Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 151 – 200 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aqtaw

Aqtaw [aktaú], 1964 – 91 Ševčenko — prístavné mesto v Kazachstane na vých. pobreží Kaspického mora, administratívne stredisko oblasti Mangyšlak (Mangystau); 183-tis. obyvateľov (2016). Vzniklo 1963 v súvislosti s objavením ropy v ložiskách na polostrove Mangyšlak. Priemysel ťažobný (ropa a zemný plyn), chemický (výroba plastov). Vývoz ropy. R. 1973 – 99 tam bola v prevádzke jadrová elektráreň, ktorá umožňovala odsoľovanie vody.

Aqtöbe

Aqtöbe [ak-], do 1999 zaužívaný názov Akťubinsk — mesto v severozáp. Kazachstane na ľavom brehu rieky Ilek (prítok Uralu), administratívne stredisko oblasti Aqtöbe; 398-tis. obyvateľov (2016). Založené 1869 ako vojenská pevnosť Ak-Tjube, od 1891 mesto. Veľké hospodárske a kultúrne stredisko severozáp. Kazachstanu. Priemysel potravinársky (mliekarne, mlyny, spracúvanie mäsa), nábytkársky, textilný, obuvnícky, výroba ferozliatin, röntgenových prístrojov a stavebných materiálov, ťažba chromitov. Neďaleko mesta chemický kombinát s výrobou priemyselných. hnojív a kyselín. Cestný uzol na železničnej trati Orenburg – Taškent; letisko. Vysoké školy, divadlá, múzeá.

aquae et ignis interdictio

aquae et ignis interdictio [akvé -dikcijó; lat.] — zákaz používať vodu a oheň. Rímska právnická formula, ktorou sa na určitú osobu uvaľovala kliatba. Pre postihnutého znamenala vyhnanstvo, stratu domova i občianskych práv.

Aquaridy

Aquaridy [akva-; lat.] —

1. Delta Aquaridy — meteorický roj, ktorého materské teleso nie je známe. Delta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom. Ich dráha, vyplývajúca z fotografických pozorovaní, má extrémne malú hodnotu vzdialenosti perihélia, a to len 0,09 AU. Patria k ekliptikálnym rojom, preto sa pozoruje ich sev. a juž. vetva. Roj je činný od 14. júla do 3. septembra s maximom aktivity 29. júla. Jeho radiant leží v blízkosti hviezdy delta v súhvezdí Vodnára. Geocentrická rýchlosť je 41 km/s; patria k str. rýchlym rojom. Prvé záznamy o pozorovaní Delta Aquaridov sú z 19. júla 714. V maxime aktivity možno vidieť 15 meteorov za hodinu;

2. Eta Aquaridy — meteorický roj súvisiaci tak ako Orionidy s Halleyho kométou. Je činný od 21. apríla do 12. mája s maximom aktivity 5. mája. Šírka prúdu meteoroidov dosahuje 56 mil. km. Eta Aquaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom. Radiant roja leží v blízkosti hviezdy éta v súhvezdí Vodnára. Eta Aquaridy sú rýchlym rojom s geocentrickou rýchlosťou 64 km/s. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní pochádzajú z 5. a 6. stor. V tom čase prechádzala dráha Halleyho kométy oveľa bližšie pri dráhe Zeme ako dnes. Roj je lepšie pozorovateľný z juž. (v maxime aktivity frekvencie najviac 30 meteorov za hodinu) ako zo sev. pologule (najviac 10 meteorov za hodinu).

Aquila, Johannes

Aquila [akvi-], Johannes, činný v poslednej štvrtine 14. stor. — uhorský maliar. Zachovalo sa niekoľko jeho diel, napr. nástenné maľby v kostoloch v prihraničných oblastiach dnešného Maďarska, Slovinska a Rakúska: Velemér (1378), Turnišče, Martjanci (1392), Bad Radkersburg (1400), Fürstenfeld. Jeho dielo je syntézou podnetov talianskeho maliarstva 14. stor. a aktuálnych stredoeurópskych trendov z obdobia okolo 1400, najmä maliarstva pražského cisárskeho dvora.

Aquilano, Serafino

Aquilano [akui-], Serafino, vlastným menom Serafino de’ Ciminelli, 6 1. 1466 Aquila – 10. 8. 1500 Rím — taliansky básnik. Predstaviteľ dvornej poézie, známy svojou schopnosťou improvizovať sonety, osemveršové ľudové piesne, žartovné pesničky a eklogy. Jeho poézia bola veľmi známa v Anglicku, ovplyvnil Thomasa Watsona (*1555, †1592).

Aquileia

Aquileia [akuileja] — mesto v severových. Taliansku v kraji Friuli-Venezia Giulia asi 9 km od Jadranského mora; 3,4 tis. obyvateľov (2014).

Významné antické mesto založené Rimanmi 181 pred n. l. Strážilo dôležitý prechod cez Júlske Alpy do sev. Itálie. Cez Aquileiu viedla Via Aemilia na východ a Jantárová cesta do str. Podunajska a k Baltu. Výhodná poloha a obchodné kontakty zabezpečili mestu rozkvet, takže vo 4. stor. n. l. patrila Aquileia k najväčším mestám Rímskej ríše. R. 452 dobytá a zničená hunským vojvodcom Atilom. Neskôr znova vybudovaná, ale už nikdy nedosiahla bývalý rozmach. Od 3. stor. sídlo biskupstva, 558 alebo 568 – 1751 sídlo Aquilejského patriarchátu, ktorý v 9. – 11. stor. vysielal misie medzi Slovanov a Maďarov. Archeologické nálezisko so zvyškami rímskych stavieb.

