periférie jazyka, ako aj pojmy substrát, superstrát a adstrát.

areáltyp

areáltyp [lat. + gr.] — bot. základná triediaca jednotka na porovnávacie štúdium dnešných areálov jednotlivých rastlinných taxónov. Združuje taxóny s podobnými areálmi výlučne z geografického, nie z vývinového alebo z časového hľadiska. Do úvahy sa berú veľkosť areálu, jeho tvar a vzťah k fytogeografickému a orografickému členeniu zemského povrchu. Na ohraničených územiach (napr. jednotlivých štátov) možno stanoviť podobné základné typizačné jednotky ako pri celkových areáloch, a to regionálne areáltypy (fytochorotypy), kde môžu byť zaradené taxóny, ktoré síce patriace k rôznym celkovým areáltypom, ale na študovanom území sa vyznačujú podobným rozšírením (→ geoelement).

areál zdravia

areál zdravia — komplex telovýchovných zariadení určený na vytváranie aktívneho zdravia, zvýšenie telesnej zdatnosti a výkonnosti ľudí. Pri budovaní areálu zdravia sa využívajú terénne podmienky (les, lúka, jazero, rieka ap.) s ochranným zeleným pásom. Základňu tvoria šatne, umyvárne, záchody, sauna, priestory na masáž, odpočivárne, miestnosti na rôznu záujmovú činnosť a pohybovú aktivitu (telocvične, posilňovne, kolkáreň, ľadová plocha ap.) a priestory na občerstvenie. Vo vonkajšom prostredí areálu zdravia sú ďalšie zariadenia na športovú činnosť (bazény, ihriská, bežecké trate, lodenica, tenisové dvorce, jazdiareň atď.). Celá prevádzka areálu zdravia musí vzhľadom na svoj účel spĺňať vysoký hygienický štandard, rešpektovať fyziologické požiadavky a zásady ochrany proti úrazom.

areflexia

areflexia [gr. + lat.] — lek. vyhasnutie (neprítomnosť) reflexu. Príčinou môže byť porucha v dostredivej (aferentnej, senzitívnej, senzorickej) alebo v odstredivej (eferentnej, motorickej) časti reflexného oblúka alebo v prevode medzi nimi. Porucha v prevode medzi senzitívnou a motorickou časťou reflexného oblúka môže byť aj funkčná. Napr. areflexia na dolných končatinách ochrnutých po náhlom poškodení miechy býva spôsobená útlmom miechových centier, ktoré sú pod miestom poškodenia, samy však nie sú poškodené. Pri odznievaní útlmu (miechového šoku) sa reflexy postupne obnovujú a zintenzívňujú až do hyperreflexie. Ak sú priamo poškodené nervové bunky uzatvárajúce reflexný oblúk, reflexy sa neobnovujú, areflexia je trvalá.

areka betelová

areka betelová [drávidsky > port.], palma betelová, Areca cathechu — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Štíhla palma vysoká 12 – 30 m. Pestuje sa v tropických oblastiach Ázie pre plody, arekové orechy, ktorých semená obsahujú alkaloid arekolín. Natreté páleným vápnom z ulít a lastúr mäkkýšov a obalené v liste z druhu piepor betelový (Piper betle, → betel) s obľubou žujú domorodci najmä v Malajzii (tzv. pinang).

arekovité

arekovité [malajálamsky > port.], Arecaceae — čeľaď jednoklíčnolistových rastlín. Rastú najmä v trópoch Južnej Ameriky a juhových. Ázie, známych 188 rodov a 2 600 druhov. Nízke, často trsnaté, ale i vysoké stromy so štíhlym stĺpovitým kmeňom, na vrchole s ružicou pomerne veľkých listov, kvety nenápadné, často voňavé, plod je nažka, kôstkovica alebo bobuľa. Pre úžitkové vlastnosti sa pestujú datľovník obyčajný (Phoenix dactylifera), arenga cukrová (Arenga pinnata), ságovník pravý (Metroxylon sagu), kokosovník obyčajný (Cocos nucifera; → kokosovník) a i.

arela

arela [lat.] — čiastková výrazne ohraničená časť areálu rastliny alebo živočícha.

