Výsledky vyhľadávania

 

Zobrazené heslá 301 – 350 z celkového počtu 4988 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

absolútna geometria

absolútna geometria — elementárna geometria vybudovaná na základe axióm incidencie, usporiadania, zhodnosti a spojitosti bez použitia axiómy rovnobežnosti. Názov pochádza od J. Bolyaia, jedného z tvorcov neeuklidovskej geometrie.

absolútna hodnota

absolútna hodnota

1. absolútna hodnota reálneho čísla — funkcia, ktorá každému reálnemu číslu priraďuje hodnotu \(|a|\) (číta sa: absolútna hodnota čísla \(a\)) definovanú takto:

\(|a| =a \), ak \(a\ge 0\),

\(|a| =-a\), ak \(a\lt 0\),

napr. \(|7{,}1| = 7{,}1\); \(|\frac{-13}{5}| =\frac{13}{5}\). Platí:

1. \(\left| |a| -|b| \right| \le |a \pm b| \le |a| + |b|\),

2. \(|a\cdot b| = |a|\cdot |b|\) pre každé dve reálne čísla \(a\), \(b\);

2. absolútna hodnota komplexného čísla — funkcia, ktorá každému komplexnému číslu \(a\) = \(a_1 + a_2\pmb{i}\) (\(a_1\), \(a_2\) sú reálne čísla) priraďuje nezáporné reálne číslo \(|a| = \sqrt[2]{a_1^2 + a_2^2}\);

3. absolútna hodnota vektora → dĺžka vektora.

absolútna hudba

absolútna hudba — všeobecné pomenovanie hudby vytvorenej bez mimohudobného, t. j. literárneho, básnického alebo výtvarného programu (inšpirácie), ktorý by v poslucháčovi mohol vyvolávať asociácie súvisiace s mimohudobnými predstavami, dejom ap. Pojem absolútna hudba vznikol v 19. stor., keď sa s rozvojom hudobného romantizmu začala formovať programová hudba komponovaná na literárne námety. Absolútna hudba je však v súčasnosti relatívnym pojmom a vyjadruje najmä historický, dobový prístup k hudbe koncipovanej čisto inštrumentálne.

absolútna chyba neúplne určeného čísla

absolútna chyba neúplne určeného čísla \(x\)

absolútna hodnota \(|x-x^\ast|\) rozdielu medzi aproximáciou \(x\) čísla a presnou hodnotou \(x^\ast\) čísla, napr. pre aproximáciu \(3,14\) čísla \(\pi\) sa absolútna chyba rovná \(|3,14 -\pi| = 0,0015926...\)

absolútna maľba

absolútna maľba — v širšom význame abstraktná maľba (→ abstraktné výtvarné umenie), v užšom význame umelecká forma spočívajúca výlučne na súlade autonómnych farieb a foriem, zbavujúca sa, na rozdiel od abstraktného umenia, asociácií a psychologických výrazových možností. Absolútna maľba je blízka konkrétnemu umeniu.

absolútna nula

absolútna nula — najnižšia teoreticky možná teplota, začiatok termodynamickej teplotnej stupnice (0 K, resp. -273,15 °C). Pri tejto teplote by mala mať látka nulovú entropiu a maximálnu mieru molekulového usporiadania. Absolútna nula nie je dosiahnuteľná reálnym procesom. V súčasnosti sa v laboratórnych podmienkach dosahujú teploty rádovo 10-9 K. Popredným svetovým pracoviskom v dosahovaní teplôt blízkych absolútnej nule je aj Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

absolútna poézia

absolútna poézia — termín označujúci tvorbu tzv. prekliatych básnikov nazvaných podľa antológie Prekliati básnici (1884) obsahujúcej verše od E. A. Poea a Ch. Baudelaira až po P. Verlaina. Autori absolútnej poézie mali v programe byť absolútni vo výraze, v obraznosti a vo zvukovej organizácii verša.

Tento neurčitý termín sa však spája aj s básňami, ktorých jazyk nezávisí od významovej hodnoty slova; označovala sa ním aj postsymbolistická poézia (čistá, abstraktná, konkrétna), ale najmä poézia modernistických básnických smerov v literatúre 20. stor. V slovenskej literatúre nemá typických predstaviteľov; slovenský nadrealizmus má svoje gnozeologické a poetologické špecifiká.

