Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 201 – 250 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aragac

Aragac — vyhasnutá sopka, najvyšší horský masív Zakaukazskej vysočiny v Arménsku severozáp. od Jerevanu, 4 090 m n. m. Budovaný lávami a tufmi; sopečný kráter je premodelovaný na kar. Na svahoch Aragacu rastie stepná vegetácia, na juhozápade riedky dubový les. Vrcholy pokrývajú ľadovce alebo vysokohorské lúky a kamenisté sutiny. Na juž. svahu sú zrúcaniny stredovekej pevnosti Anberd. Masív zdolaný horolezcami prvýkrát 1843, od 1951 na jeho svahoch horolezecko-turistický tábor. Na úpätí sopky na území obce Bjurakan je Bjurakanské astrofyzikálne observatórium patriace Národnej akadémii vied Arménska.

Arago

Arago — jaskynné nálezisko pri Tautaveli v juž. Francúzsku na vých. strane Pyrenejí. Od 1964 tam boli okrem 10-tis. kamenných nástrojov postupne nájdené aj pozostatky 15 dospelých a 8 nedospelých jedincov poddruhu Homo erectus tautavelensis. Jaskyňa bola obývaná pred 450-tis. rokmi, na ochranu pred blatom a vlhkom bolo jej dno vydláždené kameňmi; nenašli sa stopy po ohni.

Aragónsko

Aragónsko, špan. Aragón — autonómna oblasť v severových. Španielsku na str. toku rieky Ebro medzi Iberskými vrchmi a Pyrenejami; 47 719 km2, 1,325 mil. obyvateľov (2014), administratívne stredisko Zaragoza. Zaberá väčšiu časť Aragónskej kotliny a priľahlé časti Pyrenejí a Iberských vrchov. V kotline prevládajú suché stepi, vo vrchoch listnaté a ihličnaté lesy. Prevažne poľnohospodárske územie s pestovaním obilnín, viniča, olívovníka, zeleniny, cukrovej repy. Značná časť pôdy zavlažovaná. Chov dobytka, oviec. Veľké zdroje vodnej energie (rieky Ebro, Cinca, Segre s prítokmi) a ložiská hnedého uhlia tvoria základ výroby elektrickej energie. Ťažba hnedého uhlia, železnej rudy (Ojos Negros), strojársky, automobilová, potravinársky (cukrovary, mlyny, výroba vína, olivového oleja), hutnícky (hlinikáreň) a chemický priemysel. Dôležité mestá: Zaragoza, Lérida, Huesca, Teruel.

Územie Aragónska, pôvodne osídlené Ibermi, Keltmi a Baskmi, patrilo od 2. púnskej vojny Rímskej ríši, 409 dobyté Alanmi, asi 411 Vandalmi, asi 418 Vizigótmi. Po ovládnutí takmer celého Pyrenejského polostrova Arabmi 711 sa zvyšky pôvodného obyvateľstva udržali v údolí Sobrarbe v Pyrenejach, ktoré sa stalo jadrom budúceho Aragónskeho kráľovstva. Okolo 806 Aznar I. Galíndes využil expanziu Franskej ríše k rieke Ebro a pod zvrchovanosťou Karola Veľkého založil grófstvo Aragón. Gróf García Galindes († 844) rozšíril svoju moc na ďalšie východopyrenejské údolia a osamostatnil sa od Frankov. R. 1089 dostal Sancho Ramírez kráľovský titul ako léno pod pápežskou ochranou. R. 1076 – 1134 únia s Navarrou. Alfonz I. Bojovník dobyl 1118 – 19 väčšiu časť povodia Ebra so Zaragozou, ktorá sa stala novým hlavným mestom. Sobášom kráľovnej Petronily s Ramónom Berenguerom IV. (1137) bolo k Aragónsku pripojené Katalánsko. Územná expanzia novej únie viedla k sformovaniu aragónskej koruny, kde si jednotlivé krajiny udržali autonómne postavenie. Za Alfonza II. boli pripojené Provensalsko a Roucillon, za jeho nástupcov Baleáry, Murcia, 1229 – 35 Malorka a Ibiza, 1238 Valencia, 1282 Sicília, 1284 Malta, 1323 Sardínia, 1379 Aténske vojvodstvo, 1442 Neapolské kráľovstvo. Sobáš Ferdinanda II. Aragónskeho a dedičky Kastílie Izabely I. Kastílskej (1469), neskorších katolíckych kráľov, viedol k vytvoreniu únie medzi obidvoma kráľovstvami od 1479, čím vznikol španielsky štát. K zjednoteniu štátnej moci v Španielsku však došlo až 1516 nástupom ich vnuka Karola I. (V.) z habsburskej dynastie. Počas napoleonských vojen sa Aragónsko stalo centrom národného odporu. Od 1982 autonómna oblasť Španielska.