Stavebné pamiatky: dóm – trojloďová románska bazilika (Basilica patriarcale di Santa Maria Assunta, vybudovaná v 11. stor. na mieste ranokresťanských stavieb zo 4. stor., prestavaná v 14. stor.) so zachovanými freskami a mozaikami (najstaršie zo 4. stor.), kampanila (11. – 14. stor.), baptistérium (koniec 4. stor.). Múzeá. Archeologický areál s rímskymi antickými pamiatkami a dóm (bazilika) sú od 1998 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Aquincum

Aquincum [akvinkum] — najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie rímske mesto v Maďarsku. Nachádza sa na území dnešnej Budapešti. V 1. pol. 1. stor. n. l. rímsky tábor pomocných vojenských jednotiek, koncom 1. stor. tam preložili II. légiu Adiutrix, v okolí tábora sa rozprestieralo canabae, sev. od neho civilné mesto povýšené za Hadriána (vládol 117 – 138) na municípium. R. 103 – 107 sídlo miestodržiteľa provincie Dolná Panónia (Pannonia Inferior), pričom prvým miestodržiteľom bol neskorší cisár Hadrián. R. 194 canabae a municípium získali najvyšší titul provinčných miest – colonia. Napriek viacnásobnému zničeniu Sarmatmi koncom 2. a okolo pol. 3. stor. ostalo významným strediskom až do 5. stor., keď ho zničili Huni.

Výskumy v Aquincu sa začali už koncom 18. stor. a od 1880 pokračujú dodnes. Preskúmaný bol vojenský tábor a časť civilného mesta. Z ľavej strany Dunaja Aquincum chránili dva menšie vojenské tábory: Transaquincum a Contraaquincum. Medzi významné stavby patria Hadriánov miestodržiteľský palác s freskami a mozaikami, veľké kúpele legionárskeho tábora, civilný a vojenský amfiteáter, mitreum, Herkulova vila s mozaikami a ranokresťanská kaplnka. K najvýznamnejším nálezom z pohrebiska (1. – 4. stor.) patria zvyšky organa (→ hydraulis) s 52 píšťalami a 4 registrami, ktorý sa podarilo zrekonštruovať.

Aquinová, Corazon

Aquinová [aki-] (Aquino), (Maria) Corazon, prezývaná Cory, 25. 1. 1933 Manila – 1. 8. 2009 tamže — filipínska politička, prezidentka 1986 – 92. Pochádzala z bohatej politicky význačnej rodiny. Do politiky vstúpila 1983 po zavraždení manžela, opozičného politika Benigna Aquina (*1932, †1983), ako vodkyňa opozície a vo februári 1986 zvíťazila v prezidentských voľbách nad úradujúcim prezidentom diktátorom F. E. Marcosom. Napriek neregulárnosti volieb (zmanipulované v prospech Marcosa) ju za podpory jej stúpencov, katolíckej cirkvi a časti armády parlament potvrdil 25. 2. 1986 (krátko pred Marcosovým útekom z Filipín) vo funkcii prezidentky. Musela čeliť nepretržitým protestom najmä proti hospodárskej politike a masovej chudobe. R. 1992 už nekandidovala.

ár

ár [lat. > fr.], zn. a — staršia jednotka plošného obsahu nepatriaca do sústavy SI; 1 a = 100 m2, t. j. obsah štvorca so stranou 10 m. Sto árov je jeden hektár.

ara

ara [indiánske jazyky > špan.] — jednotný názov rodov Anodorhynchus, Cyanopsitta a Ara z triedy vtáky (Aves), čeľaď papagájovité. Veľké farebné papagáje žijúce v Strednej a Južnej Amerike. Majú mohutný zobák a dlhý chvost. Mnohé druhy sú ohrozené najmä pre veľkú obľubu u chovateľov, napr. najväčší lietavý papagáj na svete ara hyacintová (Anodorhynchus hyacinthinus) sýtej kobaltovomodrej farby, ara sivomodrá (Cyanopsitta spixii), v severových. Brazílii endemická, ara arakanga (Ara macao) a ara modrožltá (Ara ararauna), ktorá sa dokáže nenápadne správať v korunách stromov, kde trávi väčšinu dňa.

Arabatská kosa

Arabatská kosa, Arabatská strelka — úzka piesočnatá kosa v záp. časti Azovského mora oddeľujúca záliv Sivaš od mora. Dĺžka 113 km, šírka 270 m až 8 km.

arabeska

arabeska [gr. > tal. > fr.] —

1. balet. fr. arabesque — jedna zo základných póz klasického tanca, pri ktorej je jedna dolná končatina natiahnutá vzad a zviera s druhou (stojnou) dolnou končatinou pravý uhol, resp. 45°. Často využívaná póza v romantickom balete. Podľa polohy dolnej končatiny k divákom sa rozlišuje arabeska effacée, arabeska croisée, pričom horné končatiny zaujímajú rôzne polohy. Podľa A. J. Vaganovovej existujú štyri arabesky, podľa E. Cecchettiho päť. Arabeska sa môže predviesť so stojnou dolnou končatinou v demi-plié, na špičke (arabeska sur la pointe), s poskokom (arabeska sautée), s rotáciou (arabeska en tournant);

2. hud. fr. arabesque — na arabský spôsob; termín, ktorý použil R. Schumann, C. Debussy a po nich mnohí iní skladatelia vo význame charakteristickej skladby pripomínajúcej arabský kolorit;

