Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 440 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

apneustický

apneustický [gr.] — označenie hmyzu, ktorý nemá vzdušnice a spirákulá (zariadenia, ktorými sa vzdušnica otvára na povrchu článku hmyzieho tela) a dýcha pokožkou, napr. cyklopoidné larvy endoparazitického radu blanokrídlovce (Hymenoptera).

apnoe

apnoe [gr.] — dočasné zastavenie dýchacích pohybov, vonkajšieho dýchania. Rozlišuje sa vôľové apnoe, apnoe po hyperventilácii (pokusné), pravé (pri nedostatku oxidu uhličitého v krvi) a fetálne (plod v maternici nevykonáva dýchacie pohyby) apnoe.

Apo

Apo, Mount Apo — najvyšší vrch Filipín a činná sopka v juž. časti ostrova Mindanao, 2 954 m n. m. Plochý čadičový vrch s častými zemetraseniami pokrytý tropickým lesom z tvrdých drevín. Súčasť národného parku Mount Apo s ochranou prírodných výtvorov (vodopády Malasita, horúce pramene Kisinte) a živočíšstva (orly).

apo-

apo- [gr.] — predpona cudzích slov s významom od-, po-, z-.

apodéma

apodéma [gr.] — pevná kutikulárna preliačenina integumentu (pokrývky tela hmyzu) slúžiaca ako miesto pripojenia svalu.

apodemický druh

apodemický druh [gr.] — označenie rastlinného alebo živočíšneho druhu, ktorý sa vyskytuje i mimo územia, na ktorom bol pôvodne nájdený. Opak: endemit.

apódia

apódia [gr.] — jednotný názov rodov Apoda a Heterogenea z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď apódiovité. Majú malé sploštené telo s výrazne redukovanými nohami. Húsenice žijú na duboch a bukoch. Na Slovensku sa vyskytuje napr. hnedožltá apódia dubová (Apoda limacodes) so zelenou húsenicou.

apodiktický

apodiktický [gr.] — nevyhnutný, nesporne dokázateľný. Termínom apodiktický sa pomenúvajú súdy (apodiktický súd, → modalita).

apódiovité

apódiovité [gr.], Limacodidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera). Motýle malých rozmerov. Húsenice slimákovitého vzhľadu žijúce voľne na listoch drevín sú bez panôžok (názov čeľade pochádza zo staršieho mena rodu Apoda, ktorý vyjadroval, že húsenice sú beznohé). Na Slovensku sa vyskytujú iba 2 druhy.

apódna larva

apódna larva — larva hmyzu charakteristická úplnou stratou končatín. Vyskytuje sa pri niektorých dvojkrídlovcoch, motýľoch, blanokrídlovcoch a chrobákoch.

apoenzým

apoenzým [gr.] — vysokomolekulová bielkovinová časť zloženého enzýmu zabezpečujúca jeho substrátovú špecifickosť, t. j. schopnosť katalyzovať premenu len určitého substrátu. Apoenzým je aktívny len v spojení s nebielkovinovou časťou, koenzýmom, s ktorým spoluvytvára holoenzým.

apoftegma

apoftegma [gr.], gnóma, maxima, sentencia — lapidárny výrok nejakej historickej osobnosti týkajúci sa tzv. večných právd. Na školské potreby sa najmä v stredoveku zostavovali zbierky apoftegiem, florilégiá. Populárne boli moralistické výroky Disticha Catonis (3. stor.) od neznámeho autora, ako aj Výroky svätých otcov (Apofthegmata tón hagión paterón, 5. stor.).

apofylit

apofylit [gr.], KCa4F(Si4O10)2 · 8H2O — minerál, hydratovaný kremičitan vápenato-draselný obsahujúci fluoridové anióny. Kryštalizuje najmä v tetragonálnej sústave. Tvorí rôzne kryštály (dipyramidálne, tabuľkovité, kockovité) a zrnité agregáty. Je bezfarebný, sivobiely, žltastý, zelenastý, červenastý až hnedý. Hojný v čadičoch a príbuzných horninách.