absolútna stabilita dynamického systému

absolútna stabilita dynamického systému — druh stability dynamického systému, pri ktorom sú súčasne splnené podmienky globálnej stability dynamického systému a asymptotickej stability dynamického systému pre prípad špeciálneho nelineárneho spätnoväzobného systému. Jeho lineárna zotrvačná časť je opísaná prenosovou funkciou \(G(s)\) a nelineárna nezotrvačná časť jednojednoznačnou spojitou od času nezávislou nelineárnou charakteristikou \(f(\sigma)\), \(f(0) = 0\), ktorá sa nachádza v sektore medzi dvoma priamkami \(f_1 = K_1\sigma\) a \(f_2 = K_2\sigma\). Takáto nelinearita sa nazýva sektorová nelinearita. Ak je lineárny systém, ktorý vznikne z uvedeného nelineárneho systému náhradou funkcie \(f(\sigma)\) ľubovoľnou priamkou zo sektora \(K_1 \lt f(\sigma)\lt K_2\), stabilný, daný sektor sa nazýva Hurwitzov sektor. Absolútna stabilita systému s využitím Hurwitzovho sektora sa určuje pomocou Popovovho kritéria stability a Popovovho-Cypkinovho kritéria stability.

absolútna teplota

absolútna teplota — názov termodynamickej teploty používaný v minulosti. Absolútna teplota bola zavedená 1848 anglickým fyzikom W. Thomsonom (Kelvinom), zn. T, vyjadruje sa v kelvinoch a jej začiatok je pri absolútnej nule. Často sa nazýva Kelvinova absolútna teplota alebo skrátene Kelvinova teplota. Medzinárodné normy ISO uvádzajú len termodynamickú a Celziovu teplotu.

absolútne čierne teleso

absolútne čierne teleso, dokonale čierne teleso, čierne teleso — hypotetické teleso, ktoré pohltí všetko naň dopadajúce elektromagnetické žiarenie. Keďže žiadne žiarenie neodráža ani neprepúšťa, pri bežných teplotách okolia sa javí ako čierne. Podľa Kirchhoffovho zákona tepelného žiarenia je takéto teleso aj ideálnym žiaričom. Absolútne čierne teleso vyžaruje elektromagnetické žiarenie všetkých frekvencií. Frekvenčné rozdelenie energie vyžiarenej z jeho povrchu závisí len od jeho absolútnej teploty (→ žiarenie absolútne čierneho telesa) a predstavuje univerzálnu funkciu, ktorá charakterizuje tepelné žiarenie všetkých zohriatych telies. Energia, ktorú vyžarujú reálne fyzikálne telesá, sa od energie čierneho telesa líši len (frekvenčne závislým) násobným koeficientom (emisivitou \(\varepsilon\)). Pre každé reálne teleso platí \(\varepsilon<1\), čo znamená, že pri danej teplote vyžaruje menej energie ako absolútne čierne teleso.

Pojem absolútne čierneho telesa zaviedol okolo 1860 G. R. Kirchhoff, jeho praktickú realizáciu navrhol 1890 W. Wien. Podľa jeho návrhu možno absolútne čierne teleso dostatočne dobre realizovať ako malý otvor na dutine, ktorá je celá v tepelnej rovnováhe so svojimi stenami. Žiarenie vstupujúce otvorom sa v dutine celé pohltí, keďže fakticky nemá možnosť vrátiť sa otvorom späť. Absolútne čierne teleso ako abstraktný pojem teoretickej fyziky zohralo dôležitú úlohu vo vývoji fyziky a pri formulovaní základných predstáv rozvíjajúcej sa kvantovej mechaniky (→ Planckov zákon žiarenia).

absolútne konvergentný rad

absolútne konvergentný rad — taký nekonečný rad \(\sum_{n=1}^{\infty }{a}_{n}\), že rad \(\sum_{n=1}^{\infty }\left\vert {a}_{n}\right\vert \) pozostávajúci z absolútnych hodnôt jeho členov konverguje (→ konvergentný rad).

absolútne výhody

absolútne výhody — v medzinárodnom obchode schopnosť krajiny A vyrábať a vyvážať tovar efektívnejšie ako krajina B, pretože krajina A dokáže vyrábať a vyvážať určitý statok s (absolútne) nižšími nákladmi ako krajina B. S touto koncepciou (teóriou) prišiel v 18. stor. škótsky ekonóm A. Smith. Absolútnu výhodu vo výrobe a vývoze konkrétneho tovaru môže krajina získať lacnejšou alebo výkonnejšou pracovnou silou, priaznivejšími prírodnými podmienkami, lepšou organizáciou výroby alebo vyspelejšími technológiami (nižšie jednotkové náklady práce). V rámci medzinárodnej deľby práce sa však berie do úvahy aj princíp (teória) relatívnych výhod (→ komparatívne výhody).