Aragua

Aragua [-gva] — štát Venezuely na severe územia pri Karibskom mori; 7 014 km2, 1,822 mil. obyvateľov (2016), hlavné mesto Maracay. Na severe územia pohorie Cordillera de la Costa s vlhkými tropickými lesmi, na juhu plochá, rovinatá nížina so savanami. Uprostred jazero Valencia. Na severe tropické pasátové, na juhu horúce rovníkové podnebie. Významné ložiská niklovej rudy neďaleko mesta Maracay. Jeden z hospodársky najrozvinutejších štátov Venezuely. Priemysel potravinársky, drevársky, papiernický, ľahký, stavebných materiálov. Pestuje sa kakaovník, kávovník, ovocie. Chov hydiny. Cez Araguu vedie Panamerická diaľnica.

Araguaia

Araguaia [-guaja] — rieka v Brazílii, ľavostranný prítok Tocantinsu (povodie Amazonky); dĺžka 2 630 km, rozloha povodia okolo 370-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí okolo 8 500 m3 /s. Tečie záp. okrajom Brazílskej vysočiny, delí sa na ramená a vytvára ostrovy (Bananal). Splavná v dĺžke 1 300 km. Náplavy Araguaie sú zlato- a diamantonosné.

Arachné

Arachné [gr.] — v gréckej mytológii dcéra farbiara Idmona z Kolofónu vychýrená tkáčskou zručnosťou. Stúpla jej do hlavy sláva, a tak sa odvážila vyzvať na súboj bohyňu Aténu. Látka, ktorú utkala, bola obdivuhodná, ale námet zameraný na ľúbostné dobrodružstvá bohov Aténu natoľko pobúril, že tkaninu roztrhala. Arachné sa zo žiaľu chcela obesiť. Bohyňa ju však zo slučky vyslobodila a premenila na pavúka, ktorému je súdené večne visieť a tkať. Mýtus o potrestaní ľudskej pýchy (hybris), ktorá bola v tradičnom antickom chápaní protikladom k ideálnemu spôsobu života (sófrosyné), zveršoval Ovídius (Premeny, 6. kniha, 5. – 145. verš) a nadviazal naň príbehom o Niobe (Premeny, 6. kniha, 146. – 316. verš).

arachné

arachné — plošná netkaná textília z rúna pozdĺžne prešívaná retiazkovým alebo trikotovým stehom na rovnomennom stroji. Používa sa napr. na výrobu odevov, obuvníckych podšívok, dekoračných a nábytkových textílií, umeleckých tapisérií. Nazvaná podľa tkáčky Arachné z gr. bájoslovia.

arachnodaktýlia

arachnodaktýlia [gr.], arachnodactylialek. mimoriadne predĺžené a tenké prsty na rukách a nohách; tzv. pavúčie prsty. Jeden z príznakov Marfanovho syndrómu.

arachnoentomológia

arachnoentomológia [gr.] — vedný odbor zoológie zaoberajúci sa štúdiom hmyzu a pavúkovcov, ktoré majú zdravotnícky a veterinárny význam.

arachnoentomózy

arachnoentomózy [gr.] — vonkajšie parazitózy, choroby prenášané cudzopasnými článkonožcami najčastejšie z triedy pavúkovce (Arachnoidea); napr. roztoče prenášajú arachnoentomózy pri cicaní krvi hydiny.