V súčasnosti sa apofylit nepovažuje za samostatný druh minerálu. Termín sa používa na skupinové označenie minerálov fluórapofylit KCa4Si8O20(F,OH) · 8H2O a hydroxyapofylit KCa4Si8O20(OH,F) · 8H2O.

apofyt

apofyt [gr.] — rastlina domáceho pôvodu, ale na druhotnom, človekom vytvorenom stanovišti, napr. pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

apofýza

apofýza [gr.] —

1. geol. výbežok veľkého abysálneho telesa (→ batolit, plutón), ktorý je väčší ako žila. Apofýza je tvorená tou istou alebo podobnou vyvretou horninou (napr. žula) ako veľké abysálne teleso. Elipsovitá alebo kruhovitá apofýza sa nazýva peň;

2. zool. pri hmyze dutá preliačina alebo vydutina integumentu (pokryvu tela).

apogalaktikum

apogalaktikum [gr.] — bod na dráhe hviezdy pri jej obehu okolo stredu galaxie, ktorý je od neho najvzdialenejší (→ apsida).

apogeum

apogeum [gr.] — bod, v ktorom je teleso (Mesiac, umelá družica) na svojej eliptickej dráhe okolo Zeme najviac vzdialené od Zeme. Opak: perigeum.

apogon

apogon, Apogon — rod z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad ostriežotvaré (Perciformes), čeľaď Apogonidae. Malá morská ryba. Žije pri pobrežiach Atlantického oceána a Stredozemného mora, napr. drobný apogon kráľovský (Apogon imberbis) oranžovej farby so zavalitým telom a s veľkými očami, ktorý obýva najmä jaskyne. Samček nosí zlepenec ikier v ústnej dutine až do vyliahnutia.

apochlamydický kvet

apochlamydický kvet, flos apochlamydeus — nahý kvet so zaniknutým rozlíšiteľným kvetným obalom (pôvodne s kalichom a korunou), napr. pri jaseni mannovom (Fraxinus ornus).

Apokalypsa

Apokalypsa [gr.] —

1. Zjavenie Jána — posledná kniha Nového zákona, jedno z ranokresťanských diel. Jej autor, ktorý sám seba nazval Jánom, v nej opisuje fantastické videnia, ktoré mal v rokoch 68 – 69 na ostrove Patmos. Skladá sa z 22 kapitol, ktoré majú spolu 404 veršov. Prvá časť obsahuje 7 listov kresťanským cirkvám v Malej Ázii vyzývajúcich k jednote a vytrvalosti vo viere. Druhú časť tvorí 5 videní, proroctiev, týkajúcich sa budúcnosti kresťanstva a sveta: katastrof, vojen s hromadným zabíjaním ľudí, veľkej bitky medzi satanovým a nebeským vojskom, v ktorom satan utrpí definitívnu porážku a nastane koniec pozemských dejín – posledný súd. Potom má nasledovať vzkriesenie a tisícročné Božie kráľovstvo. O Apokalypsu sa opierali viaceré stredoveké a novoveké nábožensko-sociálne hnutia a sekty (→ apokalyptické sekty). Za starozákonnú Apokalypsu sa pokladá Kniha proroka Daniela. V hebrejskej biblickej poexilovej literatúre sú to najmä pseudoepigrafy Enoch a Baruch.

Apokalypsa bola témou výtvarného umenia už v ranom kresťanstve, výrazne obohatila symboliku záp. stredovekej a barokovej kultúry, napr. motívy tróniaceho Krista s písmenami alfa a omega ako Majestas domini, posledného súdu (nástenné maľby v Torcelle, 12. stor.; v kaplnke Arena v Padove od Giotta, zač. 14. stor.; v Santa Maria Novella vo Florencii od A. Orcagnu a Narda di Cione, pol. 14. stor.), Krista s 24 starcami, nebeského Jeruzalemu, siedmich pečatí a siedmich svietnikov, ale najmä Baránka Božieho (Agnus Dei) s prameňom 4 riek (obraz z Gentského oltára od H. a J. van Eyckovcov, 1432), štyroch apokalyptických jazdcov a babylonskej neviestky. V knižnom maliarstve vznikli už pred 8. stor. tri nezávislé cykly ilustrácií (Beatus z Liébany). Okrem jednotlivých udalostí je v ich miniatúrach väčšinou zobrazovaný i Ján, ktorého postava slúži na sprostredkovanie kontaktu medzi divákom a víziou. K najvýznamnejším cyklom s tematikou z Apokalypsy patria aj nástenné maľby na Karlštejne (1357), tapisérie z Angers (1376) a drevorezy od A. Dürera (1498);