3. lit. prozaický žáner neveľkého rozsahu s jednoduchou kompozíciou, nekomplikovaným dejom, bohatou fantáziou a so zmyslom pre iróniu. Prvý raz použil tento termín F. Schlegel. V slovenskej literatúre sa neudomácnil (ak sa nebudú za arabesky považovať niektoré krátke prozaické útvary J. Alexyho);

4. výtv. geometrický alebo rastlinný ornament (často ho tvoria listy lotosu, akantu, viniča, gaštana alebo citrusových plodov a množstvo navzájom prepletených úponkov), niekedy v kombinácii s figurálnymi motívmi. Arabeska má pôvod v helenistickom umení, znovuobjavená talianskou renesanciou. Využívala sa v maliarstve (v stredoveku najmä v knižnej maľbe), v architektúre a v umeleckých remeslách; rozšírená aj v klasicizme. V Oriente pokrýva celé plochy stien islamských chrámov alebo obytných budov. Arabeska nie je štylizovaná ako groteska (význam 2) alebo ako maureska.

Arabi

Arabi, vlastným menom al-Arab — súhrnné označenie väčšiny obyvateľstva štátov sev. Afriky a Blízkeho východu; menšiny a rozptýlené skupiny Arabov žijú v Čade, Turecku, Iráne, Afganistane, Izraeli, Indonézii a vo vých. Afrike (najmä v Somálsku, Tanzánii a Etiópii). Veľké skupiny arabských emigrantov sú vo Francúzsku, kam odchádzajú za prácou, a v Severnej a Južnej Amerike. Počet Arabov sa odhaduje na 350 – 360 mil. (2011), z nich asi 63 % žije v sev. Afrike a asi 32 % v Ázii. Absolútna väčšina Arabov sú moslimovia, najmä sunniti, časť sa hlási k iným islamským smerom (šíiti, drúzi, ibádíti a i.); niektorí (najmä na Blízkom východe) sú príslušníkmi rozličných kresťanských cirkví (maroniti, kopti, pravoslávni).

Predkami Arabov boli semitské kmene, ktoré pravdepodobne už v 2. tisícročí pred n. l. obývali Arabský polostrov. Boli prevažne kočovní a polokočovní pastieri (ťavy, ovce, kozy, kone, osly), obchodníci (karavánový obchod od 12. – 11. stor. pred n. l.), v oázach usadlí roľníci (obilniny, datle) a remeselníci. V dôsledku spoločenského a hospodárskeho rozvoja a s ideologickou podporou islamu sa začalo zjednocovanie arabských kmeňov, výboje a s tým spojené prenikanie Arabov do susedných krajín. Vznik Arabskej ríše (teokratický štát) a jej vojenská expanzie spôsobili, že v 7. – 14. stor. sa ich kultúra, jazyk a islam rozšírili od Španielska a sev. Afriky po Indonéziu a od str. Afriky po dnešné stredoázijské republiky bývalého ZSSR. Dnešní Arabi a ich kultúra sú výsledkom miešania a vzájomného ovplyvňovania rozličných etnických a kultúrnych prvkov, pričom základom arabskej jednoty sú predovšetkým spoločný jazyk (→ arabský jazyk) a náboženstvo. Väčšina Arabov sú usadlí roľníci, sadovníci a chovatelia dobytka, ich tradičnými zamestnaniami sú obchod a remeslá (tkáčstvo, výroba kobercov, hrnčiarstvo, spracovanie kovov, kože); stúpa počet pracujúcich v priemysle (najmä ťažba a spracovanie ropy). Časť Arabov v sev. Afrike a v Arábii sú kočovní a polokočovní pastieri (beduíni).

Arabia

Arabia — továreň na výrobu porcelánu v Helsinkách 1873 – 2016. Spolupracovala s významnými dizajnérmi (A. Aalto, E. Saarinen, T. Sarpaneva, A. Nurnisniemi), ktorí ju preslávili najmä v 40. – 60. rokoch 20. stor.

Arabian-American Oil Company

Arabian-American Oil Company [erejbijen emerikn ojl kampni], ARAMCO — arabsko-americká ropná spoločnosť, monopol ťažiaci ropu v Saudskej Arábii na základe koncesií z 1933 a 1939; 1980 zoštátnený saudskoarabskou vládou, od 1989 pod názvom Saudi Arabian Oil Company – Saudi Aramco, so sídlom v Dahráne (Saudská Arábia).

arabinány

arabinány [gr.] — polysacharidy, ktorých stavebnou jednotkou je ʟ-arabinóza. Vyskytujú sa v podporných a zdrevnatených častiach rastliny. Sú zložkou prírodných gúm a protopektínov, majú funkciu spojiva medzi jednotlivými reťazcami makromolekúl bunkovej steny. Spôsobujú ťažkosti pri výrobe čírených ovocných štiav, pretože vytvárajú sekundárne zákaly.

arabinóza

arabinóza [gr. > lat. + gr. > fr.] — monosacharid, aldopentóza. ʟ-arabinóza tvorí súčasť polysacharidov rastlinného pôvodu (arabinány, arabská guma).

arabistika

arabistika — vedný odbor zaoberajúci sa jazykom, literatúrou, politickými a hospodárskymi dejinami a kultúrou Arabov.

arábka

arábka [gr. > lat.], Arabis — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Jednoročné, dvojročné aj trvalé rastliny. Listy objímavé, na okraji zubaté, kvety štvorpočetné, biele, ružové alebo žlté. Plod šešuľa, semená sieťkované. Patrí sem asi 140 druhov, z toho na Slovensku rastie 10. Najčastejšie sa vyskytujú arábka chlpatá (Arabis hirsuta), arábka alpínska (Arabis alpina), ktorá rastie najmä od Malých Karpát po Pieniny, a arábka ovisnutá (Arabis turrita), ktorá je roztrúsená vo vápencových obvodoch Karpát a v Slovenskom krase.