arachnoiditída

arachnoiditída [gr.], arachnoiditis — chronický zápal mozgových blán, pavúčnice a podpavúčnicovej trámčiny. Zvyčajne nejde o pravý zápal, ale o produktívnu reakciu pavúčnice na rozličné procesy v mieste ložiska (nádory, krvácanie do mozgových blán po úraze alebo po operácii, prekonané akútne zápaly blán) aj na vzdialených miestach (ložisková infekcia v prinosových dutinách, v mandliach ap.). Po prekonaní arachnoiditídy sa vytvárajú väzivové pruhy alebo plsťovitá sieťovina v podpavúčnicovom priestore (adhezívna forma); blanité štruktúry utvárajúce dutiny obsahujúce mozgovomiechový mok (cystická forma). Arachnoiditída sa môže vyskytnúť na ktoromkoľvek mieste mozgu alebo miechy, najčastejšie však okolo zrakových nervov, miechy, miechových nervov a pri vchode do štvrtej mozgovej komory.

arachnológia

arachnológia [gr.] — vedný odbor zoológie zaoberajúci sa štúdiom triedy pavúkovce (Arachnoidea).

Araiz, Oscar

Araiz [-is], Oscar, 2. 12. 1940 Punta Alta — argentínsky tanečník a choreograf. R. 1964 – 67 mal vlastný súbor, 1968 – 73 riaditeľ Ballet del Teatro San Martín v Buenos Aires, od 1978 viedol baletné súbory v Mníchove, Ženeve a i. Choreografie: El Canto de Orfeo (1964), Ebony-concerto (1966), Romeo a Júlia (1970), Adagietto (1977), Aquelarre (1991), Svätenie jari (2013) a i. Autor choreografií tanečných filmov Tango argentino (1969), Luces de mis zapatos (1973), El Fausto criollo (1979) a Canción desesperada (1996).

Araja, Francesco

Araja, Francesco, 25. 6. 1709 Neapol – okolo 1770 Bologna — taliansky skladateľ, popredný predstaviteľ neapolskej školy. R. 1735 prišiel s talianskou opernou spoločnosťou do Petrohradu, kde do 1759 pôsobil ako dvorný skladateľ. Jeho zásluhou sa tam nadlho udomácnila talianska opera. Autor prvej opery skomponovanej na pôvodný ruský text Kefalos a Prokris (rus. Cefal i Prokris, 1755) a ďalších 22 opier, oratórií a komornej hudby.

Arák

Arák, Erak, dávnejšie Sultánábád — mesto v záp. Iráne v predhorí pohoria Zagros, administratívne stredisko provincie Markazí; 520-tis. obyvateľov (2016). Významné priemyselné stredisko, priemysel hutnícky (spracovanie hliníka), petrochemický, strojársky (o. i. výroba lokomotív, vagónov, poľnohospodárskych strojov, cestných strojov), energetický, potravinársky (cukrovarníctvo), textilný, výroba keramiky, kobercov. V blízkosti mesta je vo výstavbe jadrový reaktor, ktorý ma slúžiť na výskum a vývoj, v meste je pre jeho potreby továreň na výrobu ťažkej vody. Významná železničná a cestná križovatka na transiránskej železnici spájajúcej Teherán s Perzským zálivom na juhu krajiny a s Kaspickým morom na severe, medzinárodné letisko.

Arakanské vrchy

Arakanské vrchy, barmsky Arakan Yoma, aj Rakhain Yoma — horská reťaz v juhozáp. časti Mjanmarska medzi pobrežím Bengálskeho zálivu a údolím rieky Iravadi. Najvyšší vrch Victoria (Victoria Taungdoik), 3 094 m n. m. Mladé pohorie vyvrásnené v alpskej orogenéze, budované kryštalickými prvohornými i druhohornými horninami a treťohornými usadenými horninami (kriedové vápence a pieskovce). Tvorí 900 km dlhú bariéru medzi Indiou a Mjanmarskom, zároveň je klimatickým predelom, zabraňuje prieniku monzúnových dažďov zo str. Mjanmarska.

Arakčejev, Alexej Andrejevič

Arakčejev, Alexej Andrejevič, gróf, 4. 10. 1769 Novgorodská gubernia – 3. 5. 1834 Gruzino, Novgorodská gubernia — ruský generál a politik, od 1803 generálny inšpektor delostrelectva, 1808 – 10 minister vojny. R. 1815 – 25 ako obľúbenec cára Alexandra I. Pavloviča sústredil vo svojich rukách značnú moc. Jeho vláda, tzv. arakčejevčina, sa stala symbolom krajného policajného a vojenského despotizmu.