2. prenesene apokalypsa — hrôza, pohroma.

apokarpné gynéceum

apokarpné gynéceum — súbor navzájom nezrastených plodolistov jedného kvetu; v kvetoch sa nachádza viac alebo len jeden jednoplodolistový piestik (napr. pri iskerníku).

apokopa

apokopa [gr.] — vypustenie koncových hlások alebo aj slabík slova, napr.: zas (zasa, zase), hoc (hoci), dovi (dovidenia), dopo (dopočutia). Vzniká najmä v spontánnom hovorovom prejave.

apokrinná sekrécia

apokrinná sekréciabiol. typ sekrécie, pri ktorej epitelové bunky uvoľňujú sekrét vo forme vakuol na konci bunky tak, že stena bunky praskne a vakuola so sekrétom odchádza z bunky (po sekrécii sa teda predná časť bunky zničí). Apokrinná sekrécia sa vyskytuje napr. pri cicavcoch.

Apolda

Apolda — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 22-tis. obyvateľov (2015). Priemysel textilný (pletiarsky), chemický, výroba zvonov. Zvonárske múzeum. Radnica (16. stor.).

Apolín, Stanislav

Apolín, Stanislav, 20. 2. 1931 Seč, okres Plzeň-juh – 24. 9. 2010 Praha — český violončelista. R. 1949 – 53 študoval na JAMU v Brne u Václava Černého (*1900, †1982). R. 1954 – 62 člen Klavírneho tria (pôvodne Smetanovo trio), 1962 – 65 pedagóg na konzervatóriu v Prahe, 1968 – 70 na JAMU v Brne, 1970 – 72 na hudobnej akadémii v Belehrade, 1972 – 96 na konzervatóriu v Luzerne. Vystupoval na mnohých koncertoch doma i v zahraničí.

apolipoproteín

apolipoproteín [gr.] — bielkovinová časť lipoproteínov. Pozostáva z jedného polypeptidového reťazca alebo môže byť zložený z niekoľkých neidentických polypeptidov. Apolipoproteíny sú nielen štrukturálnou zložkou lipoproteínov, ale sú nevyhnutné aj pre ich metabolizmus, kde sa uplatňujú buď ako väzobné proteíny pre špecifické membránové receptory, alebo ako aktivátory, resp. inhibítory enzýmov metabolizmu lipoproteínov.

apolita

apolita [gr.] —

1. človek s pasívnym vzťahom k verejnýmn veciam spoločenského a politického zamerania;

2. → bezdomovec.

apolitizmus

apolitizmus [gr.] — teoretický aj praktický postoj orientovaný na znižovanie úlohy štátu a hľadanie netradičných komponentov vplyvu na spoločenský pohyb. Môže mať tri zdroje: 1. konzervatívny liberalizmus fetišizujúci schopnosť ekonomiky nahradiť štát (všetko vyrieši trh); 2. filozofický liberalizmus absolutizujúci občana, ktorý je viac ako štát, a preto občianske združenia môžu nahradiť strany aj štát; 3. socializmus vnímajúci sociálne skupiny ako nadštátne štruktúry, čo predpokladá zrušenie národných štátov. Všetky tieto prístupy smerujú k vytvoreniu superštátu či k svetovláde, považujú tradičné fenomény politiky (národ, politická strana, štát) za prekážku svetového bezkrízového, racionálneho či humánneho vývoja. Apolitizmus sa prejavil v Česko-Slovensku po novembri 1989 v hnutí okolo vtedajšieho prezidenta V. Havla (→ nepolitická politika).