à remettre en main propre

à remettre en main propre [a rmetr an men propr; fr.], do vlastných rúk — poznámka na zapísanej poštovej zásielke tuzemského styku (okrem poštovej poukážky A), podľa ktorej pošta vydá zásielku len adresátovi.

aréna

aréna [lat.] —

1. centrálny priestor antického amfiteátra, štadióna a cirkusu pokrytý pieskom. Pod arénou amfiteátra boli početné podzemné priestory na hry a klietky zvierat. Forma arény bývala v amfiteátri eliptická, na štadiónoch a cirkusoch pozdĺžna s polkruhovým ukončením na obidvoch kratších stranách;

2. druh nekrytého divadla;

3. zápasisko; v prenesenom význame každé pôsobisko.

arenavírusy

arenavírusy [lat.] — obalené vírusy s genetickou informáciou vo dvoch segmentoch jednovláknovej RNA. Množia sa v cytoplazme infikovaných buniek. Pôvodcovia dlhodobých infekcií drobných hlodavcov, prostredníctvom ktorých sa udržiavajú v prírode. Vyskytujú sa najmä v Južnej Amerike a Afrike. Náhodne môžu byť prenesené i na človeka (kontaminovanou vodou a potravinami) a spôsobiť veľmi vážne ochorenie (napr. hemoragická horúčka). Predstaviteľom skupiny je vírus lymfocytárnej choriomeningitídy myší a pre človeka smrteľne nebezpečný vírus Lassa. Vírusové častice obsahujú ribozómy pochádzajúce z hostiteľskej bunky, pripomínajúce zrnká piesku (odtiaľ pochádza ich názov: lat. arenosus – piesčitý).

árenda

árenda [lat.] — archaické označenie druhu nájmu; druh nájmu, pri ktorom sa vec, spravidla pozemok, nielen užíva, ale sa z nej berú aj úžitky, a to na základe vynakladania práce árendátorom. Árenda vznikala z árendálnej zmluvy medzi prenajímateľom a árendátorom hneď, ako sa zmluvné strany dohodli na predmete nájmu a nájomnom.

Generálna árenda zahŕňa celú doménu (poľnohospodársky a lesný majetok celého štátu, kniežatstvá ap.) alebo viaceré domény namiesto jedného statkárskeho majetku (vyskytovala sa najmä v období rozdrobenosti Nemecka na malé štáty). Hladová árenda, podobne ako maloroľnícka árenda či roľnícka árenda, predstavuje nájom kúska zeme obrábanej na obživu rodiny malého árendátora patriaceho k dedinskej chudobe, maloroľníka alebo bezzemka, často sa dostávajúceho do úplnej závislosti od majiteľa pozemku; árendovné (nájomné) za túto árendu je relatívne obyčajne omnoho vyššie ako pri podnikateľskej árende. Podnikateľskou árendou je árenda veľkého pozemkového majetku (pôdy a ostatných výrobných prostriedkov) slúžiaca podnikateľovi (nájomcovi) na preddavkovanie (zálohovanie) kapitálu do poľnohospodárskej veľkovýroby na výrobu na trh a dosiahnutie rovnakého zisku, ako by bol dosiahol vložením rovnakého množstva kapitálu do iných hospodárskych odvetví. V cene poľnohospodárskych výrobkov realizuje árendátor pre seba priemerný zisk a pre vlastníka pôdy pozemkovú rentu, ktorú mu odvádza vo forme árendovného na základe árendálnej zmluvy uzavretej na určité obdobie; poľnohospodárski námezdní robotníci dostávajú z hodnôt, ktoré vytvárajú, len časť v podobe mzdy. Pri naturálnej árende, ako aj pri podielovej árende árendátor platí árendovné (nájomné) vlastníkovi pozemku nie v peniazoch, ale v naturáliách (v poľnohospodárskych výrobkoch); vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky je takýto druh árendy známy ako aparceria.