Arabská banka pre hospodársky rozvoj Afriky

Arabská banka pre hospodársky rozvoj Afriky, angl. Arab Bank for Economic Development of Africa, fr. Banque Arabe pour le développement economique en Afrique, BADEA — nadnárodná inštitúcia založená 1973 so sídlom v sudánskom Chartúme; členmi sú arabské krajiny v Afrike, na Blízkom a Strednom východe. Jej poslaním je stimulovať ekonomický rozvoj pomocou arabského kapitálu a technickej pomoci, financuje špecifické rozvojové projekty, spolupracuje s medzinárodnými bankami a vládami krajín, v ktorých sa projekty realizujú.

Arabská doska

Arabská doska — litosférická doska medzi Africkou doskou na západe a Levantskou, Vanskou a Iránskou mikrodoskou na severe; jedna zo základných stavebných jednotiek litosféry. Na západe, juhozápade a juhu je ohraničená riftovými zónami a na severozápade mladým vrásovým pohorím.

arabská filológia

arabská filológia, arab. ’ilm an-nahv — vznikla v 2. pol. 8. stor. n. l. s cieľom podať návod na správne čítanie a výklad Koránu. Meradlom čistoty arabčiny bola popri Koráne archaická poézia a jazyk beduínov. Prvými strediskami filologických štúdií boli iracké mestá Basra a Kúfa. V Basre pôsobil aj Síbavajh (*asi 760, †asi 793), autor najznámejšej arabskej gramatiky nazývanej Kniha (al-Kitáb). Všetky ostatné arabské gramatiky prebrali Síbavajhovo chápanie jazyka, jeho terminológiu a metódu výkladu. Z neskorších gramatík bola obľúbená rýmovaná Tisícová (al-Alfíja) od Ibn Málika (†okolo 1273). V súvislosti so záujmom o jazyk Koránu a poézie sa rozvíjala aj lexikografia. Autorom najstaršieho slovníka Kniha písmena al-’ajn (nazvaný podľa začiatočného písmena v slovníku) bol al-Chalíl ibn Ahmad (*718, †791). Ďalšími lexikografmi boli al-Džauharí (†1002), Ibn Manzúr (†1311) a al-Fírúzábádí (*1329, †1414), ktorého diela sa neskôr stali zdrojmi početných kompilácií.

arabská filozofia

arabská filozofia — súbor stredovekých filozofických a vedeckých náuk, ktorých autori boli prívržencami islamu. Arabská filozofia čerpala z činnosti predstaviteľov arabskej racionálnej teológie (→ kalám), ktorá zahŕňala otázky božských atribútov, slobodnej vôle, ako aj antidogmatických koncepcií. Od 9. stor. n. l. preberala antické filozofické a prírodovedné poznatky. Najviac podnetov čerpala z aristotelizmu ovplyvneného novoplatonizmom, ktoré sa stali základom východného peripatetizmu, hlavného smeru arabskej filozofie; najvýznamnejší predstavitelia al-Kindí, al-Fárábí a Ibn Síná (Avicenna). Ďalšie filozofické smery arabskej filozofie, napr. súfizmus a tajná organizácia Bratia čistoty, sa postavili proti ortodoxnému islamu. Dôraz kládli na mystickú skúsenosť. Vychádzali z koncepcií gnosticizmu, novoplatonizmu a východných duchovných smerov. Základ ich náuky tvorila viera v konečné splynutie božstva s človekom, ktorý mal byť zbavený materiálnych pút. Hlavným predstaviteľom tohto smeru arabskej filozofie bol al-Ghazáli, ktorý podrobil kritike racionalistické prvky východných peripatetikov. Za vyvrcholenie stredovekej arabskej filozofie sa vo všeobecnosti považuje tvorba Ibn Rušda (Averroes), zakladateľa naturalistického panteizmu.

arabská guma

arabská guma — stvrdnutá guma dreviny druhu akácia senegalská (Acacia senegal). Tvorí ju heteropolysacharid zložený z –galaktózy, ʟ-arabinózy, ʟ-ramnózy a kyseliny -glukurónovej vo forme vápenatej soli, ktorého makromolekuly majú rozvetvenú štruktúru. Guma sa získava narezaním kôry drevín v období dažďov, pričom sa nesmie poraniť kambium. O 20 – 30 dní sa objavia výlučky, ktoré stvrdnú. Arabská guma sa zbiera a suší na slnku. Je lepivá a tvorí nepravidelné sklovité krehké žlté alebo červenkasté útvary bez pachu. Používa sa vo farmaceutickom priemysle ako spojivo pri výrobe tabliet a iných liekových foriem, v potravinárstve ako zahusťovadlo, ako emulgátor tušov a textilných farieb a na spevňovanie niektorých druhov papiera.