absolútno

absolútno [lat.] — bezpodmienečnosť. Filozofický pojem na označenie niečoho, čo je večné, nekonečné, dokonalé, nemenné a nezávislé. V náboženstve sa stotožňuje s Bohom. Pojem absolútno bol známy už v antickej filozofii. V zmysle základného metafyzického chápania Boha ho začal používať až B. Spinoza, podľa ktorého sa od Boha odvíja všetko ostatné. V Heglovej filozofii je absolútno totožné so svetovým rozumom, A. Schopenhauer ho pokladá za synonymum vôle. V kresťanskom myslení sa chápe ako naplnenie Božej vôle, konečná platnosť spásy prostredníctvom Ježiša Krista, neprekonateľnosť (prísľub spasenia je neprekonateľný).

absolútny

absolútny [lat.] —

1. nepodmienený, nezávislý, bez vzťahu k niečomu, existujúci sám pre seba; opak: relatívny;

2. úplný, dokonalý;

3. neobmedzený;

4. všeobecne platný.

absolútny čas

absolútny čas — predrelativistická predstava času. Absolútny čas plynie rovnako vo všetkých vzťažných sústavách, rovnako pre všetkých pozorovateľov nezávisle od toho, ako sa navzájom pohybujú.

absolútny pohyb

absolútny pohyb — v nerelativistickej fyzike časová zmena polohy telesa meraná pozorovateľom nachádzajúcim sa v súradnicovej sústave považovanej za absolútnu. Pohyb telesa meraný v iných sústavách, ktoré sa vzhľadom na absolútnu sústavu pohybujú, sa považuje za relatívny s tým, že sa predpokladá rovnaké plynutie času vo všetkých sústavách. Podľa teórie relativity sú však všetky inerciálne sústavy (→ inerciálna vzťažná sústava) úplne rovnocenné, a preto žiadnu z nich nemožno označiť za základnú, t. j. za absolútnu. Nemá teda význam hovoriť o absolútnom pohybe, ale len o pohybe vzhľadom na konkrétnu sústavu.

absolútny priestor

absolútny priestor — predrelativistická predstava priestoru ako nezávislej arény, v ktorej prebiehajú všetky fyzikálne procesy.

absolútny sluch

absolútny sluch — schopnosť jednotlivca rozoznať akýkoľvek tón a určiť jeho presnú výšku bez toho, aby počul iný tón (→ sluch).

absolutórium

absolutórium [lat.] —

1. schválenie účtov alebo činnosti, prepustenie zo zodpovednosti; potvrdenie, že určitá osoba alebo orgán v príslušnom období riadne splnili svoje povinnosti a že sú oslobodené od ďalších záväzkov vyplývajúcich z funkcie;

2. vyhlásenie kvalifikovaného orgánu spoločnosti (napr. valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti) schvaľujúce činnosť vedenia organizácie (správnej rady, predstavenstva, výboru) za určité obdobie a potvrdzujúce, že subjekt, ktorý končí pôsobenie, je zbavený zodpovednosti (nie však zodpovednosti podľa všeobecných právnych predpisov);

3. vysvedčenie o absolvovaní školy, potvrdenie o skončenom štúdiu na vysokej škole;

4. ocenenie, uznanie najvyššej kvality.

absolvent

absolvent [lat.] — všeobecne osoba, ktorá úspešne ukončila (základnú, strednú, vysokú) školu alebo určitý kurz.

Podľa zákona č. 65 z 1965 (Zákonník práce) účinného do 1. apríla 2002 to boli absolventi str. (vrátane odborných učilíšť) alebo vysokých škôl vstupujúci do pracovného pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii, pričom celkové obdobie ich zamestnania v pracovnom alebo v obdobnom pomere nedosiahlo po úspešnom ukončení štúdia 2 roky. Do tohto obdobia sa nezapočítavalo obdobie základnej vojenskej služby, náhradnej civilnej služby, materskej a ďalšej materskej dovolenky, ako aj obdobie, počas ktorého zamestnávateľ ospravedlnil neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok. S týmito absolventmi zamestnávateľ nesmel uzavrieť pracovnú zmluvu na určitý čas ani na skúšobnú lehotu.

Nový Zákonník práce z 2001 (zákon č. 311 z 2001) postavenie absolventa osobitne neupravuje. Upravuje iba právny vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom str. odbornej školy alebo odborného učilišťa (od dovŕšenia 15 rokov), s ktorým môže uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve. Predmetom zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je: 1. záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru; 2. záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka str. odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere určitý čas, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ od neho môže požadovať úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom alebo v študijnom odbore.

