Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 101 – 150 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Appenzell

Appenzell [-cel] — mesto vo Švajčiarsku na rieke Sitter, administratívne stredisko kantónu Appenzell Innerrhoden, 780 m n. m.; 5,8 tis. obyvateľov (2015). Prvýkrát písomne doložené 1071. Farský kostol z 11. stor. (založený kláštorom Sankt Gallen) s neskorogotickým chórom, radnica (1561 – 63), maľované drevené domy. Cestovný ruch kultúrno-poznávacieho charakteru. Umelecké remeslá.

Appenzell Ausserrhoden

Appenzell Ausserrhoden [-cel -roden]— kantón v severových. Švajčiarsku; rozloha 243 km2, 55-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Herisau. Úradný jazyk nemčina. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania. Základom ekonomiky je poľnohospodárstvo, prevláda chov dobytka na mlieko, pestovanie krmovín, zemiakov, menej obilia. Turistika.

Appenzell Innerrhoden

Appenzell Innerrhoden [-cel -roden] — kantón v severových. časti Švajčiarska; 173 km2, 16-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Appenzell. Úradný jazyk: nemčina. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania. Textilný priemysel; umelecké remeslá (výroba čipky). Chov dobytka (najmä na mlieko), pestovanie krmovín, zemiakov, menej obilia. Turistika.

Appert, Nicolas François

Appert [apér], Nicolas François, 17. 11. 1749 Châlons-sur-Marne – 3. 6. 1841 Massy — francúzsky vynálezca konzervácie potravín teplom v uzatvorených nádobách (→ apertizácia). Pôvodom kuchár, cukrovinkár a vinár, od 1795 sa 14 rokov venoval pokusom s konzerváciou potravín. Vypísanú odmenu použil na založenie konzervárne v Massy pri Paríži (v prevádzke 1812 – 1933). Svoje poznatky zhrnul v knihe Umenie ako konzervovať všetky živočíšne i rastlinné substancie počas niekoľkých rokov (L’art de conserver, pendant plusieurs années, toutes les substances animales et végétales, 1811).

Appianos

Appianos, genitív Appiana, asi 90 n. l. Alexandria – 180 n. l. — grécky historik; za cisára Hadriána štátny úradník v Ríme. Z obdivu k rímskej moci napísal v gréčtine Rímske dejiny (Rómaika, 24 kníh, asi 160 n. l.), z ktorých sa zachovala iba časť. Sú usporiadané geograficky podľa postupu rímskej expanzie. Napriek nepresnostiam dôležitý prameň najmä obdobia rímskych občianskych vojen.

Appius, Claudius Caecus

Appius, Claudius Caecus (Slepý), genitív Appia, 4. – 3. stor. pred n. l. — rímsky politik. Pochádzal z patricijského rodu Claudiovcov, no podporoval plebejcov a zaslúžil sa o demokratické zmeny v Ríme. R. 312 pred n. l. zastával úrad cenzora a dal vybudovať prvú štátnu cestu (→ Via Appia), ktorá spájala Rím s južnou Itáliou, a verejný vodovod (Aqua Appia). R. 307 a 296 pred n. l. zastával úrad konzula. R. 280 pred n. l. už ako slepý starec predniesol v senáte reč proti uzavretiu mieru s epirským kráľom Pyrrhom, ktorá bola známa ešte v 1. stor. pred n. l. ako vzor umelecky pripravenej reči. Zostavil aj zbierku morálnych myšlienok (Sententiae).

apple scab

apple scab [epl skeb; angl.] — choroba listov a plodov jablone prejavujúca sa ich chrastovitosťou. Spôsobuje ju huba chrastavník jablkový (Venturia inaequalis); → chrastavníkovité.

appoggiatura

appoggiatura [-dždžatú-; tal.] — hud. dlhý príraz, opora; druh melodickej ozdoby; voľne nastupujúci prieťah.