Arabská liga

Arabská liga, angl. League of Arab States, aj Liga arabských štátov — spojenecká organizácia arabských štátov založená 1945. Vyvíja činnosť na základe Paktu Ligy arabských štátov (1945), ktorý podpísali predstavitelia 7 arabských štátov (Egypt, Irak, Jemen, Jordánsko, Libanon, Saudská Arábia, Sýria), a Zmluvy o spoločnej obrane a hospodárskej spolupráci medzi členskými štátmi Arabskej ligy (1950). Jej cieľom bolo vytvorenie užších vzťahov medzi členskými krajinami a koordinácia ich činnosti na zabezpečenie nezávislosti a suverenity. Členmi sa stali aj ďalšie štáty (Alžírsko, Bahrajn, Džibutsko, Katar, Komory, Kuvajt, Líbya, Maroko, Mauritánia, Omán, Somálsko, Spojené arabské emiráty, Sudán, Tunisko, Palestína, od 2003 sú pozorovateľmi Eritrea a Brazília, od 2006 Venezuela a od 2007 India) ). Najvyšším orgánom je podľa zakladajúceho paktu rada zložená zo zástupcov všetkých členských krajín, v praxi však funkciu najvyššieho orgánu prevzala Arabská konferencia na najvyššej úrovni, ktorá prerokúva najzávažnejšie otázky politickej orientácie Arabskej ligy. K ďalším orgánom patria rada spoločnej obrany, hospodárska a sociálna rada, stála vojenská komisia, špecializované ministerské rady, výbory, generálny sekretariát na čele s generálnym tajomníkom; okrem toho v rámci Arabskej ligy pôsobí veľa orgánov, ktoré majú povahu osobitných agentúr. Jej činnosť sťažujú časté spory medzi vládami niektorých štátov znemožňujúce hlbšiu spoluprácu. Sídlo Arabskej ligy je v Káhire, v 80. rokoch dočasne v Tunise.

arabská literárna teória

arabská literárna teória — vznikla koncom 8. stor. za vlády Abbásovcov. Podľa arabskej klasifikácie do nej patria náuka o metrách (’ilm al-’arúd), náuka o rýmoch (’ilm al-kaváfí), rétorika (’ilm al-badí), náuka o trópoch (’ilm al-baján), syntaktická štylistika (’ilm al-ma’ání) a teória kritiky poézie (nakd aš-ši’r). Podnetom na jej vznik bol predovšetkým záujem o jazykovú a umeleckú stránku poézie a o vývoj jej žánrov; významná je Kniha o novom v poézii (Kitáb al-badí’) od Ibn al-Mu’tazza (861 – 908), všeobecný teoretický význam má kniha Opora (al-’Umda) od Ibn Rašíka (? – 1064 alebo 1070). Túto disciplínu ovplyvnili aj arabskí aristotelici, napr. Kuddáma ibn Dža’far (? – 932), ktorý napísal Kritiku poézie (Nakd aš-ši’r).

Arabská literárna teória sa zaoberala aj skúmaním Koránu, tzv. nenapodobniteľnosťou Božej knihy (i’džáz al-kur’án), v čom vynikal najmä Abdalkáhir al-Džurdžání (? – 1078), autor knihy Dôkazy o nenapodobniteľnosti Koránu (Dalá’il al-i’džáz) a originálnej analýzy arabskej poézie Tajomstvá slovesného umenia (Asrár al-balágha). Tradičná arabská literárna teória pretrváva v modifikovanej podobe dodnes.

Arabská púšť

Arabská púšť, arab. as-Sachrá’ al-arabíja — rozsiahle púšťové územie v juhozáp. Ázii takmer na celom Arabskom polostrove na územiach štátov Jordánsko, Irak, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jemen; 2 331 000 km2. Na severe hraničí so Sýrskou púšťou, na východe s Arabským morom, na juhu s Adenským zálivom, na západe s Červeným morom. Najpustejšie časti: púšte Rub al-Cháli na juhu a Nafúd na severe. Územie budované prevažne prekambrickými horninami, na západe prekrytými paleozoickými vápencami a pieskovcami. Extrémne suché podnebie, zrážky v najsuchších oblastiach menej ako 10 mm ročne, letné teploty až 51 °C. Bez stálych tokov. Chudobná xerofilná vegetácia; ťažba ropy, fosforitov a rúd cínu.

Arabské more

Arabské more — more v sev. časti Indického oceána medzi Arabským polostrovom a Indickým polostrovom. Plocha 3,68 mil. km2 (podľa Medzinárodného hydrologického byra), maximálna hĺbka 5 803 m. Zálivy: Adenský záliv a Ománsky záliv. Dve veľké panvy: na severovýchode Arabská panva (maximálna hĺbka vyše 5 300 m) a na juhozápade Somálska panva (maximálna hĺbka vyše 4 600 m). Na povrchovú cirkuláciu vody najväčšmi vplývajú monzúnové vetry; zimný monzún podmieňuje severovýchodný monzúnový prúd a letný monzún juhozápadný monzúnový prúd. Teplota povrchových vrstiev vody 22 – 28 °C, priemerná slanosť v období letného monzúna klesá pod 35 ‰, v období zimného stúpa nad 36 ‰. Nepravidelné prílivy s výškou do 5 m. Hlavné prístavy: Bombaj (Mumbaí), Karáčí a Aden.

arabsko-byzantské vojny

arabsko-byzantské vojny — vojny Arabskej ríše s Byzantskou ríšou (7. – 10. stor.), ktorá v nich stratila viac ako polovicu svojho územia. V 7. stor. obsadili Arabi vých. provincie Byzantskej ríše a sev. Afriku. Ich expanzia pokračovala 669, 672 – 78 a 716 – 17 obliehaním Konštantínopola. Začiatkom 9. stor. prenikli do Malej Ázie a vybudovali tam hraničné pevnosti, ktoré sa tiahli od sev. Sýrie po Arméniu. Byzantská ríša vo vojnách v 9. stor. stratila Krétu, Maltu a Sicíliu, čo ju prinútilo zmeniť spôsob civilnej i vojenskej správy štátu. Zaviedla systém thém, ktorý sa ukázal v období arabských nájazdov veľmi prospešný. V 11. stor. sa vojenskými protivníkmi Byzancie stali tureckí Seldžukovci.