Podľa zákona o službách zamestnanosti majú absolventi právo na osobitnú starostlivosť pri zabezpečovaní práva na prácu. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú venovať zvýšenú starostlivosť absolventom str. a vysokých škôl pri zabezpečovaní práva na prácu (zamestnanie), túto povinnosť však majú len pri ich prvom nástupe do zamestnania. Jednou z foriem takejto starostlivosti je od 2015 absolventská prax čerstvých absolventov škôl do 26 rokov, ktorí sú evidovaní na úrade práce minimálne 3 mesiace, zabezpečovaná (vrátane financovania) úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Účelom absolventskej praxe je získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa zodpovedajúce dosiahnutému stupňu vzdelania.

absorbancia

absorbancia [lat.] — veličina, ktorá kvantitatívne vyjadruje absorpciu elektromagnetického žiarenia látkou (→ Lambertov-Beerov zákon).

absorbátor neutrónov

absorbátor neutrónov — látka, ktorá silno pohlcuje neutróny. Obsahuje nuklidy s vysokým účinným prierezom jadrovej reakcie zachytenia neutrónov s následnou emisiou kvánt gama (→ častica gama) alebo častíc alfa. Dobrými absorbátormi sú látky s veľkým obsahom \(^{113}\textrm{Cd}\) , ktorého účinný prierez zachytenia neutrónov je \(20\cdot 10^{-25}\) m\(^2\) , \(^{10}\textrm{B}\) (\(10^{-25}\textrm{m}^2\) ), \(\mathrm{Gd}\) (\(46{,}6\cdot 10^{-25}\textrm{m}^2\) ). Absorbátory neutrónov sa využívajú v neutrónovej fyzike, v jadrových reaktoroch, ako aj pri konštrukcii látkových ochrán pred neutrónovým žiarením.

absorbent

absorbent [lat.] — kvapalná, príp. tuhá látka používaná na pohlcovanie jednej alebo viacerých zložiek plynnej zmesi pri absorpcii. Kvalitný absorbent má byť netoxický, málo horľavý, selektívny (rozpúšťa iba žiadanú zložku), málo prchavý a jednoducho regenerovateľný, nemá byť korozívny. Známe absorbenty sú napr. tuhý chlorid vápenatý (sušenie plynov), voda (absorpcia amoniaku, chlorovodíka), etanolamín (absorpcia sulfánu) ap.

absorbent zvuku

absorbent zvuku — konštrukčne upravený akustický materiál (plsť, koberec, dierovaný akustický panel, drevotriesková a sadrokartónová platňa, tvárnica z tzv. sklenej vaty) s dostatočne veľkou zvukovou pohltivosťou. Používa sa na akustické úpravy skúšobní, hál, priestorov pri cestách, interiérov vozidiel, motorových priestorov ap.

absorbér

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

absorbovaná dávka

absorbovaná dávka, dávka, zn. D — veličina charakterizujúca absorpciu žiarenia v látke. Je definovaná ako energia žiarenia pohltená ožiareným prostredím, prepočítaná na jednotku hmotnosti tohto prostredia. Jednotkou absorbovanej dávky je gray, staršou jednotkou rad; → dávkový ekvivalent, → expozícia.

absorpcia

absorpcia [lat.] — vstrebávanie, pohlcovanie;

1. ekon. zlúčenie; spôsob fúzie, pri ktorej si právnu subjektivitu ponecháva len absorbujúca spoločnosť a absorbovaná spoločnosť zaniká. Vloženie všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov absorbovanej spoločnosti v prospech absorbujúcej spoločnosti;

2. fyz. pohlcovanie žiarenia pri prechode hmotným prostredím (→ absorpcia svetla, → absorpcia zvuku, → absorpcia žiarenia, → absorpcia vlnenia);

3. chem. fyzikálnochemický proces rozpúšťania (pohlcovania) plynnej zložky v kvapaline (príp. v tuhej látke), absorbente. Charakteristickým znakom absorpcie je, že rozpustený plyn sa rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu.

Pri fyzikálnej absorpcii je rozpustený plyn viazaný na molekuly absorbentu iba slabšími fyzikálnymi väzbami a absorpcia je vratná. Chemická absorpcia je spravidla nevratná, pretože absorbovaný plyn vytvorí v absorbente chem. zlúčeninu (napr. pri absorpcii oxidu uhličitého CO2 vo vodnom roztoku hydroxidu vápenatého Ca(OH)2 vznikne uhličitan vápenatý CaCO3). Absorpcia je exotermický dej, vznikajúce teplo je často potrebné odvádzať, aby sa priblížila v praxi požadovanému izotermickému deju.