appoint

appoint [apuen; fr.] — čiastková zmenka vydaná na okrúhlu sumu. Pri nákupe cenného papiera je nevyhnutné zistiť, v akých appointoch (kusoch) bol emitovaný, pretože na celkový dlh sú vystavené viaceré čiastkové zmenky. Z týchto čiastkových zmeniek sa skladá celkový dlh (napr. na splácanie dlhu 60 000 je vydaných 12 zmeniek po 5 000 peňažných jednotiek). V širšom zmysle sú to aj okrúhle sumy, na ktoré sú rozdelené úhrnné hodnoty jednotlivých štátnych, komunálnych a podnikových pôžičiek emitovaných formou čiastkových dlžníckych úpisov (obligácií) alebo na ktoré znejú akcie (napr. 200, 500, 1 000, 10 000), aby boli predajné širšiemu okruhu záujemcov.

Appomattox

Appomattox [epome-] — obec v USA v štáte Virgínia, kde bola 9. 4. 1865 na farme Wilmera McLeana podpísaná kapitulácia vojsk Konfederácie pod velením generála R. E. Leeho s generálom víťazného vojska Únie U. C. Grantom. Znamenala koniec občianskej vojny v USA (1861 – 65). R. 1940 bola oblasť vyhlásená za národnú historickú pamiatku a 1954 za národný historický park.

apraxia

apraxia [gr.], apraxialek. neschopnosť vykonávať zložité pohyby naučené častým opakovaním v priebehu života (obliekanie, hra na hudobnom nástroji, profesionálne pohybové stereotypy ap.) napriek tomu, že schopnosť vykonávať jednotlivé elementárne pohyby je zachovaná. Postihnutý namiesto účelných pohybov vykonáva bezradné neobratné pohyby, vzbudzuje dojem duševne chorého, aj keď je jeho intelekt zachovaný. Niekedy dokáže vysvetliť určitý výkon, nedokáže ho však urobiť (ideomotorická apraxia). Podstatou apraxie je porucha funkcie mozgovej kôry temenného laloka dominantnej mozgovej hemisféry.

aprekácia

aprekácia [lat.] — hist. jeden z vnútorných znakov listiny, posledná formulka jej záverečného protokolu (eschatokolu). Je to krátka modlitba za úspešné uplatnenie právneho obsahu listiny (napr. In nomine Dei amen alebo Amen). Používa sa veľmi zriedkavo, v uhorských kráľovských listinách sa nevyskytuje.

Apresian, Jurij Derenikovič

Apresian, Jurij Derenikovič, 2. 2. 1930 Moskva — ruský jazykovedec a lexikograf. R. 1960 – 72 pôsobil v Jazykovednom ústave, 1972 – 85 v Informatickom centre (Informelectro), 1985 – 94 v Matematickom ústave, 1994 – 2013 vedúci oddelenia teoretickej sémantiky Ruskej akadémie vied. Venoval sa najmä všeobecnej jazykovede a lexikálnej sémantike, je spoluautorom koncepcie známej ako zmysel – text a autorom alebo spoluautorom viacerých významných jednojazyčných alebo dvojjazyčných (najmä anglicko-ruských) slovníkov.

Najvýznamnejšie práce: Experimentálny výskum sémantiky ruského slovesa (Eksperimentaľnoje issledovanije semantiki russkogo glagola, 1967), Lexikálna sémantika. Synonymické prostriedky jazyka (Leksičeskaja semantika. Sinonimičeskije sredstva jazyka, 1974), Ruské sloveso – maďarské sloveso (Russkij glagol – vengerskij glagol, 1982), Výskumy zo sémantiky a z lexikografie (Issledovanija po semantike i leksikografii, 2009), Teoretické problémy ruskej syntaxe (Teoretičeskije problemy russkogo sintaksisa, 2009), Aktívny slovník ruského jazyka (Aktivnyj slovar russkogo jazyka, hlavný redaktor, 2014), trojzväzkový Nový veľký anglicko-ruský slovník (Novyj boľšoj anglo-russkij slovar, hlavný redaktor, 2001 – 03), Jazykový obraz sveta a systémová lexikografia (Jazykovaja kartina mira i sistemnaja leksikografija, 2006). Apresianove vybrané práce vyšli v zborníku Vybrané práce (Izbrannyje trudy, 1992, 1995).