Araks

Araks, Aras — rieka v Zakaukazsku v Ázii, hraničná rieka Arménska a Azerbajdžanu s Iránom a Tureckom; najväčší pravostranný prítok Kury. Dĺžka 1 072 km, rozloha povodia 102-tis. km2, priemerný ročný prietok 285 m3/s. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Ako typicky horská rieka tečie tiesňavami až po vyústenie do Araratskej roviny. Na dolnom toku preteká Muganskou stepou a Miľskou stepou. Najvýznamnejšie prítoky Arpa, Razdan, Vozopan. Záplavy dvakrát do roka, v marci až v júni (z topiaceho sa snehu) a v novembri a decembri (z dažďov). Nesplavná, na dolnom toku využívaná na závlahy.

Aral

Aral, aj Aralsk, zaužívaný rus. prepis Araľsk — mesto v Kazachstane v oblasti Qyzylorda v blízkosti Aralského jazera; 32-tis. obyvateľov (2016). Vzniklo 1905 v súvislosti s výstavbou železnice Orenburg – Taškent, mestom od 1938. Pôvodne prístavné mesto na brehu Aralského jazera a hlavný dodávateľ rýb do susedných oblastí. Železnižná stanica, letisko.

ARAL AG

ARAL AG — nemecká a. s. podnikajúca v oblasti výroby a distribúcie motorových palív, mazacích olejov a aromatických uhľovodíkov. Založená 1898 v Bochume pod názvom Westdeutsche Benzol-Verkaufsvereinigung (B. V.) 13 uhoľnými spoločnosťami hľadajúcimi odbyt pre benzén, vedľajší produkt koksovania uhlia. Rozvoj spoločnosti bol spojený s rastom počtu automobilov v Nemecku (1927 prevádzkovaných 1 500 čerpacích staníc, 1937 už 10-tis.). Od 2001 súčasť medzinárodného koncernu BP plc (→ British Petroleum) v Nemecku (Deutsche BP AG, so sídlom v Hamburgu). Zn. ARAL zavedená 1924 je kombináciou prvých slabík zlúčenín nachádzajúcich sa v palivách: aromatické a alifatické uhľovodíky.

aralka tŕnistá

aralka tŕnistá, Aralia spinosa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď aralkovité. Opadavý ker pochádzajúci z východnej časti Ameriky, kde rastie na brehoch vôd a vo vlhkých lesoch. Má až 1 m dlhé, dvakrát nepárnoperovito zložené listy, malé biele kvety v hustých okolíkatých súkvetiach, sivú borku so silnými tŕňmi, plod je fialovočervený a zaoblený. V anglofónnej oblasti sa hovorovo nazýva Herkulova palica.

aralkovec

aralkovec [lat. > tal.], Polyscias — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď aralkovité. Vždyzelené stromy alebo kry s veľkými listami zloženými z úzkych zubatých lístkov; kvety vytvárajú iba dospelé jedince, nie však každé leto. Pestujú sa v skleníkoch alebo ako izbové rastliny, napr. Polyscias ficifolia a Polyscias guilfoylei.

aralkovité

aralkovité [lat. > tal.], Araliaceae — čeľaď dvojklíčnolistových vždyzelených aj opadavých stromov alebo krov. Sú rozšírené po celom svete, zastúpené 50 rodmi a asi 1 400 druhmi. Majú prevažne nepárnoperovito zložené listy a drobné biele alebo zelenkasté kvety v súkvetiach. Z rodov sú zastúpené aralka (Aralia), aralkovec (Polyscias), brečtan (Hedera), všehoj (Panax), Kalopanax a Pseudopanax.