Arabsko-indický chrbát

Arabsko-indický chrbát, Carlsberský chrbát — podmorský chrbát v severozáp.-juhových. smere v sev. časti Indického oceána medzi Somálskou panvou a Centrálnou indickou panvou; súčasť systému oceánskych chrbtov v Indickom oceáne. Na juhu prechádza do Centrálneho indického chrbta. Jeho riftová dolina nadväzuje na východoafrickú riftovú zónu. Je porušený priečnymi zlomami v severových.-juhozáp. smere, čo sa prejavuje morfologickým členením na sústavu menších chrbtov a depresií. Dĺžka chrbta 3,7 tis. km, maximálna šírka 650 km, hĺbka základne 4 000 m, výška 1 762 m. Chrbát a priľahlá časť oceánskeho dna sa pokladajú za najstaršiu časť Indického oceána (vznik pred 200 – 600 mld. rokov).

arabskoislamská hudba

arabskoislamská hudba — súhrnný názov arabskej hudby na územiach s islamským náboženstvom, ktorá prekročila rámec arabsky hovoriacich národov. Toto určenie však nie je presné, pretože pod vplyv islamu sa dostali aj nearabské krajiny, ktoré v dôsledku jeho expanzie prijali aj hudobnú kultúru islamu (Berberi, Mauri, Iránci). Pod pojmom arabskoislamská hudba treba rozlišovať: 1. arabskú hudbu, ktorá sa uplatňovala v prvotných formách v islame; 2. kríženie hudobných štýlov a formovanie islamskej hudby; 3. súčasné obdobie.

Arabi si zachovali mnoho prvkov mezopotámskej kultúry. Hudbu pestovali väčšinou ženy; skupinky spievajúcich dievčat sprevádzali domáce obrady i zábavy. Prostredníctvom Perzie, Sýrie a Grécka sa islamská hudba stala univerzálnym umením. Najhlbšie stopy v arabskej hudbe zanechala perzská kultúra, ktorá ovplyvnila nielen hudobnú teóriu, ale aj konštrukciu hudobných nástrojov. Z teoretikov arabskej hudby vynikli al-Kindí, al-Farábí a Ibn Síná (Avicenna). V 17. stor. moderná štvrťtónová stupnica (rub) definitívne ukončila arabsko-perzsko-sýrsky systém zlatého veku islamu. Vzorom sa stali grécke teoretické práce, antická grécka koncepcia modov sa zmiešala s praxou melodických schém islamskej hudby.

Arabská hudobná teória delí oktávu na 24 stupňov, čiže na štvrťtóny. Vnútri tohto rozčlenenia je oktáva rozdelená na 7 dielov. Kmitočty arabských štvrťtónových stupníc a kmitočty štvrťtónov, ktoré vznikajú prostým delením normálnych poltónov na 2 rovnaké intervaly, sú podľa elektroakustického merania rozdielne. Rytmické systémy sa rozvinuli zo štyroch základných modelov (íqá’at) na osem. Hudobné nástroje zahŕňajú bicie nástroje, rapkáče, dychové nástroje, sláčikové nástroje v rôznych obmenách (rebab), lutnu a rôzne brnkacie nástroje (’ud). Z hľadiska časovej organizácie narába arabská hudba s tzv. iqá, t. j. s určitými modelmi (spolu 100 typov).

V dôsledku rastu vzdelanosti a uvedomovania si potreby začleniť sa do svet. kultúry vznikali u vzdelaných predstaviteľov arabského kultúrneho sveta profesionálne hudobné učilištia, na ktorých sa vyučovala európska hudobná kultúra. Pri výchove hráčov v orchestroch a operách sa prejavil výrazný podiel európskych pedagógov a inštrumentalistov. Postupne vyrastali skladateľské osobnosti, ktoré syntézou arabskoislamskej kultúry a európskeho hudobného myslenia začali vytvárať novú tvár arabskoislamskej hudobnej kultúry.

Arabský fond pre hospodársky a sociálny rozvoj

Arabský fond pre hospodársky a sociálny rozvoj, angl. Arab Fund for Economic and Social Development, AFESD — medzivládna organizácia so sídlom v Kuvajte založená 1968 s cieľom prispieť k ekonomickému a sociálnemu rozvoju arabských krajín. Zameriava sa najmä na získavanie kapitálu a technickej pomoci na rozvojové projekty a na vytváranie vhodných podmienok na investície v členských krajinách.

Arabský fond pre technickú pomoc africkým a arabským krajinám

Arabský fond pre technickú pomoc africkým a arabským krajinám, angl. Arab Fund for Technical Assistance to African and Arab Countries, AFTAAAC — medzivládna organizácia so sídlom v Káhire založená 1974 Arabskou ligou, usilujúca sa koordinovať a financovať rozvojové programy v afrických a arabských krajinách. Úzko spolupracuje s niektorými arabskými inštitúciami, napr. s Arabskou bankou pre hospodársky rozvoj Afriky a s Arabským fondom pre hospodársky a sociálny rozvoj. V súčasnosti pod názvom Arabský fond pre technickú pomoc africkým krajinám (AFTAAC) .

arabský jazyk

arabský jazyk, arabčina — afroázijský semitský jazyk patriaci do juž. centrálnej skupiny semitsko-hamitskej jazykovej rodiny. Jeden z najdôležitejších jazykov sveta, a to najmä z hľadiska jeho rozšírenia v 24 štátoch (od Maroka až po Irak), náboženskej funkcie (jazyk Koránu a islamu vôbec), ako aj bohatej slovesnosti (už od 6. stor.). Od 1983 je aj jedným zo šiestich oficiálnych jazykov v OSN.