après la lettre

après la lettre [-pre -tr, fr.] — výtv. označenie dokončených grafických listov; tlače s menom kresliara, rytca i vydavateľa, niekedy doplnené aj individuálnou dedikáciou.

apresórium

apresórium [lat.] — hýfa (vlákno) parazitických, epibiontných alebo lichenizovaných húb slúžiaca na uchytenie sa na hostiteľa, podklad, príp. na riasu či na sinicu.

après-ski

après-ski [-pre, fr.] — 1. pohodlné módne oblečenie, ktoré sa nosí po lyžovaní;

2. zábava, nočný život alebo spoločenské akcie, ktoré sa konajú najmä v lyžiarskych strediskách.

apretácia

apretácia [lat. > fr.], apretovanie, apretúra —

1. kož. úprava povrchu koží a kožušín, ktorá má zlepšiť ich celkový vzhľad, stálosť na svetle, jemnosť ohmatu, zvýšiť lesk, chrániť proti vlhkosti a iným vplyvom;

2. text. záverečná operácia pri úprave textilných výrobkov; zošľachťovanie nanášaním rôznych prípravkov (tužiacich, zmäkčovacích, rozjasňujúcich a i.) na vlákna, priadze, textílie i na hotové výrobky kvôli lepšej spracovateľnosti pri výrobe, dosiahnutiu požadovaného vzhľadu a zlepšeniu ich používateľských vlastností (lesk, vláčnosť, lepší ohmat, nekrčivosť, nepremokavosť, nehorľavosť, odolnosť proti plesniam, nečistotám ap.);

3. jazyková a štylistická úprava textu pred zadaním do tlače.

apretúra

apretúra [lat. > fr.] —

1. kož., text. prípravok slúžiaci na povrchovú úpravu (→ apretácia) textílií, koží a kožušín, obsahujúci pigmenty, spojivá, rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, tužidlá, konzervačné a fixačné činidlá a iné špeciálne látky na zlepšenie ich vlastností. Nanáša sa na povrch v tenkých vrstvách v jej záverečnej fáze;

2. záverečná úprava; → apretácia;

3. výtv. → sklomaľba.

Aprílová revolúcia

Aprílová revolúcia — ozbrojený demokratizačný prevrat v Portugalsku, ktorý vypukol 25. 4. 1974. Bol vedený jednotkami portugalskej armády na čele s Hnutím ozbrojených síl (Movimento das Forças Armadas, MFA). Na pozadí takmer 20 rokov trvajúcej koloniálnej vojny, bezvýchodiskových vnútorných pomerov a medzinárodnej izolácie bolo jeho hlavnými cieľmi odstránenie autoritatívneho režimu M. Caetana a riešenie koloniálnej otázky. Po úspešnej revolúcii nastúpilo Portugalsko cestu pluralitnej demokracie.

aprílové počasie

aprílové počasie — ľudové označenie premenlivého, nestáleho počasie. Vyskytuje sa v str. Európe najmä na jar. Veterné a chladné počasie s častým striedaním jasnej oblohy s prehánkami, v nížinách často snehovými. Je podmienené silnou instabilitou morského polárneho vzduchu nad teplejšou pevninou väčšinou pri severozáp. prúdení vzduchu.

Áprily, Lajos

Áprily [-rij], Lajos, vlastným menom Lajos Jékely, 14. 11. 1887 Brašov, Rumunsko – 6. 8. 1967 Budapešť — maďarský básnik a prekladateľ. V jeho básnickej tvorbe sa odrážajú prírodné krásy rodného Sedmohradska, tajuplné veľhory v zmyslovej konkrétnosti, ako aj myšlienky humanizmu a vzájomnej úcty medzi ľuďmi a národmi. Básnické zbierky: Dedinská elégia (Falusi elégia, 1921), Na Rasmussenovej lodi (Rasmussen hajóján, 1926), Aj ty si básňou (Vers vagy te is, 1926); majster astrálnej formy, elegancie a vkusu bez novátorských prvkov. Nositeľ Ceny Attilu Józsefa (1954).

a priori

a priori [lat.] —

1. vopred, zaujato, s predsudkom, bez predchádzajúcich skúseností. Opak: a posteriori;