aramejské písmo

aramejské písmo — konsonantické severosemitské písmo používané na zápis textov v aramejskom jazyku. Zapisovalo sa sprava doľava. Vyvinulo sa postupne, a to z fenického písma. Jeho história sa delí na rané obdobie (9. – 7. stor. pred n. l.) a na tzv. zlaté obdobie, keď sa aramejčina (tzv. ríšska aramejčina) stala úradným jazykom Perzskej ríše (približne polovica 6. stor. pred n. l. – 330 pred n. l.) a linguou francou Blízkeho východu. Približne do prelomu 3. a 2. stor. pred n. l. si zachovalo jednotnú formu a nepoužívalo sa len na celom Blízkom východe, ale aj v oblastiach Strednej Ázie, ktoré Perzia ovládala (napr. → Sogd). V ďalšom období sa v dôsledku odlišného politického vývoja jednotlivých oblastí stalo základom, z ktorého sa vyvinulo viacero ďalších významných písem: nabatejské písmo, z ktorého sa vyvinulo arabské písmo, ďalej hebrejské písmo a sýrske písmo, v Strednej Ázii sogdské písmo (→ sogdský jazyk; na jeho základe ujgurské písmo, z ujgurského písma zasa vzniklo mongolské písmo a z modifikovanej podoby mongolského písma bolo utvorené mandžuské písmo).

aramidy

aramidy — aromatické polyamidy obsahujúce minimálne 85 % amidových skupín (–CONH–) viazaných medzi aromatickými kruhmi polymérneho reťazca. Vyznačujú sa veľkou mechanickou pevnosťou a tepelnou i chemickou odolnosťou. Nerozpúšťajú sa vo väčšine organických rozpúšťadiel, na prípravu koncentrovaných roztokov sa používa napr. kyselina sírová. Z roztoku sa vyrábajú drahé vlákna (napr. kevlar, nomex) vhodné na výrobu nehorľavých tkanín a kotvových i výťahových lán, ako aj na vystužovanie pneumatík, hadíc, káblov a dopravných pásov. Aramidy sú výbornou ekologickou náhradou azbestu. Používajú sa aj na vysokomodulové vystuženie teplovzdorných reaktoplastov i na výrobu fólií (použitých napr. na pokrytie lietadielka poháňaného človekom, ktoré v 80. rokoch 20. stor. preletelo Lamanšský prieliv).

Aranda, Pedro Pablo Abarca y Bolea

Aranda, Pedro Pablo Abarca y Bolea, gróf, 18. 12. 1718 Siétamo – 9. 1. 1798 Épila — španielsky politik a diplomat. R. 1765 potlačil v Madride vzburu, 1766 – 73 predseda kastílskej a 1792 – 94 španielskej vlády. Ovplyvnený myšlienkami osvietenstva, veľmajster slobodomurárskej lóže. Obmedzil inkvizíciu a 1767 vypovedal z krajiny jezuitov. Po intrigách dominikánov odvolaný, 1773 – 92 veľvyslanec v Paríži. Zasadzoval sa za protibritské španielsko-francúzske spojenectvo. Nesúhlasil s vojnou proti revolučnému Francúzsku; po odchode z politiky žil v domácom exile v Jaéne.

Arandovia

Arandovia, vlastným menom Aranda — kmeň v str. Austrálii. Arandovia pôvodne tvorili pravdepodobne päť nezávislých kmeňov hovoriacich príbuznými jazykmi. Delia sa na šesť hlavných skupín, z ktorých dve južné sú už nezávislými kmeňmi. Boli kočovnými lovcami a zberačmi. Vyznávali animistické náboženstvo. Ich počet prudko poklesol v 19. stor. po príchode Európanov prevažne v dôsledku zavlečených chorôb, začiatkom 70. rokov 20. stor. zostalo niekoľko sto osôb, v súčasnosti asi 4-tis. (2016). Od začiatku 20. stor. žije väčšina Arandov v okolí misijných staníc alebo v osadách zriadených vládou.

Arangio-Ruiz, Vincenzo

Arangio-Ruiz [-džo], Vincenzo, 7. 5. 1884, Neapol – 2. 2. 1964 Rím — taliansky právnik. Profesor rímskeho práva v Camerine, Perugii, Cagliari, Messine, Modene, Neapole, Káhire a Ríme. Zaoberal sa rímskym právom, právnou epigrafiou a právnou papyrológiou. Publikoval o. i. pramene práva na didaktické účely. Hlavné diela: Stručný prehľad rímskeho práva (Breviarium iuris Romani, 5. vydanie 1974), Inštitúcie rímskeho práva (Istituzioni di diritto romano, 14. vydanie 1960), Dejiny rímskeho práva (Storia del diritto romano, 7. vydanie 1957). R. 1953 vyšli jeho štvordielne Štúdie na počesť V. Arangia-Ruiza (Studi in onore di V. Arangio-Ruiz) a 1974 – 78 štvordielne Vybrané spisy z rímskeho práva (Scritti di diritto romano).