Fyzikálna absorpcia plynov v kvapalinách sa riadi Henryho zákonom. Plyn sa absorbuje iba do stavu nasýtenia, keď sa dosiahne termodynamicky rovnovážny stav (koľko častíc sa absorbuje do roztoku, toľko sa z neho uvoľní). Rozpustnosť plynu v kvapaline je približne priamo úmerná jeho tlaku a koncentrácii v kvapaline a spravidla sa zmenšuje s rastúcou teplotou. Rôzne plyny majú v určitom absorbente rôznu rozpustnosť. Napr. oxid uhličitý má vo vode asi 50-krát väčšiu rozpustnosť ako vzduch. V tomto prípade ide čiastočne aj o chemickú reakciu, pri ktorej vzniká kyselina uhličitá. Pre plyny, ktoré nereagujú s rozpúšťadlom, platí princíp superpozície, t. j. rozpúšťajú sa nezávisle od seba a ich rozpustnosť závisí od ich parciálneho tlaku a teploty. Rôzna rozpustnosť plynov v absorbente umožňuje ich delenie v absorbéroch (napr. oddelenie sírovodíka zo zmesi uhľovodíkových plynov absorpciou v etanolamínoch). Niekedy je roztok plynu a absorbentu žiadaným produktom: napr. kyselina chlorovodíková (absorpcia chlorovodíka vo vode), sódovka (absorpcia oxidu uhličitého vo vode).

absorpcia K

absorpcia K, zachytenie K — jadrová premena, pri ktorom jadro atómu zachytí elektrón zo sféry \(K\) svojho atómu, v dôsledku čoho sa jeden protón v jadre premení na neutrón, čím protónové číslo \(Z\) poklesne na \(Z-1\), ale nukleónové číslo sa nezmení. Premenu sprevádza emisia neutrína a kvanta rtg. žiarenia, ktoré vznikne pri preskoku elektrónu z niektorej vyššej energetickej hladiny v atóme na hladinu \(K\). Vyskytuje sa pri nuklidoch, ktoré majú menší počet neutrónov ako tzv. stabilné izotopy. Absorpciou K sa napr. premení \(^{54}_{25}\textrm{Mn}\) na \(^{54}_{24}\textrm{Cr}\) , pričom ich nukleónové číslo 54 sa zachová. Ak sú jadrom zachytené elektróny z vyšších energetických hladín, hovorí sa o absorpcii L, absorpcii M atď. Absorpcia K bola experimentálne objavená 1938, ale predpovedaná o 2 roky skôr.

absorpcia svetla

absorpcia svetla, pohlcovanie svetla — pohltenie časti energie svetla pri jeho prechode optickým prostredím spôsobené premenou svetelnej energie na iné formy energie, predovšetkým na teplo. Lineárny absorpčný koeficient vyjadruje relatívne zoslabenie intenzity svetla (hustoty svetelného toku) spôsobené absorpciou na malej dĺžke dráhy svetla, delené touto dĺžkou. Absorpciu svetla spôsobuje interakcia častíc žiarenia (fotónov) s časticami látky (molekulami, elektrónmi ap.). Fotón absorpciou zaniká a energia interagujúcej častice vzrastá o jeho energiu. Pri veľkých intenzitách svetla, ktorých vlastnosti skúma nelineárna optika, nastáva viacfotónová interakcia, keď elektrón absorbuje súčasne dva alebo viac fotónov (→ absorpcia žiarenia).

absorpcia vlnenia

absorpcia vlnenia, pohlcovanie vlnenia — postupné zmenšovanie energie vlnenia pri prechode hmotným prostredím, pričom nastáva premena energie vlnenia na iné druhy energie v dôsledku interakcie s prostredím. Fyzikálny mechanizmus absorpcie závisí od druhu vlnenia (elektromagnetické, zvukové, povrchové vlny na vodnej hladine). Vo všetkých prípadoch sa vlnenie pri prechode prostredím zoslabuje podľa exponenciálneho zákona (→ absorpčný koeficient).

absorpcia zvuku

absorpcia zvuku, pohlcovanie zvuku — nevratná premena energie zvukovej vlny na iné druhy energie, spravidla na teplo, t. j. na energiu chaotického pohybu molekúl prostredia. Pri prechode prostredím je absorpcia zvuku charakterizovaná lineárnym absorpčným koeficientom, ktorý zvyčajne rastie s druhou mocninou frekvencie zvuku, pričom najmenší je v tuhých látkach, väčší v kvapalinách a najväčší v plynoch. Pohlcovanie zvuku stenami miestností ap. sa vyjadruje absorptanciou. Látky s veľkou absorptanciou (akustickou pohltivosťou) bývajú pórovité (plsť, polystyrén), majú štruktúru dobre pohlcujúcu zvuk (drevovláknité dosky) alebo prejavujú rezonančnú absorpciu (napr. dierované panely), možno nimi korigovať akustiku miestností a siení.