2. filoz. poznanie predchádzajúce empírii, čiže skúsenosti. Protiklad medzi poznaním a skúsenosťou je typický najmä pre filozofiu I. Kanta, ktorý proti zmyslovému poznaniu postavil apriórne formy skúsenosti (napr. priestor, čas).

aprobácia

aprobácia [lat.] — schválenie, povolenie, uznanie, dôkaz;

1. vysvedčenie, listina o dosiahnutom vzdelaní, profesionálnej kvalifikácii ap.; spôsobilosť vyučovať učebné predmety na určitom stupni a druhu školy. Získava sa po absolvovaní štúdia a vykonaní predpísaných skúšok;

2. v cirkevnom práve aprobácia kníh (→ cirkevné schválenie kníh, → cenzúra).

apropo

apropo, fr. à propos — pri tejto príležitosti, mimochodom, aby som nezabudol.

apropriácia

apropriácia [lat.], proprietas — práv. privlastnenie si niečoho, držby veci.

aprosexia

aprosexia [gr.] — lek. zánik usmernene riadenej pozornosti. Osoba s aprosexiou nie je schopná koncentrovať pozornosť žiaducim smerom a udržať ju sústredenú v potrebnom čase. Dôsledkom je globálna ťažká porucha kognitívnej činnosti. Vyskytuje sa pri ťažkých organicky podmienených psychopatologických stavoch, najmä pri hlbokej demencii alebo pri pokročilej schizofrénii s defektom osobnosti.

à protester

à protester [-te; fr.], A. p. — doslovne: na protest; ekon. označenie na zmenke vyzývajúce na zmenkový protest v prípade nezaplatenia alebo odmietnutia akceptu. Vyvoláva pochybnosti o bonite zmenky a znižuje jej obežnú schopnosť.

aproximácia práva

aproximácia práva — približovanie, zlaďovanie práva jednotlivých krajín so smernicami, nariadeniami a odporúčaniami Európskej únie vrátane dohovorov Rady Európy. Predpokladá prípravu nových a novelizáciu existujúcich zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vytváranie sústavy príslušných organizačných a administratívnych inštitúcií (štruktúr) zabezpečujúcich realizáciu a ďalší vývoj aproximovaného práva.

V Slovenskej republike úlohy aproximácie práva vychádzali z procesu integrácie Slovenska do Európskej únie (zavŕšeného vstupom SR do Európskej únie 2004) na základe Európskej dohody o pridružení medzi SR a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi (1995). Komplexný program aproximácie národných právnych systémov krajín pridružených k Európskej únii vrátane SR obsahoval dokument Biela kniha. Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (1995). Od všetkých asociovaných krajín strednej a východnej Európy sa očakávalo vypracovanie vlastného, národného programu realizácie programu tohto dokumentu. Z Európskej dohody o pridružení SR s Európskymi spoločenstvami vyplývala pre slovenský právny systém požiadavka aproximácie najmä v oblasti slovenského colného práva, práva obchodných spoločností, bankového práva, finančného a daňového práva, práva duševného vlastníctva, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany spotrebiteľa, ochrany zvierat a rastlín, technických noriem, práva ochrany a tvorby životného prostredia vrátane predpisov o jadrovej energii. Zlučiteľnosť návrhov právnych predpisov s právom Európskej únie sa v legislatívnom procese overovala prostredníctvom tzv. doložky zlučiteľnosti.

APS

APS, fr. Algérie Presse Service — alžírska spravodajská agentúra so sídlom v Alžíri založená 1961.

APS

APS, fr. Agence de Presse Sénégalaise — senegalská spravodajská agentúra so sídlom v Dakare založená 1959.