Spisovná arabčina je nielen úradným jazykom arabských štátov, ale aj jazykom vzdelancov. V jednotlivých krajinách sa však používajú miestne varianty. Hovorová arabčina sa člení na početné dialekty; niektoré nie sú navzájom zrozumiteľné. Hlavné dialektové skupiny sú v Arábii, Iraku, Sýrii, Egypte a sev. Afrike. Okrem alžírskeho dialektu boli silno ovplyvnené literárnym jazykom. Od 19. stor. sa utvára moderná spisovná arabčina, ktorá platí ako norma v celom arabskom svete.

Arabčina sa zapisuje spoluhláskovým písmom, má aj značky pre samohlásky, tie sa však vždy nepoužívajú. Konsonantizmus je veľmi bohatý, vokalizmus zasa jednoduchý. V arabčine (klasickej) prevažuje flektívny typ. Nositeľom lexikálneho významu sú spoluhlásky (štandard predstavujú korene s 3 spoluhláskami). Slovná zásoba je mimoriadne bohatá a obsahuje veľký počet synoným. Nové slová sa tvoria najmä odvodzovaním. Výpožičky sa vyskytovali od najstarších čias (napr. z latinčiny); v súčasnosti sa preberajú slová predovšetkým z angličtiny a francúzštiny.

arabský kalendár

arabský kalendár, moslimský kalendár — vychádza z predislamského lunisolárneho kalendára s 12 mesiacmi po 29 a 30 dní, ku ktorým sa občas pripájal trinásty, priestupný mesiac. Roky nemali konkrétne číselné označenie, ale označovali sa podľa dôležitých udalostí (bitky, prírodné katastrofy ap.). Mohamed kalendár zreformoval, ponechal síce pôvodné názvy jednotlivých mesiacov, ale zrušil trinásty mesiac. Arabský kalendár je prísne lunárny na rozdiel od kresťanského gregoriánskeho alebo juliánskeho kalendára, ktoré sú lunisolárne. Neviaže sa na ročné obdobia, zakladá sa na tridsaťročnej perióde (arabský cyklus) alebo na osemročnom období (turecký cyklus). Arabský rok má 12 mesiacov po 29 a 30 dní, je vždy kratší ako slnečný rok (o 10 – 12 dní). Po Mohamedovej smrti pokračovali v reformovaní kalendára prví kalifovia. Založili nový islamský letopočet, ktorého začiatkom sa stal prvý deň novolunia po odchode Mohameda z Mekky do Mediny (podľa gregoriánskeho kalendára 16. júl 622; → hedžra). Moslimský mesačný kalendár je rozšírený najmä v krajinách arabského Východu. V niektorých moslimských krajinách sa rozšírila aj slnečná hedžra, v ktorej je začiatok kalendárneho roka dňom prvej jarnej rovnodennosti. Mesiace arabského kalendára stanovujú nariadenia najvyšších duchovných autorít.

Arabský menový fond

Arabský menový fond, angl. Arab Monetary Fund, AMF — menová inštitúcia Arabskej ligy so sídlom v Abú Zabí (Spojené arabské emiráty) založená 1976. Jej poslaním je urýchľovať ekonomickú integráciu a rozvoj arabských krajín. Usiluje sa o rovnováhu platobnej bilancie v členských krajinách pomocou podporných pôžičiek, udržiavaním stabilných menových kurzov medzi arabskými krajinami, poskytovaním záruk na pôžičky arabským krajinám pri odstraňovaní deficitov v dôsledku investícií do rozvojových projektov, ako aj o vytváranie predpokladov na zavedenie jednotnej arabskej meny. Zúčtovacou jednotkou je arabský dinár.

Arabský polostrov

Arabský polostrov, arab. Džazíra al-Arab, medzinárodný prepis Jazírat al-’Arab — najväčší polostrov Ázie v juhozáp. časti svetadiela rozkladajúci sa medzi Červeným morom na juhozápade, Ománskym zálivom a Perzským zálivom na východe a Adenským zálivom a Arabským morom na juhu. Ležia na ňom štáty: Bahrajn, Jemen, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a čiastočne Jordánsko a Irak. Rozloha asi 2,780 mil. km2.

Z geografického hľadiska je Arabský polostrov rozsiahla plošina s priemernou výškou 1 000 – 2 000 m n. m. klesajúca od severozápadu na severovýchod a východ. Od západu a juhozápadu ohraničený horskými chrbtami (v Jemene dosahujú až 3 760 m n. m.) klesajúcimi strmo do pobrežnej nížiny. V centrálnej časti horské chrbty Šammar a Tuvalk, na juhovýchode pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu pohorie Achdar (3 083 m n. m.), ktoré je pokračovaním iránskych pobrežných pohorí. Rozľahlé časti polostrova zaberajú púšte Rub al-Chálí na juhu, Nafúd na severe a Dahná na východe. Z geologického hľadiska tvorí Arabský polostrov časť prekambrického kryštalického štítu, ktorý je na západe oddelený od Afriky mladšou prepadlinou Červeného mora, v centrálnej a vo vých. časti pokrytý prvohornými, druhohornými a treťohornými usadeninami, v ktorých sa na severovýchode nachádzajú jedny z najväčších svetových zásobární ropy. Sopečná činnosť je silnejšia na západe polostrova, čo súvisí so vznikom treťohorných tektonických zlomov Červeného mora a vých. Afriky.