Arendal

Arendal [árendál] — prístavné mesto v juž. Nórsku v zátoke Skagerrak, administratívne stredisko kraja (fylke) Aust-Agder; 43-tis. obyvateľov (2015). Priemysel elektrotechnický,

Arendarčík, Jozef

Arendarčík, Jozef, 23. 4. 1922 Batizovce, okres Poprad – 8. 12. 1993 Košice — slovenský veterinárny fyziológ, endokrinológ a hematológ. R. 1954 – 90 pôsobil na Vysokej škole veterinárskej (dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie) v Košiciach, 1957 – 80 vedúci Katedry porovnávacej fyziológie, 1980 – 87 po reštrukturalizácii sústavy katedier vedúci Oddelenia porovnávacej fyziológie Katedry normálnej a patologickej fyziológie; 1968 mimoriadny profesor, 1970 DrSc.

Predstaviteľ porovnávacej fyziológie, zakladateľ a priekopník veterinárnej endokrinológie na Slovensku. Zaoberal sa niektorými hematologickými ukazovateľmi a ich praktickým využitím, ale najmä izoláciou a stanovením aktivity hypofyzárnych a extrahypofyzárnych gonadotropných hormónov pri domácich zvieratách so zameraním na reguláciu a riadenie ich reprodukcie, ďalej endokrinnými a funkčno-morfologickými ukazovateľmi systému hypotalamus – hypofýza – ováriá pri prežúvavcoch, ako aj vplyvom jednorazového a chronického rádioaktívneho žiarenia na gonadotropnú funkciu hypotalamo-hypofyzárneho systému oviec.

Spoluautor učebníc Fyziologie hospodářských zvířat (1969) a Veterinárna medicína pre farmaceutov (1974), autor a spoluautor okolo 190 vedeckých a odborných článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Člen výboru Slovenskej fyziologickej spoločnosti a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, 1964 – 80 výkonný redaktor vedeckého časopisu Folia veterinaria. Nositeľ mnohých ocenení.

árendátor

árendátor [lat.] —

1. osoba majúca v nájme vec (napr. pozemok), ktorú nielen užíva, ale berie z nej aj úžitky na základe práce, ktorú do veci sama vkladá;

2. roľník prenajímajúci si pôdu pre nedostatok vlastnej pôdy (nájomca).

árendovné

árendovné [lat.] — archaické označenie poplatku, nájomného; odplata, ktorú platí árendátor za užívanie veci, ktorú má v árende.

Arendtová, Hannah

Arendtová (Arendt), Hannah, 14. 10. 1906 Hannover, Nemecko – 4. 12. 1975 New York — americká predstaviteľka politickej filozofie nemeckého pôvodu. Študovala u nemeckých existencialistov M. Heideggera a K. Jaspersa. R. 1933 odišla z Nemecka pred nacizmom, 1941 emigrovala do USA, 1963 – 67 pôsobila v Chicagu, potom v New Yorku. Vo svojich dielach Pôvod totalitarizmu (Origins of Totalitarianism, 1951), O revolúcii (On Revolution, 1963) a O násilí (On Violence, 1970) sa venovala povahe a podstate totalitarizmu, téme zla, kríze kultúry a autority, participácii na politickom živote a revolúcii. Búrlivú polemiku vyvolala jej reportáž o procese s A. Eichmannom Eichmann v Jeruzaleme. Správa o banalite zla (Eichmann in Jerusalem. A Report of the Banality of Evil, 1963).

Arene Candide

Arene Candide [kan-] — jaskyňa (Caverna delle Arene Candide) v Taliansku v Ligúrii neďaleko hraníc s Francúzskom na morskom pobreží, v ktorej sa našlo 15 kostier ľudí rôzneho veku a praveká keramika od neolitu po bronzovú a železnú dobu. Preskúmaná počas 2. svetovej vojny (Luigi Bernabò Brea, *1910, †1999) a po nej.

arenga

arenga [lat.], proemium, exordium — hist. štylisticky náročné, kvetnato formulované vyjadrenie všeobecných pohnútok vydania listiny, jeden z jej vnútorných znakov, prvá časť kontextu. Písalo sa najmä v slávnostných, ale aj v obyčajných privilégiách, občas aj v listoch. Ako motív vydania listiny sa vyskytovalo niekoľko tematických okruhov: náboženstvo a morálka, mravy a právo. Zdôrazňovala sa náklonnosť panovníka a potreba nezabúdať na dobré skutky, inokedy sa pripomínala udatnosť alebo vernosť a spravodlivá odmena, prípadne sa uvádzala snaha darcu zaistiť si dobrým činom večnú spásu ap. Arengy sa preberali z predlistín, notárskych príručiek a pomôcok. Ich formuláciu ovplyvňovala erudícia zostavovateľa. S obľubou sa používali abstraktné obrazy a výrazy, často sa čerpalo z textov Starého a Nového zákona, niekedy sa prostredníctvom textov cirkevných otcov využíval aj myšlienkový odkaz antiky.