Apollo

Apollo — účastinná spoločnosť v Bratislave. Založená 1895, 1896 uviedla do prevádzky rafinériu ropy. Postupne začala vyrábať benzín, petrolej, strojové oleje, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt ap. Produkcia sa exportovala do európskych a zámorských krajín. Výrobné zariadenie sa niekoľkokrát rekonštruovalo a modernizovalo. Majiteľmi väčšiny účastinného kapitálu boli zahraničné subjekty. R. 1939 sa majoritným vlastníkom Apolla stal nemecký koncern I. G. Farben, rozsiahlymi investíciami sa významne zväčšila jeho výrobná kapacita, 80 % produkcie však vyvážal do Nemecka. Bombardovanie amerického letectva 16. 6. 1944 zničilo 80 % závodu. R. 1946 bolo Apollo znárodnené a začlenené do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, ktorý bol 1949 rozdelený na výrobnú časť s názvom Slovnaft a distribučnú časť s názvom Benzinol. Závod Apollo definitívne zanikol 1963 po dobudovaní novej rafinérie ropy v Bratislave – Vlčom hrdle, ktorá prebrala názov Slovnaft.

Apollo

Apolloasteroid číslo 1862 objavený 1932 Karlom Wilhelmom Reinmuthom (*1892, †1979) v observatóriu Heidelberg-Königstuhl. Ako predstaviteľ asteroidov s perihéliom vnútri dráhy Zeme patrí do skupiny asteroidov približujúcich sa k Zemi (→ NEA). Veľká polos dráhy je 1,47 AU, sklon dráhy k rovine ekliptiky 6,4°, vzdialenosť perihélia 0,65 AU, vzdialenosť afélia 2,30 AU.

Apollodóros z Atén

Apollodóros z Atén, 2. pol. 5. stor. pred n. l. — grécky antický maliar, priekopník skiagrafie (→ temnosvit). Jeho dielo je známe len z opisov. Maľoval obrazy s mytologickou tematikou, predchodca antického naturalistického iluzionizmu ostro kritizovaného Platónom.

Apollónia

Apollónia — antické mesto v Albánsku (asi 8 km záp. od Fieru) založené Grékmi 588 pred n. l. na mieste ilýrskej osady. V rímskom období si zachovalo grécky charakter, úpadok nastal v 3. stor. Výskum tam po 1. svetovej vojne robili Francúzi, po 2. svetovej vojne albánsko-sovietska expedícia. Medzi významné pamiatky patria víťazný oblúk, odeón, Apolónov obelisk, knižnica, rímske obytné štvrte s mozaikami a kanalizáciou. Zachovali sa početné sochy bohyne Atény, Atlanta a i.

Apollónios z Tyany

Apollónios z Tyany, 1. stor. n. l. Tyana, Kapadócia — grécky antický filozof, zakladateľ novopytagorizmu. Jeho život a názory sú známe len sprostredkovane. Zachovalo sa 77 falzifikátov listov, ktorých autorstvo sa mu pripisuje. Autori, ktorí o Apollóniovi píšu, ho predstavujú ako filozofa, proroka, mága a divotvorcu. Pod vplyvom Pytagorových náuk, s ktorými sa oboznámil v Tarze, sa oddal krajne asketickému životu: zdržiaval sa mäsitej potravy, odmietal víno, spával na zemi, chodieval bosý ap. Podnikol veľké cesty, pravdepodobne až do Indie a Egypta. Nad všetkých bohov kládol tzv. prvého boha, s ktorým možno nadviazať styk iba duchovne, a nie napr. prostredníctvom obetí.

Apollo-Sojuz

Apollo-Sojuz — spoločný americko-sovietsky kozmický projekt uskutočnený na obežnej dráhe okolo Zeme 15. – 24. 7. 1975. Na projekte sa zúčastnili kozmické lode Apollo 18 s kozmonautmi Thomasom Pattenom Staffordom (*1930), Vanceom DeVoeom Brandom (*1931) a Donaldom Kentom Slaytonom (*1924, †1993) a Sojuz 19 s A. Leonovom a Valerijom Kubasovom (*1935, †2014). Jeho cieľom bolo dosiahnuť spojenie oboch lodí a uskutočniť spoločné experimenty. Kozmické lode štartovali oddelene z americkej a sovietskej základne a spojili sa po zložitých manévroch 17. júla na takmer kruhovej obežnej dráhe vo výške 222 km nad zemským povrchom. Lode zostali v spojení 46 h 46 min, počas ktorých urobili kozmonauti viacero spoločných technologických, biologických a iných experimentov. Po oddelení lode pokračovali v samostatných letoch, pričom sovietski kozmonauti sledovali umelé zatmenie Slnka kozmickou loďou Apollo. Loď Sojuz 19 pristála 21. 7. 1975 v Kazachstane a loď Apollo 18 pri Havajských ostrovoch 24. 7. 1975.