Suché pasátové podnebie, priemerné teploty najteplejšieho mesiaca 30 – 35 °C (maximálne 54 °C), najchladnejšieho mesiaca 10 – 20 °C, zrážky pod 100 mm ročne s výnimkou pobrežných pohorí na juhozápade (750 – 1 000 mm). V sev. časti sa zrážky vyskytujú najmä v zime pri prevládajúcich záp. vetroch, na juhu v lete (monzún) pri prevládajúcich juhových. vetroch. Arabský polostrov je bezodtokovým územím bez stálych riek, veľký význam majú podzemné vody. Pri prameňoch a studniach sú osídlené oázy a križovatky karavánových ciest. Vyše 95 % územia polostrova pokrývajú púšte, polopúšte a suché stepi. Vďaka monzúnom 5 % územia tvoria poľnohospodárske plochy a lesy na svahoch horských systémov v Jemene a Ománe.

Hlavné poľnohospodárske plodiny: kávovník, proso, pšenica; miestami rozvinuté ovocinárstvo. Lov rýb, v minulosti aj perál. Obyvateľstvo tvoria pôvodné kočovné arabské kmene živiace sa chovom kôz, tiav a koní. V súčasnosti žije väčšina obyvateľov v mestách. Najdôležitejšie sídla: Mekka, Medina, Rijád, Džidda, Kuvajt, Aden, Saná, al-Ajn. Najhustejšie sú osídlené horské oblasti na západe a juhozápade, ako aj pobrežné oblasti. Rozvinutý priemysel ťažobný (ťažba ropy), petrochemický, stavebných materiálov. Rozvinutá dopravná infraštruktúra (diaľnice, letiská).

Dejiny: → Arábia.

Arabský spoločný trh

Arabský spoločný trh, angl. Arab Common Market, ACM — hospodárska organizácia so sídlom v Ammáne (Jordánsko) založená 1964 Radou arabskej hospodárskej jednoty ustanovenou Arabskou ligou. K zakladajúcim členom patrili Egypt, Irak, Jordánsko a Sýria, neskôr sa pripojili Jemen, Líbya, Mauritánia a Sudán. Dohoda členských krajín trhu smerovala k odstráneniu mnohých obmedzení vo vzájomnom obchode a k pohybu kapitálu medzi členskými krajinami.

Aracaju

Aracaju [-kažu] — prístavné mesto v severových. Brazílii pri ústí rieky Aracuja do Atlantického oceána, administratívne stredisko členského štátu Sergipe; 642-tis. obyvateľov (2016). Založené 1855. Stredisko výroby cukru, spracovanie dreva, textilný, kožiarsky a chemický priemysel. Jeden z významných exportných prístavov Brazílie. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva (od 1910). Univerzita (založená 1967).

Arad

Arad — mesto v záp. Rumunsku na rieke Mureš, administratívne stredisko judeţa Arad, 159-tis. obyvateľov (2011). V 19. stor. stredisko obchodu s drevom splavovaným z Transylvánie. Priemysel strojársky (vagónka), textilný (hodvábnický), potravinársky, drevársky, elektrotechnický, stavebných materiálov. Dopravný uzol na trati Budapešť – Bukurešť.

Prvýkrát sa spomína okolo roku 900, v 10. stor. obsadené Maďarmi, mestské práva 1329, 1551 obsadené Turkami, ktorí ho opevnili, od 1681 v majetku Habsburgovcov. R. 1920 pripadlo Rumunsku. V auguste 1849 sa tam konalo posledné zasadnutie maďarskej revolučnej vlády, na ktorom L. Kossuth odovzdal všetku moc generálovi A. Görgeyovi, v októbri 1849 tam dal generál Julius Jakob von Haynau (*1786, †1853) popraviť 13 generálov maďarských povstaleckých vojsk. Stavebné pamiatky: pevnosť zo 16. stor., v 18. stor. prestavaná; baroková katedrála a kláštor z 18. stor. Múzeum.

Arad

Arad — miestna časť obce Nová Vieska.

Arad, Ron

Arad, Ron, 24. 4. 1951 Tel Aviv-Jaffa — britský dizajnér a architekt izraelského pôvodu. R. 1974 – 79 študoval u B. Tschumiho a P. Cooka v Londýne, kde žije a tvorí. R. 1981 založil s výrobcom nábytku D. Grovesom štúdio One Off Ltd., 1989 spoločnosť Ron Arad Associates Ltd., 2008 spoločnosť Ron Arad Architects Ltd. Navrhuje individuálne nábytkové objekty z kovu. Jeho najznámejším projektom je interiér Novej opery v Tel Avive. R. 1997 – 2009 vedúci ateliéru dizajnu na Royal College of Art v Londýne.

Arafurské more

Arafurské more — okrajové more Indického oceána medzi Novou Guineou a sev. pobrežím Austrálie. V severových. časti je rozsiahly Karpentársky záliv. Plocha 650-tis. km2, s Karpentárskym zálivom 1 037 mil. km2. Reliéf dna tvorí prevažne Arafurský šelf s hĺbkami väčšinou 50 – 80 m. Maximálna hĺbka 3 680 m v severozáp. časti v Aruskej priekope. Priemerná teplota vrchných vrstiev vody 26 – 28,5 °C, priemerná slanosť 34 – 35 ‰; prílivy 2,5 – 7,5 m.