arenga cukrová

arenga cukrová, palma cukrová, gomut, Arenga pinnata, Arenga saccharifera — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Pestuje sa v juhovýchodnej Ázii a vo východnej Afrike pre sladkú šťavu vytekajúcu z narezaného súkvetia, z ktorej sa vyrába palmový cukor, víno a alkoholický nápoj arak, z drene kmeňa sa získava škrobnatá múčka ságo.

arenický

arenický [lat.], angl. arenic — piesočnatý; podľa Svetovej referenčnej pôdnej databázy WRB (2016) termín označujúci extrémne piesočnaté pôdy alebo horizonty, ktoré majú vo vrchných 100 cm pôdneho profilu hrúbku piesku viac ako 30 cm.

arenig

arenig — stupeň (vek) spodného ordoviku (prvohory), klasicky vyvinutý vo Walese. Rozdeľuje sa na graptolitové zóny, spodnú s rodom Didymograptus extensus a vrchnú s rodom Didymograptus hirundo. Objavili sa v ňom prvé trinukleidné trilobity (rod Trinucleus) s pomerne veľkým hlavovým štítom a so šesťčlánkovou hruďou. Nazvaný podľa horstva Arenig Mountains v sev. Walese.

Arenskij, Anton Stepanovič

Arenskij, Anton Stepanovič, 12. 7. 1861 Novgorod – 25. 2. 1906 Terioki, Fínsko — ruský skladateľ. Študoval v Petrohrade u N. Rimského-Korsakova, od 1883 pedagóg na moskovskom konzervatóriu. R. 1895 – 1901 dirigent dvornej kapely v Petrohrade. Autor lyrických piesní, jeden z najvýznamnejších tvorcov ruskej romance. Napísal 3 opery, balet Noc v Egypte (1900), 2 symfónie, inštrumentálne koncerty, piesne a i.

areo-

areo- [gr.] — predpona cudzích slov s významom vzťahujúci sa na planétu Mars nazvanú podľa rímskeho boha Marta (Mars), t. j. gréckeho Area (Arés).

areografia

areografia [gr.] — vedná disciplína zaoberajúca sa skúmaním povrchu Marsu. Poloha miest na jeho povrchu sa opisuje areografickými súradnicami, ktorých začiatok je v oblasti Sinus Meridiani.

areola

areola [lat.] — úžľabné útvary v pazuchách listov (napr. pri rode pereskia), na stonkách (napr. pri rode opuncia), kužeľových výstupkoch (napr. pri rode Mamillaria) alebo na rebrách (napr. pri rodoch rebrovec, astrofyt, Ferocactus a ježovník), z ktorých sa vyvíjajú tŕne dlhé do 25 cm (premenené listy) alebo kvety (plody). Areoly sú väčšinou vysunuté na podáriu a na vrchole kryté hustými krátkymi chĺpkami so spätne zahnutými háčikmi (→ glochídiá).

areopág

areopág [gr.] — štátny orgán rodovej aristokracie v starovekých Aténach. Jeho doživotnými členmi boli bývalí úradníci archonti, ktorí sa schádzali na rokovania na Areovom vŕšku (Areopág, gr. Areios Pagos – odtiaľ názov). Mali zákonodarnú a najvyššiu súdnu moc, volili úradníkov a kontrolovali ich činnosť. Postupne bola moc areopágu obmedzovaná v prospech zhromaždenia ľudu a ľudového súdu (Efialtés 462 pred n. l.), neskôr rozhodoval len o kriminálnych prípadoch.