apologéta

apologéta [gr.] — obhajca teologických doktrín, dogiem, pravovernosti. V užšom význame označenie starokresťanských spisovateľov, ktorí v 2. stor. obhajovali kresťanstvo proti útokom zo strany pohanov. K významným starokresťanským, po grécky píšucim apologétom patril Quadratus (†okolo 129), Aristides (2. stor.), Justín Mučeník, Tertullianus a i.

apológia

apológia [gr.] —

1. pôvodne v antickom Grécku obranná reč, obhajoba obžalovaného pred súdom, ako ju predniesol napr. Sokrates a spracovali ju Platón a Xenofón;

2. obranný spis na obhajobu učenia, osobnosti, idey.

apolónsky typ

apolónsky typ

1. filoz. individualizačný princíp sebavyjadrenia subjektivity v priezračne jasnej forme; svetlý rozumový prvok (podľa gréckeho boha Apolóna, symbolu slnečného svetla, krásy a harmónie) na rozdiel od dionýzovského typu (podľa Dionýza), ktorý predstavuje opojnú extázu, rozplynutie individuality v slepej životnej vôli, v bezhraničnej veselosti a deštrukcii. Rozlíšenie apolónskeho typu a dionýzovského typu zaviedol F. Nietzsche v diele Zrodenie tragédie z ducha hudby;

2. v umení predstavuje apolónsky typ citlivé, snivé a romantické postavy.

apolýza

apolýza [gr.] — proces, pri ktorom sa v larválnom štádiu hmyzu pred samotným zvliekaním oddeľuje kutikula od epidermy, keď sa určuje tvar nového, nasledujúceho štádia (instaru).

apomixia

apomixia [gr.] — pri rastlinách produkcia semien bez predchádzajúceho pohlavného rozmnožovania. Embryo má zvyčajne ten istý počet chromozómov a ten istý genotyp ako materský organizmus. V niektorej odbornej literatúre sa k tomuto spôsobu rozmnožovania zaraďuje aj akékoľvek vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom nový jedinec vzniká zo skupiny nediferencovaných alebo diferencovaných, spravidla somatických buniek.

apomorfia

apomorfia [gr.] — biologický znak (vlastnosť) potomka neprejavujúci sa u predkov, vo fylogenéze vzniknutý neskôr, odvodený z pôvodného stavu znaku; štádium klasifikácie živočíchov, napr. vznik peria pri vtákoch (→ pleziomorfia). Apomorfia sa prejavuje až na potomkovi.

apomorfín

apomorfín [gr.], C17H17NO2 — jediné v súčasnosti používané emetikum s centrálnymi účinkami. Derivát morfínu, ktorý však nevyvoláva eufóriu. Po podkožnom podaní 5 – 10 mg vyvoláva po niekoľkých minútach nevoľnosť a niekoľkokrát sa opakujúce vracanie. Používa sa pri liečbe alkoholizmu.

Aponiovci

Aponiovci (Aponi), aj Apponyiovci (Apponyi) — uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov doloženej v 13. stor. Vlastným zakladateľom rodu je Tomáš, nazývaný Červený (Rufus), ktorý bol 1323 čachtickým kastelánom; jeho syn Peter dostal 1392 od Žigmunda Luxemburského zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hrad Oponice s panstvom, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. V 16., 17. a 18. stor. získali jednotlivé vetvy Aponiovcov barónsky a potom aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Okrem Oponíc mali majetky aj v Eberharde (Malinovo) a v Tolnianskej a Békešskej stolici.