absorpcia žiarenia

absorpcia žiarenia, pohlcovanie žiarenia —

1. biol. pohlcovanie žiarivej energie pigmentmi rastlín a jej premena na iné druhy energie. Pri dopade na list sa absorbuje asi 80 % viditeľného svetla a asi 10 % infračerveného žiarenia, pričom menej ako 2 % tohto žiarenia sa využijú vo fotosyntéze;

2. fyz. nevratný proces premeny energie žiarenia (napr. elektromagnetického) na iné formy energie v dôsledku vzájomného pôsobenia s prostredím, ktorým sa žiarenie šíri. Energia žiarenia sa pritom môže meniť na teplo, elektrickú energiu a využiť na chemické alebo na jadrové reakcie, na vzbudenie (excitáciu) atómov či molekúl, na ich ionizáciu alebo na polarizáciu. Absorpcia žiarenia závisí od vlastností prostredia (chemické zloženie, štruktúra, hustota, prípadne i teplota) a od charakteristík žiarenia – pri elektromagnetickom žiarení (infračervené, ultrafialové, viditeľné, gama, röntgenové) od jeho vlnovej dĺžky, pri korpuskulárnom žiarení od energie častíc. Schopnosť látky pohlcovať žiarenie charakterizuje absorpčný koeficient. Absorpciu žiarenia vo viditeľnej oblasti (a v blízkych oblastiach) vystihuje Lambertov-Beerov zákon využívaný pri kvalitatívnom a kvantitatívnom stanovovaní látok. V súvislosti s prechodom žiarenia gama, röntgenového žiarenia a korpuskulárneho žiarenia cez prostredie sa často používa fyzikálna veličina polhrúbka, pri korpuskulárnom žiarení dolet častíc. Absorpcia žiarenia je jeden zo základných prostriedkov na výskum vlastností hmoty;

3. meteorol. pohlcovanie žiarivej energie v atmosfére, vo vrchnej vrstve pôdy, vo vodnom prostredí a v rastlinnom poraste. V atmosfére je pohlcované slnečné žiarenie, vyžarovanie zemského povrchu a vyžarovanie samotnej atmosféry. Absorpcia žiarenia má v atmosfére výberový charakter (→ optické okno, → rádiové okno). Najvýznamnejšími absorbérmi v atmosfére sú vodná para, ozón, oxid uhličitý a aerosólové častice. Zemský povrch pohlcuje veľkú časť dopadajúceho slnečného žiarenia a vyžarovania atmosféry vo veľmi tenkej vrstve. Absorpcia žiarenia vodným prostredím závisí od zakalenia vody, najintenzívnejšia je vo vrchnej vrstve do 50 cm.

absorpčná kolóna

absorpčná kolóna — druh absorbéra používaného na absorpciu zložky zo zmesi plynov v kvapalných absorbentoch. Vysoký kovový valec (výška spravidla 10 – 50 m, priemer 1 – 2 m), do ktorého zvrchu tečie absorbent a zospodu prúdi plyn, ktorého časť sa má absorbovať. Absorbent obohatený rozpustenou plynnou zložkou odteká spodom kolóny (často sa dá regenerovať desorpciou naabsorbovanej zložky) a zvyšok plynu po absorpcii odchádza hlavou kolóny. Na oddelenie čo najväčšieho množstva zložky z plynnej zmesi je potrebné zabezpečiť intenzívny styk plynu s kvapalinou zväčšením medzifázového povrchu. To sa dosahuje napr. rozptýlením absorbentu (sprchová kolóna – absorbent padá vo forme kvapiek na dno kolóny a plyn prúdi opačným smerom) alebo vložením tvarovaných teliesok, ako sú napr. Berlove sedielka alebo Raschigove krúžky (náplňová kolóna – absorbent steká po povrchu teliesok a plyn prúdi medzerami medzi nimi; náplň má veľký špecifický povrch), alebo etáží do kolóny (→ etážová kolóna).

absorpčné chlpy

absorpčné chlpy, pili absorbentesbot. vláknité, šupinovité alebo štítkovité pokožkové útvary, ktoré sú schopné prijímať atmosférickú vodu a odovzdať ju listu; vyskytujú sa napr. pri rode okrasa (Butomus).

absorpčný filter

absorpčný filter — optický filter, ktorého spektrálna priepustnosť je v určitej oblasti vlnových dĺžok nízka. Najjednoduchšie farebné sklené filtre svojou selektívnou absorpciou svetla odstránia časť žiarenia určitej spektrálnej oblasti. Farba prechádzajúceho svetla je určená spektrálnym zložením svetla vstupujúceho do filtra a absorpčným spektrom filtra. Absorpciu obyčajne spôsobujú organické a anorganické farbivá rozpustené alebo rozptýlené v priehľadnej kvapalnej alebo tuhej látke.