Arani, Štefan

Arani, Štefan, aj Aranyi, 15. stor. — uhorský právnik. R. 1434 novohradský, od 1437 gemerský a hontiansky župan, 1430 – 37 právny radca kráľa Žigmunda Luxemburského. Významne sa zaslúžil o vojenské reformy a o reformu uhorského súdnictva z 1435.

áranjaky

áranjaky [sanskrit] — staroindické náboženské a filozofické texty v sanskrite. Nadväzujú na bráhmany. Snahou o novú interpretáciu tradičných hodnôt predstavujú významný posun v indickom myslení. Zaoberajú sa mystickým významom obradov, povahou Boha i obetí. Pri špekulácii o Bohu dospievajú k výrazným monoteistickým záverom. Hmotnú obeť nahrádzajú symbolickou predstavou vnútornej obete, ktorej úlohu preberá meditácia. Usilujú sa pochopiť a vyjadriť jednotu celého vesmíru, ale pre nedostatočnú schopnosť logickej úvahy ešte neprichádzajú ku skutočne filozofickým záverom.

Aranjuez

Aranjuez [-chues] — mesto v str. Španielsku v autonómnej oblasti Madrid na rieke Tajo; 58-tis. obyvateľov (2015). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti; opravovne železničného vozového parku. Železničný uzol. Turistické stredisko. V Aranjueze bola 18. 1. 1805 uzavretá zmluva medzi Španielskom a Francúzskom o spojenectve proti Spojenému kráľovstvu, 1806 tam vypuklo aranjuezské povstanie. V rozsiahlom parku letná rezidencia španielskych kráľov (Palacio Real) v štýle španielskej renesancie s obrazovou galériou a zbierkami porcelánu postavená 1561 Filipom II., prestavaná v 18. stor.; komplex kultúrnej krajiny zapísaný 2001 do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO.

Arany, János

Arany [-raň], János, 2. 3. 1817 Salonta, Rumunsko – 22. 10. 1882 Budapešť — maďarský básnik, otec L. Aranya. Do literatúry vstúpil komickým eposom Stratená ústava (Az elveszett alkotmány, 1845), v ktorom pranieroval zaostalosť a korupciu maďarskej šľachty a politické pomery v Uhorsku charakteristické ostrým bojom konzervatívcov s liberálmi. Hlavný hrdina jeho lyricko-epickej trilógie Toldi (1847), Toldiho večer (Toldi estéje, 1854) a Toldiho láska (Toldi szerelme, 1879), postava z maďarských povestí zo 14. stor., je symbolom ľudu, jeho sily a túžby po slobode. Na obdobie Bachovho absolutizmu reagoval poéziou preniknutou trpkou iróniou Odkladám lýru (Letészem a lantot), Synovi (Fiamnak) a Doma (Otthon), všetky 1850, a baladami, v ktorých alegorickou formou odsudzoval národný útlak. V realistických eposoch Cigáni z Veľkej Idy (A nagyidai cigányok, 1851) a Blázon Ištók (Bolond Istók, 2 spevy, 1850 – 73) skúmal charakter maďarskej národnej povahy, v Budovej smrti (Buda halála, 1863) opisuje bratovražedný boj Budu a Attilu v hunských časoch. Neskorá lyrika Jesienky (Őszikék, 1877 – 80) je reflexiou starnúceho básnika na život. V slovenčine vyšiel výber Aranyovej poézie v antológii Preklady z maďarských básnikov (1931).