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

Albert, 29. 5. 1846 Viedeň – 7. 2. 1933 Ženeva — politik, syn Juraja (Györgya). R. 1872 – 1918 člen Uhorského snemu, od 1872 pôsobil v rôznych politických stranách, 1891 sa stal predsedom Národnej strany a od 1904 až do konca 1. svetovej vojny jeden z vedúcich činiteľov Strany nezávislosti. R. 1906 – 10 a 1917 – 18 minister kultu a výučby, ako zástanca politiky vytvorenia jednotného maďarského národa v Uhorsku zaviedol 1907 zákony o povinnom vyučovaní v maďarčine aj na základných školách (tzv. Aponiho školské zákony), ktoré boli jedným z vrcholov snáh o asimiláciu nemaďarských národov v Uhorsku. Počas trvania Maďarskej republiky rád (1919) žil na rodinnom majetku v Malinove, potom sa vrátil do Budapešti a stal sa vedúcim maďarskej delegácie na mierovej konferencii v Paríži 1919, ktorej výsledkom bola o. i. Trianonská zmluva. V medzivojnovom období sa snažil o jej revíziu a obnovu Uhorska v pôvodných hraniciach. Od 1923 pôsobil až do smrti ako zástupca Maďarska v Spoločnosti národov;

Anton (Antal), 7. 9. 1782 Oponice, okres Topoľčany – 17. 10. 1852 tamže — šľachtic, diplomat v službách habsburskej monarchie, syn Antona Juraja. R. 1825 dal z Viedne prepraviť vzácnu rodovú knižnicu do Bratislavy a 1827 ju sprístupnil verejnosti. Mesto postupne odmietlo prispievať na jej udržiavanie a majiteľ ju 1846 odviezol do Oponíc. Zachovali sa katalógy knižnice i časť fondu, od 2011 sú historické fondy uložené v zrekonštruovaných priestoroch Aponiovskej knižnice kaštieľa v Oponiciach (v správe Slovenskej národnej knižnice v Martine);

Anton Juraj (Antal György), 4. 12. 1751 – 17. 5. 1817 — politik. Ako radca vládnej koalície pôsobil 1774 v Haliči a 1778 v Rijeke. R. 1779 – 84 zastával funkciu radcu miestodržiteľskej rady. Od 1780 bol hlavným županom v Tolnianskej stolici (Tolna) v dnešnom Maďarsku. Známy sa stal predovšetkým ako milovník umenia a literatúry. R. 1774 založil vo Viedni knižnicu, ktorú jeho syn Anton preniesol do Bratislavy;

Juraj (György), 29. 12. 1808 Bratislava – 28. 2. 1899 Malinovo, okres Senec — politik, otec Alberta. V revolúcii 1848 – 49 a po nej zastával konzervatívne názory a aktívne vystupoval proti liberálnej opozícii. Od 1844 podkancelár a od 1846 kancelár Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni, 1861 – 63 najvyšší krajinský sudca. R. 1862 vypracoval memorandum požadujúce právnu samostatnosť Uhorska.

Apop

Apop, gr. Apopis — v egyptskej mytológii meno obrovského hada ohrozujúceho poriadok sveta. Žil v podsvetí, kde zakaždým zápasil s bohom Re, ktorý tade prechádzal na svojej nočnej posvätnej bárke k vých. horizontu. Apop bol vždy porazený, svoje sily však dokázal obnoviť, a pripraviť sa tak na ďalší zápas, v ktorom bohovi Re pomáhali ostatní bohovia tvoriaci jeho sprievod (medzi nimi Sutech).

apoplast

apoplast [gr.] — bot. voľný priestor v pletivách (intercelulárach); priestor v bunkových stenách a oblasť medzi bunkovými stenami a plazmalemou kôry koreňa. Dôležitý pri transporte látok a vody; pohyb je v ňom zjednodušený, lebo látky nemusia prejsť cez bariéru, ktorú predstavujú membrány.

apoplexia

apoplexia [gr.] —

1. lek. krvácanie do tkaniva spôsobujúce jeho poškodenie. Najčastejšie je krvácanie do mozgu (apoplexia cerebri), ktoré je niekedy klinicky ťažko odlíšiteľné od nedokrvenia mozgu (→ ischémia). Pri poklese krvného prietoku mozgu pod kritickú hranicu sa rozvíja mozgový infarkt (→ encefalomalácia), na ktorého rozvoj vplývajú ochorenie mozgových ciev (najčastejšie ich artériosklerotické zúženie alebo uzavretie) a celkové faktory zhoršujúce krvný obeh (pokles krvného tlaku v spánku, choroby srdca a i.). Krvácanie do mozgu sa vyskytuje najmä u chorých s vysokým krvným tlakom, postihuje mladších ľudí a má ťažšie následky ako ischémia;

2. fytopatol. apoplexia kôstkovín → mŕtvica kôstkovín.