absorpčný koeficient

absorpčný koeficient — koeficient charakterizujúci absorpčné vlastnosti materiálov. Vyjadruje sa pomocou neho pokles hustoty toku žiarenia \(\Phi\) (elektromagnetického alebo korpuskulárneho) v závislosti od hĺbky prieniku žiarenia do prostredia (→ absorpcia žiarenia). Najčastejšie sa používa lineárny absorpčný koeficient \(\mu\) vo vzťahu \(\Phi_x=\Phi_0 \cdot e^{-\mu x}\), kde \(\Phi_x\) je hustota toku žiarenia v hĺbke \(x\) od vstupu do prostredia a \(\Phi_0\) pri vstupe do prostredia. Lineárny absorpčný koeficient predstavuje prevrátenú hodnotu vzdialenosti, na ktorej sa hustota toku žiarenia zoslabí \(e\)-krát (\(e\) = 2,718, t. j. Eulerovo číslo – základ prirodzených logaritmov). Vo všeobecnosti závisí od vlnovej dĺžky žiarenia i od hustoty a zloženia prostredia. Okrem lineárneho absorpčného koeficientu sa používa aj hmotnostný absorpčný koeficient definovaný vzťahom \(\mu_m = \mu/{\rho}\), kde \(\rho\) je hustota (t. j. objemová hmotnosť) prostredia, a molárny absorpčný koeficient \(\mu_c = \mu/c\), kde \(c\) je koncentrácia látky v roztoku (→ absorptancia, → extinkcia, → Lambertov-Beerov zákon).

absorpčný regulátor

absorpčný regulátor — zariadenie regulujúce otáčky alebo rýchlosť stroja, prístroja alebo zariadenia absorpciou prebytku pohybovej energie hnacieho hriadeľa trením (napr. tanierový alebo segmentový absorpčný regulátor). Môže slúžiť napr. na ovládanie automatickej bezpečnostnej brzdy výťahov, ktorú 1853 vynašiel Američan Elisha Graves Otis (*1811, †1861).

absorptancia

absorptancia [lat.], absorpčný faktor — fyzikálna veličina daná pomerom energie žiarenia absorbovanej v telese a energie žiarenia dopadajúcej na povrch telesa.

abstencia

abstencia [lat.] — zdržanie sa niečoho, najmä hlasovania alebo účasti na hlasovaní.

abstinencia

abstinencia [lat.] — zdržanlivosť; uvedomené a dobrovoľné zrieknutie sa nejakého pôžitku, napr. zdraviu škodlivých činností (pitia kávy alebo alkoholických nápojov, fajčenia, užívania omamných látok ap.) z rozumových, zdravotných, etických alebo náboženských príčin. Sexuálna abstinencia – dobrovoľná (môže byť súčasťou viery alebo myslenia človeka) alebo nútená (napr. z dôvodu dlhodobého ochorenia alebo života vo väzení) zdržanlivosť vo vzťahu k pohlavnému styku. V katolíckej cirkvi zdržanlivosť vo vzťahu k pôžitkom, napr. k alkoholu, mäsitým pokrmom (→ pôst), pohlavnému styku ap. (→ askéza, → čistota, → obeta).

abstinencia

abstinencia [lat.] — ekon. termín používaný niektorými národohospodármi v 19. stor. na označenie úspory prejavujúcej sa ako dobrovoľné odriekanie sa spotreby. Prvýkrát ho použil W. N. Senior vo svojej teórii úrokovej sadzby. Podľa neho si tvorba kapitálových tovarov vyžaduje robiť úspory z bežného dôchodku s cieľom zvýšiť kapitálové zásoby a vytvoriť predpoklady na budúci tok spotrebných tovarov. Uvedené správanie samo osebe musí byť odmenené, ak má prebiehať akumulácia kapitálu. J. S. Mill rozšíril chápanie abstinencie o zahrnutie odmeny za obetovanú spotrebu kapitálu. Pretože trvá určitý čas, kým kapitálové tovary vyrobia spotrebné komodity, jednotlivec musí isté obdobie čakať, kým bude mať z investície osoh. Abstinencia vo význame čakania je výrazom odriekania vyžadujúceho si odmenu, čiže platbu vo forme úroku. Obidva tieto čiastkové aspekty abstinencie tvoria teóriu ponuky úspor vysvetľujúcu v spojení s dopytom po investíciách existenciu kladnej úrokovej sadzby. Zdôrazňovanie etickej motivácie abstinencie umožňovalo zdôvodniť morálny základ zisku ako odmeny za abstinenciu. Princíp abstinencie je významný i v populačnej teórii R. Malthusa, podľa ktorej abstinencia v sexuálnom živote by mala viesť k poklesu obyvateľstva, čím by nedochádzalo k preľudňovaniu Zeme a zmenšilo by sa riziko hladomorov.