Arany, László

Arany [-raň], László, 24. 3. 1844 Salonta, Rumunsko – 1. 8. 1898 Budapešť — maďarský básnik, esejista, zberateľ ľudových rozprávok. Syn J. Aranya. Vo veršovanom románe Hrdina preludov (A délibábok hőse, 1872) vyjadril dezilúziu a skepticizmus nad maďarskými pomermi v Uhorsku a kritiku oblomovčiny maďarskej džentry neschopnej uskutočniť svoje ideály.

aranžér

aranžér [fr.] — usporiadateľ, organizátor podujatí; upravovateľ výkladov, hudobných a literárnych diel.

aranžmán

aranžmán [fr.], arrangement — usporiadanie, úprava;

hud. úprava hudobnej skladby pre rôzne inštrumentálne alebo vokálne skupiny s cieľom individuálne prispôsobiť aranžovaný materiál konkrétnemu interpretačnému aparátu a zvukovému a interpretačnému ideálu. Napr. špeciálne aranžmány pre orchester G. Millera, A. Mantovaniho ap.

aranžovanie

aranžovanie [fr.] — úprava, usporiadanie priestoru a predmetov v ňom do funkčného estetického celku, napr. úprava bytového interiéru, kvetov vo váze ap. Vo výstavníctve, na veľtrhoch a predajných miestach spôsob, ako vystavovať tovar tak, aby sa zvýraznila jeho kvalita i ďalšie kladné vlastnosti, resp. optimálny spôsob jeho využitia, pričom vo výkladoch a v interiéri predajne sa okrem vystaveného tovaru využívajú aj ďalšie exponáty, napr. makety, atrapy a aranžérske pomôcky (stojany, kocky, lanká, pútače, figuríny a i.).

arapaima

arapaima [indiánske jazyky > port.], Arapaima gigas — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), čeľaď Osteoglossidae. Žije v povodí Amazonky. Patrí k najväčším sladkovodným rybám, dorastá do hmotnosti okolo 200 kg, pri nedostatku kyslíka vo vode môže prijímať i vzdušný kyslík.

Arár

Arár, vlastným menom Mustafá Vahbí at-Tall, 1897 Irbid – 1949 — jordánsky národný básnik. Pôsobil ako učiteľ, útočný publicista i ako vysoký administratívny činiteľ (1941 začas sekretár jordánskeho princa a šéf protokolu kráľovského dvora). Holdoval alkoholu, za svoj nespútaný život, neúprosnú politickú satiru a časté zmeny lojality bol viackrát vo väzení a v exile. Jeho autobiograficky ladená poézia je portrétom človeka pohŕdajúceho konvenciami tradičnej arabskej spoločnosti a zároveň básnickou kronikou spoločenského a politického života Jordánska v 1. pol. 20. stor. Oslavuje v nej víno ako symbol neviazanosti a slobody, čerkeské devy z údolia Vádí Sír a cigánske krásavice z Vádí Jábis. Súborné vydanie: Večery vo Vádí Jábis (Ašijját V. J., 1982), výber v anglickom preklade (R. L. Taylor: Mustapha’s Journey, 1988).

Ararat

Ararat, tur. Ağrı Dağı — sopečný masív na východe Turecka v Arménskej vysočine, vyhasnutý od 1840. Má 2 bazaltové vrcholy: Veľký Ararat (5 165 m n. m.) a Malý Ararat (3 925 m n. m.) oddelené hlbokým sedlom Sardar-Bulak. Štít Veľkého Araratu pokrýva večný sneh a neveľké ľadovce (nad 4 250 m n. m.). Na svahoch chudobné vysokohorské rastlinstvo, na úpätí polopúšťové stepi. Prvý výstup 1829.

Všeobecne tradované miesto pristátia Noemovej archy po potope sveta. Podľa biblického podania sa však miesto pristátia archy (1M 8, 4) nevzťahuje na horu Ararat, ale na starovekú krajinu Ararat (asi Urartu).