Arequipa

Arequipa [-ki-] — mesto v juž. Peru v hornatom prostredí, administratívne stredisko departementu Arequipa a provincie Arequipa; 2 300 m n. m; 864-tis. obyvateľov (2015). Niekoľkokrát zničené sopečnými explóziami a zemetraseniami (o. i. silné zemetrasenia 1868, 1958, 1960). Priemysel textilný, kožiarsky, chemický, stavebných materiálov, potravinársky. Obchodné (známe trhy s koženými a vlnenými výrobkami) a kultúrne stredisko juž. oblasti Peru. S pobrežím Tichého oceána (prístavy Matarani a Mollendo) vzdialeným asi 100 km spojené železničnou traťou pokračujúcou na sever k prístavu Puna na jazere Titicaca.

Založené 1540 na mieste bývalého mesta Inkov. R. 1835 – 83 hlavné mesto Peru. Múzeá, početné kláštory a kostoly (16. – 18. stor.), katedrála (17. – 19. stor.), domy z 18. stor., univerzita (založená 1828), sídlo arcibiskupstva. Múzeá. Historické centrum mesta zapísané 2000 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO. V blízkosti minerálne pramene.

arest lode

arest lode — dočasné zadržanie lode v záujme zabezpečenia nárokov voči prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi, ktorých nemožno iným spôsobom zastihnúť. Arest nariaďuje súd alebo príslušný orgán podľa miestnych predpisov. Nejde o zabavenie lode s cieľom jej dražby.

areté

areté [gr.] — zdatnosť, cnosť; jeden z kľúčových pojmov gréckej etiky a sokratovsko-platónskej filozofie. Pôvodný význam areté bol znamenitosť, ktorá môže byť vlastnosťou tak vecí, ako aj všetkých živých bytostí. Slovo areté je odvodené od termínu aristos (najlepší), čo je superlatív od adjektíva agathos, čiže dobrý. Už od homérskych čias je agathos (→ agathon) opakom kakos (zlý; → kakon) a úzko súvisí s areté. U Homéra je areté hrdinstvo, u Sokrata získava užší význam zdatnosti, cnosti. Grécky ideál kalokagatie, spojenie krásy a dobra, však nie je estetický, dobro sa skutočne prejavuje v kráse, jeho opakom je škaredosť a zlo. S rozvojom mestských štátov sa areté stáva synonymom spravodlivosti (dikaiosyné) a umiernenosti (sófrosyné). K areté patria u Platóna zbožnosť, spravodlivosť, statočnosť a múdrosť; cnosti sú rozdelené na ľudové a vyššie, areté duše je múdrosť. Aristoteles rozdelil cnosti na rozumové a etické; dokonalá cnosť je konanie dobra a je úzko spätá so šťastím.

Arévalo Bermejo, Juan José

Arévalo Bermejo [-ba- -cho], Juan José, 10. 9. 1904 Taxisco, Santa Rosa – 8. 10. 1990 Guatemala — guatemalský politik, prezident 1945 – 51. R. 1936 minister vzdelávania, neskôr žil v Argentíne, kde zastával viaceré akademické funkcie, 1944 po štátnom prevrate v Guatemale zvolený za prezidenta. Presadzoval politiku pozemkovej reformy a sociálneho zákonodarstva. Po prevrate 1954 žil v exile v Mexiku a od 1963 v Nikarague, po návrate do vlasti (1966) veľvyslanec v Čile (1969 – 70), vo Francúzsku (1970 – 72) a v Izraeli (1978 – 81).

Arfvedson, Johan August

Arfvedson [arve-], Johan August, aj Arfwedson, 12. 1. 1792 Skagerholms-Bruk – 28. 10. 1841 Hedensö — švédsky chemik. R. 1817 v laboratóriu J. J. Berzelia v Štokholme zistil v mineráli petalite LiAs4O10 prítomnosť nového alkalického kovu lítia (1817), ktorý izoloval v podobe solí.

arfvedsonit

arfvedsonit [arve-], \(\mathrm{NaNa_2(Fe^{2+}_4Fe^{3+})Si_8O_{22}(OH)_2}\) — minerál, zložitý zásaditý silikát (kremičitan) sodíka a železa. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Dlhostĺpcovité alebo tabuľkovité kryštály sú vzácne, časté sú steblovité a zrnité agregáty. Je čierny a tmavomodrý. Vyskytuje sa najmä v nefelínových syenitoch. Náleziská sú v Škandinávii a Rusku (polostrov Kola). Nazvaný podľa J. A. Arfvedsona.

Arg

Arg — skr. arginínu.