Apšeronský polostrov

Apšeronský polostrov, azerbajdžansky Abşeron Yasaqligi — polostrov v Azerbajdžane, vých. zakončenie Veľkého Kaukazu. Vybieha 60 km do Kaspického mora, široký až 30 km, rozloha 1 200 km2, maximálna výška 165 m n. m. Rovinatý mierne zvlnený povrch, časté sú bahenné sopky a bezodtokové kotliny so slanými jazerami. Budovaný neogénnymi a štvrtohornými usadeninami. Mierne kontinentálne veľmi suché podnebie. Vegetácia je chudobná (polopúšťová). Patrí k najstarším oblastiam ťažby ropy a zemného plynu na svete a do konca 40. rokov 20. stor. bol hlavnou ropnou oblasťou bývalého ZSSR. Ropa sa ťaží z ložísk polostrova i z priľahlej časti dna Kaspického mora. Na umelo zavlažovanom území sa pestujú vinič a melóny. Na polostrove leží hlavné mesto Baku.

Apsu

Apsu, sumersky Abzu — v babylonskej mytológii sladkovodné more, pravdepodobne oblasť pri ústí Eufratu, resp. jeho deifikácia, ríša, v ktorej vládol boh Ea (sumerský Enki).

apt

apt, aptien — stratigrafický stupeň (vek) spodnej kriedy, ktorý vymedzil 1840 A. d’Orbigny. Významné skameneliny aptu sú amonity (→ amonitotvaré) Deshayesites deshayesi, Ancyloceras matheroni, Aconoceras nisum a i. Na Slovensku je apt vyvinutý najmä v podobe organogénnych a slienitých vápencov bradlového pásma a krížňanského príkrovu. Nazvaný podľa francúzskeho mesta Apt.

Aptenia

Aptenia [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď poludňovkovité. Rýchlorastúce trváce sukulenty. Majú plazivé, voľne sa rozkonárujúce stonky, vajcovité listy a lesklé mnoholupienkové svetloružové al. červené kvety. Kvitnú v lete, sú citlivé na chlad. Pestuje sa Aptenia cordifolia.

aptus

aptus [lat.] — schopný, správny, odporučený, overený; opak: inaptus.

aptychy

aptychy [gr.] — vápenaté alebo rohovinové viečka uzatvárajúce ústie obývacej komôrky niektorých amonitov (→ amonitotvaré). Sú z jednej časti alebo sa skladajú z dvoch súmerných, niekedy zrastených doštičiek. Majú rozličnú skulptúru a ich obrysy zodpovedajú prierezu závitu amonitu. Aptychy sa hojne vyskytujú v niektorých vrchnojurských a spodnokriedových vápencoch francúzskych a rakúskych Álp, na Slovensku na Považí a Orave.

Apuánske Alpy

Apuánske Alpy, tal. Alpi Apuane — výbežok sev. časti Apenín v Taliansku medzi mestami La Spezia a Viareggi; dĺžka 55 km. Masív budovaný kryštalickými vápencami; najvyšší vrch Pisanino, 1 945 m n. m. Lomy na mramor.

Apuleius

Apuleius [-jus], Lucius Apuleius z Madaury, okolo 125 Madaura – po roku 170 Kartágo — rímsky spisovateľ pôvodom zo severnej Afriky. Predstaviteľ kvetnatého štýlu tzv. druhej sofistiky. Jeho bohatá grécka i latinská tvorba sa zväčša nezachovala. Dielo Apológia je súdnou sebaobhajobou proti žalobe pre použitie mágie pri ženbe s bohatou vdovou. Apuleiovým najvýznamnejším románom sú Premeny čiže Zlatý somár (Metamorphoses sive Asinus aureus, slov. Viera Bunčáková, 1962) o dobrodružstvách korintského mladíka Lucia, ktorý sa chcel dať premeniť na vtáka, ale omylom sa zmenil na somára, ľudskú podobu mu vrátila až bohyňa Izis. Súčasťou románu je aj rozprávka Amor a Psycha.

Apúlia

Apúlia, tal. Puglia — administratívna oblasť, kraj v juž. Taliansku v juhových. časti Apeninského polostrova na pobreží Jadranského mora a Tarentského zálivu Iónskeho mora; rozloha 19 363-tis. km2, 4,077 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Bari.