Araratská rovina

Araratská rovina — rovinaté dno kotliny na str. toku rieky Araks, súčasť Arménskej vysočiny v juhozáp. časti Arménska a v Turecku. Na severe je ohraničená čadičovým masívom Aragacu (4 090 m n. m.), na severovýchode Gegamským chrbtom, na juhu sopečným masívom Araratu (v Turecku); dĺžka roviny 90 km, výška 800 – 1 000 m n. m. Povrch budovaný štvrtohornými usadeninami. Podnebie je výrazne kontinentálne, polopúšťové. Z rieky Araks, ktorá preteká územím, sa čerpá voda do rozsiahlej siete zavodňovacích kanálov. Pestovanie najmä bavlníka, viniča, zeleniny, juž. ovocia. Dôležitými centrami sú Jerevan, Armavir (Hoktemberjan) a Vagharšapat (Ečmiadzin). Araratskou rovinou vedú železničné trate a cesta do Baku, ako aj k jazeru Sevan a do Batumi.

arasari

arasari, Pteroglossus — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď tukanovité. Stredne veľké (30 – 45 cm dlhé, hmotnosť 110 – 300 g) pestrofarebné vtáky s mohutným zobákom. Obývajú subtropické a tropické lesnaté oblasti Južnej Ameriky. Hniezdia v dutinách stromov; samica kladie 2 – 4 biele vajcia. Živia sa prevažne rastlinnými plodmi, ale aj hmyzom a inými menšími živočíchmi.

Patrí sem 14 druhov, napr. arasari červenoprsý (Pteroglossus bitorquatus) pochádzajúci z Bolívie a Brazílie a najmenší arasari zelený (Pteroglossus viridis) pochádzajúci z Brazílie, Guyany a Venezuely, ktorý pre svoju krotkosť patrí k najčastejšie chovaným vtákom z čeľade tukanovité.

arašid

arašid [gr. > fr.] — valcovitý plod (nepukavý kožovitý struk) druhu podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Z jeho nepražených semien sa lisuje veľmi kvalitný olej, pražené sú tzv. búrske oriešky. Arašidy dozrievajú iba pod zemou, k opeleniu a oplodneniu dochádza na nadzemnej časti rastliny. Semeno obaľuje hnedá blanka osemenia, ktorú treba z upraženého orieška pred jedením olúpať.

arašidové vlákna

arašidové vlákna — vlákna z globulínu plodov podzemnice olejnej. Pružnosťou, ohmatom a pevnosťou za sucha sú podobné ovčej vlne a zajačej srsti. Obchodné názvy: Ardil (vyrábaný v Spojenom kráľovstve), Sarelon (vyrábaný v USA).

Arason, Jón

Arason, Jón, 1484 Grýta – 7. 11. 1550 Skálholt (popravený) — islandský biskup (od 1524), politik a básnik. Postavil sa proti reformácii mocensky presadzovanej dánskym kráľom Kristiánom III. V 30. rokoch 16. stor. založil prvú tlačiareň na Islande, ako posledný predstaviteľ stredovekej skaldskej poézie bol významným autorom duchovnej lyriky. Jeho násilná smrť znamenala koniec katolicizmu a zároveň aj koniec svojbytného vývinu krajiny.

Aratos

Aratos, genitív Arata, asi 310 pred n. l. Soloi – 245 pred n. l. — grécky antický básnik. Študoval v Efeze a v Aténach, kde sa spoznal so Zénónom z Kitia a s Kallimachom z Kyrény. Okolo 276 pred n. l. ho macedónsky kráľ Antigonos II. Gonatas pozval na kráľovský dvor do Pelly, kde Aratos pri príležitosti kráľovej svadby predniesol hymnus na boha Pana. Asi 274 pred n. l. odišiel na dvor kráľa Antiocha I. Sótéra v Sýrii. Autor krátkeho didaktického eposu Nebeské úkazy (Fainomena, 1 156 veršov), v ktorom zveršoval náuku astronóma Eudoxa z Knidu; obsahuje aj mýty o vzniku súhvezdí. Často prekladaný do latinčiny a arabčiny a komentovaný.

Araujia

Araujia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité. Vždyzelené ovíjavé liany. Majú páperisté, na rube biele listy a zvyčajne biele alebo ružové, vnútri často bledopásikavé kvety z rezných rán celej rastliny sa vylučuje mliečna tekutina. Pestuje sa Araujia sericifera.

araukana

araukana — športovo-okrasné plemeno kúr nazvané podľa čilského indiánskeho kmeňa Araukánov, ktorí ho pôvodne chovali, koncom 19. stor. dovezené do Európy. Vyznačuje sa živým temperamentom. Hmotnosť kohúta 2 kg, sliepky 1,6 kg.