abstinenčné príznaky

abstinenčné príznaky — príznaky, ktoré sa objavujú po prerušení užívania drogy alebo po prerušení správania (napr. patologické hráčstvo), od ktorých je osoba závislá. Pri drogovej závislosti (úzkosť, halucinácie, bolesť, búšenie srdca, nechutenstvo, vracanie ap.) sú často opakom príznakov drogovej intoxikácie. Ich intenzita súvisí s hĺbkou závislosti, pri niektorých môže byť neznesiteľná a objektívne nebezpečná (napr. pri závislosti od heroínu). Ako hlavná pohnútka opakovaného požitia drogy alebo opakovaného správania sú dôležitým činiteľom pri diagnostike závislosti a pri motivácii závislej osoby liečiť sa.

Abstraction-Création

Abstraction-Création [-straksjon kreasjon; fr.] — medzinárodná avantgardná skupina výtvarných umelcov, ktorá rozvíjala úsilie zaniknutej skupiny Cercle et Carré (založenej 1929). Vznikla 1931 v Paríži, 1932 – 36 vydávala ročenku abstraktného umenia Abstraction-Création: Art Non-Figuratif. Jej zámerom bolo propagovať a vystavovať abstraktné umenie, osobitne geometrickú abstrakciu (vplyv T. van Doesburga a hnutia De Stijl i ruského konštruktivizmu). R. 1935 mala okolo 50 členov. K jej členom patrili A. Herbin, F. Kupka, A. Gleizes, H. Arp, P. Mondrian, A. Pevsner, N. Gabo, A. Calder, J. Albers, L. Fontana, J. Gonzáles, A. Gorky, B. Hepworthová, V. Kandinskij a i. Pokračovaním Abstraction-Création po 2. svet. vojne bol Salon des réalités nouvelles.

abstrakcia

abstrakcia [lat.] —

1. filoz. jedna z foriem poznania charakterizovaná jeho prechodom od zmyslovej úrovne k racionálnej úrovni, ako aj výsledok tohto procesu. V abstrakcii sa odhliada od určitých znakov, vlastností a vzťahov vecí, ktoré sa v danej situácii považujú za nepodstatné, a vyčleňujú sa len tie, ktoré sú podstatné. V procese abstrakcie, t. j. pri abstrahovaní, myslenie postupuje od individuálnej, javovej formy veci k jej podstate. Rozoznávajú sa 2 základné typy abstrakcie: formálna abstrakcia deliaca sa na elementárnu abstrakciu, pri ktorej sa odhliada od individuálnych podmienok determinujúcich špecifické osobitosti jednotlivých vecí, čo umožňuje vyčleniť v nich spoločné, zhodné, identické znaky, vlastnosti a vzťahy, a idealizáciu, pri ktorej sa navyše odhliada od modifikačných podmienok a prirovnávajú sa k nule, k nekonečnu alebo ku konštante. V procese idealizácie sa v myslení konštruujú idealizované objekty, čo umožňuje hlbšie preniknúť do podstaty veci. V rámci dialektickej abstrakcie sa odhliada aj od niektorých podmienok, pri ktorých vzniká sama podstata vecí. Je nevyhnutná na pochopenie pôvodu a procesu tvorenia samej podstaty. Abstrakcia je úzko spätá s myšlienkovým procesom konkretizácie;

2. log. operácia meniaca výrokovú funkciu na názov množiny predmetov, ktoré majú vlastnosť reprezentovanú touto výrokovou funkciou. Ak je \(Q(x)\) výroková funkcia, výraz \((λx)Q(x)\), kde \((λx)\) je operátor abstrakcie, tvorí názov množiny všetkých tých predmetov, ktoré spĺňajú \(Q(x)\). Napr. v univerze všetkých prirodzených čísel označuje výraz \((λx)(x ≤ 3)\) množinu \(\{1,2,3\}\).

3. výtv. antipozícia k predmetnej figurácii. Podľa vzťahu k zobrazovanej skutočnosti sa rozlišuje relatívna abstrakcia, forma nepredmetného umenia, kde skutočnosť je len východiskom (→ abstraktné výtvarné umenie), a absolútna abstrakcia, kde sa abstrakcia sama osebe považuje za východisko ako absolútny princíp (→ nefiguratívne výtvarné umenie). Konštruktívna abstrakcia vizualizuje štruktúry geometrického poriadku, lyrická abstrakcia zobrazuje gestický proces kreatívnej akcie (→ informel).