Prevažnú časť Apúlie vypĺňajú mierne zvlnené roviny, v juhových. časti polostrov Salentina a nížina Murge. Na severozápade aluviálna nížina Tavoliere, vápencový polostrov Gargano a fragmenty Južných Apenín. Ložiská bauxitu, ťažba zemného plynu a kamennej soli (získavanej aj odparovaním morskej vody v salinách); úrodné pobrežné nížiny. Poľnohospodársko-priemyselný región, jedno z hlavných poľnohospodárskych území Talianska. Prvenstvo v pestovaní viniča, olív a tabaku. Pestujú sa aj obilniny, strukoviny, ovocie, bavlník, cukrová repa. Chov oviec, lov rýb (sardinky). Tradičný potravinársky (najmä výroba vína a olivového oleja), rozvinutý chemický (spracovanie ropy v Bari, Brindisi), hutnícky (Tarent), strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), gumársky (výroba pneumatík), textilný priemysel. Dôležité námorné prístavy v mestách Bari, Tarent a Brindisi, ďalšie významné mestá Foggia, Lecce.

V staroveku od 4. až 3. stor. pred n. l. súčasť Rímskej ríše. Najjužnejšia časť Apúlie sa nazývala Calabria (dnešná Kalábria sa nazývala Bruttium). V 6. stor. n. l. ju ovládli Longobardi, v 9. – 10. stor. súčasť Byzantskej ríše, 1042 dobytá Normanmi (Robert Guiscard a jeho syn Roger I.), ktorí potlačili vplyv Grékov z východu a Arabov z juhu. Roger II. spojil územie Apúlie s ostatnými normanskými dŕžavami v oblasti a po získaní kráľovského titulu sa od 1130 začalo jeho panstvo označovať ako Kráľovstvo Sicílie, Kalábrie a Apúlie (neoficiálne Kráľovstvo oboch Sicílií). Od 1282 (→ sicílske nešpory) sa Apúlia vyvíjala v rámci Neapolského kráľovstva, od 1861 súčasť Talianska.

Apúlska mikrodoska

Apúlska mikrodoska — jedna zo základných stavebných jednotiek litosféry, mikrodoska, ktorá ako súčasť Afriky vybiehala ďaleko na sever do mediteránnej tetydnej zóny a jej posun zhruba na severozápad mal veľký význam z hľadiska vzniku alpského horského oblúka, ako aj slovenských Západných Karpát.

apulz

apulz [gr. + lat.] — dotyčnicový prechod hviezdy popri Mesiaci. Apulz pozorovaný z jedného miesta na Zemi sa z iného miesta môže javiť ako zákryt hviezdy Mesiacom.

a punto

a punto [tal.] — hud. presne.

Apure

Apure — rieka vo Venezuele, ľavostranný prítok Orinoca; dĺžka 1 580 km, plocha povodia 147-tis. km2, priemerný ročný prietok 2 000 m3/s. Na dolnom toku splavná.

Apure

Apure — štát Venezuely v juhozáp. časti územia na juhozáp. hraniciach s Kolumbiou; 76 500 km2, 581-tis. obyvateľov (2016), hlavné mesto San Fernando de Apure. Rovinaté územie ohraničené na východe riekou Orinoco, na severe riekou Apure a na juhu riekou Meta. Vlhké horúce rovníkové podnebie. Rastlinné formácie llanos, savana so suchomilnými druhmi, pozdĺž riek galériové vždyzelené lesy. Pestovanie kukurice, bavlníka a tabaku. Chov dobytka a ošípaných. Jediné väčšie mesto a prístav na Apure je San Fernando de Apure, stredisko obchodu a potravinárskeho priemyslu.

Apurimac

Apurimac [-mak], Rio Apurimac — rieka v juž. Peru, jedna zo zdrojníc Ucayali; dĺžka 900 km. Pramení na úpätí Centrálnych Ánd, tiečie hlbokou strmou dolinou, na str. toku rovnomenným kaňonom. Považovaná za pramenný tok rieky Amazonky.

Apusenské vrchy

Apusenské vrchy, rum. Munţii Apuseni — skupina pohorí v severozáp. Rumunsku, súčasť Rumunských Západných Karpát. Najvyššie Bihorské vrchy, najvyšší vrch Curcubăta (1 849 m n. m.). Zalesnené.